Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203164
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720203164.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu S. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. D. P., XXX XX D. P., právne zastúpený JUDr. Peter Behúň, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia
44, 058 01 Poprad, IČO: 52 461 092, proti žalovanej D. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX
D. P., právne zastúpená: JUDr. Karol Orolín s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. sv. Egídia

42, 058 01 Poprad, IČO: 47 237 805, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/43/2020 - 140 zo dňa
31.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalovanej.

II. Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Žalobu zamieta, II. Žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 137 Civilného sporového poriadku
(ďalej „CSP“), podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku, výrok o trovách konania podľa ust. § 215, § 257

a § 262 ods. 1, 2 CSP.

3.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcanepreukázalnaliehavýprávnyzáujemnažalobezdôvodu,
že pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je, alebo
či tu právo nie je. Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu určitého práva, znamená to, že
vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je

exekučným titulom. Vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je, alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže
dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať
na plnenie. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie
konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný návrh. To sa prejaví v prípade súbehu týchto žalôb, že
práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu

účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Naliehavosť právneho záujmu
žalobcu však súd prvej inštancie nemal za danú. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie.

4. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu aleboohrozenie odstrániť. To znamená, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví
v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť
nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva a teda naliehavý právny

záujem v zásade absentuje, ak mal žalobca možnosť žalovať na splnenie povinností, pretože pri žalobe
na plnenie súd sa zároveň vysporiada aj s určením vlastníckeho práva.

5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že mal za to, že v danej veci žalobca nemá naliehavý
právny záujem na takejto určovacej žalobe, keďže samotné konanie a prípadný titul vlastníckeho práva

ešte neukladá žalovanej povinnosť vydať finančné prostriedky (takýto určovací petit by ešte žalobcovi
nezaručoval aj plnenie zo strany žalovanej) a Civilný sporový poriadok vylučuje takéto žaloby. Súd
prvej inštancie mal za to, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je nedostatočná, keďže pri žalobe na
plnenie, by súd účelne vyriešil ako predbežnú otázku určenie vlastníckeho práva. V súvislosti s Trestným
poriadkom, tak ako už súd prvej inštancie vyššie uviedol, ide len o upozornenie o uplatnenie práva na
finančné prostriedky v civilnom procese, ktorým nie je daná konkrétna žaloba na určenie vlastníckeho

práva. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o nesprávne zvolenú žalobu, nadbytočnú vo vzťahu k žalobe
na plnenie. Žaloba na plnenie má prednosť pred určovacou žalobou, vzhľadom na novelu Civilného
sporového poriadku.

6. Zamietnutie vykonávania ďalších dôkazov odôvodnil súd prvej inštancie prijatým právnym záverom o

nepreukázaní naliehavého právneho záujmu pri tejto určovacej žalobe. Ďalšie dokazovanie považoval
súd prvej inštancie za nehospodárne a neúčelné. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie
tak, že vzhľadom na to, že v konaní bola síce úspešná žalovaná, ale spor sa týka najbližších rodinných
príslušníkov a z dôvodu, aby sa nevyhrocovali ešte viac rodinné vzťahy, súd mal za to, že spravodlivé
v tomto konaní bude, ak si každá procesná strana bude znášať trovy konania sama. Konštatoval, že

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to iba proti I. výroku rozsudku. Právne
odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP. Citoval ust. § 137 písm. c/ CSP,

i § 97 ods. 1 a 3 Trestného poriadku. Zároveň ZSP 40/1996 č. 4. Žalobca mal za to, že v napadnutom
rozsudku súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, a dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Žalobca je toho názoru, že nie je povinný súdu preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko na
podanie žaloby bol vyzvaný zo strany odboru kriminálnej polície listom - upozornením na uplatnenie
práva na finančné prostriedky v civilnom procese zo dňa 03.07.2020. Súd prvej inštancie sa s týmto

názoromžalobcunestotožnilavyhodnotilpodanieurčovacejžalobyzanadbytočné,nakoľkomalzato,že
problémžalobcusnevyplatenýmifinančnýmiprostriedkami,bysavyriešilibapodanímžalobynaplnenie.
S týmto názorom žalobca nesúhlasil. K podaniu určovacej žaloby bol vyzvaný priamo OČTK, a v prípade
úspechu v tomto konaní, by mu na základe právoplatného rozsudku v tejto právnej veci bola zadržaná
suma vyplatená v celosti, nakoľko v zmysle citovaných ustanovení trestného poriadku, by sa odstránila

pochybnosť o tom, komu vec určená na vydanie v skutočnosti patrí. Žalobca vyslovil názor, že v prípade
úspechu v tejto právnej veci, by nijakú ďalšiu žalobu podávať nemusel, a preto sa nestotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu, ktorú podal. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku uviedol, že samotné konanie a prípadne titul vlastníckeho práva ešte neukladá
žalovanej povinnosť vydať finančné prostriedky. Takýto určovací petit, by žalobcovi nezaručoval aj

plnenie zo strany žalovanej, a CSP vylučuje takéto žaloby. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa
taktiež žalobca nestotožnil, nakoľko už bolo uvedené, že finančné prostriedky v súčasnosti už nie sú
v držbe žalovanej, ale sú zadržané orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sa snažia predmetné
finančné prostriedky vydať v zmysle právnych predpisov, avšak o ich vydanie požiadala súčasne aj
žalovaná, a vytvorila tým pochybnosť komu predmetné finančné prostriedky v skutočnosti patria. Všetky

