Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/48/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010455
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6715010455.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD.,
MBA a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. O.,
stíhaného pre pokračujúci zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e/ Tr. zák. a s poukazom na § 47 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. 07. 2023, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp. zn 2T/98/2015
zo dňa 27. 09. 2022, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom senátu Okresného súdu Zvolen, sp. zn 2T/98/2015 zo dňa 27. 09. 2022 bol obž. U. O.
podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, sp. zn. 2 Pv
345/12/6611-78 zo dňa 25. 06. 2015, pre pokračujúci zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
1/
dňa 11.05.2012 v presne nezistenom čase vo Zvolene, okres Zvolen v časti Hlbiny ( pod nadjazdom
pri zámku pri garážach ) v úmysle zmocniť sa cudzej veci fyzicky napadol U. O., nar. XX.XX.XXXX,
trv. bytom N., prechodne bytom N., A. cesta č. XX a to tak, že pristúpil k nemu a päsťou ho udrel do
hrudníka, čím ho zrazil na zem a následne mu z ruky vytrhol tašku s nákupom potravín ( v ktorej mal
pečené kura, slaninu a fľašu medoviny ) a z vrecka kabáta mu vybral peňaženku, z ktorej odcudzil
220,- Eur, následne peňaženku odhodil a z miesta činu odišiel na neznáme miesto, čím týmto konaním
U. O., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom N., prechodne bytom N., A. č. XX, spôsobil škodu odcudzením
finančnej hotovosti a nákupu v celkovej výške 230,- Eur a podľa znaleckého posudku vypracovaného
Znaleckou lekárskou organizáciou, s.r.o., mu spôsobil zranenie pomliaždenie prednej hrudnej steny
vľavo s predpokladanou dobou práceneschopnosti v rozmedzí 2 - 5 dní,
2/
dňa 10.06.2012 v čase okolo 15.00 hod. vo Zvolene, okres Zvolen, na A. ulici pri železničnej trati blízko
domu s číslom XX, v úmysle zmocniť sa cudzej veci fyzicky napadol U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N., prechodne bytom N. A. cesta č. XX a to tak, že keď U. O. tlačil fúrik s drevom, tak k nemu
pristúpil, strčil ho do pŕs, načo U. O. spadol na zem, tu ho udrel päsťou do oblasti tváre, následne mu
z vrecka vytiahol peňaženku, z ktorej potom odcudzil finančnú hotovosť vo výške 15,- Eur, peňaženku
odhodil a z miesta odišiel na neznáme miesto, čím týmto konaním U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N., prechodne bytom N., A. č. XX, spôsobil škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 15,-
Eur a podľa znaleckého posudku vypracovaného Znaleckou lekárskou organizáciou, s.r.o., mu spôsobil
zranenie pomliaždenie pravej časti tváre s odreninou a ľahké pomliaždenie driekovej oblasti chrbta, ktoré
si nevyžiadalo práceneschopnosť,
3/
dňa30.07.2012včaseokolo15.15hod.voZvolene,okresZvolen,nauliciXX.augusta,lúpežneprepadol
P. X., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom A. - X. P., X. č. XXX/XX a to tak, že keď sa Q. L. nachádzala spoškodeným P. X. na prázdnom mieste medzi budovami na ul. XX. augusta vo N. so súpisným číslom X a
Xzaúčelomsexuálnehostyku,takzanimiprišielU.O.,ktorýnajskôrslovnezaútočilnaP.X.,následneho
začal strkať, pričom P. X. spadol na zem, kde U. O. následne začal prehliadať jeho oblečenie a kapsičku,
ktorú mal prevesenú cez plece, pričom poškodenému P. X. z pravej ruky stiahol prsteň a náramok zo
žltého kovu, z krku mu strhol retiazku zo žltého kovu, z kapsičky mu zobral mobilný telefón zn. Nokia N
1800, po čom následne z miesta činu odišiel, čím spôsobil škodu P. X., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom A.
