Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 27CbZm/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119202925
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4119202925.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom Mgr. Filipom Grznárikom, v spore žalobcu: Duna-Dráva Cement Korlátolt

FelelősségűTársaság,sídloKőhídpartdülő2,2600Vác,Maďarsko,zapísanývmaďarskomobchodnom
registri pod IČ: 10324602-2-44, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Chromý, sídlo SNP 33, 990 01
Veľký Krtíš, IČO: 41 284 810, proti žalovanému: I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. cesta XXXX/X,
Štúrovo, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., sídlo Forgáchova
bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023, o zaplatenie zmenkovej sumy 975.000,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd priznáva znalkyni Mgr. Eve Forgácsovej, sídlo Bartókova 3, 943 01 Štúrovo, zapísanej
v zozname znalcov pod evidenčným číslom 914769, voči žalobcovi nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet sporu

1. Žalobca sa žalobou domáhal (po jej zmene podaním doručeným súdu 27.03.2019, v ktorom namiesto
v žalobe uplatneného 6 % úroku zo sumy 975.000,- eur od 11.03.2019 do zaplatenia žalobca rozšíril
uplatnené právo na úrok o 3 %, teda sa domáhal úroku vo výške 9 % zo sumy 975.000,- eur od
11.03.2019dozaplatenia,opripusteníktorejzmenyžalobysúdosobitnepodľa§141CSPnerozhodoval,
keďže k zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP došlo pred jej doručením žalovanému) uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 975.000,- eur a 9 % úrok zo sumy
975.000,- eur od 11.03.2019 do zaplatenia.

2. Žalobca skutkovo vymedzil a právne vyargumentoval svoj žalobný nárok nasledovne:

2.1. Žalovaný je avalistom na zmenke, ktorú podpísal v Štúrove 06.10.2010 s dohodou o vyplňovacom
práve. Vystaviteľom zmenky je spoločnosť HLIVASPOL, s.r.o., ktorej bol žalovaný avalista v tom
čase konateľom. Žalovanému bola zmenka predložená v sídle žalovaného. Žalovaný zmenkovú sumu
neuhradil.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný (v rámci podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu), ktorý
navrhol žalobu zamietnuť.3.1. Žalovaný poprel, že by bol avalistom na zmenke a že by túto podpísal 06.10.2010 v Štúrove.
Zmenku žalovaný podpísal len ako vystaviteľ zmenky, ktorým bola spoločnosť HLIVASPOL s.r.o. a
ktorej bol žalovaný vtedajším konateľom. Na zmenke bol vytvorený v rámčeku priestor pre avalistu

určený na akceptáciu, v ktorom absentuje podpis žalovaného. Na zmenke absentuje podpis žalovaného
ako zmenečného ručiteľa. Žalovaný poukázal na svoju odpoveď na pokus žalobcu o zmier, odoslanú
11.03.2019, v ktorej žalovaný uviedol, že popiera, že by ho ktokoľvek kontaktoval dňa 01.02.2019 a
predkladal mu zmenku.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v žalobnej replike.

4.1. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi žalovaného, pre ktoré podal odpor, keďže podpisy ako na zmenke tak
aj na dohode o vyplňovacom práve k zmene sú totožné s podpismi žalovaného ako konateľa spoločnosti
HLIVASPOL, s.r.o.

5. Žalovaný procesné právo vyjadriť sa k žalobnej replike nevyužil.

II. Prejednanie veci na pojednávaní

6. Súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
v dňoch 09.10.2019, 18.03.2022 a 26.05.2023. Po vyhlásení dokazovania za skončené uznesením na
pojednávaní dňa 26.05.2023 súd podľa § 219 ods. 2 CSP odročil pojednávanie za účelom verejného
vyhlásenia rozsudku na 26.06.2023.

7. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaný je na zmenke podpísaný, a to aj za
spoločnosť, ktorá žalobcovi neuhradila dodaný tovar, čo ho oprávňovalo podľa dohody o vyplňovacom
práve k zmenke zmenku vyplniť.

