Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011327
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2321011327.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného ml. A. A., nar.
XX.XX.XXXX v B., pre prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 1T/97/2021-328 zo dňa
09.01.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného ml. A. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 1T/97/2021-328 zo dňa 09.01.2023 bol
obžalovaný ml. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XX/XX, D. spolu s medzičasom právoplatne
odsúdenými E. F., nar. XX.XX.XXXX a G. H., nar. XX.XX.XXXX, uznaný vinným zo spáchania prečinu
rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona, prečinu prechovávania detskej

pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona a
iné, ktorých sa spoločne dopustili tak,

že

1. mladistvý obvinený A. A., ako občan Slovenskej republiky, v štáte Anglicko, v meste I. na bližšie

nezistenom mieste v nezistených dňoch mesiacov apríla až máj 2019, ktorý bol v tom čase priateľom
maloletej I. A., nar. XX.XX.XXXX, ju požiadal, aby mu zaslala fotografie, ktoré je možné považovať
za pornografiu, ktoré fotografie pre obvineného A. A. nafotila maloletá I. A., tieto fotografie, kde je
vyobrazená nahá, v rôznych erotických polohách, mu následne prostredníctvom sociálnej siete maloletá
I. A. zaslala, avšak tento pornografický materiál so zobrazením nahého tela maloletej I. A. následne A.
A. rozposlal ďalej prostredníctvom sociálnej siete obvinenému G. H., pričom uvedeným konaním nebola

maloletej I. A. spôsobená ujma na zdraví,

2. obvinený G. H., ako občan Slovenskej republiky, v štáte Anglicko, v meste I., na bližšie nezistenom
mieste v nezistených dňoch mesiacov apríl až máj 2019, po tom, čo oznámil maloletej I. A., nar.
XX.XX.XXXX, že disponuje s jej intímnymi fotografiami, zaslanými od mladistvého obvineného A. A. a
pod hrozbou ich ďalšieho zverejnenia prinútil maloletú I. A., aby s ním mala sexuálny pomer proti svojej

vôli, zároveň jej uviedol aj to, že ak sa mu maloletá I. A. nepodvolí a nevyspí sa s ním, tak tieto jej
intímne fotografie majúce pornografický obsah zverejní na verejne prístupnom facebooku, a maloletá
I. A. sa naľakala, že tieto fotografie obvinený G. H. skutočne zverejní, tak radšej s ním vykonala proti
svojej vôli dokonanú súlož, a aj napriek tomu, že sa s ním maloletá I. vyspala, obvinený G. H. predmetné
fotografie s pornografickým obsahom prostredníctvom sociálnej siete poskytol obvinenému E. F., pričom
uvedeným konaním nebola maloletej I. A. spôsobená ujma na zdraví,3. obvinený E. F., ako občan Slovenskej republiky, v štáte Anglicko, v meste I. na bližšie nezistenom
mieste v nezistených dňoch mesiacov apríl až máj 2019, nakontaktoval maloletú I. A., nar. XX.XX.XXXX
tak,žejuzavolalvonzaúčelomstretnutia,kdemaloletejI.A.uviedol,žeajjemubolizaslanéjejfotografie

s pornografickým obsahom, kde je zobrazená nahá a ak mu maloletá I. A. nevyhovie a nevyspí sa s ním,
tieto jej intímne fotky zverejní na facebooku, na čo následne obvinený E. F. odviezol maloletú I. A. k sebe
domov v meste I. na bližšie nezistenú adresu a uviedol jej, že ak s ním nebude mat' sexuálny styk, tak
tie pornografické fotky, kde je maloletá I. A. zobrazená, ktoré má aj on poslané z mobilu, na facebooku
zverejní, preto následne maloletá I. A. zo strachu pred zverejnením týchto intímnych fotografií vykonala

proti svojej vôli s obvineným E. F. dokonaný sexuálny styk, pričom uvedeným konaním nebola maloletej
I. A. spôsobená ujma na zdraví,

Za skutok v bode 1/ okresný súd uložil obžalovanému podľa § 369 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm.
h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 117 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 328-331.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že všetci traja obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa

09.01.2023 po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku učinili vyhlásenie o tom, že
sa cítia zo spáchania skutkov vinní. Následne okresný súd po splnení zákonných podmienok v zmysle
§ 257 ods. 5 Trestného poriadku, so súhlasom prokurátorky prijal vyhlásenie obžalovaných a zároveň
vyhlásil, že vykoná dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste.