- X. P., X. XXX/XX škodu vo výške 410,- Eur a zranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie,
pričom uvedených konaní sa mal U. O. dopustiť napriek tomu, že bol:
- rozsudkom Krajského súdu č. 2T 20/88 zo dňa 30.01.1989, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.03.1989, odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, trestný čin
vraždy podľa § 219 a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona ( účinného do 31.12.2005 ) k trestu odňatia slobody nepodmienečne na 5 rokov a
- rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. 3T 27/03 zo dňa 28.08.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 15.06.2004, odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
( účinného do 31.12.2005 ) k úhrnnému trestu odňatia slobody nepodmienečne na 6 rokov,
teda už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody, pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., prechodne
bytom N., I. sv. Y., U. XX a D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - X. P., X. XXX/XX, s ich nárokmi
na náhradu škody, odkázal na civilný proces.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd rozsiahlo odôvodnil najmä tým, že s poukazom na vyššie uvedené,
t.j. nesúlad výpovedí svedka - poškodeného U. O. ohľadom osoby páchateľa, ohľadom utrpených
zranení a mechanizmu ich vzniku s poukazom i na závery znaleckého posudku Znaleckej lekárskej
organizácii, podľa ktorých a to najmä pri skutku 1) poškodeným uvádzaný priebeh útoku (údery päsťou,
kopance) nezodpovedá utrpeným zraneniam a keď sú tu pochybnosti aj ohľadom odcudzenej hotovosti
220,- Eur, pretože poškodený U. O. skutok 1) neoznámil po jeho spáchaní, ale s odstupom času 1
mesiaca a pri zaistení obžalovaného dňa 30.07.2012 nebola u neho nájdená vyššia hotovosť, nesvedčí
o tom žiadna listina, či zápis, pričom zo zápisnice o vydaní veci (čl. 163) vyplýva, že obžalovaný vydal
finančnú hotovosť vo výške 165,- Eur ale dňa 20.06.2012, t.j. mesiac a pol po skutku 1), kedy mala byť
poškodenému odcudzená hotovosť v sume 220,- Eur. Pokiaľ aj existuje výpoveď obžalovaného ešte
ako svedka v prípravnom konaní ( čl. 145 dňa 20.06.2012 ), v rámci ktorej sa ku skutkom voči tomuto
poškodenému priznal, jedná sa o výpoveď svedka a to pred vznesením obvinenia, preto súd na ňu
prihliadať nemohol (vznesené obvinenie pre skutok 1/, 2/ až dňa 09.07.2012). Uvedené sa vzťahovalo aj
na zápisnicu o konfrontácii medzi svedkami a to poškodeným U. O. a U. O. ( čl. 149 zo dňa 20.06.2012 ).
Pritom súd nemohol opomenúť závery znaleckého dokazovania KEÚ, podľa ktorých na predmetných
bankovkách ( 165,- Eur ) neboli zistené žiadne daktyloskopické stopy, či už od poškodeného U. O.
alebo obžalovaného. Obžalovaný ponúkol verziu, že nejaké peniaze dostal za zber kovu. Zo správy od
zberných surovín Dobronivská cesta Zvolen bolo zistené, že obžalovaný 10.05.2012 ( v čase skutku 1)
odovzdal mix kovy a dňa 29.06.2012 ( pred skutkom 3) odovzdal mosadz ( asi 39 kg ). Tiež ponúkol
verziu, že odcudzil svedkovi P. O. „C." čierny ruksak a takýto ruksak bol u neho skutočne aj zaistený
pri obmedzení osobnej slobody 30.07.2012. Túto osobu P. O. „C." sa súdu nepodarilo vypočuť a tak
potvrdiť resp. vyvrátiť verziu uvádzanú obžalovaným.