8. Žalovaný zotrval taktiež na svojich tvrdeniach a argumentácií s tým, že v časti ohraničenej pre

avala sa na zmenke nenachádza podpis žalovaného. Žalovaný uviedol, že najprv bola uzavretá medzi
veriteľom a dlžníkom dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, v ktorej bol dohodnutý iba obsah
bezpodpisudohody,následneboladanánaprekladakeďbolijejobejazykovéverziehotové,spoločnosť
HLIVASPOL podpísala blankozmenku, túto prefotili a zviazali s dohodou v oboch jazykových verziách
a následne parafovali všetky strany dohody vrátane zmenky.

8.1. Žalovaný (konajúc osobne), potom ako mu bol na prvom pojednávaní (09.10.2019) predložený
originál zmenky najskôr uviedol, že podpis je jeho, neskôr po vyjadrení svojho zástupcu uviedol, že
možno. Žalovaný (konajúc v zastúpení) poprel pravosť oboch podpisov na zmenke, teda podpisu tak
vystaviteľa ako aj avalistu s tým, že podpisy sa síce podobajú, avšak je možné, že súdu nebol predložený

originál zmenky a že došlo k jej falšovaniu. Žalovaný ako konateľ spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o. totiž
podpísal zmenku len jeden krát a nikdy viac už zmenku dodatočne nepodpisoval.

9. Z dôkazných návrhov, ktoré sporové strany nezobrali späť, nebolo vykonané len dokazovanie
výsluchom svedkom navrhnutých žalobcom, a to E., a to podľa § 253 ods. 3 CSP ako zákonný následok

nezloženia preddavkov v stanovenej lehote na vykonanie týchto dôkazov, ktorá preddavková povinnosť
bola žalobcovi uložená podľa § 253 ods. 1 CSP uznesením č. k. 27CbZm/3/2019 - 1318 z 23.05.2022
v spojení s uznesením č. k. 27CbZm/3/2019 - 1344 z 18.07.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
31.07.2022.

10. Rozhodné skutkové okolnosti pre meritórne rozhodnutie (v nadväznosti na uvedenie vykonaného
dokazovania a jeho vyhodnotenie) sú obsiahnuté v nasledovnej časti odôvodnenia.

III. Rozhodné skutkové okolnosti

a právne posúdenie veci

11. Súd rozhodnutie o žalobe založil primárne na nasledovných hmotnoprávnych ustanoveniach
právnych predpisov:11.1. Podľa čl. I. § 30 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (inak aj len „zmenkový
zákon“ alebo „ZZŠ“), (1) zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť

zmenečným ručením. (2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.

11.2. Podľa čl. I. § 31 ZZŠ, (1) ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (2) Ručenie sa
vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (3) O holom
podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo

vystaviteľa. (4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma
za vystaviteľa.

11.3. Podľa čl. I. § 32 ZZŠ, (1) zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. (2) Záväzok
zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než
pre vadu formy. (3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho

sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

11.4. Podľa čl. I. § 77 ods. 3 ZZŠ, rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení
(§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma,
prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

12. Úvodom tejto časti odôvodnenia súd zdôrazňuje, že v konaní je viazaný žalobou uplatneným
nárokom, ktorý je tvorený nielen žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami (judikát
R 14/2021).

13. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje zmenkové nároky (v rozsahu uvedenom v bode 1.
odôvodnenia) zo zmenky predloženej súdu voči žalovanému ako avalistovi (zmenečnému ručiteľovi).

14. Súd vykonal dokazovanie touto zmenkou. Je na nej v ohraničenej časti uvedené, že je vystavená
v Štúrove 06.10.2010 a za túto vlastnú zmenku v mieste platenia Vác, Maďarsko, zaplatí žalobcovi

spoločnosť HLIVASPOL, s.r.o. (za ktorú na zmenke koná konateľ - žalovaný) 975.000,- eur. Pri
označení vystaviteľa zmenky - spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o. sa nachádza pečiatka a podpis. Naľavo v
ohraničenej časti sa nachádza doložka per aval s dátumom 06.10.2010, v ktorej je označený žalovaný.
V ľavom spodnom rohu sa nachádza podpis.

15. Zmenečné ručenie je zmenkový zabezpečovací inštitút upravený v čl. I. §§ 30 až 32 ZZŠ, pričom
s výnimkou stanovenou v čl. I. § 77 ods. 3 ZZŠ sa tieto ustanovenia vzťahujú aj na vlastnú zmenku, z
akej si žalobca uplatňuje nárok aj v tomto konaní.

