Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220031
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4115220031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej v spore žalobcu: COOP Jednota Nitra, SD, so
sídlom Nitra, Štefánikova trieda 54, IČO: 168 874, zastúpený JUDr. Dalibor Motyčka, advokát so sídlom
Nitra, Štefánikova trieda 52, proti žalovanej: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G., o zaplatenie
13.296,58 eura, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/357/2015- 335 zo
dňa 26. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania II., III. m e n í tak, žalobca má voči
žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 13.296,58 eura dôvodiac
tým, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril dňa 01.11.2011 so žalovanou pracovnú zmluvu na dobu
neurčitú do funkcie vedúca prevádzkovej jednotky 02-199 D. a súčasne bola uzatvorená dohoda o
hmotnej zodpovednosti. Inventúrou konanou dňa 28.06.2013 za inventúrne obdobie od 21.01.2012

do 05.02.2013 bol na prevádzkovej jednotke D. zistený schodok v nákupných cenách vo výške
13.296,58 eura a v spotrebiteľských cenách vo výške 144,72 eura. Predmetná inventúra bola zúčtovaná
dňa 28.06.2013, kedy sa žalobca dozvedel o výške schodku. Šetrením bolo zistené, že na predajni
chýbajú tovary rôzneho druhu, najmä však tovary druhu múka, vajcia, maslá všetky v nákupných
cenách 13.296,58 eura. Pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru doručeným
žalovanej dňa 27.09.2013, ktorej neplatnosť napadla žalovaná na Okresnom súde Nitra a vec je
vedená pod sp. zn. 10Cpr 4/2013. V prebiehajúcom konaní o neplatnosť okamžitého skočenia

pracovného pomeru bolo zistené, že tovary boli likvidované bez účtovných dokladov, teda spôsobom a
v plnom rozsahu v rozpore s internými predpismi žalobcu a súčasne bolo zistené, že likvidáciu tovarov
vykonávala výlučne žalovaná. Výlučne žalovaná vykonávala preceňovanie tovarov, likvidáciu tovarov,
a napriek vysokému stavu zásob tovary naďalej objednávala a potom ich preceňovala na 1-5 centov a
likvidovala, vyhodením do smetných zberných nádob.

2. V poradí prvým rozsudkom č.k. č. k. 7C/357/2015-92 zo dňa 12.3.2018 súd prvej inštancie výrokom

I. zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej sumy vo výške 13 296,58 eura, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.3. Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol
uznesením, č.k. 7Co/247/2018-186 zo dňa 19.11.2020 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.1 Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 13.296,58 eura a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
rozsahu 100% ( výrok II.) a výrokom III. rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 182 ods. 1-4, § 189 ods. 1-4, § 191
ods. 1,2 Zákonníka práce a § 101, § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, poukázal tiež na ustanovenia
pracovnej zmluvy a Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok, články pracovného a prevádzkového
poriadku. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchmi svedkov.

4.2 Keďže zo strany žalovanej bola v konaní vznesená námietka premlčania uplatneného nároku, súd
prvej inštancie sa vzhľadom na nárok na náhradu škody riadil § 100 ods. 1 a § 106 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním zo skutkových tvrdení strán sporu
preukázané, že manko (škodu) žalobca ako poškodený zistil pri inventúre dňa 28.6.2013, preto
subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody v podobe manka začala plynúť

dňa 28.6.2013 a posledný deň lehoty by pripadol na deň 28.6.2015. Objektívna premlčaciu doba pre
uplatnenie nároku na náhradu škody začala plynúť momentom, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla. V danom prípade súd z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu považoval za nesporné, že
k udalosti, z ktorej vznikla škoda a od kedy plynie objektívna 3 ročná premlčacia doba, je inventúra zo
dňa 5.2.2013 a teda táto premlčacia doba začala plynúť 7.2.2013 a uplynula dňa 7.2.2016. Žaloba bola

podaná na súd dňa 26.6.2015, teda v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, pričom táto subjektívna
doba plynula v rámci objektívnej premlčacej doby a neskončila neskôr ako objektívna premlčacia doba.