Vo vzťahu k obžalovanému ml. A. A. mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný si od maloletej
poškodenej (v čase spáchania skutku 16 ročnej) vyžiadal obrazové záznamy, na ktorých bola zachytená
nahá, pričom tieto prechovával vo svojom telefóne a ďalej rozširoval obž. G. H.. Obžalovaný G. H.
prechovával tento pornografický materiál vo svojom telefóne, pričom sa maloletej poškodenej vyhrážal
zverejnením týchto fotografií, pod zámienkou donútiť ju, aby niečo vykonala alebo strpela. Následne

tento pornografický materiál poskytol obžalovanému E. F., ktorý tieto fotografie prechovával vo svojom
telefóne, pričom sa vyhrážal maloletej poškodenej, že tieto fotografie zverejní, pod zámienkou donútiť
ju, aby niečo vykonala alebo strpela. Okresný súd zavinenie v prípade všetkých troch obžalovaných
vyhodnotil ako úmyselné.

Pokiaľ ide o ml. obžalovaného A. A., okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že tento doposiaľ
nebol súdne trestaný, v minulosti sa dopustil celkom troch priestupkov. Rodina maloletého je od
roku 2009 evidovaná v evidencii sociálnej kurately, z dôvodu neprihlásenia maloletého na povinnú
školskú dochádzku. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osoby

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona to, že sa priznal k spáchaniu
trestnej činnosti a túto aj oľutoval. Obžalovanému A. A. okresný súd uložil úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní jeden rok, ktorého výkon obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden
rok. Pri ukladaní trestu obžalovanému okresný súd prihliadal najmä na jeho osobnosť, vek, rozumovú a

mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery. Okresný súd nevyhovel
návrhu obhajoby na upustenie od potrestania, keď konštatoval, že vzhľadom na povahu spáchaného
činu a doterajší život mladistvého nemožno dôvodne očakávať, že prejednanie veci pred súdom bude
mať na neho dostatočný výchovný vplyv a postačí na jeho nápravu. Doterajší život mladistvého musí
dostatočne odôvodňovať prognózu jeho pozitívneho vývinu a to, že sa napraví aj bez uloženia trestu. V

doterajšomživotemladistvéhobysamaliprejavovaťviacerépozitívneprvky(napr.vzornývzťahkrodine,
mimoškolské aktivity, vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky atď.), čo v prípade tohto obžalovaného
nebolo možné konštatovať, vzhľadom na to, že obžalovaný bol v minulosti trikrát riešený pre priestupok,
ktorých sa dopustil v časovom období 2019 až 2021.

Protitomutorozsudkučodovýrokuotrestepodalodvolanieobžalovanýprostredníctvomsvojhoobhajcu,
ktoré písomne odôvodnil na č.l. 324.Obžalovaný namieta nesprávne vyhodnotenie skutkových okolností pri ukladaní trestu. Okresným
súdom uložený trest je neprimeraný okolnostiam spáchania činu, osobe obžalovaného ako páchateľa
ako aj okolnostiam pri ukladaní trestu ostatným obžalovaným. Podľa názoru obžalovaného súd nezvážil

okolnosti spáchania trestného činu s prihliadnutím na skutočnosť, že fotky maloletej poškodenej
obžalovaný nadobudol dobrovoľne. Po ich následnom sprístupnení spoluobžalovaným si neuvedomil
vzhľadom na svoj vek ako aj sociálne prostredie, v ktorom bol a žil, že by sa mohlo jednať
o konanie v rozpore so zákonom. Zámerom obžalovaného nebolo uškodiť maloletej poškodenej. Keď
bol obžalovaný upovedomený o tom, že jeho konanie je trestné, k spáchaniu skutku sa priznal a svoje

konanie oľutoval. Obžalovaný nespáchal ani predtým, ani potom žiaden ďalší trestný čin, nebolo
voči nemu vedené žiadne trestné konanie a priestupky, ktorých sa v minulosti dopustil neboli takého
charakteru, ktorý by odôvodňoval spätosť s jeho trestnou činnosťou v tomto konaní a ani nenasvedčuje
tomu, že by v trestnej činnosti mohol pokračovať. Už samotné vedenie trestného stíhania a prejednanie
veci pred súdom a uznanie viny bolo pre obžalovaného dostatočne odstrašujúco, nakoľko si obžalovaný
uvedomil protiprávnosť svojho konania a následkov, ktoré z neho plynuli. Okresný súd nepristupoval