16. Zmenkové ručenie (aval) predstavuje zmenkový zabezpečovací právny pomer. Svojou povahou je

to abstraktný záväzok, v pomere k záväzku osoby, za ktorú sa zaväzuje záväzok samostatný, pričom sa
naňvzťahujezásadaformálnejakcesornosti(avalmožnozriadiťibavtedy,akjenazmenkepodpisosoby,
za ktorú sa avalista zaručuje). Zmenkový ručiteľ (avalista) sa tak môže zaručiť za každého zmenkového
dlžníka (t. j. za vystaviteľa, akceptanta, indosanta a pod.). Pripúšťa sa ručiteľský záväzok aj za iného
zmenkového avala. Ručiteľský záväzok možno podstúpiť pred splatnosťou, po splatnosti, na vyplnenej

ako aj na nevyplnenej zmenke. Avalista je zaviazaný voči majiteľovi zmenky už od vyznačenia svojho
vyhlásenia na zmenke, a to v rovnakom rozsahu ako dlžník, za ktorého sa zaručil. Preto je na majiteľovi
zmenky, voči komu bude viesť postih (nevyžaduje sa preto, že na avalistu môže siahnuť postihom až
vtedy, pokiaľ primárne neplní dlžník, za ktorého sa zaručil). Jeho záväzok nie je akcesorický, pretože
podľa čl. I. § 32 ods. 2 ZZŠ nie je závislý od platnosti záväzku zmenkového dlžníka, za ktorého sa

zaručil, s výnimkou formálnych vád. Zmenkové ručiteľstvo sa spravidla vzťahuje na celú sumu zmenky,
nevylučuje sa však jeho obmedzenie na čiastku zmenkovej sumy (čl. I. § 30 ods. 1 ZZŠ). Účelom
zriadenia zmenkového ručenia je zvýšiť istotu majiteľa zmenky, že zmenkový dlh bude v čase splatnosti
zmenky zaplatený.

17. Náležitosti formálne platného ručiteľského vyhlásenia stanovuje čl. I. § 31 ZZŠ, podľa ktorého
formálne platné ručiteľské vyhlásenie možno dať (i/) v písomnej forme v podobe holého podpisu ručiteľa
na líci zmenky, ktorý platí - pokiaľ nie je uvedené, za koho sa preberá - že sa preberá ručiteľstvo za
vystaviteľa (čl. I. § 31 ods. 3 a 4 v spojení s § 77 ods. 3 ZZŠ) a (ii/) ak nejde o holý podpis, vyžadujesa tzv. ručiteľská doložka vyznačujúca sa formuláciou napr. „ako ručiteľ“, alebo „per aval“, alebo „ručím
za ...“ a podpis ručiteľa (čl. I. § 31 ods. 2 ZZŠ). Ručiteľské vyhlásenie sa píše na líce listiny zmenky,
resp. na jej prívesku (čl. I. § 31 ods. 1 ZZŠ).

18. Zmenka je obligatórne listinný cenný papier, tzv. skriptúra. Práva vyplývajúce zo zmenky (ktorými
sú nepochybne aj práva voči zmenečnému ručiteľovi - avalistovi) sú inkorporované v zmenkovej listine
natoľko, že listina a na nej urobené vyhlásenie je materiálnoprávnou podmienkou vzniku, existencie,
uplatnenia a zániku obligačných vzťahov, ktoré sa zakladajú na zmenke. Ako tzv. konštitutívny listinný

cenný papier zmenka preukazuje nielen existenciu zmenkovej pohľadávky, ale priamo zakladá aj
veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky (čl. I. § 16 v spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ) (Cirák, J., Gandžalová,
D., Cirák, M. Základy zmenkového práva. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 6 - 7).

19. Na zmenke sa nachádzajúci podpis v ľavom dolnom rohu ako holý podpis na líci zmenky je spôsobilý
založiť podľa čl. I. § 31 ods. 3 ZZŠ zmenečné ručenie.

