Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221200894
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6221200894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/
G.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Q. XXX, XXX XX X. a 2/ S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. Q. XX, XXX XX X., obaja právne zastúpení Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom
Advokátskej kancelárie Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej P.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. Q. XX, XXX XX X., v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/23/2021 - 148 zo dňa 24. februára 2022 ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovanej ospravedlniť sa formou
doporučenej zásielky, v druhom výroku o povinnosti žalovanej ospravedlniť sa na e-mailové adresy a v
závislom štvrtom výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe o ochranu osobnosti, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/,

ako syn a manželka zosnulého Q. F., do ktorého práva na ochranu osobnosti malo byť zasiahnuté,
domáhali po pripustení zmeny žaloby primeraného morálneho zadosťučinenia a to ospravedlnenia
štyrmi spôsobmi 1/ vyhlásením v obecnom rozhlase, 2/ článkom v týždenníku F., 3/ doporučeným listom
žalobcom 1/ a 2/ a 4/ zaslaním ospravedlnenia na špecifikované e-mailové adresy, na ktoré zaslala
žalovaná informácie o nebohom. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná zasiahla do práva na ochranu
osobnosti nebohého Q. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX tým, že po jeho úmrtí šírila nepravdivé
a zavádzajúce informácie, ktorých účelom bolo poškodenie mena zosnulého ako aj mena pozostalých.

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo nasledovné:

3. Nebohý Q. F. vykonával v obci A. Q. funkciu starostu, pričom žalobca 1/ je synom nebohého Q. F.
a žalobkyňa 2/ je jeho manželkou.

4. Žalovaná rozposlala o nebohom Q. F. spolu 2 e-maily. V prvom e-maile zo dňa 18.03.2021, ktorý

žalovaná zaslala na e-mailové adresy [email protected] a [email protected], žalovaná uviedla, že v prílohe posiela
na vedomie k LV XX - p.č. XXX, XXX, LV p.č. XXX, ktoré zosnulý F. ukradol pôvodným vlastníkom
podvodom.5. V druhom e-maile zo dňa 05.04.2021, ktorý žalovaná rozposlala na e-mailové adresy [email protected], [email protected],
[email protected], [email protected], [email protected], [email protected], žalovaná výslovne nemenovala zosnulého, no uviedla v ňom, že:
„Informácia pre širokú verejnosť - na čele s podporou nebohého bieleho koňa pracovala pozemková

mafia aj na katastri.. psi štekajú a karavána ide ďalej“.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že
žaloba žalobcov 1/ a 2/ je čiastočne dôvodná. Aktívnu legitimáciu žalobcov mal súd prvej inštancie za
preukázanú tým, že žalobca 1/ je synom a žalobkyňa 2/ je manželkou zosnulého Q. F., ktorým táto

vyplýva z ustanovenia § 15 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
aj „O.z.“), podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti
manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že čo sa týka prvého e-mailu týmto bolo adresátmi určiteľné, že sa
jedná o zosnulého starostu Q. F., keďže bol datovaný tesne po jeho smrti a bol starostom obce, teda

verejne činnou osobou. Žalovaná pritom v konaní nepreukázala, že by bol nebohý Q. F. právoplatne
odsúdený z trestného činu nelegálne obchodovania s nehnuteľnosťami. Týmto e-mailom však nebolo
podľa súdu prvej inštancie zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti zosnulého, pretože ho žalovaná
verejne nerozširovala a zaslala ho len svojmu právnemu zástupcovi v inom konaní a na pracovný e-
mail žalobcu 1/, pričom nebolo preukázané, že by k tomu e-mailu mali prístup aj iné osoby, resp. že by

žalovaná odoslala e-mail v skrytej kópii aj iným osobám.