4.3 Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalovaná pracovala prevádzke potravín u žalobcu vo
funkcii vedúca predajne PJ D.. Žalovaná uzatvorila so žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti

dňa 01.11.2011, ktorou prebrala hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch,
hotovostiach, ceninách, materiáli a iných hodnotách (hodnotami zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú
všetky hospodárske prostriedky ako napr. zásoby tovaru, materiálu a obalov, peňažné prostriedky a
iné ceniny a p., ktoré pracovník alebo pracovný kolektív prevezme na základe inventárneho zoznamu
na začiatku hospodárenia v určitej prevádzkarni alebo na určitom pracovisku, a ktoré prevezmú v

priebehu svojej činnosti v prevádzkarni kedykoľvek neskoršie). Dňa 05.02.2013 bola v predajni priamo
v predajni na D. vykonaná inventúra, kde boli zistené stavy tovarov a zabezpečené podklady pre ďalšie
vykonávanie zúčtovania zistených stavov. Až následne po konečnom zúčtovaní bol zistený objektívny
stav inventarizácie v nákupných a predajných cenách, a teda aj rozdiel. Výsledky inventúry boli so
žalovanou prerokované dňa 18.07.2013, pričom táto nenamietala spôsob vykonania inventarizácie a

ani proti výsledku inventúry nemala žiadne námietky. Výsledkom inventarizácie bolo zistenie schodku
v nákupných cenách vo výške 13.296,58 eura a v spotrebiteľských cenách vo výške 144,72 eura.
Žalovaná dňa 18.07.2013 podpísala „III/1. Výpočet inventarizačného rozdielu ( výsledku ) zásoby, Inv.
č. 33/ Kontrol./ 2013, podľa ktorého jej bol oznámený výsledok inventarizácie zistený dňa 27.06.2013
z inventúry vykonanej dňa 05.02.2013, bolo jej oznámené manko v nákupných a spotrebiteľských

cenách. Obsahom tejto listiny je prehlásenie hmotne zodpovednej osoby, t. j. žalovanej, že si je hmotne
zodpovednýzamestnanecvedomýzodpovednostizavyčíslenémankonazásobáchvdôsledkupísomne
prevzatej hmotnej zodpovednosti za majetok zverený k vyúčtovaniu, že inventúra bola riadne prevedená
podľa platných predpisov a proti výsledku kontroly nemá žiadne námietky. Žalovaná uznala manko vo
výške 144,72 eur a neuznala iba záväzok uhradiť škodu vo výške 13296,58 eur. Dňa 29.07.2013 bolo

žalovanej doručené do vlastných rúk okamžité skončenie pracovného pomeru v lehote určenej zákonom
dva mesiace od kedy sa o dôvode dozvedel. Žalovaná napadla neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobou na súd, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10Cpr
4/2013. Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 10Cpr 4/2013- 403 zo dňa 26.04.206 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoPr/8/2016 -445 zo dňa 12.10.2017 návrh navrhovateľky , t.j. v tomto

konaní žalovanej, zamietol .

4.4 Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že ku vzniku schodku
došlo konaním žalovanej, ktorá v predajni vykonávala preceňovanie v systéme spôsobom, ktorý bolnesprávny, aj napriek tomu, že na prechod nového systému bola školená, pričom žalovaná ako jediná
mala prístup k počítaču, ktorý sama obsluhovala a robila objednávky. Uvedené vyplynulo zo svedeckých
výpovedí I., ktorá okrem iného uviedla, že žalovanú v čase dovolenky zastupovala zástupkyňa, avšak

sama žalovaná si dopredu písala objednávky, aby to nemusela robiť jej zástupkyňa. Podľa jej vyjadrenia
prístup k počítaču vedúcej nemala a nebola informovaná, akým spôsobom sa nahráva do systému stav
zásob, nebola na to školená. Svedkyňa Z. Y. uviedla, že na predajni objednávanie a preceňovanie
tovaru vykonávala vedúca - žalovaná. Len tá mala prístup k svojmu počítaču. Svedkyňa J. Y. uviedla,
že manko vzniklo z titulu preceňovania, keď sa menil systém zo spotrebiteľských cien na nákupné ceny.

