Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/1038/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122291116
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122291116.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Ing. E. J., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/
XXX, XXX XX J. L., práv. zast. JUDr. Martin Dianiška, LL.M. - advokát, so sídlom Stoličkova 4, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, proti povinnému Ing. H. E., nar: XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX
J., o zaplatenie XXXX,XX Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mária Krasňanová
so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 118 577, pod

sp. zn.: 91EX 229/22-40, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 68Ek/1038/2022 zo dňa 10. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1038/2022 zo dňa 10.
októbra 2022 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu
úradníkovi na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1093,71,- Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Ek/1556/2020 zo
dňa 03.09.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.02.2022 v spojitosti s Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Ek/1556/2020 zo dňa 08.02.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
15.02.2022, (ďalej len „exekučný titul“). Okresný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie

a príloh k nemu vydal dňa 29.04.2022 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Krasňanová so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku
36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 91EX 229/22.
2. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1038/2022 zo dňa 10.
októbra 2022, vyšší súdny úradník výrokom I. exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (výrok

II) a tretím výrokom oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Vecne
rozhodnutieodôvodniltým,že„Súdpopreštudovaníspisovéhomateriálu,preskúmanínávrhupovinného
nazastavenieexekúcieavyjadreniaoprávnenéhomalzapreukázané,žepovinnýpovydaníexekučného
titulu vykonal jednostranný právny úkon vedúci k započítaniu pohľadávky, ktorá mu bola exekučným
titulom uložená. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie predložil súdu započítanie pohľadávky
ozn. ako „Jednostranný zápočet vzájomnej pohľadávky“ zo dňa 26.02.2022, ktorý doručil právnemu

zástupcovi oprávneného dňa 26.02.2022, a teda po vzniku exekučného titulu, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 15.02.2022. Povinný bol exekučnými titulmi zaviazaný zaplatiť povinnému istinu
spolu vo výške 1093,71 v súvislosti s náhradou trov exekučného konania sp. zn. 29Ek/1556/2020. V
uvedenom exekučnom konaní bol povinný v postavení oprávneného, keď si od povinného (v tomto
konaní oprávneného) vymáhal dlh vo výške 82.307,29 Eur. Súd v tomto konaní exekúciu zastavil z
dôvodu konkurzu a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie vo výške 729,14 Eur a úhradu

sťažnostných trov vo výške 364,57 Eur, spolu vo výške 1093,71 do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Tieto oprávnený neuhradil, ale vykonal zápočet pohľadávky uvedený vyššie. Povinný aj napriek tomupodal návrh na vykonanie exekúcie, kde ako oprávnený predložil súdu exekučné tituly, bez uvedeného
dokumentu ozn. ako „Jednostranný zápočet vzájomnej pohľadávky“, ktorý vznikol a bol mu bol doručený
povznikuexekučnéhotitulu,predzačatímexekučnéhokonania.Súdnemalvedomosťotejtoskutočnosti

a vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 29.04.2022. Súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 580
Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a
dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené
všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva peňažné záväzky medzi
tými istými subjektmi, keď veriteľ a dlžník majú vo vzťahu k sebe vzájomne splatné pohľadávky. Plnenie

musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu nedochádza
automaticky k dátumu kedy sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to písomný právny úkon niektorého
z účastníkov záväzkového právneho vzťahu, adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé,
ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa, čo v danom
prípade povinný v tomto exekučnom konaní preukázal. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon
sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací

prejav možno uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky,
ktorá sa stala splatnou ako posledná. Z dôvodu, že povinný mal proti oprávnenému pohľadávku
priznanú mu exekučným titulom spôsobilú na započítanie, pohľadávka oprávneného voči povinnému
zanikla započítaním pohľadávky povinným voči pohľadávke oprávneného, keď započítaniu v tomto
prípade nebráni žiadne zákonné ustanovenie, ani nevyplýva z iného právneho predpisu. Na základe

uvedeného má súd za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne,
nakoľko pohľadávka vymáhaná voči povinnému v exekučnom konaní zanikla započítaním pohľadávky
povinného. Súd vychádzajúc pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto
odôvodnení dospel k právnemu záveru, že exekúcia sa začala nedôvodne, následkom čoho je v tomto
exekučnom konaní prítomný dôvod na zastavenie exekúcie.“

