Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 4. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/82/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208426
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122208426.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

1
46C/82/2022

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcov:
v rade 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, rade
2/ F. C., D. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, v rade 3/
B. H., D. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., štátna občianka SR, všetky právne
zastúpené: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokátom so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863,
proti žalovaným: v rade 1/ I. J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX D. L., štátna
občianka SR, v rade 2/ M. B. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka
SR, žalované v rade 1/ a 2/ právne zastúpené: Advokátskou kanceláriou M Kojtalová, s.r.o., so sídlom
Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

1

2
46C/82/2022

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyniam v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1

20
46C/82/2022

1. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa žalobou podanou na tunajšom súde 17.10.2022 domáhali voči žalovaným
v rade 1/ a 2/, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej v rade 1/ ako predávajúcej smerujúci k uzavretiu
kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. E., v spoluvlastníckom podiele
X/XX-XX, a to parcela N. O.. XXXX vo výmere 101 m2, parcela N. O. P. XXXX – záhrada o výmere

204 m2, a dom súp.č. 1001 stojaci na pozemku parcela N. O. P. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 204 m2. Okrem toho si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad pod V
9375/2019 bol povolený dňa 15.11.2019 - 10213/19, žalovaná v rade 1/ I. J. F., Nar.: 12.12.1997, K. XXX/
XX, XXX XX D. L., nadobudla od predávajúcej - žalovanej v rade 2/ M. B. G., D. I. nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. spoluvlastnícky podiel na horeuvedených nehnuteľnostiach v rozsahu
8/40-ín. Predávajúca žalovaná v rade 2/ porušila pri predmetnom prevode spoluvlastníckych práv
predkupné právo v zmysle ust. § 140 OZ tým, že napriek predstieranej ponukovej povinnosti voči
horeuvedeným spoluvlastníkom - žalobcom v rade 1/ až 3/, ktorí prejavili a písomne potvrdili záujem
o kúpu žalovanou v rade 1/ nadobudnutého podielu, previedla žalovaná v rade 2/ predmetný podiel
na žalovanú v rade 1/ v rozsahu 8/40-ín, bez akéhokoľvek upovedomenia ostatných spoluvlastníkov
(Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 15.11.2019-10213/19, V 9375/2019) a zriadila v prospech seba
v uvedenom rozsahu spoluvlastníckeho podielu „Vecné bremeno“ spočívajúce v práve doživotného
užívania nehnuteľnosti. Podieloví spoluvlastníci - žalobcovia v rade 1/ až 3/, ktorí sú oprávnení z
predkupného práva, majú právo pri porušení povinnosti predávajúceho spoluvlastníka nárok domáhať sa
voči nadobúdateľovi, aby im nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za
ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka. Nakoľko predkupné právo horeuvedených
spoluvlastníkov - žalobcov v rade 1/ až 3/ bolo porušené, títo vyzvali listom zo dňa 11.10.2022
žalovanú v rade 1/ na uzavretie Kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva
k sporným podielom na nehnuteľnostiach, a to za rovnakých zmluvných podmienok, za ktorých ich
kúpila od pôvodnej vlastnícky žalovanej v rade 2/. Návrh kúpnej zmluvy v zmysle vyššie uvedených
skutočností žalobkyne v rade 1/ až 3/ žiadali doručiť v stanovenej lehote od doručenia tejto výzvy do sídla
Advokátskej kancelárie Mgr. Dr. Anton Kušnír, Jána Reka 13, 010 01 Žilina, ktorá dotknuté podielové
spoluvlastnícky zastupuje na základe udelených plných moci odo dňa 10.10.2022. Dňa 13.10.2022
žalovaná v rade 1/ oznámila PZ žalobcov v rade 1/ až 3/ mailom stanovisko, že ponuka predkupného
práva zo dňa 30.07.2016 obsahovala podľa jej názoru všetky náležitosti, ponuku spoluvlastníčky
prevzali a ani jedna zo spoluvlastníčok (žalobkýň v rade 1/ až 3/) na ponuku predkupného práva
nereagovali v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov. Žalovaná v rade 1 / v predmetnom liste zároveň
uviedla, že z ňou uvedených dôvodov považuje výzvu spoluvlastníčok zo dňa 11.10.2022 a rovnako
pokus o mimosúdne urovnanie sporu za bezpredmetné. Na základe horeuvedených skutočnosti sa
žalobkyne v rade 1/ až 3/ domáhajú prostredníctvom predmetnej žaloby o nahradenie vyhlásenia
vôle žalovanej na uzavretie kúpnej zmluvy súdom v zmysle ust.. § 137 a) CSP v spojení s ust. §
229 CSP , a to aj z nasledovných dôvodov: Skutočnosti uvádzané žalovanou, že by žalobkyne v
rade 1/ až 3/ nevyužili v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov predkupné právo sa nezakladajú
na pravde. Žalobcovia náhodnou lustráciou predmetného LV č. XXX k.ú. E. z dôvodu plánovanej
rekonštrukcie domu č. 1001 zistili, že predávajúca žalovaná v rade 2/ previedla sporný spoluvlastnícky
podiel na žalovanú v rade 1/, a to napriek skutočnosti, že jej listom zo dňa 19.8.2016 oznámili
prostredníctvom právneho zástupcu v tom čase JUDr. Martin Gordik (advokát), že majú záujem o
uplatnenie predkupného práva k spornému spoluvlastníckemu podielu a žiadali z dôvodu nedostatkov
uvedených v Ponuke na výkon predkupného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30.7.2016 upresniť,
bližšie špecifikovať ponuku, ktorá bude spĺňať zákonom stanovené podmienky a doručiť návrh kúpnej
zmluvy, ktorá bude súčasťou ponuky. Právny zástupca žalobcov v rade 1 / až 3/ JUDr. Martin Gordik,
zároveň v predmetnej odpovedi predávajúcej žalovanej v rade 2/ oznámil, že až do odstránenia
všetkých nedostatkov predmetnej ponuky a jej podmienkami uvedenými v zákone, teda až do okamihu
predloženia novej úplnej ponuky s uvedením všetkých podmienok zamýšľaného prevodu ponúkaného
spoluvlastníckeho podielu, lehota na uplatnenie predkupného práva neplynie a teda nemôže z tohto
dôvodu dôjsť k platnému zániku predkupného práva žalobcov v rade 1/ až 3/ a predávajúca nemôže
platne previesť ponúkaný spoluvlastnícky podiel na ďalšiu tretiu osobu, nakoľko by došlo k porušeniu
predkupného práva spoluvlastníkov - žalobcov v rade 1/ až 3/, a takýto prevod by bol neplatným
právnym úkonom. V súvislosti s navrhovanou ponukovou povinnosťou v predmetnej odpovedi zo dňa
19.08.2016 PZ spoluvlastníkov - žalobkýň v rade 1-3/ uviedol, že v súvislosti s navrhovaným zriadením
vecného bremena práva doživotného bývania a užívania k ponúkanému spoluvlastníckemu podielu na
predmetných nehnuteľnostiach, nie je právne možné, aby predávajúca ako podielová spoluvlastníčka
zaťažila svoj spoluvlastnícky podiel vecným bremenom - právom doživotného bývania, ktoré by sa
týkalo celej nehnuteľnosti nakoľko spoluvlastnícky podiel predstavuje vlastníctvo ideálneho podielu
na celej nehnuteľnosti bez možnosti určenia konkrétnej časti nehnuteľnosti, ktorá by bola výlučným
vlastníctvom predávajúcej. Predávajúca bola zároveň PZ žalobcov poučená, že takýto právny úkon