20. Žalobca v konaní tvrdil, že tento podpis je podpisom žalovaného, čím mu vzniklo zmenečné
ručenie zo zmenky za vystaviteľa. To, že na zmenke sa nachádza podpis žalovaného, najskôr na
pojednávaní dňa 09.10.2019 uviedol aj žalovaný, no vzápätí po vyjadrení zástupcu uviedol, že možno
je to jeho podpis. Žalovaný (konajúc zástupcom) totiž v tejto súvislosti na pojednávaní uviedol, že

žalovaný ako konateľ spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o. podpísal zmenku len jeden krát a nikdy viac
už zmenku dodatočne nepodpisoval, ale už len parafoval vyhotovené kópie tejto zmenky v podobe
blankozmenky, ktorá sa pripájala k dohodám o vyplňovacom práve. Už v prvom procesnom úkone
žalovaného v konaní, t. j. v podaní odporu proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý obsahoval aj
vecné odôvodnenie, pritom žalovaný rovnako tvrdil, že zmenku podpísal len jedenkrát, a to konajúc

ako konateľ spoločnosti HLIVASPOL s.r.o. Keďže na zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v
tomto konaní sa nachádzajú dva podpisy, ktoré majú byť podpismi žalovaného (jeden daný ako konateľ
spoločnosti, ktorá je vystaviteľom zmenky a jeden daný ako zmenkový ručiteľ), žalovaný spochybnil či v
konaní predložená zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje nároky, je tou, ktorú - avšak len za vystaviteľa
- spoločnosť HLIVASPOL, s.r.o. podpísal žalovaný ako jej konateľ.

21. Medzi sporovými stranami tak bol spor o to, či podpis, z ktorého má byť žalovaný zmenkovo zaručený
za vystaviteľa zmenky, nachádzajúci sa v ľavom dolnom rohu, je podpisom žalovaného.

22. Túto skutkovú otázku bolo potrebné vyriešiť v prvom rade, pretože v prípade, ak by nebolo

preukázané, že predmetný podpis je podpisom žalovaného (v ktorom smere je dôkazné bremeno na
žalobcovi, keďže ide o tvrdenie, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok), nebol by v konaní
preukázaný vznik zmenkového ručiteľstva žalovaného, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok.

23. Vo vzťahu k tomuto skutkovému zisteniu boli z vykonaného dokazovania relevantné nasledovné
dôkazné prostriedky.

24. Na pojednávaní konanom 09.10.2019 bol na návrh žalovaného vykonaný dôkaz výsluchom
žalovaného. Uviedol, že bola vystavená zmenka na základe dodávateľskej dohody, ako avalista ju

však nepodpísal. Ako avalista zmenku nepodpísal z dôvodu, že ju nechcel podpísať a ani mu nikto
nehovoril, že ju ako avalista podpísať má. K zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto
konaní žalovaný po jej predložení uviedol, že podpis na okraji sa podobá na jeho podpis, ale je málo
pravdepodobné, že je jeho a to čo je „v zmenke“ (t. j. podpis pri názve vystaviteľa zmenky - spoločnosti
HLIVASPOL, s.r.o.) by mal byť jeho podpis. Žalovaný uviedol, že samotnú dohodu o vyplňovacom práve

k zmenke podpísal konajúc za spoločnosť HLIVASPOL s.r.o. a aj ako aval.

25. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazom - písmoznaleckým posudkom Gézu Molnára z
08.07.2019, z ktorého vyplýva, že predmetom jeho skúmania boli podpisy na listine - dohode o
vyplňovacom práve k vlastnej zmenke, zviazanej trikolórou. Konštatoval, že podpisy v tejto listine spolu

v počte 9 ks sú pravými podpismi žalovaného.

26. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - dohodou o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke,
ktorej svoj originál predložili súdu obe sporové strany (a ktorých origináli boli spolu so zmenkou uloženédo trezoru súdu). Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v rámci uzatvárania dohody bola po
podpise zmenky po vystavení zmenky bola vyhotovená jej kópia, ktorá bola pripojená k obom originálom
dohody o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke. Táto dohoda o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke

je v slovenskej verzii, maďarskej verzii a následne je k nej pripojená kópia vystavenej zmenky, na ktorej
sa (vo vyhotovenj kópii) nachádza len podpis pri vystaviteľovi zmenky a žiadny ďalší podpis. Na takto
vyhotovenej kópii sa potom nachádzajú v pravom spodnom rohu dva podpisy, dané na vyhotovenú kópiu
zmenky. Nie je sporné a aj výsluchom žalovaného bolo preukázané, že na dohode o vyplňovacom práve,
uzavretej 06.10.2010, sa nachádza podpis žalobcu, vystaviteľa zmenky - spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o.