8. Čo sa týka druhého e-mailu zo dňa 05.04.2021, v ktorom žalovaná uviedla, že na čele s podporou
nebohého bieleho koňa pracovala mafia aj na katastri, tento zásah už bol podľa súdu prvej inštancie
objektívne spôsobilý zasiahnuť do občianskej cti nebohého Q. F., nakoľko zosnulý bol ľahko určiteľný

z dôvodu, že e-mail bol odoslaný tesne po jeho smrti (nebohý zomrel dňa XX.XX.XXXX) a žalovaná
už počas jeho života poukazovala na jeho činnosť viacerým inštitúciám, pritom neprodukovala žiadny
dôkaz, že by bol zosnulý právoplatne odsúdený zo spáchania trestného činu v súvislosti s nelegálnym
nadobúdaním nehnuteľností a takéto nevyplýva ani z civilných konaní, ktoré prebiehali, resp. prebiehajú
na Okresnom súde Veľký Krtíš. Uvedenými e-mailami malo dôjsť podľa žalobcov 1/ a 2/ k zásahu do

občianskej cti zosnulého Q. F., ktorý bol starostom obce A. Q.. Vzhľadom na uvedené žalobcom 1/ a 2/
vzniklo právo na poskytnutie primeraného morálneho zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 a § 15 O.z.

9. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti požadovaného zadosťučinenia ospravedlniť sa
doporučeným listom žalobcom 1/ a 2/ a zaslaním listu s rovnakým obsahom na vymedzené e-mailové

adresy [email protected], [email protected], [email protected] a to v lehote 14 dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka ospravedlnenia
v týždenníku F. a ospravedlnenia vyhlásením v rozhlase, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol
ako nedôvodnú, nakoľko nebolo preukázané, že by obsah e-mailu bol zverejnený v týždenníku F..
Ani zo správy obce A. Q. nevyplýva, ktorí zamestnanci obecného úradu sa preukázateľne oboznámili
s obsahom tohto e-mailu a tiež nebolo preukázané, že obsah e-mailu bol nejakým spôsobom ďalej

šírený týmito osobami v obci. Taktiež nebolo preukázané, že by k pracovnému e-mailu mali prístup aj
iné osoby ako žalobca 1/, resp. zamestnávateľ a túto ďalej šíril. Z originálu e-mailovej správy taktiež
nevyplýva, že by ju žalovaná šírila v skrytej kópii ďalším osobám. Súd prvej inštancie preto nevzhliadol
dôvody na širšie verejné ospravedlnenie sa žalovanej žalobcom 1/ a 2/. Nakoľko súd prvej inštancie
uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi 1/ doporučeným listom, nevzhliadol dôvod, aby mu

zasielala ospravedlnenie aj na e-mailovú adresu a v tejto časti žalobu zamietol. Rovnako žalobu zamietol
aj v časti zaslania ospravedlnenia na e-mailové adresy [email protected] a [email protected], nakoľko žalovaná v
konaní preukázala, že tieto e-mailové adresy už neexistujú, čiže ospravedlnenie na ne by už neplnilo
svoj účel.

10. Pokiaľ žalovaná žiadala na pojednávaní, aby súd žalobcovi 1/ uložil povinnosť na najbližšom
zasadnutí obecného zastupiteľstva ospravedlniť sa žalovanej za preukázané klamstvá, súd prvej
inštancie posúdil tento návrh ako vzájomnú žalobu, na ktorú s poukazom na sudcovskú koncentráciu
konania neprihliadal.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), v zmysle ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd žalobe žalobcov 1/ a2/ vyhovel len v dvoch zo štyroch žiadaných výrokov petitu žaloby, preto bol súd prvej inštancie toho
názoru, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. Rozhodnutie označila za
nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), g) a h) C.s.p., t.j. z dôvodov, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Z obsahu odvolania vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v prvom výroku ohľadom
ospravedlnenia sa doporučeným listom, v druhom výroku o ospravedlnení sa e-mailom a vo štvrtom
výroku o trovách prvoinštančného konania.

13. Žalobcovia 1/ a 2/ podľa nej neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali zásah do osobnostných
práv nebohého a ujmu na nich. Namietala, že nebohý starosta bol štatutárom pri podpisovaní prevodov

nehnuteľností vydržaním, dostal pokutu pri verejnom obstarávaní 45 000,- Eur, „spolu s pracovníčkou
obecného úradu podali bolo vedené trestné konanie voči žalovanej“ a syn nebohého, ktorý je v
súčasnosti zástupca starostu verejne poškodzuje žalovanú pred občanmi obce A. Q..

