Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122271433
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122271433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko
s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, zastúpený Remedium
Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti žalovanému:
C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX L. L., o zaplatenie 5.691,88 EUR s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/20/2022 - 138 zo dňa 16.
februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„ I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný nemá nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
zaplatenie sumy 5.691,88 EUR s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru a náhrady

trov konania. Tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2021, uzatvorenej
medzi Slovenská sporiteľňa, a. s., (ďalej len „postupca“) a žalobcom, bola na žalobcu postúpená
pohľadávka voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dňa 05.03.2019 zmluvu č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“).
K uzatvoreniu zmluvy došlo elektronicky prostredníctvom služby internetbanking. Žalovaný napriek
opakovaným výzvam postupcu, ktorý ho v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník(ďalejlen„OZ“)upozorňovalnamožnosťuplatneniaprávanavyhláseniemimoriadnesplatnosti
úveru svoje záväzky neplnil. Postupca následne k 04. 03. 2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky ako
aj ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 5.691,88 EUR, z tohto neuhradená istina 4.654,63EUR,
riadny úrok 877,06 EUR, úrok z omeškania 111,95 EUR, poplatky 48,24 EUR. Žalobca si z dlžnej istiny
uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 23.06.2021 t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia, aplikujúc príslušné
ustanovenia OZ, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách prespotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“) dospel k záveru,
že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu tak žalobu zamietol.

4. Považoval za nesporné, že postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu, ktorú posúdil
ako spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ. V konaní nebolo sporné, že žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 5.000 EUR, ktorý žalovaný nesplácal riadne a včas v súlade so zmluvou.
Žalobca nepredložil návrh žalovaného na uzavretie zmluvy podaný elektronicky cez internetbanking.
Predložil len potvrdenie o uzavretí zmluvy. Neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadom toho, či návrh a

jeho prijatie boli totožné. Dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia dvoch platných vzájomných
a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán. Žalobca nepreukázal, že došlo k
uzatvoreniu zmluvy v zákonom predpísanej písomnej forme, čo v zmysle § ods. 1 písm. a) ZoSÚ
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný ako dlžník by tak mal vrátiť veriteľovi len
dlžnú istinu.

5. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor, súd prvej inštancie ex offo skúmal otázku aktívnej vecnej
legitimácie. Vychádzal z ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ. V danom prípade bol termín konečnej splatnosti určený
v zmluve na 20.03.2025, preto splatnosť celej pohľadávky mohla v čase postúpenia nastať iba v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Okresný súd nemal preukázanú dohodu zmluvných strán v
zmysle § 565 OZ na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže nemal preukázané

uzatvorenie zmluvy v písomnej forme a dohoda v zmysle § 565 OZ bola zakomponovaná len VOP
nepodpísaných žalovaným, a preto predmetom postúpenia mohla byť iba splatná časť úveru. Ďalej
skúmal, či úver bol zosplatnený v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 druhá veta OZ. Uviedol,
že žalobca neuviedol, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadne splatnosti úveru. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný poslednú úhradu vykonal dňa 31.12.2019. V súvislosti s vyhlásením predčasnej

splatnosti úveru žalobca predložil upozorňujúcu výzvu zo dňa 30.01.2021 a oznámenie o vyhlásení
mimoriadne splatnosti zo dňa 04.03.2021. V čas výzvy, bol žalovaný v omeškaní s úhradou viac než
3 splátok úveru (konkrétne s úhradou 15 splátok). Aby bol dodržaný zákonný postup mohol postupca
zosplatniť úver pre splátku splatnú dňa 20.10.2020 (posledná splátka s ktorou bol žalovaný v omeškaní
3 mesiace v čase výzvy) po uplynutí troch mesiacov 20.01.2021 v období do splatnosti najbližšej splátky

t. j. 19.02.2021, pričom sa tak stalo až listom zo dňa 04.03.2021 v rozpore s § 565 veta druhá OZ.
Vzhľadom na uvedené považoval vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za neplatné v zmysle § 39 OZ.
Postupca tak nemohol postúpiť svoju pohľadávku pre nesplnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ v spojení s § 525 ods. 2 OZ a § 92 ods. 8 ZoB, je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným
právnym úkonom podľa § 39 OZ. K uznaniu dlhu uviedol, že keďže nebolo postúpenie pohľadávky na

žalobcu platné, tak teda v čase uzavretia návrhu na schválenie súdneho zmieru, žalobca pohľadávku
nevlastnil, a preto žalovaný voči nemu nemal žiaden dlh, ktorý by bolo možné uznať.