(v mene ktorej konal ako konateľ žalovaný) a avalistu - žalovaného. Dohody v oboch jazykových verziách
s pripojenou kópiou zmenky sú zviazané trikolórou, zapečatené, cez ktoré zapečatenie prechádza
podpis a pečiatka.

27. Súd na návrh žalovaného vykonal znalecké dokazovanie znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Evy
Forgácsovej č. 11/2021, z ktorého vyplýva, že na zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok v

tomto konaní, nachádzajúce sa podpisy môžu byť podpismi žalovaného, no nedá sa to jednoznačne
potvrdiť vzhľadom na charakter sporného podpisu. Podpis uvedený na zmenke, predloženej žalobcom v
tomto konaní, pri vystaviteľovi zmenky nie je totožný s originálom podpisu na kópii nevyplnenej zmenke
zviazanej s dohodou o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke. Pri analýze podpisov na zmenke, z ktorej
si žalobca uplatňuje svoj nárok, znalkyňa nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód

technického falšovania podpisov a sú tak autentickým pisárskym prejavom konkrétnej osoby. Znalkyňa
uviedla, že nevylučuje, že podpisy na zmenke predloženej žalobcom v konaní pochádzajú z roku 2010,
avšak nie je to možné jednoznačne ohraničiť. Písmoznalecké metódy neumožňujú určiť, či podpisy
na zmenke predloženej žalobcom pochádzajú z obdobia 06.10.2010. Na návrh žalobcu súd vypočul
znalkyňu na pojednávaní 26.05.2023, na ktorom zotrvala na svojich záveroch zo znaleckého posudku

a na otázky doplnila, že čo sa týka porovnania zhodnosti podpisov na originály zmenky predloženej
žalobcom v tomto konaní s podpisom na kópii zmenky pripojenej k dohode o vyplňovacom práve k
vlastnej zmenke, jej úlohou bolo len porovnať, či sú zhodné, nie pravosť podpisu na kópii zmenky, keďže
pravosť podpisu, samotný akt podpísania, sa dá overiť len na origináli.

28. Skôr, ako súd pristúpi k vyhodnoteniu uvedeného dokazovania ohľadom spornej skutočnosti, či
podpis v ľavom dolnom rohu na zmenke predloženej žalobcom, z ktorej si uplatňuje žalobou uplatnený
nárok, potrebnej pre vyriešenie právnej otázky, či je žalovaný zmenkovým ručiteľom za vystaviteľa danej
zmenky, je nutné poukázať, že do oblasti dôkazného práva patria aj otázky týkajúce sa tzv. miery dôkazu,
ktorou sa rozumie, do akej miery musí byť pravdepodobné, že sa pre rozhodnutie významná skutočnosť

stala, aby súd uzatvoril, že ju má za preukázanú (dokázanú). V tomto smere sa súčasná doktrína
civilného procesu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022 - „Komentár k CSP“, § 185)
prikláňa k záverom českej doktríny, na ktorú v tomto smere aj odkazuje, a ktorá vychádza z toho, že
skutkové tvrdenie možno považovať za preukázané, ak súd nemá na základe vykonaného dokazovania

o jeho pravdivosti rozumné pochybnosti (napr. Lavický, P. Důkazní břemeno v civilním řízení soudním,
Praha: Leges, 2017, s. 36). Ak napriek vykonaniu všetkých relevantných (a v závislosti od dispozičnej
zásady uplatňovanej aj pri navrhovaní dôkazov aj navrhnutých) dôkazov nie je skutkové tvrdenie
riadne objasnené, teda súd nenadobudol presvedčenie ani o pravdivosti ani o nepravdivosti skutkového
tvrdenia, resp. preukázaní predpokladov vyžadovaných hypotézou právnej normy pre priznanie nároku,

dochádza k stavu non liquet, ktorý spôsobuje procesný neúspech strany, ktorá mala uniesť dôkazné
bremeno (Komentár k CSP, § 185; zo súdnej praxe napr. bod 30. nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020).