Ohľadom skutku 2/ na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že rovnako i v tomto prípade
existuovla len výpoveď poškodeného U. O. a to bez ďalších relevantných dôkazov. Poškodeným
popísaný útok nekorešpondoval záverom zadováženého znaleckého posudku ohľadom útoku a
existujúcich zranení u poškodeného. Aj tu však bola produkovaná iná možná verzia spáchania skutku
a to T. M., o čom vypovedal obžalovaný a tiež o tom, že videl útok na poškodeného touto osobou a
ktorú verziu v zmysle utrpených zranení skôr potvrdil aj znalec. Svedkyňa Q. L. vypovedala, že raz
bola prítomná pri tom, keď poškodený U. O. tlačil fúrik, ale k žiadnemu konfliktu či už slovnému alebo i
fyzickému medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo. H. svedok P. X. vypovedal, že nič také nevidel,
nepočul. Vypočutí svedkovia zhodne k osobe poškodeného vypovedali, že tento holduje alkoholickým
nápojom a mnohokrát vykrikuje, že ho niekto okradol.Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za
preukázané, že skutok 1/, 2/ spáchal práve obžalovaný, keďže z jeho spáchania je usvedčovaný len
poškodeným U. O. a vo vykonanom dokazovaní vyvstali určité pochybnosti ohľadom spáchania týchto
skutkov práve obžalovaným s poukazom na nesúrodosť výpovedí samotného poškodeného U. O.
rozvedenú vyššie, závery znaleckého dokazovnaia a možnosť spáchania tohto skutku aj inak, ako
to naznačoval obžalovaný, pričom svedok T. M. v priebehu konania zomrel a nebolo možné preveriť
tvrdenia obžalovaného o spáchaní skutku 2) a rovnako nebolo možné preveriť ani verziu ohľadom
spáchania skutku 1) P. O. „C." a to pre jeho neznámy pobyt. Preto nebolo možné vyvodiť bezpečný a
jednoznačný záver o tom, že skutok 1) a 2) spáchal práve obžalovaný.
Z týchto dôvodov okresný súd uviedol záver, že vykonaným dokazovaním ohľadne skutkov 1/ a 2/
neexistoval jednoznačný a presvedčivý priamy dôkaz o vine obžalovaného a aj nepriame dôkazy
vyznievali nejednoznačne.
Čo sa týka skutku 3/, okresný súd uviedol, že zo spáchania tohto skutku obžalovaného usvedčuje
poškodený P. X.. Obžalovaný jeho spáchanie popieral a naopak upriamil pozornosť na svedka U. O.,
ktorý mal byť pri skutku prítomný a ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Q. L. a napokon i poškodený.
Svedkyňa Q. L. aktuálne už niekoľko rokov nie je vo vzťahu s obžalovaným, z priebehu hlavného
pojednávania vyplynulo, že jej vzťah s obžalovaným nie je ideálny, priateľský, skôr naopak, nemala preto
na hlavnom pojednávaní dôvod vypovedať v prospech obžalovaného, i napriek tomu zotrvala na tom, že
žiadne z odcudzených vecí poškodenému P. X. u obžalovaného po skutku nevidela. Dokazovala len to,
že poškodeného obžalovaný strčil a kričal na neho, čo to s ňou robí, že ona má deti a následne odišiel.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor, ktorý
poukazujúcnajednotlivévýsluchysvedkovkuskutkom1/a2/obžaloby,uviedol,okreminého,žeU.O.sa
kuobomskutkomakosvedokdňa26.12.2012 anásledneajprikonfrontáciispoškodenýmO.tohoistého
dňa priznal, až pri následných výsluchoch v postavení obvineného začal popierať spáchanie skutku.
Zároveň poukázal aj na svedkyňu Q. L., ktorá v prípravnom konaní tiež potvrdila, že spolu s obvineným
raz (nepamätá sa, kedy) stretli poškodeného, ktorý tlačil fúrik, ale ona pri nich dvoch nezostala a odišla
preč, zároveň svedok P. X. potvrdil, že poškodený mu hneď po skutku zo dňa 10.06.2012 povedal,
že ho okradol a udrel muž, ktorého pozná, avšak neuviedol mu žiadne meno. Ku skutku 3/ opätovne
okresný prokurátor poukázal na skutočnosť, že U. O. sa v postavení obvineného v prípravnom konaní ku
skutku priznal a svoje konanie oľutoval aj pred súdom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu
prokurátora na jeho vzatie do väzby, až následne menil svoju výpoveď. Mal za to, že poškodený X. bol
v prípravnom konaní vypočutý štyrikrát, vrátane jeho konfrontácie s obvineným U. O., pričom zásadne
odpovedal konzistentne a U. O. opoznal ako páchateľa skutku. Skutočnosť, že u obžalovaného, po
zadržaní po skutku, neboli nájdené odcudzené veci, vysvetľoval sám obžalovaný vo svojom výsluchu
v postavení obvineného dňa 31.07.2012, keď uviedol, že veci vopchal do topánky a počas toho, ako
prehľadával koše, ich zjavne vytratil. Z týchto dôvodov mal prokurátor za to, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď mal pochybnosti o vine obžalovaného.
