Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320200360
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5320200360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek

senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky F. D. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X. XXX/XX, U., zastúpenej MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom
Nová Bystrica 850, pracovisko: Fraňa Kráľa 2080, Čadca IČO: 36 416 525, proti manželovi Z. D., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, U., zastúpenému splnomocneným zástupcom Z.. N. R., K. R.XX/
X, X., U. republika, za účasti B. D., nar. XX. XX. XXXX a mal. A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k deťom na čas po rozvode, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca,

č.k. 8P/6/2020-590 zo dňa 07. 09. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca vo výroku I. rozviedol manželstvo účastníkov a ďalšími
výrokmi v tom čase maloleté deti B. D. a A. D. zveril do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ich
bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otca Z. D. na čas po rozvode manželstva
zaviazal povinnosťou výživného k dcére B. sumou 320,- eur a k maloletému A. sumou 280,- eur

mesačne. Zároveň súd rozhodol, že otec je povinný na čas po rozvode prispievať na tvorbu úspor dcéry
B. sumou vo výške 100,- eur mesačne a a na tvorbu úspor maloletého A. sumou vo výške 100,- eur
mesačne na osobitné účty zriadené v prospech detí matkou vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca
vopred. Matke uložil povinnosť zriadiť v prospech detí osobitné účty a túto skutočnosť oznámiť otcovi.
Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Konanie o úprave práv a povinností manželov ako rodičov na čas
po rozvode manželstva k plnoletej Z. D., nar. XX. XX. XXXX zastavil. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust.

§ 23, § 24, § 62 a § 75 Zákona o rodine s prihliadnutím na ust. § 100 CMP, pričom konštatoval, že
manželstvo účastníkov je vážnym spôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie a na
čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k v tom čase maloletým deťom s prihliadnutím na ich
odôvodnené potreby, vzájomný vzťah rodičov aj detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie manžel a otec detí s tým, že

odvolanie smeruje voči všetkým výrokom rozsudku v celom ich rozsahu. Z obsahu odvolania vyplynulo,
že napáda najmä výroky upravujúce práva a povinnosti rodičov k deťom na čas po rozvode manželstva.
Podľa odvolateľa napadnutý rozsudok nie je správny, súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhnuté
dôkazy, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutiesúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne a neúplne
zistil skutkový stav. Súdu vytýkal najmä, že majetkové a zárobkové pomery otca neumožňujú, aby platil
tak vysoké výživné, tieto sú nižšie ako boli v roku 2010, kedy Okresný súd Čadca prvýkrát rozhodoval

o výživnom. Jeho zárobkové pomery sú ovplyvnené zlým zdravotným stavom, najmä má problémy s
chrbticou a očami a tento zhoršený zdravotný stav mu neumožňuje, aby pracoval na plný úväzok, tak
ako v minulosti. Odvolateľ namietal, že súd pochybil, keď nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom
na zdravotný stav otca a jeho pracovné obmedzenia. Navyše, dňa 10. 10. 2022 sa otcovi stal úraz,
ktorý si vyžiadal pracovnú neschopnosť minimálne po dobu 6 - 8 týždňov. V rozhodnutí chýba riadne a

presné zdôvodnenie, ako súd dospel práve k takému výživnému ako ho určil v jednotlivých výrokoch.
Úvaha o tom, že potencionálny príjem otca je 4 400,- eur mesačne, nie je správna ako nie je správna aj
úvaha o úsporách otca, z ktorých by mohol stanovené výživné platiť. Poukázal na skutočnosť, že matka
v podstate nikdy riadne nepracovala a všetky výdaje platil on. Stanovené výživné je mimo realitu, keď by
prevažnú časť svojho príjmu musel použiť na úhradu výživného a nemal by hradiť z čoho svoje životné
náklady. Podľa neho takto stanovené výživné je aj v rozpore s dobrými mravmi, keď by sa na výžive

mal podieľať len otec, pričom podľa neho sa platením výživného podieľa aj na zabezpečení životných
nákladov matky. Poukázal tiež na to, že v osobitnom konaní vo veci výživného na Z. D. mu bola uložená
povinnosť prvoinštančným súdom platiť výživné 450,- eur, pričom tiež bolo rozhodnuté aj o povinnosti
zaplatiť dlžné výživné v splátkach. Poukázal tiež na to, že zo Švajčiarska dostávajú deti prídavky vo
výške 600,- eur mesačne. Nesprávne je podľa neho to, že matka detí nijakým spôsobom neprispieva

