Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200180
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8223200180.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou bl. Zefyrína, Poštárka
120A, 085 01 Bardejov, IČO: 42 029 210, o zaplatenie 5 876,58 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou 30.1.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5 876,58
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 5 876,58 Eur od 18.10.2022 do
zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 254,98 Eur a náhrady trov

konania.

2. Žalobca podaním zo 7.6.2023 vzal žalobu späť v rozsahu žalovanej istiny, t.j. sumy 5 876,58 Eur
vzhľadom na úhradu tejto sumy žalovaným 31.5.2023 a žiadal konanie zastaviť. Podaním zo dňa
26.6.2023 vzal žalobca žalobu späť v rozsahu žalovaného úroku z omeškania (226,41 Eur) a náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (254,98 Eur), vzhľadom na úhradu tejto sumy žalovaným

20.6.2023 a žiadal konanie zastaviť. V podaní z 26.6.2023 tiež zotrval na nároku na náhradu trov
konania.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Nakoľko žalobca označenými podaniami zo 7.6.2023 a z 26.6.2023 zobral žalobu čo do uplatnenej
istiny pohľadávky ako aj jej príslušenstva v celom rozsahu späť pred rozhodnutím vo veci samej
a k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami konanie zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.8. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 CSP s použitím § 257
CSP, nakoľko v okolnostiach prípadu vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre
ktoré strane konania, ktorej by inak nárok na náhradu trov konania patril (žalobcovi) nepovažoval za
spravodlivé takýto nárok priznať.

12. Ustanovenie § 257 C.s.p. (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes

už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo
46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je

možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde
o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde

o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP
neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri
nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je

solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej
protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

13. V danom prípade zastavenie konania svojím späťvzatím žaloby síce procesne zavinil žalobca,

avšak jeho trovy konania formálnoprocesne zavinil žalovaný, ktorý pohľadávku žalobcu uplatnenú
žalobou uhradil až po podaní žaloby na súd. Vo vzťahu k zavineniu žalovaného však súd považoval
za spravodlivé zohľadniť zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali iný
spôsob rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný nie je priamym (pôvodným) dlžníkom žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, ale

poddlžníkom, voči ktorému vznikla žalobcovi pohľadávka až sekundárne, z dôvodu nesprávneho
spôsobu vykonávania zrážok z platu povinnej A. B. nariadených jej v exekučnom konaní, ktoré prebiaha
od roku 2012. Z obsahu spisu vyplýva, že k náprave, t.j. začatiu správneho vykonávania zrážok
z príjmu povinnej došlo zo strany žalovaného okamžite po doručení výzvy súdnej exekútorky z marca
2021, ktorou bol upozornený na svoj nesprávny postup. Uvedené vyplýva z predloženého výpisu

pohybov na účte exekútora založeného pod č.l. 17-21 spisu. Žalovaný teda po zistení chybného
predchádzajúceho postupu bezodkladne prijal účinné opatrenia na nápravu nezákonného stavu a aj
v priebehu tohto konania - krátko po doručení žaloby uskutočnil žalobcovi úhrady, ktorými boli prakticky
uhradené všetky žalobou uplatenné pohľadávky, ktoré voči žalovanému ako poddlžníkovi mali vzniknúť
z dôvodu predchádzajúceho nesprávneho postupu. Súd v okolnostiach prípadu akcentuje tiež charakter

žalovaného ako neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby (č.l. 96) a zameranie
jeho činnosti nie na podnikanie a dosahovanie zisku, ale na výchovu a vzdelávanie detí pochádzajúcich
zo znevýhodneného prostredia (uvedené je pre súd skutočnosťou všeobecne známou) . To všetko
podľa názoru súdu odôvodňuje potrebu osobitného prístupu súdu k posúdeniu dôvodnosti nároku nanáhradu trov konania so záverom, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi v zmysle §
256 ods. 2 CSP by nebolo spravodlivým zavŕšením pred súdom vedeného konania, v ktorom žalovaný
žalobcovi právne nekontroval a vo všetkom ostatnom, vrátane uplatneného nároku na náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky, sa podrobil ním uplatneným prostriedkom procesného útoku.
Využijúc možnosť aplikácie korektívu zakotveného § 257 C.s.p preto súd rozhodol, že žalobcovi, ktorý
vznik trov konania vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k späťvzatiu žaloby nezavinil, nárok na náhradu
trov konania neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.