pri všetkých troch obžalovaných rovnako, nakoľko ďalším obžalovaným uložil trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby a obžalovanému nie, aj napriek tomu, že sa dopustil menej závažnej
trestnej činnosti. Má za to, že v danej veci sú splnené podmienky pre upustenie od potrestania, resp.
uloženie alternatívneho trestu vo forme peňažného trestu. Ak by sa odvolací súd s takýmto návrhom
nestotožnil, navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby

s podmienečným odkladom.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 06.06.2023 za prítomnosti zástupkyne Krajskej

prokuratúry v Trnave a obhajcu obžalovaného. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obžalovaný, jeho
zákonná zástupkyňa ani poškodená, na čo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol,
že verejné zasadnutie sa vykoná v ich neprítomnosti. Obhajca obžalovaného zotrval na podanom
odvolaní. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom,
odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov, lustráciou ZVJS, ako aj podstatným obsahom spisu.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, čo do výroku a vine ako aj výroku o treste.
Obhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov odvolania, má za to, že okresný súd nezohľadnil
všetky okolnosti podstatné pre uloženie trestu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho
návrhu. Pokiaľ by obžalovanému uložil peňažný trest, tento je schopný uhradiť, vzhľadom na to, že

v súčasnosti brigádnicky pracuje.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postup konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu
k napadnutému výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých

základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil svoje úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento
zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa
bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd

uvádza nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie obžalovaného smerovalo výlučne čo do výroku
o treste, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku len vo vzťahu k tomutovýroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2023
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal.

Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho
zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok
nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011

zo 7. februára 2012)

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom

prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie
citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013)

Odvolaciu argumentáciu obžalovaného možno vnímať v dvoch rovinách, a to jednak ako námietky,
ktorými vytkol nesprávne vyhodnotenie skutkových okolností, ktoré viedli okresný súd k uloženiu trestu
a jednak namietanie neprimerane prísneho trestu, domáhajúc sa upustenia od potrestania, alternatívne
uloženia peňažného trestu.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, o nesprávnom vyhodnotení skutkových okolností, tomto rozsahu
nemožno dať obžalovanému za pravdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totižto jasne vyplýva, na
ktoré dôkazy okresný súd pri rozhodnutí prihliadol, pričom podľa názoru odvolacieho súdu všetky dôkazy
okresný súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom sa dôsledne riadil ustanovením
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku. Následne v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku
dôkladne a podrobne v odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného

a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázkach ich viny a uloženia trestu. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto
časti uviesť, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym procesným chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv
na či už objasnenie skutkového stavu veci alebo uloženie trestu obžalovanému.

K tejto námietke odvolací súd dodáva, že obžalovaný vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov predkladá
odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov podstatných pre uloženie
trestu obžalovanému súdom prvého stupňa si však plne osvojil aj odvolací súd a v podrobnostiach naň

poukazuje. Nutné je mať na zreteli, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a jeho hodnotením dôkazov. Právo
na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných

dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To/9/2014 zo dňa 29.10.2014)

Pokiaľ ide o uloženie trestu, na základe vykonaného dokazovania bolo ustálené, že obžalovaný ako
mladistvý páchateľ (v čase spáchania skutku 16 ročný) svojim konaním naplnil skutkovú podstatu dvoch

trestných činov, a to prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona
a prečin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa §
370 ods. 1 Trestného zákona. V dôsledku súbehu trestných činov bolo dôvodným ukladať mu úhrnný
trest odňatia slobody podľa prísnejšieho trestného skutku, t.j. podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona, a totrest v rozmedzí jeden až päť rokov, prihliadajúc na ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona, podľa
ktorého sa trestné sadzby u mladistvých páchateľov znižujú na polovicu.