by bol neplatným právnym úkonom, ktorý by nemohol vyvolať právne následky ním sledované, a teda
nemohlo by na základe takejto neplatnej zmluvy vzniknúť vecné bremeno. K uvedeným skutočnostiam
je dôvodné uviesť, že PZ žalobkýň rovnako predávajúcu žalovanú v rade 2/ upozornil, že aj zriadenie
vecného bremena na spoluvlastníckych podieloch dcér predávajúcej (J. G. a G. G.) v prospech F. G.,
ktoré síce kataster nehnuteľností povolil a zapísal v časti C LV č. XXX, avšak bolo bez súhlasu a
vedomia ostatných spoluvlastníkov - žalobcov v rade 1/ až 3/. Predmetný právny názor PZ podporil o
judikatúru NSSR, ktorý v rozsudku zo dňa 30.04.2007. sp.zn. 2 Cdo n198/2006 konštatoval: „ Aj keď
účastníci zmluvy o zriadení vecného bremena vymedzili predmet vecného bremena ako „právo doživotne
užívať podiely na darovaných nehnuteľnostiach", takto vymedzené vecné bremeno sa dotýka celej veci,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov vzhľadom na to, že spoluvlastnícky
podiel iba vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci a nikto
z nich nevlastni reálne vydelenú časť nehnuteľnosti zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho podielu.
Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena uzavretá len niektorými spoluvlastníkmi nie je platná
podľa ust. § 39 OZ, pretože sa prieči zákonu -139 ods. 2 a § 151 o ods. 2 OZ. Na základe uvedených
skutočnosti aj ponúkaný podiel predávajúcou žalovanou v rade 2/ spoluvlastníkom - žalobkyniam v
rade 1/ až 3/ s vecným bremenom, ktorý bol následne prevedený na žalovanú v rade 1/ nebolo
možné zaťažiť vecným bremenom bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, pričom na túto skutočnosť
bola predávajúca v predmetnej odpovedi na Ponuku na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti,
upovedomená. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú bola predávajúca v predmetnej odpovedi upozornená
vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti bola, že medzi existujúcimi podielovými spoluvlastníkmi v čase
ponuky spoluvlastníckeho podielu zo strany predávajúcej bola dohoda podielových spoluvlastníkov o
spôsobe užívania spoločnej veci nie aktuálna (10.06.1995) a pred predajom podielu na nehnuteľnosti
bolo potrebné a vhodné, aby sa uzatvorila nová dohoda o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti
medzi aktuálnymi podielovými spoluvlastníkmi, ktorá by rešpektovala súčasný platný stav a kde by
boli bližšie špecifikované pravidlá fungovania spoluvlastníkov v dome a určil by sa mechanizmus
správy spoločnej nehnuteľnosti. Nová Dohoda spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľnosti bola
uzatvorená dňa 07.09.2016, avšak je dôvodné uviesť, že predávajúca k predmetnej dohode a ani jej
dcéry G. G. a J. G. nepristúpili, nezúčastňujú sa a dovoľujeme si uviesť, že do dnešného dňa ignorujú
existujúce spoločenstvo vlastníkov, pričom po zistenom prevode spoluvlastníckeho podielu a zriadeniu
vecného bremena predávajúcou žalovanou v rade 2/ k dohode nepristúpila ani nová vlastníčka žalovaná
v rade 1/, o ktorej žalobkyne až do času podania výzvy na odpredaj spoluvlastníckeho podielu z
dôvodu porušenia predkupného práva nevedeli, nakoľko ich o predmetnom prevode spoluvlastníckeho
podielu do súčasnosti nikto neupovedomil (a to ani katastrálny úrad). Listom zo dňa 11.10. 2016 (Predaj
spoluvlastníckeho podielu) predávajúca žalovaná v rade 21 odpovedala spoluvlastníčkam (žalobkyniam
v rade 1/ až 3/) na odpoveď zo dňa 30.07.2016, kde uviedla, že nevidí dôvod čokoľvek na svojej ponuke
upravovať alebo meniť, ako bola doručená tak stále pre spoluvlastníkov platí, pričom v predmetnom liste
tvrdila, že spoluvlastníci (žalobkyne v rade 1/ až 3/) nevyužili dvojmesačnú lehotu na realizáciu kúpy za
podmienok, ktoré predávajúca v ponuke uviedla. Na predmetný list predávajúcej zaslal stanovisko PZ
žalobkýň JUDr. Gordik dňa 24.10.2016, v ktorom opakovane uviedol, že v záujme mimosúdneho riešenia
danej, že podielové spoluvlastnícky - žalobkyne v rade 1/ až 3/ majú záujem o odkúpenie ponúkaného
podielu, avšak ponuka na uplatnenie predkupného práva neobsahuje jednoznačné určenie podmienok
predaja, predovšetkým čo sa týka právnej kvalifikácie a podmienok zriadenia ťarchy doživotného
užívania vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu. V predmetnom liste PZ zároveň opakovane uviedol,
že v ponuke na výkon predkupného práva nebol uvedený žiadny postup a spôsob zaplatenia kúpnej
ceny, ani podrobnosti, termíny a podmienky podpísania kúpnej zmluvy a podania návrhu na vklad
vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra, pričom upozornil predávajúcu aj na zákaz platby v
hotovosti nad sumu 15 000,- Eur, pričom opakovane poukázal na nedostatky Ponuky zo dňa 30.07.2016,
čo do výšky a spôsobu zaplatenia kúpnej ceny a vyjadril sa aj k námietke predávajúcej, že oprávnené
spoluvlastníčky sa v odpovedi nevyjadrili akým spôsobom a v ako pomere nadobudnú spoluvlastnícky
podiel, pričom poukázal na ust. § 140 OZ podľa ktorého platí, že „ ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov". PZ žalobkýň
zároveň opakovane potvrdil záujem oprávnených spoluvlastníčok z predkupného práva, že tieto trvajú
na odkúpení' ponúkaného spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 8/40-ín a žiadajú predložiť návrh znenia
kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu, ktorý by obsahoval
upresnenie a vysvetlenie všetkých podstatných podmienok navrhovaného prevodu v zmysle príslušných
zákonných ustanovení a nedostatkov uvedených v liste zo dňa 26.8.2016 ako aj v tomto liste, a to
všetko v primeranej lehote 30 dní odo dňa doručenia listu. PZ spoluvlastníčok - žalobkýň v rade 1/
až 3/ zároveň uviedol, že v prípade, že mu zo strany predávajúcej nebude doručený návrh zmluvy

na prevod ponúkaného spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, bude predpokladať,
že predávajúca upustila od zamýšľaného prevodu spoluvlastníckeho podielu a prevádzať ho nebude.
K uvedenému je dôvodné uviesť, že žalobkyne v rade 1/ až 3/ až do zistenie právneho stavu v roku
2022 zotrvali v presvedčení', že žalovaná v rade 2/ neuzatvorila žiadnu zmluvu ktorou by porušila ich
predkupné právom nakoľko do dnešného dňa užíva dovtedy užívanú časť nehnuteľnosti, nezúčastňuje
sa spoločných porád spoluvlastníkov, nepodieľa sa na nákladoch ani na zabezpečovaní prevádzky
k spoločnej nehnuteľnosti. Rovnakým spôsobom sa správa aj žalovaná v rade 1/. ktorá neužíva
žiadnu časť spoločnej nehnuteľnosti a rovnako sa nepodieľa na ďalších právach a povinnostiach s tým
spojených . Z uvedeného je dôvodné prijať záver, že žalovaná v rade 2/ nemala reálne nikdy záujem
naplniť predkupné žalobcov v rade 1/ až 3/. pretože v opačnom prípade, by konkretizovala podmienky
zmluvy, resp. by predložila k podpisu taký návrh zmluvy, ktorý by obsahoval všetky zákonné náležitosti.
Kataster nehnuteľností vzhľadom k tomu, že žalobcovia v rade 1/ až 3/ neboli účastníkmi konania
(predaja spornej časti nehnuteľnosti) nesprístupnil obsah spisu vedeného pod konaním V 9375/2019, a
preto tento žiadajú pripojiť súdom k predmetnému súdnemu konaniu, umožniť nahliadnuť žalobkyniam
do predmetného spisu za účelom označenia listín, ktoré je dôvodné oboznámiť a pripojiť ako dôkaz
k predmetnému konaniu a podľa obsahu Kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený dňa 15.11. 2019-
10213/19, prípadne upraviť petit žaloby a obsah Kúpnej zmluvy, ktorej nahradenia prejavu vôle žalovanej
sa domáhajú podľa ust. § 229 C.s.p. podľa ktorého „Právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu
vôle nahradzujú tento prejav." Žalobkyne z dôvodu, že nemajú vedomosť o obsahu spornej kúpnej
zmluvy medzi predávajúcou žalovanou v rade 1/ a žalovanou v rade 2/, zvolili pre naplnenie právnej
istoty podanie žalobného návrhu, ktorým sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovanej v rade 1/ pri
podpise kúpnej zmluvy tak ako je uvedené v petite žaloby, a to z dôvodu, že žalovaná v rade 1 / odmieta
splniť dobrovoľne povinnosť uzavrieť so žalobkyňami v rade 1/ až 3/ kúpnu zmluvu, predmetnom ktorej
mali byť podiel na nehnuteľnosti špecifikovaný žalobou.

3. K doručenému žalobnému návrhu sa písomne vyjadrili žalované v rade 1/ a 2/ v podaní doručenom
dňa 13.12.2022 (č.l. 81), v ktorom žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že nad rámec žalobného návrhu,
k základnej právnej námietke žalovaná 2/ z hľadiska hmotného práva nie je pasívne legitimovaná v
konaní podľa ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. pasívne legitimovaný v konaní o uplatnenie
nárokov z predkupného práva spoluvlastníka podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka s použitím
ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je len nadobúdateľ (kupujúci). Z hľadiska merita sporu
žalovaná 1/ a zároveň i žalovaná 2/ žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovanej 1/ nepovažujú za
dôvodnú, napriek popisu skutkového stavu a priebehu deja nie je možné stotožniť sa s výkladom
právnych úkonov strán sporu, žalované 1/ a 2/ považujú za sporné a odmietajú tvrdenie žalobkýň, že
by postupom žalovanej 2/ pri ponuke predkupného práva písomným Oznámením zo dňa 30.07.2016
a následným prevodom spoluvlastníckeho práva, žalovaná 2/ porušila predkupné právo žalobkýň v
zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Žalované majú za to, že potom, čo ostatní podieloví
spoluvlastníci účinne ponuku na výkon predkupného práva k nehnuteľnostiam nevyužili, previedla
žalovaná 2/ svoj spoluvlastnícky podiel Kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2016 v súlade s právnou úpravou.
Žalovaná 2/ odmieta subjektívne tvrdenia žalobkýň, že by ňou učinená ponuková povinnosť bola
predstieraná (na tieto skutkové tvrdenia žalobkyne neprodukujú žiaden relevantný dôkaz), práve naopak
napriek hypotetickému prejavu záujmu zo strany žalobkýň, podmieňovanému ďalšími podmienkami
v právnom rozbore vykonanom právnym zástupcom žalobkýň ako odpoveď na ponuku predkupného
práva, žalobkyne v súlade so zákonom stanovenými podmienkami a danou právnou úpravou účinne
a platne nevyužili svoje právo na nadobudnutie podielu žalovanej 2/, a teda ich predkupné právo
uplynutím zákonnej lehoty zaniklo. Tak ako vyplýva i z odôvodnenia žalobného návrhu, žalovaná 2/
doručila žalobkyniam 1/ a ďalším podielovým spoluvlastníkom Ponuku na výkon predkupného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 30.07.2016, teda táto skutočnosť medzi sporovými stranami nie je sporná.
S poukazom na ust. § 140 s použitím ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä teda ust. §
605, § 606 Občianskeho zákonníka, špecifikovaná ponuka, ktorú učinila spolu žalovaná 2/ ostatným
podielovým spoluvlastníkom, obsahovala oznámenie všetkých podmienok, za ktorých žalovaná 2/
ponúkla svoj podiel na kúpu. Je bez právneho významu právny výklad učinený v danom čase právnym
zástupcom žalobkýň k vykonanej ponuke, keďže z obsahu vyjadrenia k ponuke na výkon predkupného
práva je zrejmé, že žalobkyne nesúhlasili so žiadanou cenou za spoluvlastnícky podiel. Rovnako
požiadavka na preukázanie, žeby existoval záujemca na odkúpenie ponúkaného spoluvlastníckeho
podielu a jeho označenie v ponuke podielovému spoluvlastníkovi, nie je nevyhnutným predpokladom
riadneho splnenia ponukovej povinnosti. Vychádzajúc zo zákonnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry
predkupné právo zaväzovalo žalovanú 2/ ako povinnú osobu ponúknuť žalobkyniam ako oprávneným