6. O trovách konania rozhodol podľa §262 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nakoľko žalovanému ako procesne úspešnému žiadne

trovy nevznikli, prvoinštančný súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. V zákonnej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd
žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uvedené žalobca odôvodnil tým, že predložil súdu návrh na schválenie súdneho zmieru

zo dňa 24.10.2022, v ktorom Čl. III žalovaný vyslovene uznal svoj dlh žalobcom uplatňovaný na
okresnom súde, a to čo do právneho dôvodu a výšky. Súd návrh žalobcu na schválenie súdneho
zmieru neschválil s odôvodnením, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na to,
tak žalobca požiadal, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle § 282 CSP.
Povinnosť súdu takto rozhodnúť vyplýva v prípade nastátia uvedenej procesnej situácie priamo z

dikcie § 282 CSP - a to z direktívneho „rozhodne“, t. j. nie „môže rozhodnúť“. Napriek uvedenému
prvoinštančný súd nerozhodol o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie a preskúmaval uplatnený
nárok po hmotnoprávnej stránke. Žalobca nepopieral, že v zmysle § 295 CSP môže súd vykonať
v spotrebiteľských sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak v žiadnom prípade sanestotožnil s postupom prvoinštančného súdu vo veci, ktorý postupoval v priamom rozpore s príslušnými
ustanoveniami CSP, kedy nerešpektoval uznávací prejav žalovaného. Žalobca považoval napadnuté
rozhodnutie okresného súdu za len veľmi zdanlivo ochraňujúce spotrebiteľa (v rovine zamietnutia

žaloby), nakoľko v skutočnosti môže byť spotrebiteľ v konečnom dôsledku uvedeným rozhodnutím zo
strany súdu - za situácie, kedy platnosť postúpenia nerozporuje žalovaný, ale len súd, ktorý na tento
účel poskytol žalovanému priam až procesnú obranu (popretím žalobcových skutkových tvrdení) -
poškodený. Spôsob, ktorým prvoinštančný súd odmietol postupovať v zmysle procesných ustanovení
CSP považoval za vážne narušenie rovnosti strán sporu a porušením jeho práva na spravodlivý súdny

proces. Výkladom „ad absurdum“ odôvodnenia napadnutého rozsudku by bolo možné dospieť k záveru,
že pokiaľ bude mať súd nárok z hmotnoprávnej stránky za nedôvodný, tak o tom osobitne upovedomí
stranu sporu (o plánovanom zamietnutí žaloby), aby svoj uznávací prejav zmenil, čím v praxi dôjde
k účelovému obchádzaniu kogentného ust. § 282 CSP. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/224/2021 zo dňa 27.04.2022 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 2CoCsp/64/2020 z 22.04.2021 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/1/2021

zo dňa 30.06.2021. Podľa názoru žalobcu bol súd prvej inštancie na základe uznávacieho prejavu
žalovaného a návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie povinný rozhodnúť o uplatnenom nároku
rozsudkom pre uznanie .

9. V závere svojho odvolania sa nestotožnil so závermi okresného súdu o nepreukázaní existencie

zmluvy, dohody o možnosti predčasnej splatnosti úveru, neuvedení splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu
splatnosti, o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru za a nesplneniu predpokladov na
platné postúpenie pohľadávky, z ktorého dôvodu, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.

10. Žalovaný sa k odvolanou žalobcu nevyjadril

11. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP (a contrario) s použitím § 219 ods. 3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym procesným postupom a nesprávnymi

skutkovými zisteniami, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS

78/05).

14. Z obsahu podaného odvolania jednoznačne vyplýva, že žalobca namietal skutočnosť, že okresný
súd nepostupoval procesne správne, ak nerozhodol o jeho návrhu na vydanie rozsudku pre uznanie
nároku v zmysle § 282 CSP. Až v závere odvolania namietal okrem iného aj posúdenie prvoinštančného

súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktoré však žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalobca si
tak zrejme neuvedomuje, že právo akýchkoľvek dispozičných procesných úkonov v konaní, prináleží
výlučne tomu, kto v konaní disponuje, či už aktívnou, alebo aj pasívnou vecnou legitimáciou.

15. Zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobu

(postupca) uzatvoril na diaľku so žalovaným zmluvu, a to prostredníctvom služby internetbanking. V
konanínebolosporné,žežalovanýsineplnilsvojepovinnostiriadneavčas,apretopostupcamalvyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru dňa 02.03.2021, pričom na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru,žalovanéhoupozornilvzmysle§53ods.9OZ,atovýzvouzodňa30.01.2021.Následnepostupca
dňa 22.06.2021uzatvoril zo žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mal na žalobcu

postúpiť okrem iného aj pohľadávku voči žalovanému.