Postupnesaprechádzalozvedeniaevidenciezásobpredajnezospotrebiteľskýchciennanákupnéceny.
Žalovaná ako vedúca robila neúmerné preceňovania na jeden cent, čím vznikol schodok v nákupných
cenách, nakoľko spotrebiteľská cena bola nepomerne znížená a nákupná cena zostala zachovaná. Z jej
vyjadrenie vyplýva, že nešlo o správny postup, keď sa vykonávalo preceňovanie na 1 cent a následne
sa tovar zlikvidoval alebo predal. Žalovaná bola školená na systém MOV, teda ako má postupovať
pri preceňovaní. Súd prvej inštancie uviedol, že nesprávny postup žalovanej vyplýva aj z prečítanej

svedeckej výpovede Z. Y. z konania sp.zn. 10Cpr/4/2013, ktorý uviedol, že sa vykonala hĺbková kontrola
a zistilo sa pochybenie, pričom vidí ten problém asi v tom, že žalovaná pristupovala k preceňovaniu
úzkeho druhu tovaru na veľmi nízku hodnotu a to na jeden až 5 centov, pričom takýmto spôsobom mohlo
dôjsť k preceneniu tovaru, vtedy ak by bol poškodený zákazníkom, alebo pri krátkej dobe spotreby. Zo
svedeckej výpovede na pojednávaní ďalej vyplynulo, že bol členom škodovej komisie a keď chodil na

predajňu, vedúca mala vždy problém s preceňovaním a na to ju upozorňoval.

4.5 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil nárok žalobcu na náhradu schodku voči
žalovanej v celom rozsahu za dôvodný. Súd mal za preukázané existenciu predpokladov zodpovednosti
žalovanej za žalobcom tvrdený schodok. Boli teda preukázané predpoklady zodpovednosti za schodok

na zverených hodnotách: vznik škody ako schodku, existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti,
zavinenie žalovanej. Pokiaľ sa žalovaná chcela zbaviť zodpovednosti za vzniknutý schodok musela by
preukázať, že tento nezavinila, teda že vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. Pokiaľ išlo o
tvrdenia žalovanej v odpore, že za obdobie 21.1.2012-05.02.2013 by musela denne zlikvidovať alebo
odcudziť napríklad múku v objeme 116 kg vrátane víkendov a sviatkov, súd tieto tvrdenia považoval

za ničím nepodložené a o hypotézu žalovanej bez reálneho podkladu. Súd zdôraznil, že iba žalovaná
zodpovedá za vzniknutý schodok, keďže bola jedinou oprávnenou osobou na predajni na vykonávanie
vyššie uvedených úkonov, preto je vylúčená spoločná hmotná zodpovednosti za vzniknutý schodok
zo strany zástupkyne predajne Z. Y. a I. Y., ktoré pracovali na predajni spolu so žalovanou. Žalovaná
v rámci konania 10Cpr/4/2013 a ani v tomto spore nepreukázala, že by u žalobcu mala sťažené

pracovné podmienky, na ktoré nedostatky by upozorňovala žalobcu a žiadala zjednanie nápravy. Súd
prvej inštancie mal za preukázané, že vznikol schodok v žalovanej výške, za ktorý zodpovedá žalovaná,
nárok žalobcu ustálil za dôvodný, preto žalobe vyhovel. O trovách prvoinštančného konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% . O trovách odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie

podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná namietajúc, že súd
prvej inštancie v rozsudku uviedol nesprávny dátum podania žaloby, ako aj dátum uzatvorenia jej
pracovnej zmluvy so žalobcom , ktoré obdobia potom nesúhlasia ani so škodou, ktorú od nej žalobca
žiada. Namietala tiež, že súd nezohľadnil jej výpoveď, keď uvádzala, že nie je zodpovedná za škodu
v takom rozsahu. Na predajni s ňou pracovala aj zástupkyňa Z. ktorá mala prístup k počítaču, k