14. Z rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalovanej nie je zrozumiteľné ako jej konanie poškodilo

dobrú povesť starostu, ako mala negatívna kritika a oznamovacia povinnosť žalovanej poškodiť dobrú
povesť žalobcov 1/ a 2/ a ako sa mala negatívne prejaviť na dosahovaní cieľov zastupiteľstva v
spore o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš. Žalovaná poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2009, v zmysle ktorého je potrebné rozlišovať
medzi kritikou a neoprávneným zásahom. Podľa žalovanej nie je ďalej z rozsudku súdu prvej inštancie

zrozumiteľné, aké závažné je obvinenie/zásah do osobnosti zástupcu právnickej osoby, do akej miery
je tento problém záležitosťou verejného záujmu, do akej miery pracovala žalovaná so zdrojmi, aké
úsilie vyvinula žalovaná ako šíriteľka k overeniu pravdivosti použitých informácií, aký je štatút šírenej
informácie, aká je komentovaná záležitosť naliehavá, či bola žalovaná pred podaním žaloby požiadaná
o komentár, či obsahovalo šírené oznámenie podstatu udalosti očami žalovanej; aký bol tón oznámenia,

aké boli okolnosti zverejnenia.

15. Ďalej uviedla, že podľa § 19b ods. 2 a 3 O.z. má právnická osoba právo na ochranu pred
neoprávnenými zásahmi do dobrej povesti. Do práva na ochranu osobnosti nebohého starostu ako
štatutára právnickej osoby pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti možno zasiahnuť podobne

ako do osobnostných práv fyzickej osoby a tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej
povesti právnickej osoby, verejne činnej osoby - štatutára obce. Poukázala aj na to, že týmto môže byť
ohrozený účel konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn 3C/22/2020.

16. Predmetom podanej žaloby bola postmortálna ochrana fyzickej osoby Q. F. a napádaný rozsudok je

koncipovaný v rozpore s hodnotiacimi dôkazmi, procesnými podmienkami a došlo k vadám, ktoré mohli
mať za dôsledok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Žalovaná podľa obsahu odvolania navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil, žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol a priznal jej trovy konania.

18. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 14.06.2022 k odvolaniu žalovanej uviedli, že súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolanie žalovanej
považujú za účelové z dôvodu naťahovania času, v ktorom žalovaná opakovane uvádza tie isté
skutočnosti, s ktorými sa už súd prvej inštancie vysporiadal. V kontexte e-mailov je nepochybná

vzájomná súvislosť o tom, voči komu zásahy smerujú. Žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz,
ktorý by preukazoval, že zosnulý Q. F. kradol pozemky alebo bol členom pozemkovej mafie. Navrhli, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Žalovaná v replike zo dňa 29.06.2022 uviedla, že vyjadrenie žalobcov je nezrozumiteľné a „od veci“

k odvolacím bodom. Právny zástupca nepostrehol rozdiel medzi ochranou osobnosti fyzickej osoby a
ochranou právnickej osoby - zomrelého ako verejne činnej osoby. Ďalej poukázala na to, že v minulosti
bolo manipulované so spisom, a že žalobca 1/ je naďalej aktívny ako zástupca súčasného starostu.Dodala, že obec A. Q. nie je súkromná s.r.o. a smrťou verejného činiteľa sa nekončí jeho právna
zodpovednosť za skutky a nezrovnalosti pri správe cudzieho majetku.

20. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C.s.p. prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa §
385 ods. 1 C.s.p. naplnené neboli. Posudzujúc správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou v odvolaní, ktorými je podľa § 380 ods. 1
C.s.p. odvolací súd viazaný a rešpektujúc rozsah odvolania žalovanej v súlade s § 379 C.s.p. dospel

odvolací súd k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vo veci samej (I.
a II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) vecne správny. Podľa § 387 ods. 1, 2
C.s.p. odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je vo výroku vecne správne a ak sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Aplikujúc toto zákonné ustanovenie odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, konštatuje správnosť jeho dôvodov vo
veci samej a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

21. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Nároku na primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia sa
žalobcovia1/a2/domáhalizdôvodu,žekonanímžalovanejmalobyťzasiahnutédoosobnostnéhopráva

zosnulého Q. F. ako starostu obce A. Q., konkrétne do jeho občianskej cti a to rozširovaním nepravdivých
informácii zo strany žalovanej prostredníctvom (dvoch) e-mailov zo dňa 18.03.2021 a 05.04.2021.

22. Fyzická osoba má v zmysle § 11 O.z. právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. K

vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť
splnené zákonné predpoklady, ktorými sú jednak existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a
morálnej integrite. Takýmto konaním vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia
postihnutej fyzickej osoby u ostatných spoluobčanov, a tým v prípade žijúcej osoby i nebezpečenstvo

nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. Zásahom do osobnostného práva nemusí dôjsť
ku skutočnému zníženiu vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje
vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené
týmto zákonným ustanovením. Ďalším (druhým) predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti
je protiprávnosť a neoprávnenosť zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým

skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú
v takýchto prípadoch situácie, ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe
nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti fyzickej osoby však môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú
pravdivé, no boli uvedené v takej forme, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne

vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu, čím pôsobia difamačne. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký
účinok len u určitej skupiny ľudí. Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti
je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby
objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcim buď v porušení, či len v ohrození
osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

23. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou argumentáciou žalovanej, podľa ktorej neboli splnené
podmienky pre uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 O.z., nakoľko
žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali zásah do osobnostných práv nebohého a ujmu na nich. Z ustanovenia
§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, ktorým sa rozumie morálna satisfakcia. Po
smrti fyzickej osoby patrí podľa § 15 O.z. právo uplatňovať ochranu jej osobnosti manželovi a deťom,
a ak týchto nie, rodičom. V konaní bolo preukázané, že obidva e-maily, ktoré žalovaná rozposlala sa
týkali zosnulého Q. F. - bývalého starostu obce A. Q., čo napokon žalovaná ani nepopiera. Aktívna

legitimácia žalobcom 1/ a 2/ vo veci svedčí s poukazom na ustanovenie § 15 O.z., nakoľko ide o syna
a manželku zosnulého. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
e-mail žalovanej zo dňa 05.04.2021, v ktorom žalovaná prirovnala zosnulého k členom pozemkovej
mafie nelegálne nadobúdajúcej nehnuteľnosti, ktorú mal podľa nej podporovať, bol objektívne spôsobilýzasiahnuť do osobnostného práva zosnulého Q. F., keď tento rozoslala na viaceré e-mailové adresy,
pričom pravdivosť tvrdení v ňom ničím nepreukázala. Zo strany žalovanej teda išlo o zásah neoprávnený
z dôvodu rozširovania nepravdivých skutkových tvrdení. Skutočnosť, na ktorú poukazovala žalovaná,

že obec dostala v čase, keď v nej bol zosnulý starostom pokutu za porušenie pravidiel pri verejnom
obstarávaní ňou uvedené tvrdenie tiež nepreukazuje. Uvedené tvrdenie žalovanej nevyplynulo ani zo
žiadneho trestného, resp. civilného konania. N. naopak uniesli dôkazné bremeno v tomto smere a
preukázali zásah do osobnostného práva zosnulého, konkrétne jeho občianskej cti e-mailom žalovanej
zo dňa 05.04.2021. K argumentácii žalovanej, podľa ktorej z rozsudku súdu prvej inštancie nie je

zrejmé, ako konanie žalovanej malo poškodiť zosnulého, resp. žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd uvádza,
že pre vyhovenie nároku v zmysle § 13 ods. 1 O.z. je predpokladom aj skutočnosť, že došlo k
zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach.
Nevyžaduje sa existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na
osobnostných právach. Z uvedeného vychádzal aj súd prvej inštancie keď v bode 26. odôvodnenia
rozsudku dospel k záveru, že v poradí druhý e-mail žalovanej bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do