na ich výživu, ani na tvorbu ich úspor. V súčasnej dobe je matka fiktívne zamestnaná v spoločnosti jej
dcéry M. E. v U.. Čo sa týka fyzickej starostlivosti o deti, tieto sú už veľké, navyše dve staršie dcéry sú už
plnoleté. Všetky deti sa aktívne podieľajú na zabezpečení starostlivosti o domácnosť a prispenie matky
je len minimálne. Podľa otca detí výdavky, ktoré prezentovala matka pred súdom, nezodpovedajú realite,
tieto sú značne nadhodnotené a podľa neho matka detí ich úmyselne navýšila, aby dosiahla priznanie

vyššieho výživného. Súd tiež nesprávne vyhodnotil bytovú otázku matky, keď táto aj s deťmi býva v
neskolaudovanom dome v M. a nezaoberal sa dovtedajším bydliskom, čo je vlastne rekreačný objekt v
D., a teda, či je vhodný na bývanie matky a detí. Podľa odvolateľa tiež v rozsudku chýba výrok, ktorým
by súd rozhodol o návrhu na striedavú osobnú starostlivosť. Súd tiež pochybil, keď neupravil styk otca s
deťmi. Otec má za to, že matka deti manipuluje a štve ich voči nemu, a to najmä z dôvodu, aby ostali v jej

starostlivosti a jej bolo platené výživné, ktoré potom používa pre svoje osobné účely. Otec uviedol, že v
tejto súvislosti navrhuje výsluch maloletého A., ale aj dcéry B.. Podľa otca sú splnené všetky podmienky
na určenie striedavej starostlivosti a podľa neho matka samotná nie je schopná riadnu výchovu deťom
zabezpečiť. Podľa neho si matka detí z neho spravidla pokladničku k získavaniu peňazí. Jej konanie
je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že
odvolanie v celom rozsahu považuje za nedôvodné. Podľa nej rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a súd správne aplikoval právne normy, pričom

rozhodnutie je zákonné, presvedčivé, riadne a vecne odôvodnené. Manžel a otec detí v odôvodnení
odvolania nijakým spôsobom nenapadol výrok o rozvode manželstva, a tým, že podal odvolanie voči
všetkým výrokom, sleduje iba obštrukcie pri riešení BSM s cieľom vykonať machinácie so spoločným
majetkom. Matka detí uviedla, že v danom prípade okrem rozvodu manželstva prebiehalo ďalšie konanie
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, kde rozsudkom zo dňa 09. 09. prvoinštančný súd

zaviazal otca k takej istej výške výživného, ako aj k tvorbe úspor ako tomu bolo aj v rozhodnutí o rozvode
manželstva, a teda upravené bolo výživné na čas po rozvode. Tiež prebiehalo konanie o zvýšenie
výživného na v tom čase plnoletú Z., kde bolo výživné zvýšené na sumu 450,- eur. Hoci v každom
konaní podal otec detí odvolanie, je evidentné, že argumentáciu, ktorú použil v každom konaní, hoci vo
veci rozhodovali traja rôzni sudcovia, tejto neuverili a považovali ju zhodne za nedôvodnú, či celkom

vymyslenú. Jednoznačne snaha otca v odvolaní smeruje k tomu, aby sa za každú cenu vyhol plateniu
adekvátneho výživného pre deti, resp. snaha očierniť a znevažovať osobu matky a jej úlohu pri výchove
detí. Otec detí už od roku 2010 riadnym spôsobom na výživu detí neprispieval a v tom čase už bolo
potrebnépodaťnávrhnaurčenievýživného,pričomvtomčaseprijehopríjme1800,-eurhosúdzaviazal
prispievať na výživu detí spolu sumou 550,- eur. Od tejto doby otec riadnym spôsobom na výživu detí

neprispieva, má zameškané výživné. Manžel a otec detí prakticky nikdy nebýval s nimi v spoločnej
domácnosti. Podľa názoru matky detí je výška výdavkov správna a adekvátna, ktorá je poukazovaná
na zabezpečenie potrieb detí. Odporca dlhodobo pracoval a pracuje vo Švajčiarsku, kde dosahoval
príjem okolo 4 500,- eur, čo vyplynulo z daňových priznaní z rokov 2018 až 2020. Toto bolo až do9/2021, kedy sa dobrovoľne zbavil vyššieho príjmu. Toto zdôvodnil jeho zdravotnými problémami, avšak
preukázateľne dokáže pracovať 12 až 15 hodín denne a pracuje aj v nadčasoch, čo potom odporuje
jeho tvrdeniu, že pracovný úväzok si znížil z dôvodov zdravotných. Otec detí počas konania o rozvode