jej podiel na kúpu, pričom podľa názoru žalovaných ponuka obsahovala všetky podmienky, za ktorých
mala byť kúpa uzavretá. Z odôvodnenia žalobného návrhu, ako i z listinných dôkazov, ktoré žalobkyne
k svojmu návrhu pripájajú, je nesporné, že žalobkyne žalovanou stanoveným podmienkam ponuky
nevyhoveli a nevyplatili žiadanú kúpnu cenu v lehote ustanovenej v § 605 Občianskeho zákonníka, a
teda ich predkupné právo zaniklo. Vymieňovanie ďalších úkonov zo strany žalovanej 2/ v písomnom
podaní právneho zástupcu žalobkýň ako odpovede na ponuku predkupného práva nemá oporu v ust. §
605, § 606 Občianskeho zákonníka. Ponuka podľa ust. § 605 Občianskeho zákonníka je jednostranným
adresovaným právnym úkonom, s poukazom na ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka ponuka
žalovanej 2/ spĺňala zákonom vyžadovanú formu a rovnako mala náležitosti v zmysle zákona. Zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby v rámci ponuky zasielal podielový spoluvlastník i návrh
kúpnej zmluvy, tak ako bolo žiadané zo strany žalobkýň. S poukazom na citovanú právnu úpravu od
dôjdenia ponuky na kúpu začala žalobkyniam plynúť lehota ako na prijatie ponuky, tak aj pre vyplatenie
plnej požadovanej kúpnej ceny, resp. lehota pre splnenie ďalších podmienok uvádzaných žalovanou 2/.
Zo samotného žalobného návrhu je nesporné, že žalobkyne iba potvrdili záujem o kúpu, neakceptovali
však ponuku učinenú žalovanou 2/, čím ich predkupné právo zaniklo. Z obsahu žalobného návrhu,
ako i príloh a listinných dôkazov žalobkyňami označenými, je zrejmé, že žalovanou 2/ realizovanú
ponuku na odkúpenie podielu, ktorá obsahovala oznámenie všetkých podmienok, za ktorých žalovaná
2/ ponúkla svoj podiel na kúpu, t.j. predmet kúpy, požadovaná kúpna cena a ďalšia podmienka,
za ktorých by malo dôjsť k predaju, žalobkyne 1/ až 3/ neprijali, pričom nimi prezentovaný právny
výklad v písomnej korešpondencii vedenej pri ponuke predkupného práva nie je možné považovať
za správny, najmä pri posudzovaní otázky, či ponuka žalovanej 2/ zodpovedala zákonnej úprave
podľa ust. § 140 a § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalobkyne 1/ až 31, hoci
prejavili hypotetický a podmienený záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu, nesplnili zákonom
vyžadované náležitosti na účinné prijatie ponuky, t.j. s poukazom na ust. § 605 Občianskeho zákonníka
nevyplatili žalovanou 2/ žiadanú kúpnu cenu do dvoch mesiacov po doručení ponuky predkupného práva
a neakceptovali ďalšie žalovanou 2/ stanovené podmienky predaja. Márnym uplynutím prekluzívnej
lehoty, čo z hľadiska popisu skutkového stavu zo strany žalobkýň je nesporné, predkupné právo žalobkýň
zaniklo. V súlade s učinenou ponukou, v ponuke stanovenou kúpnou cenou a ďalšou podmienkou
pre prevod spoluvlastníckeho práva k časti spoločnej nehnuteľnosti, žalovaná 2/ na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 31.10.2016 previedla na žalovanú 1/ podiel 8/40 v nehnuteľnostiach - Q. I.. XXXX
postavený na pozemku C KN parc.č. XXXX, pozemok C KN parc.č. XXXX - záhrada o výmere 101
m2, pozemok C KN parc.č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204m2, zapísaných na
LV č. XXX pre k.ú. E., a zároveň bolo v prospech žalovanej 2/ zriadené právo vecného bremena,
vklad vlastníckeho práva žalovanej 1/ k špecifikovanému podielu, ako i zriadenie práva vecného
bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností - spoluvlastníckeho podielu 8/40,
ktorému zodpovedá byt na 2.p. (3. nadzemnom podlaží) v prospech žalovanej 2/, tak ako vyplýva
zo zápisu na dotknutom liste vlastníctva, bol povolený príslušným správnym orgánom. Z povolenia
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ a zriadenia vecného bremena v prospech žalovanej
2/ právoplatným rozhodnutím správneho orgánu je potom argumentácia žalobkýň k nezákonnosti
podmienok špecifikovaných v ponuke predkupného práva nesprávna. Podľa obsahu kúpnej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena, napriek tomu, že zákon a ustálená judikatúra nevyžaduje
uzatvorenie zmluvy s vyslovene totožnými podmienkami stanovenými v ponuke, je zrejmé, že zmluvné
podmienky zakotvené v Zmluve zo dňa 31.10.2016 korešpondujú s podmienkami definovanými v ponuke
učinenej žalovanou 2/ ostatným podielovým spoluvlastníkom písomným Podaním zo dňa 30.07.2016
označeným ako „Ponuka na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti''. Tak ako vyplýva z predloženého
listinného dôkazu - kúpnej zmluvy, táto bola uzatvorená 31.10.2016, teda k právnemu úkonu, vo vzťahu
ku ktorému malo údajne dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobkýň, i napriek vyššie uvedenej
argumentácii o splnení zákonnej povinnosti žalovanej 2/ako podielovej spoluvlastníčky pri prevode jej
spoluvlastníckeho podielu, majú žalované za to, že nárok uplatnený žalobkyňami je vykonaný po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby, keďže premlčacia doba na uplatnenie nárokov pri porušení
predkupného práva začína plynúť dňom, kedy došlo k urobeniu právneho úkonu, a to aj pri právnych
úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu (§ 47 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), takéto rozhodnutie nie je predpokladom platnosti právneho úkonu, ale je iba podmienkou
jeho účinnosti, z čoho je možné vyvodiť, že oprávnený podielový spoluvlastník sa môže domáhať svojho
nároku od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj už po uzavretí dotknutého
právneho úkonu, ešte predtým než sa právny úkon stane účinným, teda skôr než dôjde k vydaniu
rozhodnutia príslušným orgánom. Na plynutie premlčacej doby započatej uzavretím právneho úkonu
nemá žiaden vplyv rozhodnutie príslušného orgánu, inak by dochádzalo k neodôvodnenému posunutiu

začiatku plynutia premlčacej doby, a tým by sa neodôvodnene predlžoval stav právnej neistoty. Na
tvrdené domnienky žalobkýň vo vzťahu, či žalovaná 2/ upustila od zámeru prevodu spoluvlastníckeho
podielu nie je možné prihliadať. Z dôvodu právnej istoty, nad rámec ostatnej argumentácie, vznášajú
žalované námietku premlčania k uplatnenému nároku. Na základe vyššie uvedeného žalované navrhujú,
aby súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkýň zamietol - vo vzťahu k žalovanej 2/ z
dôvodu, že nie je nositeľom uplatneného hmotného práva, a teda nie je pasívne legitimovanou osobou,
a vo vzťahu k žalovanej 1/ zamietol žalobu ako nedôvodnú, a priznal žalovaným voči žalobkyniam nárok
na náhradu trov konania.

4. Dňa 6.2.2023 doručili vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ žalobkyne (č.l. 97),
v ktorom zotrvali na tom, že podmienky predkupného práva neboli splnené, nakoľko žalobkyne v rade
1/ až 3/ mali záujem na odkúpení spornej nehnuteľnosti, na ponuku predkupného práva reagovali
kladne, písomne potvrdili záujem o kúpu žalovanou v rade 1 / nadobudnutého podielu, avšak zo
strany žalovanej v rade 2/ došlo iba k predstieraniu ponukovej povinnosti, a to za neprijateľných
podmienok, podmienených zriadením vecného bremena v prospech žalovanej v rade 2/ spočívajúceho
v práve doživotného užívania k prevádzanej nehnuteľnosti. Nakoľko v čase spísania žalobného
návrhu, žalobkyne v rade 1/ až 3/ nedisponovali Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 31.10.2016, ktorou
žalovaná v rade 2/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú v rade 1/, vychádzali iba z
poznámky zápisu Kúpnej zmluvy na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti a dátumu povoleného
vkladu dňom 15.11.2019. K spornej kúpnopredajnej zmluve žalobkyne v rade 1 / až 3/ uvádzajú
nasledovné skutočnosti: Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 31.10.2016, pričom vklad bol
katastrom nehnuteľností vykonaný 15.11.2019, z čoho je dôvodné poukázať na úmyselné konanie
zo strany navrhovateľa vkladového konania, ktorý z predpokladaného dôvodu znemožniť ostatným
spoluvlastníkom domáhať sa svojich práv v lehote 3 rokov od podpisu kúpnej zmluvy, zdržiaval podanie
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného konania je zrejmé, že
žalovaná v rade 1 / mala v úmysle takýmto spôsobom obísť možnosť domáhať sa súdnou cestou
porušenia predkupného práva zo strany žalobkýň, ktoré sa až do uvedeného času (zavkladovania
nového vlastníka) nemali ako dozvedieť, že ich predkupné právo bolo porušené. Vklad bol katastrom na
základe takto podaného návrhu vykonaný až po objektívnej trojročnej lehote, v ktorej by sa žalobkyne
mohli domáhať určenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Žalované vo svojom vyjadrení vzniesli
námietku premlčania k žalobkyniam uplatnenému nároku, pričom uviedli, že na započatie premlčacej
doby nemá žiaden vplyv rozhodnutie príslušného orgánu, inak by dochádzalo k neodôvodnenému
posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby, čím by sa mal predlžovať stav právnej neistoty. Premlčanie
nároku, na ktoré poukazujú žalované ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vzťahuje len k nároku na dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Počiatok premlčacej doby nároku domáhať
sa po nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok,
teda nerieši. Túto otázku však vyriešil práve Najvyšší súd Českej republiky. V Rozsudku sp. zn. 33 Cdo
3371/2008 zo dňa 25.11.2010 uvádza, že: "Trojročná premlčacia doba k uplatneniu práva podielového
spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkol ku kúpe, začína bežať dňom nasledujúcim po dni,
ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou
bolo predkupné právo porušené". Z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
teda vyplýva, že počiatok plynutia premlčacej doby ie viazaný na okamih nadobudnutia vlastníckeho
práva. Tento právny názor je nevyhnutné aplikovať aj na Slovensku (pozn. účinky vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností nastávajú v Českej republike spätne ku dňu podania návrhu na vklad
a na Slovensku až povolením vkladu). Pokiaľ by premlčacia doba tohto nároku začala taktiež plynúť
už odo dňa uzavretia zmluvy, bol by to návod ako obísť predkupné právo ostatných spoluvlastníkov
spoločnej veci, čo sa naplnilo aj v prejednávanej veci. Ak spoluvlastník prevádzajúci spoluvlastnícky
podiel a nadobúdateľa uzatvorí zmluvu bez toho, aby o tom informovali ostatných spoluvlastníkov a
návrh na vklad vlastníckeho práva podá príslušnému katastru nehnuteľností až po 3 rokoch (resp.
tesne pred jeho uplynutím) od uzatvorenia zmluvy, oba nároky ostatných spoluvlastníkov na právnu
obranu pred porušením ich predkupného práva by boli už premlčané, čím sa právna úprava zákonného
predkupného práva stáva zbytočnou. Záverom teda možno zhrnúť, že aj v prípade, ak je nárok domáhať
sa relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo spoluvlastníka, premlčaný z
dôvodu, že uplynuli viac ako tri roky od uzavretia zmluvy, nárok dotknutého spoluvlastníka domáhať
sa voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkol ku kúpe, by sa mal
premlčať až po troch rokoch od vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Mali
za to, že tento úmysel mala žalovaná v rade 2/ od momentu zaslania „predstieranej“ ponuky žalobkyniam,

