Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623010041
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4623010041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej vec obžalovaného A. O., pre prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A.
O. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 05.04.2023, sp. zn. 3T/11/2023, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre 20. júla 2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný:
A. O., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom Q. - C. č. XX,
prechodne bytom Z. XXX/XX, Z.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/,
písmeno n/ Trestného zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa
05.04.2023, sp. zn. 3T/11/2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. O. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že:
ako živnostník, podnikajúci pod obchodným menom A. O. - E. E., IČO: XX XXX XXX s miestom
podnikania XXX XX Q., C. XX, ktorý je povinný podľa § 141 odsek 1, zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platiť a odvádzať poistné, si svoju povinnosť nesplnil a
splatné poistné v lehote splatnosti od 30. júla 2020 do 10. januára 2022, za obdobie mesiacov september
až december 2019, január až december 2020, január až december 2021 Sociálnej poisťovni, IČO: 30
807 484 so sídlom Bratislava, ul. 29. Augusta č. p. 8 a 10 v celkovej výške 6.813,32 eur neuhradil,ako aj podľa § 14 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení si svoju povinnosť uhrádzať
preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie nesplnil a splatné poistné v lehote splatnosti od
8. júla do 8. apríla 2022, za obdobie mesiacov jún až december 2019, február až jún 2020, november

a december 2020, január až december 2021 a január až marec 2022 Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s., IČO: 35 937 874 so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2 v celkovej výške 2.473,59 eur neuhradil,
teda neuhradil poistné na sociálne poistenie a poistné na verejné zdravotné poistenie v celkovej výške
9.286,91 eur, hoci na zaplatenie splatného poistného mal finančné prostriedky.

Za tento trestný čin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 278 odsek
1 Trestného zákona za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného
zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 19 mesiacov a podľa § 48 odsek 4
Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný pre neprimeranosť uloženého
trestu.
V písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že namieta správnosť
výroku o treste, nakoľko má za to, že je neprimerane prísny a poukázal na skutočnosť, že sa v konaní

dobrovoľne priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, čím bola splnená podmienka pre
vznik poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, ďalej napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom, čím bola splnená podmienky pre vznik poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona a vzhľadom k tomu, že sa u neho nachádzala iba jedna
priťažujúca okolnosť, prevažujú poľahčujúce okolnosti. Mal za to, že je možné, aby mu súd uložil nižší

trest odňatia slobody, nakoľko prevažujú poľahčujúce okolnosti. Uviedol, že skutok spáchal, vinu znal,
ale došlo k tomu z dôvodu jeho finančnej núdze, svoje dlhy nedokázal uhrádzať a trestný čin spáchal v
čase, keď ešte nikdy neabsolvoval výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne. Teraz, keď vykonáva
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, má za to, že tento trest dostatočne
zabezpečil jeho nápravu, bol pre neho ponaučením a na ochranu spoločnosti, ako aj na jeho nápravu,

bude postačovať trest odňatia slobody v nižšej výmere a to v blízkosti spodnej hranice trestnej sadzby
0-3roky. Namietal, že uložený trest je v jeho prípade neprimerane prísny, uvedomuje si, že je v podstate
zvykom, že sa ukladá za obdobný trestný čin vyšší trest, ako bol trest predchádzajúci, avšak má za
to, že v jeho prípade by sa tak postupovať nemalo a to preto, že 18 mesačný trest uložený rozsudkom
OS Topoľčany dňa 05.05.2020 bol pri trestnej sadzbe 0-3 roky a vzhľadom na to, že to bol prvý trest,

neprimerane vysoký a nedá sa ani dôvodiť tým, že by neviedol k náprave vzhľadom k tomu, že trestná
činnosť, ktorá mu je obžalobou kladená za vinu, sa udiala skôr, ako nastúpil na výkon trestu odňatia
slobody a taktiež preto, že trest súd ukladal podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, tzn., že
prevažovali poľahčujúce okolnosti.
Navrhol alternatívne, aby odvolací súd zvážil aj uloženie mu trestu odňatia slobody s podmienečným

odkladom jeho výkonu, resp. aby napádaný rozsudok zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3
Trestného poriadku rozhodol sám vo veci a aby mu uložil primeraný miernejší trest odňatia slobody.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že si vo výkone trestu uvedomil svoje
chyby,myslísi,žesanapravil,očomsvedčíajto,žezpredchádzajúcehovýkonutrestubolpodmienečne
prepustený a poukázal na svoje rodinné pomery, má dve maloleté deti. Chcel, aby mu

bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, resp. aj na dlhšiu skúšobnú dobu, má
dohodnuté zamestnanie na stavbe, kde môže nastúpiť ihneď po tom, čo bude vedieť výsledok tohto
konania. Záverom uviedol, že voči jeho osobe sa nevedie žiadne trestné stíhanie a na otázky uviedol, že
družka aktuálne pracuje na stavbe, avšak od septembra pôjde pracovať ako opatrovateľka do B. centra
v S., má s ňou dve deti, 3 a 5 ročné, nepodniká už ako živnostník, dlhy čiastočne splácal počas výkonu

trestu, momentálne je však ešte nezamestnaný, nemá žiadny splátkový kalendár ohľadne splácania
dlhu, vo výkone trestu mu strhávali okolo 5 eur mesačne. Uviedol tiež, že poistné nesplácal, lebo mu
to nevychádzalo, mal dohodnuté viaceré roboty, ale mu to nevyšlo, preto si po prvom odsúdení nezrušil
živnosť, ale v nej pokračoval a napokon ju už zrušil, je spoluvlastníkom rodičovského domu so sestrou
a žije v družkinom dome.

V konečnom návrhu navrhol o jeho odvolaní rozhodnúť kladne a rozhodnúť o uložení mu trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom.Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že odvolanie
obžalovaného nepovažuje za dôvodné, poukázala na osobu obžalovaného, výpis z evidenčnej karty
vodiča, ako aj na register trestov.

Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania niektorého z dôvodov uvedených v podľa § 371 odsek 1 Trestného
poriadku.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd
preskúmal výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie obžalovaného nepochybne
smerovalo.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní, súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné
stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa
potreboval pre svoje rozhodnutie o vine.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných
ustanovení upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb v
zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového
stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Svojerozhodnutiesúdprvéhostupňaprimeraneodôvodniltak,akomutoukladajúpríslušnéustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými

právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia vyjadrené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, aj odvolací súd sa
stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním je bez dôvodných pochybností
preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého

rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Odvolací
súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného,
poukazujúc pritom na vyhlásenie obžalovaného a v nadväznosti na zadovážené dôkazy v prípravnom
konaní, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku, a ktoré jednoznačne
preukazujú, že skutok spáchal obžalovaný. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa

§ 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a súd jeho vyhlásenie prijal, nevykonal dokazovanie
ohľadom viny, ale len ohľadom trestu.

Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v

právnej vete napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní výroku o treste odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa síce správne postupoval, keď
pri ukladaní trestu obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l/ a písmeno n/
Trestného zákona a správne taktiež u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/

Trestného zákona a správne pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona. Súd
prvého stupňa síce poukázal na ustanovenie § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona, avšak nesprávne
pri ukladaní trestu aplikoval kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď síce správne prihliadol na
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, avšak nesprávne určil výšku trestu, keď v rámci upravenej trestnej
sadzby (až 2 roky), uložil obžalovanému neprimerane prísny trest v hornej polovici upravenej trestnej

sadzby.

Pri určení druhu a výmery trestu odvolací súd (zhodne ako súd prvého stupňa) dospel k záveru, že iba
tento druh trestu, teda nepodmienečný trest odňatia slobody, prihliada na všetky hľadiská uvedené vustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona, predovšetkým na spôsob spáchaniu činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, jeho osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a súčasne podľa §
34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou a pre obžalovaného bude postačujúci trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov, t. j. v samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného o možnosti uloženia trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu, odvolací súd obdobne, ako súd prvého stupňa má za to, že
v danom prípade na uloženie takéhoto druhu trestu obžalovanému neboli splnené podmienky a to
jednak s poukazom na osobu obžalovaného (v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal
10 priestupkov v oblasti dopravy, celkovo má evidovaných 15 priestupkov) a jednak s poukazom na
charakter a povahu spáchaných deliktov, na ktoré skutočnosti súd prvého stupňa podrobne poukázal v

dôvodoch napádaného rozsudku, nad rámec ktorých, odvolací súd nemá čo ďalšie už dodať.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňanesprávnepostupoval,keďprizaradeníobžalovanéhodoústavunavýkontrestuodňatia slobody
sminimálnymstupňomstráženiavychádzalzustanovenia§48odsek4Trestnéhozákona.Odvolacísúd,

vzhľadom na predchádzajúce podmienečné odsúdenie obžalovaného, obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody síce zaradil tiež do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, ale v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste

podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3
Trestného poriadku uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby.

Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.