občianskej cti nebohého. Vzhľadom na vyššie uvedené boli splnené všetky (tri) základné zákonné
predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za zásah do osobnostného práva zosnulého a to
existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo v
ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite; neoprávnenosť takéhoto zásahu a
príčinnásúvislosťmedzinimi,apretozodpovedanieďalšíchžalovanounastolenýchotázok„akézávažné

je obvinenie/zásah do osobnosti zástupcu právnickej osoby, do akej miery je tento problém záležitosťou
verejného záujmu, do akej miery pracovala žalovaná so zdrojmi, aké úsilie vyvinula žalovaná ako
šíriteľka k overeniu pravdivosti použitých informácií, aký je štatút šírenej informácie, aká je komentovaná
záležitosť naliehavá, či bola žalovaná pred podaním žaloby požiadaná o komentár, či obsahovalo šírené
oznámenie podstatu udalosti očami žalovanej, aký bol tón oznámenia, aké boli okolnosti zverejnenia“

nebolo pre preukázanie dôvodnosti nároku v zmysle § 13 ods. 1 v spojení s § 11 O.z. potrebné, pre
rozhodnutie vo veci právne významné.

24. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2009
zo dňa 31.05.2010, v zmysle ktorého je potrebné rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom,

odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedené rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového stavu ako
je tomu v tejto veci, keď v danom konaní dovolací súd vyhodnotil kritiku žalovaného ako vecnú a to
z dôvodu, že vychádzala z pravdivých skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, čomu tak v tomto
spore nebolo.

25. Ďalej žalovaná v odvolaní odkazovala na ustanovenia § 19b ods. 2 a 3 O.z. o ochrane pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, ktoré sa majú podľa žalovanej na
predmetný spor vzťahovať. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedená právna argumentácia žalovanej
nie je dôvodná, nakoľko predmetné ustanovenie upravuje povesť právnickej osoby, ktorá je umelým
výtvorom práva a subjektom práva odlišným od človeka, pričom v tomto konaní ide o ochranu osobnosti,

konkrétne občianskej cti fyzickej osoby zosnulého Q. F., hoc aj bol štatutárnym orgánom obce -
starostom.

26. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vec správne právne posúdil ako ochranu
osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 v spojení s § 13 ods. 1 a § 15 O.z., ktorá v tomto prípade po smrti

zosnulého patrí synovi a manželke, a preto nebol dôvodne uplatnený odvolací dôvod žalovanej podľa §
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

27. Odvolací súd záverom konštatuje, že odvolanie žalovanej je miestami nezrozumiteľné, obsahujúce

útržky nesúvisiace s prejednávanou vecou a to najmä poukaz na konanie vedené na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp. zn. 3C/22/2020, skutočnosť, že nebohý mal spolu s pracovníčkou úradu podať na
žalovanú trestné oznámenie, resp., že syn nebohého žalobca 1/ má verejne poškodzovať žalovanú pred
obyvateľmi obce A. Q., ako aj úvahu žalovanej ako sa má jej kritika negatívne prejaviť na dosahovaní
cieľov zastupiteľstva v spore o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš,

ktorými tvrdeniami sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko neboli pre vec relevantné.

28. Žalovaná v odvolaní pri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. žiadnym spôsobom
nekonkretizovala inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ústavný súdSlovenskej republiky v uznesení z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS 90/2019 vyslovil názor, že iba citácia zákona
pre vymedzenie odvolacích dôvodov nepostačuje. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. nebol uplatnený spôsobom postačujúcim na prieskum rozhodnutia súdu prvej

inštancie aj z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu.

29. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., žalovaná v odvolaní neuplatnila
žiadne ďalšie (nové) prostriedky procesnej obrany, uviedla len skutočnosti prezentované už pred súdom
prvej inštancie, a preto ani tento odvolací dôvod nepovažoval odvolací súd za dôvodný.

30. O nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcom 1/ a 2/ úspešným v odvolacom konaní v
plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa
30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017).
O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov 1/ a 2/ rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek

riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).