ktorá bola neurčitá a neprijateľná v časti vymieneného vecného bremena, a preto sa žalobkyne snažili
aj prostredníctvom právneho zástupcu uzavrieť takú kúpnu zmluvu, ktorá by neodporovala zákonu a
korešpondovala by s doposiaľ nerušeným užívaním ich spoločnej nehnuteľnosti ako celku. Na podporu
uvedeného tvrdenia predkladáme súdu dôkaz listinou - Oznámenie dôležitých skutočností, zo dňa
14.09.2016, doručené OÚ Žilina 16.09.2016, zo strany právneho zástupcu žalobkýň v rade 1/ až 3/,
JUDr. Martina Gordíka, advokáta, v ktorom upozorňuje OÚ Žilina, že spoluvlastnícka B. G. (žalovaná
v rade 2/) podmienila predaj jej spoluvlastníckeho podielu 8/40ín, zriadením vecného bremena IN
PERSONÁM k jej podielu spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania časti nehnuteľnosti,
ktorá prislúcha k jej spoluvlastníckemu podielu, a to v jej prospech ako pôvodnej spoluvlastníčky.
Uvedený advokát namietal, že spoluvlastníci, vrátane žalobkýň nesúhlasili so zriadením vecného
bremena, nakoľko nie sú účastníkmi predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena a prezentovali
svoj právny názor, že podielová spoluvlastníčka nezaťažila predmetným vecným bremenom iba svoj
spoluvlastnícky podiel, ale zaťažila aj ich spoluvlastnícke práva, a to z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel
predstavuje vlastníctvo ideálneho podielu na celej nehnuteľnosti, bez možnosti určenia konkrétnej časti
nehnuteľnosti, ktorá by mala byť zaťažená vecným bremenom. Na základe uvedeného vtedajší právny
zástupca prezentoval, že v prípade zmluvy o zriadení vecného bremena sa jedná o neplatný právny
úkon, čo oprel o vtedy platné rozhodnutie NSSR zo dňa 30.04.2007, sp. zn.: 2Cdo/198/2006, v ktorom NS
konštatoval „Aj keď účastníci zmluvy o zriadení vecného bremena vymedzili predmet vecného bremena
ako “právo doživotne užívať podiely na darovaných nehnuteľnostiach“, takto vymedzené vecné bremeno
sa týka celej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov vzhľadom na to, že
spoluvlastnícky podiel iba vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej
veci a nikto z nich nevlastní reálne vydelenú časť nehnuteľností zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho
podielu. Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena uzavretá len niektorými spoluvlastníkmi nie
je platná podľa ust. § 39 OZ, pretože sa prieči zákonu - ust. § 139 ods. 2 a § 151o ods. 2 OZ.
“ Zotrvali aj na tom, že ponuka na uplatnenie predkupného práva, ktorá bola zaslaná žalovanou v
rade 2/ žalobkyniam, je neúplná, neurčitá, zmätočná a nespĺňa zákon požadované náležitosti (Dôkaz
C3 žaloby - Ponuka na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti zo dňa 30.07.2016 - odpoveď,
zo dňa 19.08.2016). Uvedená ponuka vychádzala z Dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi na
predmetnej nehnuteľnosti o spôsobe užívania spoločnej veci, ktorá bola uzatvorená dňa 10.06.1995
a nezodpovedala skutkovému a právnemu stavu, čo sa týka počtu podielových spoluvlastníkov a
veľkosti spoluvlastníckych podielov, nakoľko sa zmenili veľkosti spoluvlastníckych podielov, zmenil sa
aj počet bytov v dome a spoluvlastníkom sa stala aj A. B. C.. Z uvedeného dôvodu, pred prevodom
spoluvlastníckych podielov, vtedajší právny zástupca navrhol, aby bola uzatvorená nová dohoda,
medzi aktuálnym spoluvlastníkmi o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bude rešpektovať
súčasný platný skutkový a právny stav, bude bližšie špecifikovať pravidlá fungovania spoluvlastníkov
v dome a určí aj mechanizmus správy spoločnej nehnuteľnosti. Na túto skutočnosť žalovaná v rade
2/ odmietla reagovať uzatvorením novej dohody o usporiadaní spoluvlastníckych podielov a listom zo
dňa 04.09.2016 (Odpoveď na pozvánku na stretnutie podielových spoluvlastníkov), reagovala tak, že
jej spoluvlastnícky podiel na dome bude mať za krátku dobu nového vlastníka, a preto bolo podľa nej
potrebné spoluvlastnícke vzťahy a dohody riešiť až s ním (novým spoluvlastníkom). Dňa 02.06.2011,
teda pred zaslaním ponuky na uplatnenie predkupného práva zo dňa 30.07.2016 (Dôkaz C1 žaloby) a
zároveň pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2016, ktorú zaslali žalované vo svojom
vyjadrení, nadobudlo právoplatnosť Stavebné povolenie vydané Mestom Žilina, stavebným úradom
pod Č.s.: 10516/2011 -23822/2011 -OS-HÁ, ktorým bola povolená stavba „nadstavba bytového domu
Č.s. 1001 na ulici Republiky, pre ktorú bolo vydané územné rozhodnutie č. 13450/2010-1080/2011-
OSŽP-HÁ, právoplatné dňa 17.02.2011, a to na bytovom dome, na ktorom má navrhovateľ vlastnícke
právo zapísané na LV č. XXX K.Ú. Žilina. Predmetná nadstavba je riešená ako samostatný objekt,
ktorá nadväzuje na jestvujúce schodisko, v ktorom vznikol 4-izbový byt. Rozhodnutie o námietkach
účastníkov stavebného konania nebolo potrebné vydať, pretože žiadne námietky účastníkov neboli
vznesené. Je dôvodné uviesť, že žalovaná v rade 2/ bola účastníčka predmetného stavebného konania,
a preto je dôvodné tvrdiť, že musela vedieť aj o skutočnosti, že na dome, ktorého bola spoluvlastníčkou,
bola zrealizovaná nadstavba, ktorá zmenila spoluvlastnícke pomery. Pod č. k. 7523/2014-44409/2014-
DRA, bolo uvedeným správnym orgánom vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, proti ktorému
rovnako žalovaná v rade 2/ ako účastníčka konania nenamietala. Žalovaná v rade 2/ napriek tomu, že
mala vedomosť o zmene spoluvlastníckych pomerov (nadstavba domu a iných), odmietla uzatvorenie
novej dohody, čo spôsobilo, že v čase kedy realizovala ponuku na uplatnenie predkupného práva,
ponúkala ostatným spoluvlastníkom taký spoluvlastnícky podiel, ktorý v čase ponuky už nezodpovedal
reálnym spoluvlastníckym pomerom. Je preto dôvodné zotrvať na tvrdení, že ponuka na uplatnenie