objednávaniu tovarov, napriek tomu, že súd uvádza, že samotná zástupkyňa prístup k počítaču nemala.
Dodala, že svedkyňa pracovala so všetkým počas jej neprítomnosti v predajni, a teda mala o všetkom
vedomosť. Namietala tiež výpoveď svedka Y., ktorý uviedol, že preceňovala tovary na 1 až 5 centov,
pričom nikde v záznamoch nie uvedené, že dané precenenia robila sama na predajni. Dodala, že také
množstvo tovaru, ktoré uviedol žalobca nelikvidovala a nemá vedomosť, že by v takom rozsahu tovar

na predajni chýbal. Poukazovala tiež na skutočnosť, že žalobca uvádza chýbajúce zásoby tovarov,
avšak po sčítaní skutočného príjmu a výdaju sa neuvádza nikde zostatok na predajni a toto množstvo
žalobca považuje za chýbajúce a tým vyčísľuje spôsobenú škodu. Čestne prehlásila, že jej zástupkyňa
Z. Y. vedela o všetkom, čo sa na predajni robí, mala prístup k počítaču rovnako ako ona. Veľakrát juinformovala o tovarových zásobách, keď mala inú zmenu ako žalovaná. Záverom uviedla, že nesúhlasí
s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý ju zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalovanej nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku (I.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho

závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s
ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej
miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2

CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

11. Na doplnenie dôvodov, ktoré podrobne vysvetlil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, odvolací
súd uvádza:
Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ( v bode 1) uviedol,

že žaloba bola na súd doručená dňa 26.06.2008, pričom správne malo byť , že bola doručená dňa
26.06.2015, táto skutočnosť nespôsobuje nesprávnosť predmetného rozsudku. Rovnako došlo ku chybe
v písaní pri uvedení dátumu uzatvorenia pracovnej zmluvy so žalovanou, keď súd prvej inštancie
namiesto dátumu 01.11.2001 uviedol deň 01.11.2011, avšak následne v bode 18, 19 odôvodnenia
uvádza súd správny dátum uzatvorenia pracovnej zmluvy.

12. Z obsahu odvolania žalovanej opätovne vyplýva, že táto namieta svoju výlučnú zodpovednosť za
spôsobenú škodu poukazujúc na zodpovednosť jej zástupkyne v predajni Z. Y., ktorá mala rovnako
prístup k počítaču a teda aj k objednávaniu a preceňovaniu tovaru. V rámci vykonaných dôkazov boli
v prvoinštančnom konaní vypočutí svedkovia, ktorí pracovali v čase spôsobenia predmetnej škody u

žalobcuakoZ.Y.,W.O.,J.Y.(vedúcaprevádzkovejučtárne),čiZ.Y.aI.Y.,ktorépracovalisožalovanou
na rovnakej prevádzke na pozícii predavačiek. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že ku
škode došlo predovšetkým nesprávnym preceňovaním tovarov a likvidáciou tovarových zásob, pričom
oprávnenie na preceňovanie v systéme mala jedine žalovaná. Uvedené vyplynulo jednak z listín (čl. 1
bod2písm.d)smernice)atiežzvýpovedísvedkov-Z.Y.a I.Y..Obesvedkynepotvrdili,žeobjednávanie

tovarov, preceňovanie a likvidáciu tovarov robila len žalovaná ako vedúca predajne. Žalovaná, pokiaľ sa
chcela zbaviť zodpovednosti za vzniknutý schodok, musela by preukázať, že tento nezavinila, teda že
vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. Žalovaná však žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala
svoje tvrdenie, že uvedenú škodu nespôsobila sama a teda nenesie za ňu zodpovednosť výlučne ona.