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dokazovania súd na jeho základe dospel k záveru, že nebolo v

miere bez rozumných pochybností preukázané, že podpis na ľavom dolnom rohu na zmenke, z ktorej si
žalobca v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, je podpisom žalovaného.

30. Súd k tomuto poukazuje úvodom na závery znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej,
ktoráuviedla,ževzhľadomnacharakterpodpisunemožnojednoznačnepotvrdiť,žepredmetnýpodpisje

podpisom žalovaného. Uvedené je však potrebné hodnotiť v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi a
v tomto smere súd ďalej poukazuje na to, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že zmenka mala
byť vystavená ako blankozmenka, vo vzťahu ku ktorej bola uzavretá dohoda o vyplňovacom práve k tejto
vlastnej blankozmenke. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že pri uzavretí dohody z vystavenejzmenky vyhotovili kópie, ktoré pripojili k dohode o vyplňovacom práve. Obe sporové strany predložili
súdu svoje originály týchto dohôd, ktoré sú totožné, vrátane k nim pripojenej kópie zmenky, s ktorou
boli dohody zviazané trikolórou. Podľa vytvorených kópií vystavenej zmenky, pripojených k dohodám

o vyplňovacom práve, ktorých origináli predložili obe sporové strany, vystavená zmenka neobsahovala
žiadny iný podpis okrem podpisu pri vystaviteľovi zmenky, teda nenachádzal sa v origináli v čase
vyhotovovania fotokópie na nej podpis žiadnej inej osoby, ktorý by mohol byť zmenkovým ručiteľom
(avalistom). Až vyhotovenú kópiu pripojenú k dohode o vyplňovacom práve následne podpísali perom
obe sporové strany tak ako aj ostatné listiny dohody. Uvedené je aj v zhode s výpoveďou žalovaného

(a jeho predchádzajúcimi skutkovými tvrdeniami) o tom, že samotnú zmenku vystavenú pri uzatvorení
dohody o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke podpísal len jeden krát, a to ako konateľ spoločnosti
HLIVASPOL, s.r.o., ktorá bola vystaviteľom zmenky. V konaní pritom nebolo tvrdené a ani preukázané,
že by kópia vystavenej zmenky bola pripájaná k dohode o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke ešte
skôr, ako by ju následne podpisoval žalovaný ako zmenkový ručiteľ. Naviac, znaleckým dokazovaním
vykonaným formou písomného znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej bolo preukázané,

že podpis uvedený na zmenke, predloženej v tomto konaní žalobcom, pri vystaviteľovi zmenky, nie je
totožný s podpisom na kópii nevyplnenej zmenky zviazanej s dohodou o vyplňovacom práve k vlastnej
zmenke, z čoho potom možno vyvodiť, že v tomto konaní predložená zmenka žalobcom nie je zmenkou,
ktorá bola vystavená pri uzavretí dohody o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke a vo vzťahu ku ktorej
žalovaný vypovedal, že ju podpisoval len jedenkrát, a to konajúc ako konateľ vystaviteľa zmenky. Vo

vzťahu k listinnému dôkazu - písmoznaleckému posudku Gézu Molnára z 08.07.2019 je nutné uviesť,
že tento nemá z hľadiska uvedených skutočností relevanciu, pretože čo je podstatné, predmetom jeho
skúmania nebol podpis nachádzajúci sa na zmenke predloženej žalobcom v tomto konaní, ale len na
dohode o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke, pričom nebolo medzi sporovými stranami ani sporné,
a vyplynulo to aj z dokazovania výsluchom žalovaného, že uvedenú dohodu o vyplňovacom práve k

vlastnej zmenke podpísal.

31. Opísané skutočnosti vo svojom súhrne zakladajú dôvodné pochybnosti o skutkovom tvrdení žalobcu,
že na predloženej zmenke, z ktorej si uplatňuje svoj žalobou uplatnený zmenkový nárok, sa v ľavom
dolnom rohu nachádza podpis žalovaného ako zmenkového ručiteľa za vystaviteľa zmenky a za

existencietýchtopochybnostínemožnopovažovaťpredmetnéskutkovétvrdenienazákladevykonaného
dokazovania za preukázané, a preto žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