3. Proti predmetnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť. V predmetnej sťažnosti okrem iného uviedol, že súd sa „vôbec nezaoberal námietkou
oprávneného o nespôsobilosti príslušenstva nevymáhateľnej / nezapočítateľnej pohľadávky povinného
na započítanie voči vymáhanému nároku oprávneného ako aj sa nedostatočne zaoberal námietkou

oprávneného o neplatnosti právneho úkonu započítania z dôvodu jeho nedoručenia oprávnenému,
keď súd v ods. 15 odôvodnenia napádaného rozhodnutia skonštatoval doručenie započítacieho
úkonu povinného právnemu zástupcovi oprávneného dňa 26.02.2022 avšak nijako sa nezaoberal
skutočnosťou, že započítací prejav zo dňa 26.02.2022 musí byť principiálne doručený veriteľovi -
oprávnenému, ktorý v tomto prípade advokáta na zastupovanie v takomto hmotnoprávnom vzťahu

nesplnomocnil. Riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci, teda aj súdu patrí podľa
ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR do práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy
SR. „Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu.“ (IV.ÚS 115/03 Uznesenie z 3. júla 2003. ZNUÚS 2003 - II. polrok, s. 2683).
„Ústavný súd v postoji k odôvodneniu súdneho rozhodnutia ako integrálneho prvku základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a ľudského práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nevytvoril vlastnú originálnu
koncepciu, ale prevzal koncepciu z case-law ESĽP. Potvrdzuje to výslovný odkaz na rozsudok Garcia

Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26 v rozhodnutí Ústavného súdu veci I. ÚS 230/04, aj skôr
vyslovené názory v case-law ESĽP v rade konaní. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu.
Podstatnou požiadavkou na súdne rozhodnutie súladné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru je, aby súd riadne
odôvodnil argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci.“ (Ústava Slovenskej republiky, Teória a prax,

Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc., 2015, C.H.BECK, s. 863).“ Započítací prejav vôle povinného nebol
oprávnenému doručený. Ku kompenzácii podľa § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z
účastníkov urobil prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon
nie je predpísaná, stačí aj ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú
náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá

pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti
ktorým z viacerých pohľadávok. Tento prejav vôle však musí dôjsť do právnej sféry veriteľa, povinný
však toto doručenie nepreukázal. Započítací prejav vôle musí byť primárne doručený veriteľovi resp.
ním v danom čase splnomocnenej osobe, čo som ja (v hmotnoprávnej rovine) ako právny zástupcaoprávneného v exekučnom konaní nebol. Vzhľadom k tomu prejav vôle povinného nebol zákonným
spôsobom doručený do dispozičnej sféry veriteľa, preto takýto prejav vôle povinného nespôsobuje
právne účinky. Okrem uvedeného, v zmysle ust. § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka „započítanie nie je

prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.“ K rovnakým právnym
záverom dospel Okresný súd Banská Bystrica v súvisiacej právnej veci za rovnakej skutkovej situácie -
vo veci rovnakých účastníkov konania vedenej pod sp.zn. 35Ek/1076/2022 kedy súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie uznesením zo dňa 26.10.2022 zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu
trovprávnehozastúpenia,ktorébudúvymáhanénazákladedodatkukpovereniunavykonanieexekúcie.

4.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. V zmysle § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie

dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.

6. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

8. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého

uznesenia sťažnostný súd musí skonštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky
vychádza z nedostatočne zisteného skutkové stavu. Z odôvodnenia rozhodnutia napadnutého
uznesenia nie je zrejmé ako dospela vyššia súdna úradníčka k záveru o spôsobilosti pohľadávky
povinného na započítanie a to obzvlášť za stavu keď predmetná spôsobilosť bola výrazne oprávneným
namietaná. Z uznesenia nie je možné žiadnym spôsobom zistiť ako sa vysporiadala s námietkami

oprávneného v tomto smere. Len v skratke v tejto časti sťažnostný súd poukazuje na samotný exekučný
titul (uznesenie zo dňa 8.2.2022), v ktorom sa okrem iného uvádza, že dôvodom zastavenia uvedenej
exekúcie nie je ani tak samotný konkurz ako res iudicata, ďalej v bode 24 uvádza „premietnutím vyššie
uvedených záverov na prejednávanú vec, pokiaľ sa oprávnený dožaduje aplikácie § 166h ods. 1 ZoKR
v danej veci, musí mať v ruke, resp. priložiť k návrhu na vykonanie exekúcie rozsudok, ktorým mu súd

priznal nárok v zmysle § 166h ods. 1 ZoKRv spojení s § 42b ods. 4 za bodkočiarkou Občianskeho
zákonníka. Takýto exekučný titul však k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený nebol. Pripojený
rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010, sp. zn. 10C/22/2009 vo svojom
enunciáte nemá vyjadrenú vyššie uvedenú náhradu od tretej osoby. Pokiaľ oprávnený má za to, že
je ním uvedený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010, sp. zn. 10C/22/2009,

