Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010537
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6722010537.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.,
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného S. X.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, prejednal na
verejnom zasadnutí konanom dňa 20. júna 2023 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného a okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/105/2022 zo dňa 19. decembra 2023, a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného S. X. a okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/105/2022 zo dňa 19. 12. 2023 bol obžalovaný S. X.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 02. 11. 2021 v čase o 16.30 h na ceste 1/16 v km 3,77 v meste X. viedol ako vodič M. D. S. R.: L v
smere jazdy od mesta B. na mesto X., pričom na prechode pre chodcov nedal prednosť chodcovi C. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X., J. N. XXXX/XX, ktorý prechádzal po priechode pre chodcov z ľavej strany
vpravo z pohľadu vodiča S. X., následkom čoho došlo ku kolízii uvedeného vozidla s chodcom, čím
porušil dôležitú povinnosť uvedenú v § 4 ods. 1 písm. e), f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a poškodenému C. J. spôsobil zlomeninu kĺbneho výbežku oblúka a priečneho výbežku 6. krčného

stavca, roztrhnutie medzistavcovej platničky medzi 6. a 7. krčným stavcom, posun tela 6. krčného stavca
dopredu, zlomeninu hornej krycej platne tela 4. a 5. hrudného stavca, zlomeninu postrannej masy vľavo
od krížovej kosti, zlomeninu lopaty bedrovej kosti vľavo bez posunu, otras mozgu, pomliaždenie hlavy v
čelovej oblasti vpravo s podkožným krvným výronom s dobou liečby a PN v trvaní 4 - 6 mesiacov.

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
C. J. spôsobenú škodu vo výške 820,- Eur a poškodenej obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a.s., spôsobenú škodu vo výške 6.481,53 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenujúci prokurátor, a to proti

výroku o treste zákazu činnosti, ktoré písomne odôvodnil v podstate tým, že obžalovaný ako vodič
viedol motorové vozidlo, s ktorým spôsobil dopravnú nehodu a poškodenému C. J. spôsobil zlomeninukĺbneho výbežku oblúka a priečneho výbežku 6. krčného stavca, roztrhnutie medzistavcovej platničky
medzi 6. a 7. krčným stavcom, posun tela 6. krčného stavca dopredu, zlomeninu hornej krycej platne
tela 4. a 5. hrudného stavca, zlomeninu postrannej masy vľavo od krížovej kosti, zlomeninu lopaty

bedrovej kosti vľavo bez posunu, otras mozgu, pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti vpravo s podkožným
krvným výronom s dobou liečby a PN v trvaní 4 - 6 mesiacov, t.j. ťažkú ujmu na zdraví. Z uvedeného
dôvodu, s poukazom na následky dopravnej nehody má zato, že obžalovanému bol trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá ukladaný v rozpore s § 34 ods. 1 Trestného zákona. Takto uložený trest, na
spodnej hranici, vzhľadom na spôsobené závažné zranenia, sa javí ako neprimerane mierny, nevytvára

podmienky na jeho prevýchovu a vzhľadom na okolnosti skutku nemá ani preventívny charakter. Podľa
jeho názoru mal byť teda obžalovanému okrem trestu odňatia slobody ukladaný aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá vo výmere 24 mesiacov. Preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci sám rozhodol.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj obžalovaný, a to proti
výroku o treste zákazu činnosti, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate
tým, že trest, ktorý mu bol uložený vo forme zákazu činnosti viesť motorové vozidlá považuje za prísny
(i keď si uvedomuje, že je zákonný) a požiadal o jeho neuloženie a radšej je ochotný prijať dlhšiu
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, aby preukázal súdu a spoločnosti, že povedie riadny život a

nedopustí sa žiadneho protiprávneho konania, či už na úseku cestnej dopravy, alebo trestno-právneho
konania. Dopravná nehoda ho veľmi zasiahla a veľmi ho trápi dodnes, kde však poukázal na okolnosti
samotnej nehody, že nešiel arogantnou jazdou, ale vzhľadom na sled všetkých okolností, počasie,
ročné obdobie, čas nehody a oblečenie poškodeného, sa tieto pripísali na dopravnej nehode, ktorú
veľmi ľutuje a mrzí ho to. Ďalej uviedol, že sa snaží slušne žiť i v dnešnej ťažkej dobe, má prácu

a zamestnáva viac ľudí, ktorí sú príjmom na neho odkázaní a taktiež aj ich rodiny. Tiež sa stará o
maloleté dieťa a vodičské oprávnenie potrebuje na živobytie, k denno-dennej existencii. Preukázal súdu
i poškodenému, že ho nehoda zasiahla a trápi, osobne sa poškodenému a jeho matke v pojednávacej
miestnosti ospravedlnil a od vzniku nehody do dnešného dňa i napriek tomu, že denne chodí autom a
urobí množstvo kilometrov po celom Slovensku, sa nedopustil ani jedného priestupku na úseku dopravy.