Na verejnom zasadnutí intervenujúci krajský prokurátor sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných
dôvodov odvolania s tým, že navrhol tomuto odvolaniu vyhovieť.
Naproti tomu obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.
Obžalovaný U. O. vzhľadom na skutočnosť, že sa na vlastnú žiadosť verejného zasadnutia nezúčastnil
a súd rozhodol o konaní v jeho neprítomnosti, svoj názor neuviedol.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ môže
podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle
citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je
dôvodné.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici sa prvostupňový súd citovaným ustanovením Trestného
poriadku dôsledne riadil. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že skutočnosť, ak sa odvolateľ
nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, nemôže sama o sebe viesť odvolací
súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrážnosti záverov vyslovených v rozsudku, pokiaľ
skutkové závery prvostupňového súdu sú založené na vnútornom presvedčení, ktoré bolo získané
po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a boli vyvodené na podklade úplne zisteného
skutkového stavu veci v kontradiktórnom konaní. Rovnako ani úvahám prvostupňového súdu nemožno
vytýkať nedôslednosť alebo vnútorné rozpory.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania namieta výlučne hodnotenie dôkazov a v
rámci svojho návrhu nežiada vykonanie ďalších dôkazov. Krajský súd preto konštatuje, že v zmysle
základných zásad kontradiktórneho procesu a rovnosti strán, nesmie byť súd pomocníkom obžaloby,
ale iba nestranným arbitrom v spore medzi žalobcom a obhajobou, kde práve prokurátor je zaťažený
povinnosťou niesť dôkazné bremeno na takej úrovni, aby nevznikali pochybnosti o skutkovom stave. Nie
je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu a ani sa nesmie sám obviňovať, ale práve naopak,
zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní trestné bremeno, a
preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. V prípade existencie
akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaných skutkov dopustil, je potrebné
tieto pochybnosti vykladať v prospech obžalovaného, nie však naopak. Za zistenie skutočného stavu
veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti. Pokiaľ súd
dospel v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. k záveru o tom, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutky uvedené v obžalobe prokurátora spáchal práve
obžalovaný, bolo povinnosťou prvostupňového súdu oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.
Osobitne pritom krajský súd zdôrazňuje, že na preukázanie viny obžalovaného je potrebný súhrn
priamych a nepriamych dôkazov, ktorý musí tvoriť logickú, ničím neprerušovanú sústavu navzájom
sa doplňujúcich sa dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom
vylučujú pochybnosť, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, spáchal obžalovaný.
Rovnako ako prvostupňový súd, i krajský súd je toho názoru, že v danom prípade jednotlivé výpovede
svedkov, či v postavení poškodených, alebo len svedkov trestnej činnosti, je sama o sebe plná
vzájomných rozporov a pochybností. Je zrejmé, že vzhľadom na sociálnu skupiny, do ktorej patria
jednak poškodení, ako aj obžalovaný, sa jedná o skupinu, ktorá koná často pod vplyvom závislosti
na alkoholických nápojoch, resp. iných omamných látkach a teda aj ich schopnosť zapamätať, resp.
opätovne reprodukovať prežité okolnosti, je často znížená už v čase vnímania týchto okolnosti.
Za takéhoto dôkazného stavu, kde ďalšie výpovede len ďalej rozporujú tvrdené okolnosti, museli viesť
súd k záveru, že nebolo dokázané, že skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, spáchal obžalovaný U.
O.. Je zrejmé, že rozpory v dejových líniách, ako aj v tvrdených skutočnostiach sú takého rozsahu, ako
to vo svojom rozsiahlom odôvodnení rozsudku konštatuje okresný súd a krajský súd preto nemá dôvod
o takto zistených skutočnostiach a reťazci hodnotenia dôkazov pochybovať a preto odvolanie okresného
prokurátora zamietol ako nedôvodné tak, ako je to uvedené výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.