Odvolací súd v úvode poukazuje na to, že primárnym cieľom trestu uloženého mladistvému má byť
predovšetkým jeho prevýchova v riadneho člena spoločnosti, obnovenie narušených sociálnych vzťahov
mladistvého, začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza a
zamedzenie ďalšej recidívy. Pri trestaní mladistvého vystupuje teda do popredia popri preventívnej
funkcii trestu a záujme na ochrane spoločnosti najmä výchovná funkcia trestu. Na druhej strane pri

ukladaní trestu mladistvého je potrebné mať na zreteli, že jedným z hlavných cieľov trestného práva je
ochrana spoločnosti, a preto prílišná tolerancia ku kriminálnemu správaniu mladistvých nie je na mieste.

Ustanovenie § 97 Trestného zákona definuje účel sankcií a výchovných opatrení a taktiež vymenúva
okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného
opatrenia mladistvému. Pri definícii účelu trestu dáva Trestný zákon do popredia jeho výchovnú funkciu.

Účelom trestu je predovšetkým vychovať mladistvého na riadneho občana, pričom trest má zároveň
pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov (preventívna funkcia) a primerane chrániť spoločnosť
(ochranná funkcia). Uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia – socializačná funkcia.

Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s okresným súdom o tom, že v prípade toho obžalovaného, aj
napriek tomu, že sa dopustil spáchania skutku ako mladistvý, neboli splnené podmienky pre upustenie
od potrestania, resp. uloženia alternatívneho trestu.

Inštitút upustenia od potrestania je prostriedkom výchovného charakteru, ktorý predpokladá, že už

samotné trestné stíhanie páchateľa je schopné zabezpečiť dve zo základných funkcii trestu a to
ochrannú a výchovnú funkciu, a práve preto sa pri uplatnení tohto inštitútu neuloží súdom žiadny trest.
Upustenie od potrestania musí v tom ktorom prípade odrážať nielen osobu páchateľa, povahu trestného
činu, ale aj doterajší spôsob života páchateľa a možný predpoklad jeho nápravy bez uloženia trestu.
Povahu trestného činu vymedzujú jeho znaky, najmä spôsob vykonania činu, následky, poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti. Páchateľov doterajší život musí byť odôvodnený pozitívnym vývojom jeho
správania pred spáchaním činu a predpokladom, že v budúcnosti sa napraví aj bez uloženia trestu. Je
dôležite aby osoba páchateľa nebola súdne trestaná a viedla riadny život občana (porovnaj Jtk 9/2014).

Popri vyššie uvedenom však netreba opomínať, že v prípade upustenia od potrestania ide len o

fakultatívnu možnosť, nie o obligatórnu povinnosť súdu, preto pri každom konkrétnom prípade súd musí
zvážiť, či sú splnené podmienky požadované Trestným zákon pre to, aby nedošlo k uloženiu trestu.

V rámci vyhodnotenia všetkých okolností spáchania skutku ako i samotného obžalovaného nebol dôvod
domnievaťsa,žebyužsamotnéprejednanieskutkupostačovalonanápravuobžalovaného.Obžalovaný

síce pred spáchaním skutku ako aj po ňom nebol súdne trestaný, v takto mladom veku sa však dopustil
celkom troch priestupkov (na úseku cestnej premávky a proti majetku). Rodina obžalovaného bola
dlhodobo sledovaná príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom pri riešení priestupkov,
ktorých sa obžalovaný dopustil ako aj iných výchovných opatrení nespolupracovala. Doterajší život
obžalovanéhonenasvedčujetomu,žebyvňombolomožnéidentifikovaťvýnimočnéprvkyodôvodňujúce

zhovievavosť pri ukladaní trestu. Nenasvedčuje tomu ani postoj obžalovaného k spáchaniu skutku,
keďže obžalovaný skutok v prípravnom konaní popieral, o poškodenej sa vyjadroval tak, že túto ani
nepozná, žiadne fotografie nemal, nikomu žiadne fotografie nezaslal. Až v konaní pred súdom, kedy
si už zjavne uvedomil trestnosť svojho konania uznal vinu (čo mu okresný súd správne zohľadnil
ako poľahčujúcu okolnosť), pričom okrem uznania viny súd nespozoroval úprimný a kajúcny postoj

k svojmu protiprávnemu konaniu. V prejednávanej veci je irelevantné to, že obžalovaný nadobudol
fotografiepoškodenejdobrovoľnenačoupriamujepozornosť,pretožesamunedávazavinuvynúteniesi
fotografiipodhrozbounásilia,čiinejujmy,aleokremichzadovažovaniaajsprístupňovaniearozširovanie
tretím osobám. Bez ohľadu na to, či obžalovaný v rozhodnom čase vedel, alebo nevedel, že sa
dopúšťa trestného konania, vzhľadom na charakter týchto fotografii mal protiprávnosť svojho konania