predkupného práva zo strany žalovanej v rade 2/ bola neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná
v rade 2/ uzatvorila spornú kúpnu zmluvu, so žalovanou v rade 1 / na taký spoluvlastnícky podiel, ktorý
v čase prevodu spoluvlastníckeho práva nevyjadroval jej reálny podiel na spoločnej nehnuteľnosti, je
dôvodné tvrdiť, že pri prevode svojho podielu konala v rozpore so zásadou „Nemo plus iuris ad alium
transferre potest quam ipse habet“ - („Nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.“ Jedná
sa o základný predpoklad derivatívneho nadobudnutia vlastníckych práv, pretože scudziteľ musí byť
oprávnený na prevod práv), čo zakladá rovnako dôvod na tvrdenie, že takýto úkon je neplatný podľa
ust. § 39 OZ s poukazom na § 139 ods. 1 až 3 OZ. Z uvedených právnych skutočností nesporne
vyplýva, že žalobkyne ako spoluvlastníčky neboli účastníkmi spornej kúpnej zmluvy, ako aj dohody o
zriadení vecného bremena, čo zakladá dôvod na tvrdenie, že napriek úkonu spornej kúpnej zmluvy,
ktorá sa tykala ich spoločnej veci, boli oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne,
čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tak kúpnej zmluvy ako aj zmluvy o zriadení vecného bremena.
Keďže z horeuvedených listinných dôkazov, ktorých obsah žalované nerozporovali (Kúpna zmluva, list
vlastníctva, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie...) vyplýva, že žalovaná v rade 2/ previedla na
žalovanú v rade 1/ väčší rozsah svojich spoluvlastníckych práv akými mohla disponovať. Úkon kúpnej
zmluvy medzi žalovanou v rade 2/ ako predávajúcou a žalovanou v rade 1/ ako kupujúcou, ktorá bola
zapísaná OÚ, katastrálny odbor Žilina zapísaná po V 9375/2019, vklad povolený dňa 15.11.2019 -
10213/19, je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na skutočnosť, že spoluvlastnícke
podiely, ktoré sú minimálne od realizácie nadstavby, ktorú definujeme vyššie až do dnešného dňa medzi
spoluvlastníkmi zapísanými na LV č. XXX, N.R. E. k parcele P. XXXX o výmere 101 m2- záhrada,
parcele č. XXXX o výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie k stavbe súp. č. XXXX postavenej na
parcele P. XXXX, sporné je dôvodné, a boli spornými aj v čase prevodu vlastníckych práv podľa zmluvy
V 9375/2019, vklad povolený dňa 15.11.2019, je dôvodné aby bol vypracovaný znalecký posudok,
ktorým budú určené veľkosti spoluvlastníckych podielov na spornej nehnuteľnosti v čase ich prevodu
žalovanou v rade 21 ako predávajúcou na žalovanú v rade 1/ ako kupujúcou, a to v súlade s čl. II.
CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedeného dôvodu, žalobkyne
zadajú vypracovanie ZP, ktorým bude vyriešená zásadná otázka veľkosti spoluvlastníckych podielov v
čase spornej ponuky a prevodu, na základe ktorej bude dôvodné ustáliť okruh aktívnej ako aj pasívnej
legitimácie účastníkov v spore, na základe čoho je dôvodné predpokladať zmenu žaloby, na základe
ktorej súd rozhodne o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Za účelom naplnenia možnosti predložiť
takýto súkromný ZP navrhujeme, aby súd žalobcom stanovil lehotu min. 3 mesiace na vypracovanie
a predloženie ZP do konania. Uvedený ZP nebolo možné zo strany žalobcov nebolo možné predložiť
spolu so žalobou, pretože žalobcovia neboli účastníkmi spornej kúpnej zmluvy, ktorú predložili až v
rámci vyjadrenia žalované. Za účelom splnenia znaleckej úlohy týmto opakovane žiadame o pripojenie
katastrálneho spisu, tak ako sme navrhovali v žalobe v dôkaze D1 žaloby - Spis vedený Okresným
úradom Žilina, Katastrálny odbor, pod V 9375/2019.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k podaniu žalobkýň vyjadril dňa 30.3.2023 (č.l. 132), v ktorom opätovne
žiadali žalobu zamietnuť. Mali za to, že doterajšie vyjadrenia žalobcov sú bez relevantnosti k meritu
sporu. V súvislosti so vznesenými námietkami žalovanej k uplatnenému nároku žalované za podstatné
považujú zdôrazniť námietku nedôvodnosti podanej žaloby, ktorá nebola vyvrátená ani tvrdením
žalobkýň, že žalovaná 2/ v súlade s ust. § 140 s použitím § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka učinila
riadnu ponuku ostatným podielovým spoluvlastníkom na výkon predkupného práva, pričom ponuka
spĺňala zákonom vyžadované formálne i obsahové náležitosti, bez ohľadu na vyjadrený nezáväzný
právny názor zvoleným advokátom ďalších podielových spoluvlastníkov. Je nespornou skutočnosťou,
že namietaná otázka zriadenia vecného bremena, tak ako je vyjadrená polemika v písomnom Podaní
zo dňa 04.02.2022, neobstojí, keďže podľa LV č. XXX pre k.ú. E. v časti C:ŤARCHY je pre vlastníka pod
por.č. 7, pre vlastníka pod por.č. 8, pre vlastníka pod por.č. 12 zapísané vecné bremeno spočívajúce
v práve doživotného bývania a užívania prislúchajúceho podielu domovej nehnuteľnosti. Prípustnosť
uzatvorenia práva vecného bremena i na podiel v spoločnej nehnuteľnosti potvrdil i Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom Rozsudku, sp.zn. 8Sžo/98/2010, v zmysle ktorého „...zriadenie vecného
bremena znamená obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti pri výkone jeho vlastníckeho práva v prospech
niekoho iného... najčastejším dôvodom vzniku vecného bremena je písomná zmluva. Takto môže zriadiť
vecné bremeno vlastník zaťažovanej nehnuteľnosti, pričom podľa ustálenej judikatúry aj spoluvlastník
nehnuteľnosti môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu. “ Nie je možné
stotožniť sa s názorom žalobkýň, žeby na jasnosť a určitosť ponuky predkupného práva, ktorá podľa

názoru žalovaných spĺňala zákonom vyžadované náležitosti, mali vplyv skutkové okolnosti týkajúce sa
spôsobu užívania spoločnej veci, ktoré znamenajú právne vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi,
a teda užívacie vzťahy neovplyvnili zákonné právo podielového spoluvlastníka disponovať so svojím
podielom v súlade so zákonom. Nie je možné stotožniť sa s názorom žalobkýň, žeby riešenie užívacích
vzťahov obmedzovalo právo spoluvlastníka disponovať so svojím podielom, prípadne malo hypotetický
vplyv na platnosť právneho úkonu spoluvlastníka pri nakladaní s jeho spoluvlastníckym podielom,
keďže tento dodržal svoje zákonné povinnosti ponuky predkupného práva. Žalované, najmä teda
žalovaná 2/, rozporuje, žeby žalobkyňami poukazované stavebné konania z r. 2011 mali vplyv na
zmenu spoluvlastníckych pomerov, keďže i samotná dohoda, na ktorú žalobkyne poukazujú vo svojom
žalobnom návrhu a i v ďalšom vyjadrení, je dohodou spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľností,
nie dohodou, ktorá by zakladala, menila podielové spoluvlastníctvo inak, ako je zapísané na LV č. XXX
pre k.ú. E.. Tak ako vyplýva zo zápisu na LV č. XXX pre k.ú. E., vspojení s obsahom Kúpnej zmluvy
zo dňa 31.10.2016, žalovaná 2/ previedla na žalovanú 1/ spoluvlastnícky podiel v rozsahu, v akom
jej prislúchal ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. V súvislosti s námietkou žalovaných, že žalobkyne
podali žalobu po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a s vyjadrením žalobkýň, že je potrebné
lehotu pre uplatnenie nárokov z údajného porušenia predkupného práva rátať iným spôsobom pri
domáhaní sa relatívnej neplatnosti a iným spôsobom pri nároku domáhať sa voči nadobúdateľovi,
aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti previedol, s týmto sa žalované nestotožňujú, uvedené
skutočnosti nevyplývajú ani z ust. § 140 s použitím ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ani z ust.
§ 602 a naši. Občianskeho zákonníka, ani z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pričom všeobecná
premlčacia doba je dobou objektívnou. Za podstatné však považujú žalované zdôrazniť, že žalovaná
2/ riadnym spôsobom s oporou v ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka realizovala ponuku
voči ostatným podielovým spoluvlastníkom na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu a túto ponuku
žalobkyne neakceptovali. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty predkupné právo žalobkýň zaniklo. Túto
námietku žalobkyne v rámci svojho vyjadrenia žiadnym spôsobom nevyvrátili. Nad rámec uvedeného
nárok, hoci sporný, ktorého sa žalobkyne voči žalovanej 1/ domáhajú, je zároveň uplatnený v rozpore
s ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyne ako podielové spoluvlastníčky, ktoré
sa domáhajú svojho nároku (ak by bol dôvodný, čo žalované popierajú), by mali právo len na
pomernú časť podielu, čiže žalobkyne by mali právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky
podiel len pomerne podľa svojich spoluvlastníckych podielov (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn. 2Cdo/91/2008). V závere svojho vyjadrenia žalobkyne predniesli hypotetickú polemiku
o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom však touto argumentáciou si žalobkyne zásadným
spôsobom rozporujú nimi samotný uplatnený nárok, teda to, čoho sa voči žalovaným domáhajú (tým nie
je dotknutá námietka, že žalovaná 2/ nie je v zmysle hmotného práva pasívne legitimovanou osobou).
Žalobkyňami prezentovaná argumentácia k údajnej absolútnej neplatnosti zmluvy presahuje predmet
konania, ako je do tohto času vymedzený a kedže s poukazom na ust. § 137 CSP nie je zrejmé, čoho
iného sa žalobkyne domáhajú (pričom žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy prípustná nie je), nie je možné
k tejto argumentácii zaujať relevantný postoj, preto si žalované vyhradzujú vyjadriť sa k takto nastolenej
otázke potom, čo žalobkyne doplnia s poukazom na ust. § 132 a nasl. CSP, čoho sa voči žalovaným
domáhajú.

6. Žalobkyne v rade 1/ až 3/ doručili súdu dňa 31.5.2023 vyjadrenie a návrh na pripustenie zmeny žaloby
(č.l. 151), v ktorom žiadali, aby súd určil, že právny úkon - Kúpna zmluva zo dňa 30.10.2016, ktorej vklad
bol povolený pod V 9375/2019 dňa 15.11.2019-10213/19, na základe ktorej žalovaná v rade 1/ J. I. F.,
Nar.: 12.12.1997, K. XXX/XX, XXX XX D. L., nadobudla od predávajúcej - žalovanej v rade 2/ M. B. G.,
D. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., spoluvlastnícky podiel 8/40-ín na nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Žilina, odborom katastra, pre Okres
Žilina, obec E., katastrálne územie E., zapísaná v časti B LV pod B 12 na nehnuteľnostiach parcela reg.
„C" č. XXXX o výmere 101 m2, druh pozemku: Záhrada, parcela reg. „O.“ P. XXXX o výmere 204 m2,
druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Stavba - Dom so súp. č. XXXX stojaci na pozemku pare.
reg. „C“ č. 2012 - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2, je neplatný. Vo zvyšnej časti zobrali
žalobu späť. Vo vyjadrení uviedli, že pôvodne sa žalobkyne domáhali nahradenia prejavu vôle z dôvodu
porušenia predkupného práva, pričom nemali vedomosť o dátume podpisu spornej kúpnej zmluvy medzi
predávajúcou M. G. (žalovanou v rade 2/ a J. I. F. (žalovanou v rade 1/), a preto z dôvodu právnej istoty
podali žalobu, ktorou sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej pri podpise kúpnej zmluvy a návrhu
na vklad nehnuteľnosti tak ako je uvedené v petite z dôvodu, že žalovaná odmieta splniť dobrovoľne
zákonnú povinnosť uzavrieť so žalobkyňami v rade 1/ až 3/ kúpnu zmluvu predmetnom, ktorej boli
nehnuteľnosti špecifikované v tejto žalobe, a to z titulu porušenia predkupného práva žalobkýň. Dňa