13. Odvolací súd poukazuje na ust. § 132 CSP, v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade
povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto
tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou konania.Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci
samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci.
Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti

vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť
dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

14. Odvolací súd dodáva, že v konaní sp.zn. 10Cpr/4/2013 bolo tiež preukázané, že žalovaná likvidovala
tovar bez škodných protokolov, pričom sama potvrdila, že bolo jednoduchšie tovar hádzať do kontajnera

bez hlásenia a následného vytvárania škodových protokolov. V tomto konaní svedkyňa I. potvrdila, že
v uvedenom čase sa tovary likvidovali hodením do kontajnera bez protokolov, čo však robila žalovaná,
ktorá to vraj konzultovala s hygieničkou. Žalovaná teda aj v tomto smere postupovala v rozpore s
vnútornými predpismi zamestnávateľa pri likvidácii tovaru. V predmetnom konaní tiež z výpovede
svedkyne J. Y. vyplynulo, že zámeny tovarov boli u žalovanej zistené aj v položke 0840, táto je
sledovaná, avšak nekalé konanie žalovanej bolo cez položku 0338, ktorá zahŕňa akciové tovary a táto

nie je absolútne sledovaná, čo žalovaná vedela a preto sa domnievala, že sa rozdiel v cenách nezistí.
Svedkyňa tiež uviedla, že konanie žalovanej nespočívalo len v znižovaní cien tovarov, ktoré nemala
oprávnenie znížiť, ale aj v tom, že tovar, ktorý mal byť v akcii znížený, neznížila, čím dorovnávala
tie rozdiely za tovary, ktoré neoprávnene predávala za nižšiu cenu. Týmto spôsobom však žalovaná
dorovnala len predajné ceny, nie však nákupné ceny, za ktoré žalobca tovar nakúpil.

15. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca uvádzal chýbajúce zásoby tovarov, avšak po sčítaní
skutočného príjmu a výdaju sa neuvádzal nikde zostatok na predajni a toto množstvo žalobca považoval
za chýbajúce, odvolací súd poukazuje na výsledky inventúry vykonanej žalobcom. Žalovaná dňa
18.07.2013 podpísala „III/1. Výpočet inventarizačného rozdielu ( výsledku ) zásoby, Inv. č. 33/ Kontrol./

2013, podľa ktorého jej bol oznámený výsledok inventarizácie zistený dňa 27.06.2013 z inventúry
vykonanej dňa 05.02.2013 a bolo jej oznámené manko v nákupných a spotrebiteľských cenách.
Obsahom tejto listiny bolo prehlásenie hmotne zodpovednej osoby, t. j. žalovanej, že si je hmotne
zodpovednýzamestnanecvedomýzodpovednostizavyčíslenémankonazásobáchvdôsledkupísomne
prevzatej hmotnej zodpovednosti za majetok zverený k vyúčtovaniu, že inventúra bola riadne prevedená

podľa platných predpisov a proti výsledku kontroly nemá žiadne námietky. Žalovaná uznala manko
vo výške 144,72 eura a neuznala iba záväzok uhradiť škodu vo výške 13296,58 eura. Súčasťou
inventarizačného záznamu je zoznam označený ako Tovarové zásoby s vypočítanou účtovnou zásobou
askutočnouzásoboukudňuinventúry,ktoréhoobsahavýsledkyžalovanápriprejednávanínenamietala.

16. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaná
bola jedinou oprávnenou osobou na predajni na vykonávanie vyššie uvedených úkonov, pričom nebolo
preukázané, že tieto úkony vykonávala aj Adriana Y., preto je vylúčená spoločná hmotná zodpovednosť
za vzniknutý schodok zo strany Z. Y. , ktorá pracovala na predajni spolu so žalovanou. Vzhľadom k
uvedeným dôvodom, odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné, preto podľa ust. § 387

ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) potvrdil ako vecne
správny.
17. Odvolací súd zároveň zmenil podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách
konania II., III. tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok na náhradu trov konania, keď

rozdelil úspech žalobcu na prvoinštančné konanie a odvolacie konanie. Úspech strany v konaní súd
posudzuje podľa jej celkového úspechu v spore. V danej veci bol nesporne úspešný žalobca v rozsahu
100%, preto mu odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

18. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia §

396 ods. 1 a § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania nepriznal, napriek tomu, že bol v tomto odvolacom konaní úspešný, keďže mu žiadne trovy
nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).