32. Je pritom právne bezvýznamná v tomto konaní tá skutočnosť, či žalovaný ako aval uzatvoril so
žalobcom a spoločnosťou HLIVASPOL, s.r.o. dohodu o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke (resp. či

si je vedomý dlhov spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o.), pretože ako súd už uviedol, zmenková listina ako
konštitutívnylistinnýcennýpapierananejurobenévyhláseniejemateriálnoprávnoupodmienkouvzniku,
existencie, uplatnenia a zániku akýchkoľvek obligačných vzťahov, ktoré sa zakladajú na zmenke, nároky
zo zmenkového ručenia tak nevynímajúc. Relevantné preto je len to, či je súdu v čase rozhodovania
predložená žalobcom zmenka, z ktorej daný nárok vyplýva. Ak to tak nie je, žalobou uplatnenému

zmenkovému nároku nemožno vyhovieť. Žalobca pritom žalobou uplatnený nárok založil práve na
zmenke.

33. Keďže z dôvodu vyššie popísaných z vykonaného dokazovania vyplývajúcich pochybností o
skutkovom tvrdení žalobcu, že na ním predloženej zmenke, z ktorej si uplatňuje žalobou predmetné

zmenkové nároky, sa nachádza podpis žalovaného, súd nemá predmetné skutkové tvrdenie za
preukázané,pričompodpisžalovanéhonadanejzmenkenachádzajúcisanalícizmenkyalebovdoložke
avala (obsiahnutej na zmenke alebo prívesku) je hmotnoprávnou podmienkou vzniku jeho zmenkového
ručenia za vystaviteľa zmenky (čl. I. § 31 ZZŠ) a táto v dôsledku už uvedeného nepreukázaného
skutkového tvrdenia v prejednávanej veci nie je splnená, je žaloba žalobcu nedôvodná.

34. Ostatné vo veci vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi sa týkalo kauzálnych námietok
žalovaného, ktoré však vzhľadom na nepreukázanie zmenkového nároku žalobcu voči žalovanému ako
zmenkovému ručiteľovi zo zmenky predloženej žalobcom v tomto konaní, nemajú pre rozhodnutie vo
veci žiadny právny význam, a preto ho súd bližšie v odôvodnení tohto rozsudku ani neuvádza.

35. Súd z uvedených dôvodov týmto rozsudkom (v I. výroku) žalobu zamietol.IV. Trovy konania

36. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový

poriadok“ alebo „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto
rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov konania.

39. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný proti žalobcovi
(keď žaloba žalobcu proti žalovanému bola týmto rozsudkom v celom rozsahu zamietnutá), žalovaný
má podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

40. Súd preto v II. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. V konaní bola podľa § 208 ods. 3 CSP k skutočnostiam uvedeným v znalecokm posudku vypočutá
znalkyňaMgr.EvaForgácsová,ktorásiuplatnilavtejtosúvislostinapojednávanípodľa§258ods.2CSP
nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov, ktorý v lehote
podľa § 258 ods. 3 CSP aj konkretizovala, vyčíslila a preukázala. Z tohto dôvodu je povinnosťou súdu
podľa§258ods.2CSPpriznaťznalkyninároknanáhraduúčelnevynaloženýchhotových,preukázaných

auplatnenýchvýdavkov,atovtomtorozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,keďževovzťahukjejvýsluchu
neuplatnil možnosť preddavkovať trovy dôkazu podľa § 253 ods. 1 CSP. Tento nárok na náhradu trov
konania sa oprávnenej osobe v takomto prípade (ak nedošlo k jeho vysporiadaniu pred rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí, z preddavku zloženého na trovy dôkazu podľa § 253 CSP) podľa § 262 ods. 1
CSP proti konkrétnej sporovej strane, a to tej ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku

v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania.

42. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu neúspešný žalobca, je tento podľa §
262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 258 ods. 2 CSP povinný nahradiť znalkyni Mgr. Eve Forgácsovej
nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov (v spojení s

jej výsluchom k znaleckému posudku).

43. Súd preto v III. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 258 ods. 2 CSP priznal znalkyni Mgr. Eve Forgácsovej voči žalobcovi nárok na náhradu
účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 100 %.

44.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 6
ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľné rozhodnutie súdu ukladá, možno na návrh toto,
kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z vykonateľného rozhodnutia súdu, vykonať exekúciu
podľa Exekučného poriadku (§ 48 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení [Exekučný poriadok]).