22.09.2014, teda pred zaslaním ponuky zo strany žalovanej v rade 2/ na uplatnenie predkupného práva
zo dňa 30.07.2016 a zároveň pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2016, bolo Mestom
Žilina, stavebným úradom, vydané Kolaudačné rozhodnutie č.s. 7523/2014-44409/2014-OS-DRA, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2014. Predmetným rozhodnutím bolo povolené užívanie stavby
Nadstavba bytového domu č.s. 1001 na ul. Republiky na pozemku reg. C pare. P. XXXX v katastrálnom
území E.. Tak ako sme uviedli vo svojich doterajších vyjadreniach trváme na tom, že žalovaná v rade 2/
napriek tomu, že v čase ponuky a predaja svojho podielu, mala vedomosť o zmene spoluvlastníckych
pomerov (nadstavba domu a iných), odmietla pristúpiť k uzatvoreniu novej dohody, čo spôsobilo, že v
čase kedy realizovala ponuku na uplatnenie predkupného práva, ponúkala ostatným spoluvlastníkom
taký spoluvlastnícky podiel, ktorý v tom čase už nezodpovedal reálnym spoluvlastníckym pomerom. Je
preto dôvodné zotrvať na tvrdení, že už ponuka na uplatnenie predkupného práva zo strany žalovanej
v rade 2/ žalobkyniam bola neplatná pre rozpor so zásadou „Nemo plus iuris ad alium transferre potest
quam ipse habet“. Z dôvodu, že následne žalovaná v rade 2/ uzatvorila spornú kúpnu zmluvu, so
žalovanou v rade 1/ na taký spoluvlastnícky podiel, ktorý v čase prevodu spoluvlastníckeho práva
nevyjadroval jej reálny podiel na spoločnej nehnuteľnosti, je dôvodné tvrdiť, že pri prevode svojho podielu
konala rovnako v rozpore so zásadou „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“.
Jedná sa o základný predpoklad derivatívneho nadobudnutia vlastníckych práv, pretože scudziteľ musí
byť oprávnený na prevod práv), čo zakladá rovnako dôvod na tvrdenie, že takýto úkon je neplatný
podľa ust. § 39 OZ s poukazom na § 139 ods. 1 až 3 OZ. Na preukázanie horeuvedených tvrdení o
zmene podielov na spoločnej nehnuteľnosti, sme zadali vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa
stanovila veľkosť spoluvlastníckych podielov na spornej nehnuteľnosti pred začatím realizácie nadstavby
domu a veľkosť podielov v čase ich prevodu žalovanou v rade 2/ ako predávajúcou na žalovanú v
rade 1/ ako kupujúcu, kedy už bola skolaudovaná predmetná nadstavba. Znaleckým posudkom č.
87/2023 vypracovaný A. S. T. vyplýva vyriešenie zásadnej otázky veľkosti spoluvlastníckych podielov
v čase spornej ponuky a prevodu, ktoré sú platné do dnešného dňa. Na základe záverov ktorého je
nevyhnutné pristúpiť k zmene žaloby, tak aby súd zohľadnil novopreukázané skutočnosti odôvodňujúce
absolútnu neplatnosť právnych úkonov ponuky na uplatnenie predkupného práva a scudzovacej kúpnej
zmluvy, ktorou prešlo spoluvlastnícke právo zo žalovanej v rade 2/ na žalovanú v rade 1/ a zároveň
bolo na ich základe zriadené vecné bremeno v prospech predávajúcej - žalovanej v rade 2/. Žalobkyne
uviedli, že na uvedené skutočnosti preukazujúce absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex
offo a pri ich preukázaní rozhodnúť v intenciách predmetného znaleckého posudku. Znalec okrem
iného vyriešil zásadnú znaleckú úlohu, a to vymedzenie veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré
odôvodňuje v bode 2.1 cez výpočet podlahovej plochy jednotlivých bytov a nebytových priestorov, podiel
priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, ktorý vykonal na
základe predloženej projektovej dokumentácie a fyzického zamerania. V časti 2.5 predmetného článku
znalec vymedzil veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a
na príslušenstve, pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, ktoré sa určujú podľa § 5
ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení,
podľa ktorého podiel podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru sa určuje k úhrnu všetkých
podlahových plôch bytových a nebytových priestoroch v dome. Z uvedeného výpočtu znalca podľa
pripojenej tabuľky na strane 12 ZP č. 87/2023 - Výpočet podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom
p.č. 2011, 2011 pred nadstavbou domu, k spornému bytu č. 2 na 2. poschodí s podlahovou plochou
101,30 m2, pripadal spoluvlastnícky podiel podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o veľkosti 10130/41831-ín. V
nasledujúcej tabuľke uvádza znalec výpočet podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom p.č. 2011, 2012
po nadstavbe domu, k spornému bytu č. 2 na 2 poschodí s podlahovou plochou 101,30 m2, podľa zák.
č. 182/1993 Z.z o veľkosti 10130/53539-ín. Z komparácie uvedených podielov je zrejmé, že žalovaná
v rade 2/ previedla na žalovanú v rade 1/ väčší rozsah spoluvlastníckych práv ako jej reálne pripadal
v čase prevodu, a to napriek tomu, že podiel ktorý prevádzala bol zapísaný na LV, ktorého prezumpciu
správnosti bolo možné spochybniť už v čase prevodu na žalovanú v rade 1/. Takto správne vymedzený
spoluvlastnícky podiel žalovaná v rade 2/ neuviedla ani v ponuke na uplatnenie predkupného práva a
ani v spornej kúpnej zmluve, na základe čoho súd musí uznať predmetné úkony za absolútne neplatné.
Je dôvodné uviesť, že predmetná ponuka obsahovala (dôkaz C1 žaloby) zmätočné vyjadrenie úžitkovej
plochy sporného bytu, a to 130,1 m2, z čoho je zrejmé, že takúto reálnu výmeru byt nemal a nemá.
Z uvedenej nesprávnej výmery, teda nemôže žalovaná v rade 2/ odvodzovať ani správny podiel na
spoločných častiach a spoločných priestoroch a pozemkoch. Obdobne je nesprávne uvedená aj výmera
podlahovej plochy predmetného bytu v kúpnej zmluve v časti čl. II, čo rovnako odôvodňuje naše tvrdenie,

že žalovaná v rade 2/ previedla na žalovanú v rade 1/ väčší rozsah spoluvlastníckych práv na spoločných
častiach, spoločných priestoroch a parcelách ako jej reálne prináležal. Túto skutočnosť jednoznačne
preukazuje znalecký posudok č. 87/2023, ktorý porovnáva na základe nezmenenej podlahovej plochy
bytu (101,30m2) zmenené podiely na spoločných častiach pred a po nadstavbe domu. Žalobkyne teda
na základe absolútnej neplatnosti právneho úkonu žiadali, aby súd vyhovel zmenenej žalobe.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 5.6.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti
právnych zástupcov strán sporu, žalobkyne v rade 1/ a žalovanej v rade 1/. Súd na tomto pojednávaní
nepripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobkyňami v rade 1/ až 3/ v podaní zo dňa 31.5.2023 a následne
vyhodnocoval pôvodný žalobný nárok. Z dôvodu procesnej opatrnosti sudkyňa vyzvala právneho
zástupcu žalobkýň, či späťvzatie zostávajúceho nároku uvedeného v návrhu na pripustenie zmeny
žaloby pod bodom II. navrhovaného výroku rozsudku sa vzťahuje na situáciu pripustenia žaloby, resp. či
žalobný nárok berie späť. Právny zástupca žalobkýň výslovne uviedol, že späťvzatie žaloby sa vzťahuje
na situáciu, ak by súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby. Zotrval na jej dôvodnosti a poukázal na
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre nesprávnosť spoluvlastníckych podielov a skutočnosť, že reálne
ide v zmysle stavebného zákona o bytový dom. Právna zástupkyňa žalovaných zotrvala na doterajšej
argumentácii a k navrhovanej zmene žaloby uviedla, že tak, ako je nárok zažalovaný, je s poukazom
na ustanovenie § 137 neprípustný a takejto žalobe podľa hmotného práva a podľa okruhu účastníkov,
ako tvoria predmet, alebo tvoria strany sporu, nie je možné vyhovieť, čiže návrhom na zmenu žaloby,
nárokom, ktorý bol teda uplatnený na dnešnom pojednávaní sa žalobkyne domáhajú určenia právnej
skutočnosti, t.j. neplatnosti kúpnej zmluvy. Pričom ustanovenie § 137 písmeno d) pripúšťa takýto typ
žaloby, iba ak, učinenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu. Domáhať sa
neplatnosti kúpnej zmluvy, teda podľa CSP tak, ako je definovaný za účasti sporových strán nie je
možné a takejto žalobe nie je možné vyhovieť, pretože určením neplatnosti kúpnej zmluvy by v podstate
neboli vyriešené žiadne sporné otázky. Následne súd opustil od oboznamovania s obsahom listín
nachádzajúcich sa v spise so súhlasom právnych zástupcov strán a v zmysle § 204 CSP. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením aktuálneho listu vlastníctva č. XXX a vec posúdil podľa nižšie citovaných
zákonných ustanovení:

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 36 ods. 1 a 2 OZ:
1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú
podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je
rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
10. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

13. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

14. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

15. Podľa § 50a OZ:
1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom
dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde,
aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej
miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

16. Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) právoplatné rozsudky
ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

17. Podľa ust. § 140 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

18. Podľa § 603 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
(2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho.
Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.
Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho
právnemu nástupcovi.
(3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec
ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

19. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

20. Podľa § 606 OZ, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekym iným, ak nie je
dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak
ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

21. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Súd v prvom rade konštatuje, že podanou žalobou sa žalobkyne domáhali nárokov z porušenia
predkupného práva, a to konkrétne žiadali, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej v rade 1/ uzavrieť
so žalobkyňami kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu X/XX-XX pôvodne patriacich
žalovanej v rade 2/ z dôvodu porušenia ich predkupného práva. Následne podaním zo dňa 31.5.2023
žalobkyne žiadali o pripustenie zmeny žaloby a žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi
žalovanými dňa 31.12.2016 je (absolútne) neplatným právnym úkonom. Žalobkyne v rade 1/ až 3/ na
základe absolútne odlišných skutkových tvrdení sa domáhali úplne odlišného nároku. Súd v súlade
s ustanovením § 143 CSP dospel k záveru o nepripustení zmeny žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V zmysle právnej teórie príkladom
nepripustenia zmeny žaloby je situácia, ak ak žalobca predloží zmenu žaloby s novými skutkovými
tvrdeniami v pokročilom štádiu konania, súd zmenu žaloby nepripustí na základe ustanovenia § 143
ods. 1, ak výsledky konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd má za to,
že žalobkyne uplatnili nárok na zmenu žaloby po realizácii úkonov v zmysle § 167 CSP. Ak žaloba
znie na nahradenie prejavu vôle, nemožno úplne zmeniť skutkové tvrdenia a žiadať odlišné nároky,
ktoré z doposiaľ uvádzaných skutočností nevyplývajú. Zmenou žaloby žalobkyne popreli pôvodný účel
podania žaloby, kedy sa domáhali nároku z porušenia predkupného práva. Zmenenou žalobou totiž
žiadali, aby súd kúpnu zmluvu uzavretú dňa 31.12.2016 vyhlásil za neplatnú z dôvodu, že prevádzaný

spoluvlastnícky podiel nezodpovedá skutočnému stavu. Poukázali na nadstavbu domu, ktorá musí
mať za následok zmenu spoluvlastníckych podielov. K tomuto doložili aj znalecký posudok č. 87/2023
vypracovaný znalcom A. S. T., ktorého predmetom bol návrh zápisu bytov a nebytových priestorov
bytového domu na základe kolaudačného rozhodnutia z roku 2014. V tomto posudku znalec vypočítal
podlahovú plochu bytov na základe projektovej dokumentácie a tiež výšku spoluvlastníckych podielov.
V závere posudku uviedol, že aby mohli byť v budúcnosti byty a nebytové priestor zapísané v zmysle
zákona č. 183/1993 Z.z. na vlastníkov v podiele 1/1-ina, musí ich zamerať odborne spôsobilý projektant
a vyhotoviť PD zamerania skutkového stavu, s popisom miestnosti, spoločných priestorov a bytov
a nebytových priestorov. Túto projektovú dokumentáciu bude potrebné dať schváliť stavebnému úradu
a požiadať o zmenu doterajšieho kolaudačného rozhodnutia tak, aby pre vypracovanie znaleckého
posudku pre zápis bytov a nebytových priestorov do katastra bolo rozhodnutie doplnené o počet bytov
a druh nebytových priestorov.

23. Súd dospel k neprípustnosti zmeny z viacerých dôvodov. V prvom rade dom I.. XXXX, v ktorom má
aktuálne žalovaná v rade 1/ spoluvlastnícky podiel X/XX-XX nie je v zapísaný v katastri nehnuteľnosti
ako bytový dom. Snaha žalobkýň uvedené preukázať neobstojí. Rovnako neobstojí ani tvrdenie, že
s poukazom na § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov dochádza jednoznačne k zmene
charakteru domu na bytový dom, nakoľko počet bytov sa v dome zvýšil nad tri, a tak uvedené zakladá
tú skutočnosť, že už nemožno konštatovať, že nehnuteľnosť je domom, ale bytovým domom a tak má
ísť o zápis bytového domu do katastra. Súd zdôrazňuje, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.
bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica
podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za
podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov
a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Iba samotná definícia bytového domu nezakladá skutočnosť,
že dom súp. P. XXXX je bytovým domom. Podľa § 43b Stavebného zákona bytové budovy sú stavby,
ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria bytové
domy, rodinné domy, ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy
dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo
štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Rodinný dom je
budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie,
ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor
obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na
trvalé bývanie. Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením
spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia
komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu. Okresný súd konštatuje, že údaje katastra
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Okresný súd vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav o
charaktere domu P. XXXX ako žalobkyňami tvrdeného bytového domu nepovažoval za opodstatnený.
Z údajov katastra vyplýva, že ide iba o dom. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor pridelil stavbe kód
10, t.j. nebytový dom. Podstatným pre danú vec je skutočný charakter domu, ktorý je vychádzajúc aj z
príslušných ustanovení Stavebného zákona (§43b) v danej veci dostatočne preukázaný predloženými
listinnými dôkazmi. Naopak, súd má za to, že zo samotného znaleckého posudku a jeho záveru je zrejmé,
že spoluvlastníci domu musia pre zápis domu s charakterom bytového domu podstúpiť relatívne zdĺhavý
proces. V tomto bode sa súdu javí ako účelové, že ak nadstavba domu bola kolaudovaná v roku 2014,
ponuka predkupného práva realizovaná v roku 2016, žalobkyne až v súčasnosti poukazujú na nesúlad
reálneho stavu so stavom právnym. Žalobkyniam nič nebránilo podať si osobitnú žalobu, nemajúcu
základ v spochybnení prevodu spoluvlastníckeho podielu, o určenie vlastníckeho práva. Právo táto
skutočnosť tvorí druhý dôvod pre nepripustenie zmeny žaloby. Žalobkyne sa zmenou žaloby domáhajú
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, pričom na takejto žaloby nie je
daný naliehavý právny záujem v súlade s § 137 CSP. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva
možnosť podania takejto žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Takto zvolený právny nástroj by
rovnako v konaní neobstál, pretože určením neplatnosti kúpnej zmluvy by neboli vyriešené sporné
otázky medzi stranami sporu. Navyše, súd poukazuje aj na okruh účastníkov, ktorý v tomto smere nie
je zachovaný, nakoľko podielovou spoluvlastníčkou okrem strán sporu je aj J. G.. Súd preto zotrval na
dôvodnosti nepripustenia zmeny žaloby a zaoberal sa pôvodným žalobným nárokom, t.j. nárokom na
nahradenie prejavu vôle v súlade s § 229 CSP.

24. Vo vzťahu k prejednávanej veci sa súd prioritne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným. Súd má za to, že nárok žalobkýň nie je premlčaný, nakoľko všeobecná trojročná premlčacia
doba začína plynúť pri nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva
dňom uzavretia zmluvy. V prejednávanej veci však žalobkyne uplatňujú nárok na nahradenie prejavu
vôle, kedy začiatok plynutia premlčacej doby sa viaže k momentu povolenia vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol realizovaný dňa 15.11.2019, žaloba
bola podaná dňa 17.10.2022, t.j. v trojročnej premlčacej dobe, a tak nárok nie je premlčaný. Súd
v tomto smere odkazuje aj na obdobné Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2022, sp. zn. 7
Cdo/269/2019 publikované pod R 53/2022, v ktorom konštatuje: „Oprávnenie spoluvlastníka, ktorého
predkupné právo bolo porušené (§ 140 Občianskeho zákonníka) domáhať sa od nadobúdateľa, aby
mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniká až momentom, keď
nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou
nehnuteľnosťou oprávnený nakladať (§ 123 Občianskeho zákonníka).“ Z totožného rozhodnutia tiež
vyplýva, že: „Nadobúdateľ sa uzavretím samotnej zmluvy nestáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a
preto nemôže byť ani držiteľom práv vyplývajúcich z § 123 Občianskeho zákonníka...závery prijaté v
súvislosti so začatím plynutia premlčacej lehoty spoluvlastníka na dovolanie sa relatívnej neplatnosti
zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva (viď sp. zn. 4Cdo/37/2007) nemožno uplatniť na
obmedzenie práva spoluvlastníka požadovať od nadobúdateľa, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti na kúpu, a to z dôvodu, že toto právo súvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva...“
Nárok žalobkýň súd preto nie je premlčaný.

25. Následne sa súd zaoberal tým, či skutočne došlo k porušeniu predkupného práva žalobkýň v rade
1/ až 3/. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná v rade 1/ ako kupujúca
a žalovaná v rade 2/ ako predávajúca uzavreli dňa 31.12.2016 kúpnu zmluvu (č.l. 71), ktorej predmetom
bol predaj spoluvlastníckeho podielu X/XX-XX v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E., v dome súp. č.
XXXX U. V. D. F. E. postavenom na parcele č. CKN č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria a o výmere
204 m2 vrátane tejto parcely ako aj parcely CKN č. XXX – záhrada o výmere 101 m2. Zmluva v bode
2 obsahuje odkaz na dohodu spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti zo dňa 10.6.1995, v zmysle ktorej
ide o byt na druhom poschodí domu o podlahovej výmere 130,1 m2. K bytu patrí aj užívanie časti
pivnice. Kúpna cena bola určená vo výške 110.000,- Eur a bola splatná jednorázovo poukázaním na
bankový účet žalovanej v rade 2/. Súčasťou kúpnej zmluvy v bode 7 až 10 je zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného bývania žalovanej v rade 2/ ako predávajúcej, a to bezodplatne.
Náklady spojené s užívaním bytu bude hradiť predávajúca. Zmluva obsahuje ustanovenie o realizácii
predkupného práva.

26. Z ponuky na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti zo dňa 30.7.2016 (č.l. 11) vyplýva, že
žalovaná v rade 2/ ponúkla podielovým spoluvlastníkom B. H., F. C. a A. B. C. na predaj spoluvlastnícky
podiel X/XX-XX, za kúpnu cenu 110.000,- Eur, ktorú je nutné splatiť v deň podpisu kúpnej zmluvy
na účet predávajúceho. Nehnuteľnosť je definovaná obdobne ako v samotnej kúpnej zmluve zo dňa
31.12.2016, navyše s určením konkrétnej výmery záhrady, pivníc a dvora podľa výšky spoluvlastníckeho
podielu. Ponuku predkupného práva prevzala žalobkyňa v rade 3/ dňa 1.8.2016, žalobkyne v rade 1/
a 2/ dňa 30.7.2016. Lehota na uplatnenie predkupného práva a úhradu kúpnej ceny uplynula najneskôr
1.10.2016. Žalovaná v rade 2/ uzavrela so žalovanou v rade 1/ kúpnu zmluvu dňa 31.12.2016.