predpokladať. Obžalovaný však z vlastnej iniciatívy, bez súhlasu maloletej poškodenej zaslal tieto
fotografie obžalovanému G. H., a ten zas obžalovanému E. F., ktorí následne maloletú poškodenú
vydierali domáhajúc sa sexuálneho styku, ktorému sa nedobrovoľne podriadila zo strachu a obavy
z hanby pred svojou rodinou v prípadne zverejnenia tohto materiálu. Konanie obžalovaného bolo takprvým krokom v reťazci celej protiprávnej činnosti, išlo o spúšťač protiprávneho konania ďalších dvoch
obžalovaných. Maloletá poškodená utrpela v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného psychickú
ujmu,zverejnenímjejfotografiiakoajvynútenímsisexuálnehostykunieslavsebepríkorie,utrpelacitovú

ujmu a ujmu na osobnej cti, v dôsledku čoho musela navštíviť psychológa. Následok, ktorý obžalovaný
svojím konaním spôsobil nemožno zľahčovať, práve naopak, v tomto prípade by mal uložený trest viesť
k upevneniu si životných postojov obžalovaného, a uvedomeniu si, akým závažným spôsobom zasiahol
do osobnej integrity poškodenej, ktorá bola v čase spáchania skutku dieťaťom.

Odvolací rovnako neidentifikoval dôvod pre zmenu uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom na alternatívny druh trestu, v tomto prípade obhajobou navrhovaný peňažný trest. V tomto
prípade spáchal obžalovaný trestný čin, objektom ktorého je ochrana spoločnosti pred rozširovaním
pornografického a iného materiálu zachytávajúceho obnažené častí tela dieťaťa alebo osoby
vyzerajúcej ako dieťa určené na sexuálne účely. Práve objekt skutkovej podstaty trestného činu je
významným faktorom pre individualizovanie trestu z pohľadu eventuálneho uloženie alternatívneho

trestu. Peňažný trest ako alternatívny trest predstavuje ujmu pre páchateľa, ktorý spáchal úmyselný
trestný čin, ktorým sa snažil získať, či získal majetkový prospech. Tento druh trestu svojim charakterom
a postihom v majetkovej sfére páchateľa predstavuje adekvátnu reakciu na také konanie, ktorým
páchateľ spôsobil majetkovú ujmu. V tomto prípade sa však obžalovaný dopustil spáchania trestného
činu na iných právach a slobodách (z pohľadu objektu ďaleko závažnejších), nie na majetkových, preto

nebol dôvod ukladať mu peňažný trest.

Pokiaľ ide o obžalovaným predostreté porovnávanie trestov vo vzťahu k ďalším dvom odsúdeným,
v tomto smere odvolací súd len dodáva, že primeranosť trestov uložených už medzičasom odsúdeným
G. H. a E. F. nie je predmetom odvolacieho konania. Systém trestov v Trestnom zákone je upravený

tak, aby podľa intenzity narušenia páchateľa, závažnosti a škodlivosti konania a následkov trestného
činu umožňoval diferencovane (a teda nie paušálne) ukladať jednotlivé druhy trestov a ich výmeru tomu
ktorému páchateľovi. Nie je preto dôvodné domáhať sa zmiernenia trestu s odkazom na výšku a druh
trestov uloženým odsúdeným G. H. a E. F.. U obžalovaného neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti
prípadu či osobné pomery nesúvisiace so spáchaním skutku, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39

ods. 1 Trestného zákona.

Odvolací súd tak má za to, že trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom
a určenou skúšobnou dobou v trvaní 1 rok je trestom primeraným, spravodlivým, spôsobilým blokovať
nežiaduce správanie sa obžalovaného. Na tomto mieste dáva odvolací súd obžalovanému do pozornosti

skutočnosť, že uložením podmienečného trestu odňatia slobody poskytol mu konajúci súd poskytol
možnosť, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia preukázal (bez izolácie od pracovného
a spoločenského života), že svoj skutok oľutoval a následok svojho konania chce svojimi ďalšími počinmi
odčiniť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.