Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Halušková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/175/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715203947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2715203947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobkyne Ľ. Y.Š., narodenej
XX. I. XXXX, H. - M., s. č. XXXXX, zastúpenej advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, Bratislava 3,
Vajnorská 8/A, proti žalovanému V.. I. U., narodenému XX. I. XXXX, C. XXX, zastúpenému advokátom
JUDr. Václavom Sosnom, Skalica, Námestie slobody 2, o zaplatenie 40 000 eur s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/396/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 31. marca 2022 sp. zn. 10Co/79/2020 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 10. júna
2020 sp. zn. 5C/396/2015 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 40.000 eur a úroky z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40.000 eur od 29. novembra 2014 do zaplatenia, všetko
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 451, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 a § 657 Občianskeho zákonníka

(zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OZ“); § 185
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a § 3 nar. č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od
01. februára 2013. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa žalovanú sumu uplatňovala titulom
ústne uzavretej zmluvy o pôžičke a v prípade nepreukázania existencie pôžičky titulom bezdôvodného
obohatenia. V spore bolo preukázané, že suma 40.000 eur poukázaná žalobkyňou na účet žalovaného
nebola pôžičkou. Nesporné bolo, že žalovaný bol a je konateľom spoločnosti DOMOSTAV Holíč s.r.o.
(od 21. januára 2014 došlo k zmene obchodného mena na DOMOSTAV ENERGO s.r.o.). Žalobkyňa

ako vlastníčka chcela na pozemku parc. č. 1768/5 v obci Š., k. ú. I. Š. postaviť rodinný dom ALFA
115 a ohľadom jeho výstavby mala záujem na uzavretí zmluvy o dielo s DOMOSTAV Holíč s.r.o.. K e-
mailu zo dňa 18. júna 2013 priložila návrh zmluvy o dielo č. 20130501, ktorú mala uzavrieť spoločnosť
DOMOSTAV Holíč s.r.o. ako zhotoviteľ a spoločnosť ARK SK, s.r.o. ako objednávateľ; cena za dielo
uvedená sumou 91.536 eur mala byť zaplatená v troch splátkach, a to vo výške 40.000 eur po ukončení
realizačnej fázy 1, 30.000 eur po ukončení realizačnej fázy 2 a 21.536 eur po ukončení realizačnej fázy
3. K uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle tohto návrhu nikdy neprišlo. Taktiež neprišlo ku akejkoľvek inej

zmluvy o dielo, či už medzi žalovanou a žalovaným ako fyzickými osobami, alebo medzi žalobkyňou
ako fyzickou osobou a spoločnosťou DOMOSTAV Holíč s.r.o.. Žalobkyňa dňa 18. júna 2013 poslala na
osobný účet žalovaného sumu 30.000 eur a dňa 19. júna 2013 sumu 10.000 eur, teda celkovo 40.000
eur; v správe pre príjemcu uviedla „Alfa 115 - D.“. Žalovaný vychádzajúc z tejto správy pre príjemcudospel k záveru, že ide o preddavok žalobkyne na výstavbu jej rodinného domu Alfa 115 zabezpečovanú
DOMOSTAVHolíčs.r.o.,pretosumu40.000eurdňa24.júna2013zosvojhoosobnéhoúčtuvybral,4.000
eur použil na zakúpenie dreva na dom žalobkyne a 36.000 eur vložil na účet spoločnosti DOMOSTAV

Holíč s.r.o., ktorá následne začala s výkonom stavebných prác na stavbe rodinného domu žalobkyne.
Okresný súd dôvodil, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať právny dôvod prijatia sumy 40.000
eur resp. existenciu a obsah dohody, podľa ktorej bol žalovaný oprávnený plnenie prijať. Žalovaný
však dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že by medzi ním ako fyzickou osobou a žalobkyňou
prišlo k uzavretiu akejkoľvek dohody alebo zmluvy, na základe ktorej by bol oprávnený plnenie od

žalobkyne prijať. Žalovaným produkované dôkazy sa týkali záväzkových vzťahov medzi žalobkyňou
a spoločnosťou DOMOSTAV Holíč s.r.o. a nie sú predmetom tohto sporu. Okresný súd uviedol, že
ak je plnenie poskytnuté pred tým, ako dôjde k zmluvnému dojednaniu a k uzavretiu zmluvy nedôjde
(podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok), takéto plnenie má charakter bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza
okamihom, keď je zrejmé, že k uzavretiu predpokladanej zmluvy nedôjde. Keďže žalobkyňa previedla

sumu 40.000 eur na žalovaného bez právneho dôvodu a žalovaný túto čiastku následne previedol
na tretiu osobu (spoločnosť DOMOSTAV Holíč s.r.o.) bez súhlasu žalobkyne, teda nakladal s týmito
finančnými prostriedkami ako s vlastnými, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa
na úkor žalobkyne a súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 40.000 eur
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni aj žalované úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 29. novembra 2014 do zaplatenia,
nakoľko vo výzve na zaplatenie zo 14. novembra 2014 bol žalobkyňou vyzvaný na zaplatenie dlhu
najneskôr do 28. novembra 2014. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a plným úspechom žalobkyne v spore.

2. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) zopakujúc
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31. marca 2022 sp. zn. 10Co/79/2020
pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 21.778,97 eura a úrokov z omeškania 5,05 % ročne zo
sumy 21.778,97 eura od 11. augusta 2020 do zaplatenia a v tejto časti a v časti náhrady trov konania
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, v zostávajúcej časti napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Na novoty predložené žalovaným v odvolacom konaní odvolací súd aplikujúc § 366 CSP
neprihliadol z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že ich nemohol bez svojej viny použiť už pred súdom
prvej inštancie, a to najmä po (skoršom) zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Pri stotožnení sa s
odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) k argumentom

žalovaného ako odvolateľa odvolací súd uviedol, že zo správy pre príjemcu „Alfa 115 - D.“ pri bankovom
prevode nemožno vyvodiť pokyn žalobkyne žalovanému na odovzdanie finančných prostriedkov tretej
osobe (obchodnej spoločnosti, ktorej je žalovaný spoločníkom i konateľom). Ako žalovaný s prijatou
sumou ďalej naložil, prípadne ako s ňou naložila tretia osoba, ktorej sumu poukázal, nebolo (bez
preukázania pokynu/súhlasu žalobkyne resp. dohody s ňou ohľadom výstavby rodinného domu) pre

rozhodnutie sporu relevantné. V spore bolo preukázané, že žalobkyňa previedla žalovanú istinu na
súkromný účet žalovaného bez právneho dôvodu. Ďalej sa odvolací súd vyjadril k tvrdeniam žalovaného
o synalagmatickej povahe právneho vzťahu strán sporu (viď bod 8. tohto rozsudku dovolacieho súdu) aj
k tomu, že je povinnosťou súdu, nie povinnosťou strán sporu, právne kvalifikovať dokazovaním zistený
skutkový stav veci, k námietkam žalovaného o jeho dobromyseľnosti, o rozpore konania žalobkyne s

dobrými mravmi, o nesprávnom priznaní úrokov z omeškania. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, ako
žalovaný v odvolaní vyhodnocuje vykonané dokazovanie a aké závery z neho vyvodzuje a na rozdiel od
žalovaného nepovažoval za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol ohľadom zabezpečenia
výstavby rodinného domu ALFA 115 platný reálny záväzkový vzťah, ktorý obidve strany plnili. Odvolací
súd zopakoval, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by medzi ním

ako fyzickou osobou a žalobkyňou prišlo k uzavretiu akejkoľvek dohody alebo zmluvy, na základe ktorej
by bol oprávnený plnenie od žalobkyne prijať. Žalovaný síce v spore produkoval množstvo dôkazov,
avšak tieto sa týkali záväzkových vzťahov medzi žalobkyňou a spoločnosťou DOMOSTAV Holíč s.r.o.
(teraz DOMOSTAV ENERGO s.r.o.) a nie sú predmetom tohto sporu. Z dôvodu, že žalobkyňa bola v
konaní plne úspešná odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods.

1 CSP žalobkyni proti žalovanému priznal náhradu trov konania (prvoinštančného i oboch odvolacích
konaní) v plnom rozsahu, keďže nevidel žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).3. Proti výroku o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti a proti výroku o náhrade
trov konania rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie tvrdiac
existenciu dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového

poriadku. Namietol nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, jeho arbitrárnosť a
nepreskúmateľnosť. Za otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
súdu, a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, označil posudzovanie
vzájomného bezdôvodného obohatenia vzniknutého poskytnutím vzájomného plnenia uskutočneného
prostredníctvom tretej osoby.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že právny vzťah strán sporu nie je synalagmatickým.
Právny názor súdov je podrobne zdôvodnený. Navrhla odmietnutie dovolania. Z opatrnosti uviedla, že
listiny, ktoré majú dokázať synalagmatický vzťah účastníkov, žalovaný vyhotovil po vyhlásení rozsudku,
čím nemôže ovplyvniť výsledok sporu. Ide o odvolacie novoty, ktoré odvolací súd správne neprijal.
Alternatívne navrhla zamietnutie dovolania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací
súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal,
či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. Vzhľadom na obsah dovolania, tvorený z väčšej časti vyjadrením nespokojnosti a polemikou
dovolateľa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdov nižších inštancií, musí dovolací súd
v prvom rade pripomenúť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie ďalšie odvolanie. V
rámci konania dovolacieho súdu nie je možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu

(viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. A a 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017,
5Cdo155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení
súdov nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových
okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a
nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení spočíva len v kontrole postupu súdu pri procese

ich zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,
deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

7. Nosnou argumentáciou dovolateľa, či už vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f), alebo
podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP bolo tvrdenie o synalagmatickej povahe právneho vzťahu strán sporu.
Právnym základom synalagmatického záväzku je § 560 Občianskeho zákonníka, v zmysle prvej vety
ktorého ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto

sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Ide o právnu úpravu plnenia zo vzájomných
zmlúv, pri ktorých plnenie jedného účastníka zmluvy podmieňuje vzájomné plnenie druhého účastníka
zmluvy. Dlžník a veriteľ sú v takomto prípade voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka, pretože
majú povinnosť plniť si navzájom a súčasne voči sebe navzájom majú právo plnenie požadovať.

8. V spojení s § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol „Pretože súd pri svojom rozhodovaní opomenul
návrhyaargumentyžalovanéhoanáležitesasniminevysporiadal,nesplnilsisúdsvojupovinnosťriadne
odôvodniť svoje rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie je preto arbitrárne a nepreskúmateľné.“ Dovolateľ
za tieto argumenty považoval tie isté, ktorými odôvodnil tvrdený nedostatok riadneho odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu, pretože „V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je

uvedené, čo viedlo súd k tomu, že nezohľadnil synalagmatickú povahu vzťahu žalobkyne a žalovaného
a neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa sa na úkor žalovaného obohatila tým, že si ponechala
vzájomné plnenie, ktorý jej žalovaný obstaral“. Dovolací súd poukazuje na bod 12. na str. 23 a 24
rozsudku odvolacieho súdu, kde uviedol: „Tiež namietal (žalovaný, pozn. dovolacieho súdu), že medzi
plnením žalobkyne voči žalovanému ... a medzi plnením žalovaného voči žalobkyni ... bola vzájomná

podmienenosť, pričom aj žalovaný voči žalobkyni plnil a zabezpečil jej konkrétny majetkový prospech,
a ak súd tieto plnenia posudzuje ako bezdôvodné obohatenie, nemožno opomenúť synalagmatickú
povahu vzájomného vzťahu žalobkyne a žalobcu ... Odvolací súd k tejto námietke opakuje, že žalovaný
v spore nepreukázal pokyn/súhlas žalobkyne resp. dohodu s ňou ohľadom výstavby rodinného domu, atiežniejezrejméakomohlažalobkyňanadobudnúťmajetkovýprospechnaúkoržalovaného,keďstavbu
realizovala spoločnosť DOMOSTAV Holíč, s. r . o. a nie žalovaný ako fyzická osoba, a tiež nie je zrejmé,
aké jeho náklady má žalovaný na mysli, ak zároveň tvrdí, že peniaze prijaté od žalobkyne (teda nie svoje)

použil na zabezpečenie výstavby rodinného domu ALFA 115. Aj táto námietka tak bola nedôvodná.“
Dovolací súd konštatuje, že takéto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je postačujúce, nad všetku
pochybnosť jasne a zreteľne uvádza stanovisko k argumentácii žalovaného aj to, prečo súdy neprihliadli
na žalovaným (iba) tvrdenú synalagmatickú povahu právneho vzťahu strán sporu. Vzhľadom na tvrdenie
dovolateľa o arbitrárnosti dovolaním napadnutého rozsudku považuje dovolací súd za potrebné doplniť,

že aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 zo dňa 20. septembra
2022 vyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie
dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s
pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať

mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených
v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ V prejednávanom spore dovolací súd nedostatok
riadneho odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií ani arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu,
spravujúc sa uvedenými kritériami, nezistil, a to ani vo vzťahu k namietanej absencii skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v bode 12. odôvodnenia rozsudku uviedol, že v spore bolo

preukázané, že žalobkyňa previedla žalovanú istinu na súkromný účet žalovaného bez právneho
dôvodu, čo podľa dovolacieho súdu zahŕňa uvedenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia.