16. Odvolací súd konštatuje, že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky je upravená v § 565 OZ. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie vsplátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len
ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Plnenie v splátkach, vrátane podmienky, že nedodržaním

splatnosti jednotlivých splátok môže veriteľ vyvolať mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky, musí byť
dojednané priamo v zmluve. Nepostačuje len odkaz na veriteľom vopred jednostranne pripravené a
dlžníkmi nepodpísané VOP. Bez preukázania existencie takejto dohody obsiahnutej priamo v zmluve
veriteľ právo vyplývajúce z § 565 OZ nemá. Podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky je v zásade
prípustné uplatňovanie takých obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť

obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle
obsiahnuté priamo v zmluve. To však automaticky neznamená, že je vylúčená aplikácia všeobecných,
či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Pre spotrebiteľské zmluvy platí,
že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery, alebo znamenajú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ďalej sú to také aj také dojednanie, s
ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy. Ak majú byť takéto obchodné

podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, tak preto, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s
nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na preukázanie
oboznámenia sa s nimi nepostačuje len konštatovanie resp. vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej
zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.

17. V danom prípade, žalobca predložil len potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo dňa 05.03.2019, z ktorého
nevyplýva dojednanie zmluvných strán o možnosti veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v zmysle
§ 565 OZ. V potvrdení je uvedené len to, že zmeny údajov sa riadia zmluvou, POP a VOP. Obsahom
spisu sú nepodpísané Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery - účinné od
01.01.2017 (t. j. POP) a nepodpísané VOP účinne od dňa 01.01.2015.

18. Odvolací súd konštatuje, že platne dojednanie o možnosti predčasného zosplatnenia musí byť
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie uvedené len VOP, či POP, ktoré nie sú ani podpísané
dlžníkom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že medzi zmluvnými stranami
predmetnej zmluvy nebolo individuálne dohodnuté právo postupcu ako veriteľa žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Odvolací súd, sa preto stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
postupcom žalobcom ako postupníkom došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovaného postupcom ako
pôvodným veriteľom. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len
splátky, ktoré ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia

podmienky omeškania a doručenia výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB.

19. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej,
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu,
a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má

za následok zamietnutie žaloby. Pod pojmom vecná legitimácia je možné rozumieť stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občiansko-súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide t. j. žalobca (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej strane t. j. žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

z ktorého je vyvodzovaný ním uplatňovaný nárok. Z potvrdenia o uzatvorení zmluvy vyplýva, že konečná
splatnosť úveru bola dňa 20.03.2025. Nakoľko postupca nemohol úver ako celok zosplatniť v súlade s
§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ, keďže takáto možnosť, nebola preukázateľne dojednaná, tak nemohol
nezaplatenú časť úveru spolu s prípadným príslušenstvom ani platne postúpiť na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok na žalobcu.

20. Odvolací súd v tomto smere považuje za potrebné doplniť, že ZoB celkom jednoznačne upravuje
podmienky, za splnenia ktorých je možné postúpiť pohľadávku patriacu banke t. j. postupcovi buď inej
banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou (žalobca). Prvá veta § 92 ods. 8 ZoB definuje dve takéto
podmienky, a to existenciu písomnej výzvy banky uvažujúcej o postúpení pohľadávky a nepretržité viac

než 90 dní trvajúcej omeškania dlžníka so splnením čo i len časti peňažného záväzku. Odvolací súd
konštatuje, že z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadne splatnosti zo dňa 04.03.2021 (č. l. 29 spisu)
síce sekundárne vyplýva, že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky o viac ako tri mesiace,
avšak primárne je predmetom tohto oznámenia, vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru. Obsah § 92ods. 8 prvá veta ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky, že jej klient je v omeškaní so
splnením čo len časti záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter zmluvy, nemožno prisvedčiť oznámeniu o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č. l. 29 spisu) a rovnako ani výzve zo dňa 30.01.2021 (č. l. 55 spisu)

charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022).

21. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že postupca nepostupoval v súlade
s § 92 ods. 8 ZoB, keď nezaslal žalovanému ako dlžníkovi výzvu, ktorá v zmysle § 92 ods. 8 ZoB

musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu,
avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na
zaplatenie, ale touto výzvou musí banka nielen vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením
lehoty 90 dní, ale ho aj upozorniť, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť
pohľadávku na iný subjekt, a to aj nebankový, bez jeho súhlasu.

22. Keďže žalobca nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky
zo strany postupcu tak, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom
na § 39 OZ. Nakoľko na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní,
súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
žalobcu zamietol. A keďže žalobca nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, nebol ani oprávnený na

vykonávanie akýchkoľvek dispozičných úkonov v konaní, a to aj návrhu na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie.

23. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto rozsudok okresného súdu

vo veci samej (I. výrok) ako aj v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol síce v odvolacom
konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, keďže

ostal pasívnym. Odvolací súd vychádza z čl. 17 CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď
žalovanému ako oprávnenej strane žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.