Bolo to pre neho veľkým ponaučením, s ktorým denne sadá do auta, aby bol opatrnejší a predvídavejší.
Preto požiadal o prejednanie odvolania a o zrušenie rozsudku v časti uloženého trestu a pri ukladaní
trestu mu neuložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ale pre ochranu spoločnosti a taktiež,
aby preukázal to, čo uvádza v odvolaní, stanoviť mu radšej dlhšiu skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia.Tátodobapodmienečnéhoodsúdeniabudetou,počasktorejhobudemaťsúdpoddohľadom

a bude musieť viesť riadny život. Preto navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že s poukazom na odôvodnenie
podaného odvolania a na to, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov, čím obžalovaný
porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo zákona a taktiež spôsobil ťažký následok, má za to, že je
potrebné ukladať aj trest zákazu činnosti, avšak nie na dolnej hranici trestnej sadzby, ale ukladať trest

prísnejší. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti
a uložil obžalovanému tento trest vo výmere 2 rokov.

Splnomocnenec poškodeného v rámci verejného zasadnutia uviedol, že čo sa týka výroku o náhrade
škody vo výške 820,- Eur, tá do dnešného dňa nebola uhradená ani zo strany poisťovne, ani zo strany

obžalovaného. Komunikoval s obhajcom obžalovaného mailom, pričom zatiaľ nedostal odpoveď. Okrem
toho poškodený bude mať celoživotné trvalé následky, ktoré v čase rozhodovania súdu ešte neboli
zrejmé, ale sú uplatňované v tomto štádiu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného

odôvodnenia odvolania, pričom dodal, že pri každom výroku o treste súd rieši samotný účel trestu, a
preto s poukazom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, a s poukazom na to, že od nehody riadne
pracuje, stará sa o rodinu a zamestnancov a od tejto dopravnej nehody nespáchal žiadny priestupok je
zrejmé, že kriticky pristúpil k dopravnej nehode, poškodenému sa ospravedlnil a preto nie je nevyhnutné
ukladať mu aj trest zákazu činnosti. Účelnejšie sa javí uložiť obžalovanému dlhšiu skúšobnú dobu,

pretože ak poruší podmienky podmienečného odsúdenia, bude to mať za následok premenu trestu a
jeho výkon. Bude teda len na obžalovanom, aby preukázal, že bude viesť riadny život. Trest zákazu
činnosti teda nemá želaný vplyv ako dlhšia skúšobná doba. Tiež poukázal na to, že od skutku ubehli už
skoro 2 roky, pričom obžalovaný nespáchal žiadny priestupok a ak bude dnes vec právoplatne skončená,opätovne by musel preukazovať ďalšie vedenie riadneho života vo vzťahu k trestu zákazu činnosti.
Čo sa týka nároku na náhradu škody, tak je pravda, že splnomocnenec poškodeného mu poslal mail,
ktorý obratom preposlal obžalovanému, ten ho predložil poisťovni, ktorá mu uviedla, že škodovú udalosť

likvidujú a tento návrh bude uhradený zo strany poisťovne.

Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca a dodal,
že ho veľmi mrzí, čo sa stalo a je mu to ľúto. Požiadal, aby krajský súd rozhodol tak, ako to uviedol
jeho obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného bolo
podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva
na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie okresného
prokurátora, ako aj obžalovaného, nie je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku

v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom

prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom
rozsudku. Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré je v
zmysle zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto krajský súd v zmysle zákona, ako aj
samotného odvolania, preskúmaval len výrok o treste.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd

dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal
okrem trestu odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Krajský súd sa s uvedeným
odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje.

K námietkam okresného prokurátora a obžalovaného uvedeným v podaných odvolaniach vo vzťahu k

uloženému trestu zákazu činnosti krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu
musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam
daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť,
patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy.

Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a
teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona
trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný sa trestného činu dopustil
v súvislosti s vedením motorového vozidla, jeho konaním bol poškodenému spôsobený následok v

podobe ťažkej ujmy na zdraví, preto bolo nevyhnutné v zmysle zásad pre ukladanie trestov uložiť
obžalovanému aj tento druh trestu. Okresný súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vo výmere
12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čím zohľadnil doterajší
život obžalovaného, jeho postoj k prejednávanej trestnej veci, okolnosti, za ktorých došlo k dopravnejnehode, ako aj skutočnosť, že od spáchania trestného činu sa nedopustil žiadneho priestupku na úseku
cestnej premávky. Preto krajský súd nepovažoval odvolacie argumenty obžalovaného za tak závažné,
aby mali za následok neuloženie trestu zákazu činnosti. Navyše, v zmysle § 69 ods. 1 Trestného zákona

obžalovaný po splnení zákonných podmienok môže požiadať o podmienečné upustenie od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti.

S poukazom na uvedené preto aj krajský súd takto uložený trest zákazu činnosti považuje za postačujúci
a primeraný, a ktorý spĺňa atribúty generálnej aj individuálnej prevencie, dostatočne zabezpečí ochranu

spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaného, a zároveň postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v
ďalšom páchaní trestnej činnosti.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie okresného prokurátora aj obžalovaného S. X. ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.