tieto pochybnosti je potrebné vyriešiť v tomto konaní a určiť komu budú finančné prostriedky orgánmi
činnými v trestnom konaní následne vydané, a táto skutočnosť osvedčuje naliehavý právny záujem
žalobcu v tomto spore. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe žalobcu v
celom rozsahu vyhovie, a žalobcovi prizná nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej, prípadne
rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Proti rozsudku včas podala odvolanie aj žalovaná. Konštatovanie, že žaloba na plnenie v danom
prípade má prednosť pred určovacou žalobou vzhľadom na novelu CSP, a zamietnutie žaloby z tohodôvodu považovala žalovaná za nesprávne. Mala za to, že súd prvej inštancie nepostupoval pri vydaní
predmetného rozhodnutia správne a zákonne a vydal rozhodnutie predčasne a bez právneho základu.
Žalovaná má za to, že existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu vlastnícke právo žalobcu,

alebo vlastnícke právo žalovanej k predmetným peniazom je. Právny názor súdu prvej inštancie je teda
nesprávny. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, a túto skutočnosť
považuje za dôvod odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Preto žalovaná žiadala, aby odvolací
súd rozsudok zrušil, podľa ust. § 389 CSP, a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovanej proti rozsudku sa vyjadril žalobca. Uviedol, že právna argumentácia žalovanej v
odvolaní voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu sa stotožňuje s jeho právnou argumentáciou uvedenou
v odvolaní. Preto zhodne ako žalovaná navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, a vec vrátil
na ďalšie konanie, respektíve, aby žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo zaslané žalovanej na vyjadrenie prostredníctvom jej
právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

11. Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaní, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario, a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie
žalovanej je potrebné odmietnuť.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v
odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, ale aj keď
žalobca výslovne odvolanie, že proti výroku II. o trovách konania odvolanie nepodal, odvolací súd

preskúmava aj tento výrok, ako výrok súvisiaci.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným ncdostatočným zistením skutkového stavu, nesprávnym právnym posúdením, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nemal preukázať naliehavý právny záujem

na tejto žalobe z dôvodu, že pri určovacej žalobe podľa ust. § 137 písm. c/ CSP znie žalobný návrh
na určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je. Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu
určitéhopráva,znamenáto,ževyhovujúcirozsudokvydanýnajejzákaldebudemaťdeklaratórneúčinky.
Určovací rozsudok nie je exekučnym titulom.

15. Podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

16. Podľa ust. § 97 ods. 1 Trestného poriadku, ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná,
odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy
jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola
zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo
jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá

v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby právo uplatnila v civilnom
procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek opakovanej výzve
doručenej do vlastných rúk ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, alebo
osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento nárok neuplatní v civilnom procese do šiestich mesiacov oddoručenia opakovanej výzvy, vec sa stáva majetkom štátu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba
podľa predchádzajúcej vety upozorniť.

17. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie správne tieto ustanovenia citoval, nesprávne ich aplikoval keď
konštatoval, že je potrebné pri žalobe tak, ako ju podal žalobca zisťovať naliehavý právny záujem na tejto
žalobe. Možno prisvedčiť žalobcovi, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, a
dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Žalobca skutočne nie je povinný súdu preukazovať naliehavý
právny záujem, nakoľko na podanie žaloby bol vyzvaný zo strany odboru kriminálnej polície a to listom

- upozornením na uplatnenie práva na finančné prostriedky v civilnom procese zo dňa 03.07.2020. V
prípade úspechu v tomto konaní, by mu skutočne na základe právoplatného rozsudku v tejto právnej
veci bola zadržaná suma vyplatená v celosti, prípadne v časti, v ktorej sa preukáže že je vlastníkom. V
zmysle ustanovení Trestného poriadku, by sa odstránili pochybnosti o tom, komu vec určená na vydanie
v skutočnosti patrí, tak ako to v odvolaní tvrdí žalobca. V prípade úspechu vo veci by žalobca skutočne
nemusel podávať žiadnu inú žalobu.

18. K námietke nesprávne zisteného skutkové stavu odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých vedeckých poznatkov, na základe
ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne

aplikuje aj konkrétnu právnu normu, respektíve právne normy, teda rozhoduje.

19. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení ním uplatneného nároku odvolací
súd uvádza, že právnym posúdenim je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery, a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo spáâvnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR sp.zn.
7Cdo/7/2010).

20. Teda dôvodná je odvolacia námietka tak, čo do nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, ako i čo do právneho posúdenia
veci, keď mal za to, že nie je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k hnuteľnej veci,
teda finančnej hotovosti vo výške 22.650,- eur, nachádzajúcej sa v úschove depozitu na účte VÚB banky,
a.s., Ministerstva vnútra SR, sekcia ekonomiky, odbor účtovníctva.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako to uviedol odvolací súd vyššie podala odvolanie aj
žalovaná. Kto môže podať odvolanie je uvedené v ust. § 359 CSP. Teda odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danom prípade bolo rozhodnutie vydané v prospech
žalovanej.

22. V zmysle ust. § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

23. Keďže žalovaná nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, odvolací súd odvolanie žalovanej

v zmysle ust. § 386 písm. b/ odmietol.

24. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol predčasne, preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s použitím ust. § 391 CSP.

25. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je
súd prvej inštancie podľa ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný. Vec opätovne meritórne prejednať, v potrebnom
rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť, a potom vo veci rozhodnúť, pričom
je potrebné náležite sa vyporiadať s relevantnou právnou skutkovou argumentáciou strán sporu, a nové

rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP odôvodniť.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).