Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010758
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7215010758.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o
osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
30. júna 2023, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
28.4.2023, sp. zn. 5T/67/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A. B. sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.
5T/67/2015 zo dňa 29.11.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/11/2018
zo dňa 27.06.2018, ktorým bol odsúdenému za zločin podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
4 (štyroch) rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu a povinnosti nahradiť poškodenej C. D.
spôsobenú majetkovú škodu vo výške 45.000,00 € (štyridsaťpäťtisíc eur), osvedčil.

Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o
opravnom prostriedku zahlásil sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí prokurátor, ktorú

odôvodnil tým, že s právnym názorom súdu vyjadreným v odôvodnení napadnutého uznesenia sa
nemožno stotožniť. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že došlo k zániku pohľadávky
poškodenej C. D. voči odsúdenému A. B.. Je toho názoru, že povinnosť nahradiť poškodenej C. D.
spôsobenú majetkovú škodu vo výške 45.000,- € stále trvá, a táto škoda nebola v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia uhradená A. B. poškodenej. Dal do pozornosti výpoveď poškodenej na
verejnom zasadnutí, ktorá poukázala na to, že sa cíti byť podvedená E. F., ktorý najprv tvrdil, že Šmidu

nepozná, a potom asi po týždni už mal voči A. B. pohľadávky a k podpisu zmluvy bola takpovediac
dotlačená. Je taktiež zarážajúce, že odsúdený, ktorý je bez príjmu, má množstvo veriteľov, sú proti nemu
vedené živé exekučné veci, miesto úhrady škody poškodenej v hotovosti v plnej výške zaplatil E. F. sumu
45.000,- €, a to deň nasledujúci 16.2.2023 po tom, ako E. F. s poškodenou dňa 15.2.2023 uzavrel pre
ňu nevýhodnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Odsúdenému nič nebránilo túto sumu zaplatiť priamo
poškodenej.

Prokurátor je toho názoru, že prvostupňový súd pri rozhodnutí o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podľa § 50 ods.4 Tr. zák. nesprávne vyhodnotil skutočnosti, a teda
nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko na takýto postup žiadne dôvody neboli.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a v zmysle §

194 ods.1 písm. b) Tr. por. uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom.

Krajský súd v Košiciach ako súd nadriadený, zistil, že sťažnosť podal okresný prokurátor ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému okresný prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť

okresného prokurátora nie je dôvodná.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/67/2015 zo dňa 29.11.2017 bol A. B. uznaný vinným
zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov, výkon trestu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov, za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad správaním odsúdeného počas skúšobnej doby a povinnosti nahradiť

poškodenej C. D. spôsobenú majetkovú škodu vo výške 45.000,00 €.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/11/2018 zo dňa 27.06.2018 bolo zamietnuté
odvolanie A. B. voči citovanému rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky
probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže
súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím
konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,
b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Zo správy probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2022 vyplýva, že
odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným úradníkom spolupracoval,
na jednotlivé probačné stretnutia chodil v termínoch, ktoré boli vopred dohodnuté, celkom pätnásťkrát.
Škodu poškodenej neuhradil. Je rozvedený, má dve dospelé deti, žil v spoločnej domácnosti s bývalou

manželkou a synom. Bol dobrovoľne nezamestnaný, podľa jeho vyjadrenia žil z podpory staršieho syna,
ktorý pracoval v zahraničí.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený A. B. bol doposiaľ 3 - krát súdne trestaný pre majetkovú
trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/67/2015 zo dňa 29.11.2017,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/11/2018 zo dňa 27.06.2018 pre zločin
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. V prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.02.2023 uzavretou medzi postupcom - poškodenou C. D.

a postupníkom E. F. v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka bola pohľadávka vo výške 45.000,-
€ vyplývajúca z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/67/2015 zo dňa 29.11.2017, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/11/2018 zo dňa 27.06.2018 postúpená z poškodenej
C. D. na E. F. za odplatu 15.000,- €. Odsúdený A. B. neuhradil pohľadávku spočívajúcu v náhrade
majetkovej škody vo výške 45.000,- € ani len čiastočne a suma 45.000,- € predstavovala pohľadávku