9. Ďalej dovolateľ tvrdil, že odvolací súd nesprávne vyriešil príp. pri svojom rozhodovaní sa vôbec
nezaoberal týmito základnými právnymi otázkami: „1. či ide o synalagmatický vzťah vzájomného

bezdôvodného obohatenia v prípade, ak príjemca peňažného plnenia (poskytnutého na jeho účet bez
platne uzavretej zmluvy na účel výstavby rodinného domu) na svoje náklady (bez uzavretia písomnej
zmluvy) obstará pre platiteľa takéhoto plnenia s jeho súhlasom zhotovenie časti stavby prostredníctvom
tretej osoby? 2. či vzniká žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (spočívajúceho v
poskytnutí peňazí) aj v prípade, ak si žalobca ponechá recipročne protistranou obstarané plnenie a

neposkytne protistrane, ktorá také plnenie obstarala žiadnu protihodnotu? 3. či je v súlade s dobrými
mravmi uplatňovanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade, ak žalobca
požaduje vrátenie peňažného plnenia (poskytnutého bez platne uzavretej zmluvy na účel výstavby
rodinného domu) aj v rozsahu hodnoty plnenia (časť stavby), ktorú si žalobca ponechal a nič za ňu
nezaplatil (pričom je nesporné, že stavebné práce a dodávky sa realizovali s vedomím žalobcu a podľa

projektovej dokumentácie žalobcu a realizovaná časť stavby trvale plní svoj účel)?“ Odvolací súd podľa
dovolateľaopomenulvzájomnývzťahstránsporu,vrámciktoréhožalovanýposkytol(obstaral)žalobkyni
plnenie v rozsahu žalovanej sumy a sám si nič neponechal. Pri vyporiadaní vzájomných nárokov by
sa preto malo postupovať obdobne ako je upravené v § 457 Občianskeho zákona dlžníka (nároky zo
zrušených alebo neplatných zmlúv).

10. Dovolanie podané podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10.1. Otázkou relevantnou v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP je právna otázka, ktorá
ešte nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla vytvoriť

a ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z
tohto ustanovenia, musí: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ podať svoje vysvetlenie, ako mala byť táto otázka správne riešená.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.12. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre
výrok dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd vychádzajúc nielen z formulácie nastolených

dovolacích otázok, ale najmä z obsahu dovolania (§ 124 CSP) konštatuje, že dovolateľom predostreté
dovolacie otázky neboli pre rozhodnutie sporu rozhodujúce a okresný ani odvolací súd na ich
vyriešení nezaložili svoje rozhodnutia (čo napokon pripúšťa aj dovolateľ konštatovaním, že odvolací
súd sa niektorými právnymi otázkami pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal, hoci nešpecifikuje,
či má na mysli v dovolaní vymedzené, alebo iné právne otázky). Súdy po nepreukázaní tvrdenia

žalobkyne o uzatvorení zmluvy o pôžičke posúdili poskytnutie žalovanej sumy žalobkyňou žalovanému
ako právny vzťah bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný nepreukázal, že aj žalobkyňa sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatila. Okresný ani odvolací súd preto neriešili otázku synalagmatickej
povahy bezdôvodných obohatení vzniknutých navzájom na strane veriteľa aj dlžníka, ani otázku
vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyňou, ktorý si bez poskytnutia protihodnoty mala ponechať
protistranou obstarané plnenie a ani otázku súladu uplatňovania vydania bezdôvodného obohatenia

žalobkyňou s dobrými mravmi za podmienok formulovaných dovolateľom v otázke č. 3 uvedenej v bode
9. tohto rozsudku najvyššieho súdu (pretože, ako uviedol odvolací súd v bode 12. svojho rozsudku, pre
rozhodnutie sporu nebolo relevantné, či žalobkyňa získala majetkový prospech v dôsledku zhotovenia
časti stavby domu ALFA 115 na jej pozemku spoločnosťou DOMOSTAV Holíč, s.r.o. na úkor tejto
spoločnosti).

13. Na základe zhora uvedeného dovolací súd vyhodnotiac dôvody dovolania uzatvára, že dovolateľ v
dovolaní nevymedzil právnu otázku, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie [§ 421 ods.
1 písm. b) CSP]. Vzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej a dovolacím
súdom nezistenej existencii vady zmätočnosti [§ 420 písm. f) CSP] dovolací súd dovolanie podľa § 448

CSP ako celok zamietol.

14. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
vychádzajúc z procesného úspechu žalobkyne v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s §
453 ods. 1 CSP).

15. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.