27. Z písomnej komunikácie žalobkýň prostredníctvom ich právneho zástupcu vyplýva, že žalobkyne
prejavili záujem o kúpnu nehnuteľnosti, no namietali zriadenie vecného bremena odvolávajúc sa na
judikatúru ČR. Navyše uviedli, že žiadajú o doplnenie a upresnenie podstatných podmienok návrhu.
Uvedené vyplýva z listu zo dňa 19.8.2016 (č.l. 13).

28. Žalovaná v rade 2/ listom zo dňa 11.10.2016 (č.l. 20) oznámila, že žalobkyne nevyužili dvojmesačnú
lehotu na realizáciu kúpy a úhradu kúpnej ceny. Ponuku predkupného práva považovala za dostačujúcu
a požiadavky žalobkýň za nemožné. Právny zástupca žalobkýň v liste zo dňa 24.10.2016 žalovanej 2/
oznámil (č.l. 21), že jeho klientky majú záujem o kúpu podielu žalovanej a požiadal ju o návrh kúpnej
zmluvy. Uvedené však učinil až po uplynutí dvojmesačnej lehoty.

29. Z Dohody č. 1 zo dňa 10.6.1995 (č.l. 73) vyplýva, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti sa dohodli
na užívaní spornej nehnuteľnosti. Z dohody vyplýva, že druhé poschodie domu užíva F. G.. Z Dohody
spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľnosti zo dňa 7.9.2016 (č.l. 17), podpísanej iba žalobkyňami

v rade 1/ a 3/ vyplýva spôsob užívania nehnuteľnosti. Podľa bodu 2.2 žalovaná v rade 2/ bude užívať
na základe svojho podielu bytovú jednotku nachádzajúcu sa na druhom poschodí, a to vrátane pivnice.
Na tejto dohode chýbajú podpisy zostávajúcich štyroch spoluvlastníkov. Z odpovede žalovanej v rade 2/
zo dňa 4.9.2016 (č.l. 105) vyplýva, že v priebehu krátkej doby bude predávať svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti, a preto sa nezúčastní stretnutia spoluvlastníkov.

30. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. (č.l. 191) vyplýva, že nehnuteľnosti parcela
N. O. P. XXXX – záhrada o výmere 101 m2 a parcela O. P. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 204 m2 a Q. I.. XXXX postavený na parcele č. XXXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň
a žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa v rade 1/ má spoluvlastnícky podiel X/XX-XX + 2/40 (8/40, t.j.1/5-
ina), žalobkyňa v rade 2/ podiel 1/8-ina+3/40-iny (t.j. 1/5-ina), žalobkyňa v rade 3/ podiel X/XX-XXX
+4/40-iny(t.j. 1/5-ina). Žalovaná v rade 1/ má spoluvlastnícky podiel X/XX-XX, t.j. 1/5-ina. J. G., D. G.
má spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX + 4/40-iny, t.j. 1/5-ina. Na liste vlastníctva je v časti „C“- ťarchy
zapísané tri ťarchy, a to dve na podiely J. G. spočívajúce v práve doživotného bývania v prospech
A. F. G. a pod V 9375/209 vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti –
spoluvlastníckeho podielu X/XX-XX – čomu zodpovedá byt na druhom poschodí, treťom nadzemnom
podlaží v prospech M. B. G., D. I., nar. X.X.XXXX.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná v rade 2/ si splnila svoju
povinnosť vyplývajúcu z § 140 OZ a žalobkyniam v rade 1/ až 3/ ako podielovým spoluvlastníčkam
ponúkla na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, čo učinila listom zo dňa 30.7.2016. Žalobkyne podpísali
prevzatie tejto ponuky, a to žalobkyňa v rade 3/ dňa 1.8.2016, žalobkyne v rade 1/ a 2/ dňa 30.7.2016.
Dvojmesačná zákonná (ako aj vo výzve uvedená) lehota na uplatnenie predkupného práva uplynula
najneskôr dňa 1.10.2016. Žalovaná v rade 2/ svoj podiel previedla na žalovanú v rade 1/ dňa 31.12.2016.
Žalobkyne v rade 1/ až 3/ vo svojich vyjadreniach k ponuke predkupného práva namietali viacero
skutočnosti: Prvým bol spôsob platby, kde namietali hotovostný prevod nad 15.000,- Eur. Súd konštatuje,
že samotná ponuka obsahuje údaj o tom, že kúpna cena je splatná v deň podpisu kúpnej zmluvy
prepísaním na účet predávajúcej. Táto úprava nie je v rozpore so zákonom ani iným všeobecne
záväzným predpisom, nejde o platbu v hotovosti. Rovnako upravený spôsob úhrady kúpnej ceny
ako aj jej výšku obsahuje aj samotná kúpna zmluva. V tomto smere tak ponuka predkupného práva
bola učinená správne. V ďalšom ako podstatnú skutočnosť namietali, že zmluva obsahuje aj nárok
na zriadenie vecného bremena v prospech predávajúcej. Poukazom na českú judikatúru tvrdili, že
v prípade podielového spoluvlastníctva zriadenie vecného bremena na spoluvlastnícky podiel nie je
možné bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov. Súd má však za to, že právny úkon týkajúci
sa zriadenia vecného bremena je oddeliteľným právnym úkonom v zmysle § 41 OZ, a tak aj v prípade
jeho neplatnosti nezakladá automaticky neplatnosť kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k oprávnenosti zriadenia
vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka súd konštatuje, že v katastri nehnuteľnosti
je zapísaná aj iná ťarcha, a to ďalšie dve vecné bremena na spoluvlastnícky podiel J. G., t.j. rovnako
právo doživotného bývania. Podľa názoru súdu pri zriadení vecného bremena, ktoré je dostatočne
špecifikované na konkrétnu časť spoluvlastníckeho podielu, ktorá zodpovedá reálnemu užívaniu a tiež
dohode spoluvlastníkov, je zriadenie vecného bremena možné a oprávnené. Zo samotného zápisu
v katastri nehnuteľnosti je teda možné definovať presne, na akú časť nehnuteľnosti sa vecné bremeno
vzťahuje, preto súd uvedené úpravu nepovažuje za odporujúcu účelu zákona. Ďalšou námietkou
žalobkýň, ktorá však odznela až v poslednom vyjadrení vo veci, je námietka výšky spoluvlastníckeho
podielu. Aj v tomto bode súd zdôrazňuje, že argumentácia žalobkýň spočívajúca v namietaní výšky
spoluvlastníckeho podielu nemá vplyv na posúdenie splnenia ponukovej povinnosti predávajúceho.
V prvom rade je nutné zdôrazniť, že žalovaná v rade 2/ vychádzala z údajov katastra nehnuteľnosti
a dohody spoluvlastníkov. V čase, kedy ponuku predkupného práva realizovala neboli spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnosti odlišné ako v údajoch katastra. Napokon ani v čase rozhodovania súdu podiely
nie sú zmenené. Ak by aj žalovaná ponúkla na predaj iný spoluvlastnícky podiel, takýto návrh by nemohol
byť spôsobilý na vklad do katastra nehnuteľnosti. Ak teda žalobkyne tvrdia, že spoluvlastnícke podiely
sú iné, ako vyplýva z údajov katastra, nepostačujú iba predloženie znaleckého posudku bez ďalšieho.

32. Podľa názoru súdu, žalobkyniam nič nebránilo využiť ponuku predkupného práva a iniciovať jej
uzavretie a zaplatenie kúpnej ceny v 2-mesačnej lehote. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
ani žalobkyňami namietaná skutočnosť, že žalovaná v rade 2/ nepredložila s ponukou aj návrh kúpnej
zmluvy. Predloženie návrhu kúpnej zmluvy nie je obligatórnou súčasťou uplatnenia ponuky predkupného
práva. Súd poukazuje na judikatúru NS SR, uverejnenú pod R 49/2010, v zmysle ktorej k účinnému

prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (§ 140 OZ) dochádza až
zaplatením kúpnej ceny za ponúknutý spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej dobe od doručenia ponuky
(§ 605 OZ), pokiaľ nebola dohodnutá iná doba jej zaplatenia. Žalobkyne tento postup neuplatnili, a tak je
zrejmé, že ponuku predkupného práva nevyužili. Potom žalovaná v rade 2/ previedla svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam na žalovanú v rade 1/ v súlade so zákonom a nedošlo k porušeniu predkupného
práva ostatných podielových spoluvlastníkov – žalobkýň v rade 1/ až 3/. Súd preto konštatuje, že ponuka
predkupného práva vykonávaná listom zo dňa 30.7.2016 žalovanou v rade 2/ bola realizovaná v súlade
so zákonom a žalobkyne v rade 1/ až 3/ ponuku predkupného práva nevyužili. Na základe uvedeného
súd žalobu o nahradenie prejavu vôle ako nedôvodnú zamietol.

33. V závere súd konštatuje, že žalobu voči žalovanej v rade 2/ zamietol nad rámec vyššie uvedených
skutočností (prednostne aj) pre nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko žaloba o nahradenie prejavu
vôle smeruje výlučne voči nadobúdateľovi, t.j. v danom prípade voči žalovanej v rade 1/. Táto skutočnosť
však predstavuje nedostatok hmotnoprávnych podmienok konania na strane žalovanej v rade 2/, ktorá
nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaná. Súd nemôže opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobkyne
sa po deviatich rokoch práve pri prevode spoluvlastníckeho podielu, začali zaoberať súladom reálneho
užívacieho stavu v dome súp.č.. 1001 so stavom právnym, keď nadstavbu domu realizovala práve
žalobkyňa v rade 1/. Javí sa teda ako logické, aby práve žalobkyňa v rade 1/ iniciovala konanie
smerujúce k súladu užívacieho stavu so stavom právnym tak, ako konštatoval znalec v znaleckom
posudku na strane 13 (č.l. 179). Ak žalobkyne mienia dosiahnuť ich súlad, musia na to využiť relevantné
právne nástroje. V čase rozhodovania súdu však súd vychádza z aktuálneho stavu (t.j. stavu v čase
rozhodovania súdu), a tak žalobu v celosti zamietol.

34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov
konania, pričom vychádzal zo zásady úspechu v konaní, a tak žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej
strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

1

2
46C/82/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 8. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.