C. D. voči dlžníkovi - A. B.. Zmluvné strany sa dohodli na úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky
tak, že postupník mal uhradiť sumu 15.000,- € v deň podpisu zmluvy v prospech účtu postupcu a v
prípade,akbynedošlokpripísaniuodplatyvprospechúčtupostupcudotrochpracovnýchdníodpodpisu
zmluvy, zmluva by bola zrušená od počiatku. Zmluvné strany prehlásili a svojimi podpismi potvrdili, že
ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, zmluvu uzavreli slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie v

časovej tiesni ani pod nátlakom, a ani za nápadne nevýhodných podmienok, jej obsahu porozumeli a
nemali proti nemu žiadne výhrady. Pravosť podpisov oboch zmluvných strán na zmluve bola osvedčená
notárkou G. H. H. so sídlom Notárskeho úradu v D., F. I. XX.Z Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 15.02.2023,
ktoré adresoval E. F. A. B. je zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 45.000,- € (vyplývajúcej
z už citovaného právneho titulu) a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.02.2023

uzavretej medzi postupcom - poškodenou C. D. a postupníkom - E. F. v zmysle § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čím zanikla povinnosť A. B. zaplatiť pohľadávku C. D..

Z Dohody o vzdaní sa práva, ktorú uzavreli veriteľ E. F. a dlžník A. B. dňa 16.02.2023 vyplýva, že
zmluvné strany sa dohodli na vzdaní sa práva veriteľa na zaplatenie pohľadávky vo výške 45.000,- €

dlžníkom veriteľovi a to odplatne. Veriteľ podpisom na zmluve potvrdil, že odplata mu bola uhradená v
plnej výške, v hotovosti pri podpise zmluvy, a táto dohoda spôsobila zánik dlhu v celom rozsahu, vrátane
príslušenstva, a to s účinnosťou ku dňu podpisu dohody.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia a po dôslednom zvážení všetkých okolností významných pre
dané rozhodnutie sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý vyslovil, že odsúdený

A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré
zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvou o
postúpenípohľadávkyzodňa15.02.2023uzavretoumedzipoškodenouC.D.aE.F.,zaniklapohľadávka

poškodenej vo výške 45.000,- € voči odsúdenému. Z tejto zmluvy vyplýva, že odplata za postúpenie
pohľadávky vo výške 15.000,- € bola totižto uhradená v prospech účtu poškodenej v deň podpisu zmluvy,
čo poškodená aj potvrdila vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí. Z obsahu dohody o vzdaní sa
práva zo dňa 16.02.2023 uzavretej medzi E. F. a A. B. vyplynulo, že sa dohodli na vzdaní sa práva
veriteľa E. F. na zaplatenie pohľadávky vo výške 45.000,- € veriteľovi a to odplatne. Veriteľ podpisom na

zmluve potvrdil, že odplata mu bola uhradená v plnej výške, v hotovosti pri podpise zmluvy, a táto dohoda
spôsobila zánik dlhu v celom rozsahu, vrátane príslušenstva, s účinnosťou ku dňu podpisu dohody,
a teda možno konštatovať, že odsúdenému zanikla povinnosť uložená citovaným rozsudkom nahradiť
poškodenej C. D. škodu.
Aj podľa názoru krajského súdu tvrdenie poškodenej, že bola uvedená do omylu neobstojí, nakoľko v

zmluve o postúpení pohľadávky svojím podpisom osvedčila, že zmluvu uzavrela slobodne a vážne, túto
neuzavrela v časovej tiesni alebo pod nátlakom a ani za nápadne nevýhodných podmienok, jej obsahu
porozumela a nemala proti nemu žiadne výhrady.

Napokon vykonaným dokazovaním nebolo zistené, aby odsúdený bol páchal trestnú činnosť, porušoval

iné právne či morálne normy.

Záverom krajský súd uvádza, že vo výroku napadnutého rozhodnutia mal prvostupňový súd správne
uviesť § 52 ods.1 Tr. zák. Uvedené pochybenie však neodôvodňovalo zrušenie napadnutého
rozhodnutia, keďže z jeho odôvodnenia je zrejmé, že prvostupňový súd vo veci postupoval aj v zmysle

tohto ustanovenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd sťažnosť okresného prokurátora v súlade s

citovaným ustanovením zamietol ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.