ktorý bol vydaný 8 rokov pred oddlžením povinného, spĺňa podmienky §166h ods. 1 ZoKR, tak sa mýli.
Taktiež sa mýli v tom, ako správne uviedol povinný vo vyjadrení, že pokiaľ zákonodarca v zmysle § 166h
ods. 1 ZoKR umožňuje domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka uspokojenia pôvodnej pohľadávky, je
to potrebné vykladať v zmysle „odporovania právnemu úkonu“. Citované ustanovenie ZoKR neposkytuje
oprávnenému právo podať podľa Exekučného poriadku opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Z tohto

pohľadu je rozhodnutie vecne správne, nakoľko tu neexistuje a nebola preukázaná žiadna skutočnosť
(rozhodnutie), ktorá by prelamovala účinky oddlženia povinného podľa uznesenia Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 22OdK/121/2018 zo dňa 03.05.2018, ani účinky zastavenia exekúcie podľa uznesenia
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3Er/233/2015 zo dňa 06.07.2018.“ V konaní z ktorého vzišiel
exekučný titul mal byť exekučným titulom - zmenkový platobný rozkaz z ktorého si povinný uplatňoval

istinu spolu s príslušenstvom. Uvedený nárok považoval exekučný súd za nevymožiteľný jednak z
dôvodu existencie oddlženia povinného ako aj z dôvodu zastavenie exekúcie pod sp. zn. 3Er/233/2015.
Uvedený nárok bol uplatňovaný z totožného titulu (konanie pod sp. zn. 57Zm/15/2010) z ktorého pri
jednostrannom započítaní zo dňa 26.02.2022 vyvodil povinný existenciu svojej pohľadávky.10. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia bolo, že z rozhodnutia vyššej súdnej
úradníčky nie je možné žiadnym spôsobom zistiť ako sa vysporiadala s námietkou oprávneného, že mu

predmetný započítací prejav nebol doručený. Taktiež z rozhodnutia nie je zrejmé ako sa vysporiadala so
závermiuzneseniaexekučnéhosúdupodsp.zn.35Ek/1076/2022naktorépoukazovaloprávnenýnielen
v podanej sťažnosti ale už vo vyjadrení k návrhu na zastavenie. V predmetnom rozhodnutí sa totiž za
obdobného skutkového stavu konštatuje, že „rovnako nedošlo k započítaniu ani druhým jednostranným
započítaním povinného zo dňa 29.11.2021, ktorým chcel započítať pohľadávku, ktorá mala predstavovať

príslušenstvo hlavnej pohľadávky, konkrétne 17 284,53 eur, čo predstavovalo úrok vo výške 6 % zo sumy
82 307,26 eur od 11.05.2018 (t. j. od dátumu oddlženia oprávneného) do 11.11.2021 s pohľadávkou
oprávneného priznanou exekučným titulom. Podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZKR za nevymáhateľné
sa voči dlžníkovi, teda v tomto prípade oprávnenému, v prípade oddlženia považuje aj príslušenstvo
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, preto povinný týmto
postupom započítaval pohľadávku, ktorá bola voči oprávnenému nevymáhateľná, teda nebola spôsobilá

na započítanie.“

11. Sťažnostný súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 39/2020 zo dňa 17.06.2020
v ktorom sa okrem iného konštatuje, „Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa
vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim
do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných
právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam
a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp
spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho

štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej). Z judikatúry
Európskehosúdupreľudsképráva(ďalejlen„ESĽP“)vyplýva,žesúdnerozhodnutiamusiavdostatočnej
miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999). Judikatúra
ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na
spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
návrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraskac.Švajčiarsko
z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).

12. Z rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky nie je zrejmé aké skutočnosti zobrala do úvahy pri
rozhodovaní, akými úvahami sa následne spravovala, ktoré skutočnosti boli pre jej rozhodnutie
relevantné, ktoré nie, prečo a ako ich v závere vyhodnotila.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a konštantnú judikatúru týkajúcu sa práva na spravodlivé

súdne konanie, možno konštatovať, že vyšší súdny úradník nepostupoval správne, keď nedostatočne
zistil skutkový stav a následne sa náležite nevysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami.
Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo preto z dôvodu nepreskúmateľnosti potrebné zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Sťažnostný súd mal ambíciu rozhodnúť priamo vo veci, uvedené však
nebolo dobre možné nakoľko nebolo zrejmé ktoré argumenty vyššej súdnej úradníčky má sťažnostnej

kontrole podrobiť.

14. V ďalšom sa vyššia súdna úradníčka zameria na náležité zistenie skutkového stavu, ktoré sa odrazí
aj v odôvodnení rozhodnutia a s takto zisteným skutkovým stavom sa aj vysporiada.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).