investoval do nákupu kryptomien vo výške 57 600,- eur, je teda zrejmé, že mal a má úspory, z ktorých
je schopný prispievať aj na tvorbu úspor maloletého syna, prípadne dospelých dcér. Tvrdenie otca, že
jeho príjem oproti minulosti, ako aj jeho pomery sa zmenili, je nepravdivé. V tomto prípade súd správne
vychádzal zo zásady, že výživné neslúži len na úhradu základných potrieb, ale musí odzrkadľovať aj
životnú úroveň rodičov, a preto súd správne rozhodol aj o tvorbe úspor pre deti. Navrhovateľka sa

ohradila tiež k vyjadreniu, že celý život sa vyhýba práci, práve naopak, bola to ona, ktorá celodenne
a komplexne zabezpečovala starostlivosť o rodinu a tri deti, keď manžel pracoval v zahraničí. Uviedla,
že do 30.06.2021 pracovala, v súčasnosti pracuje u dcéry, pričom táto práca je reálna, nie fiktívna ako
sa to snaží navodiť odporca. Čo sa týka zabezpečovania potrieb detí, jednoznačne na tieto prispieva aj
ona, a hoci sú B. a Z. už plnoleté, stále sú odkázané na výživu od rodičov, nakoľko študujú na strednej
a vysokej škole. Čo sa týka tvrdenia otca o striedavej osobnej starostlivosti, súd jednoznačne dospel k

záveru, že táto nie je zo strany otca možná a takýto návrh sa javí z jeho strany ako účelový. Navyše deti
samotné pred súdom uviedli, že si striedavú osobnú starostlivosť neželajú a ani si ju nevedia predstaviť.
Odporca o deti nikdy nejavil záujem, nikdy sa s nimi dlhodobo nestýkal, netrávil čas, tak sa nemôže
čudovať, že k nemu nemajú bližší vzťah ani v súčasnosti. Najnovšie sa otec hanlivo vyjadruje na adresu
syna a potom sa čuduje, že k nemu nechce ísť. Súd vzhľadom aj na vek detí v čase rozhodovania o

rozvode styk neupravil, pričom je na otcovi, aby si k synovi, ktorý je ešte neplnoletý, opätovne našiel
prístup. Pokiaľ otec poukazoval, že výživné slúži aj na zabezpečenie jej potrieb, opomenul, že výživné
poukazuje priamo plnoletým dcéram a len časť výživného vo výške 280,- eur a splátky zameškaného
matke do rúk, zvyšok na osobitný účet syna. Je zrejmé, že výživné tak platí deťom a nie matke. To, že
uhrádza zameškané výživné, za to si môže sám, keď výživné riadnym spôsobom pravidelne neplatil.

Navrhovateľka tak má za to, že nedošlo k naplneniu žiadneho z odvolacích dôvodov vymedzených
odporcom a odvolanie považuje za nedôvodné. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
v celom rozsahu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením § 65 a

§ 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

5.Zpreskúmavanéhorozhodnutia,akoajspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žepredmetomkonania
bolo rozhodovanie o rozvode manželstva, a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o právach a

povinnostiachrodičovkmaloletýmdeťomnačasporozvodemanželstva.Prirozhodovaníoodvolanímal
odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov, a zároveň rozhodol o právach a povinnostiach
v tom čase maloletých detí na čas po rozvode manželstva. V odvolaní odporca nijakým spôsobom
nekonkretizoval v čom pochybil súd prvej inštancie, keď manželstvo účastníkov rozviedol. Hoci napadol

rozsudok v celom rozsahu a vo všetkých výrokoch, k tomuto výroku sa nijakým spôsobom nevyjadril.
Obsahom odvolania tak boli spochybnené najmä výroky, ktorými súd upravil práva a povinností rodičov
k deťom na čas po rozvode manželstva. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti a výchovy
matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Po vyhlásení rozsudku
maloletá B. nadobudla plnoletosť. Čo sa týka návrhu otca, aby bola nariadená striedavá osobná

starostlivosť rodičov, s týmto sa súd prvej inštancie absolútne nestotožnil. Je zrejmé, že otec detí
dlhodobo pracuje v zahraničí a nie je preto zrejmé, akým spôsobom by striedavá osobná starostlivosť
mala fungovať. Za celé obdobie deti žili v spoločnej domácnosti s matkou a na tomto vzhľadom na
výpovede maloletých detí nemienili nič meniť. S prihliadnutím aj na nimi vyslovený názor, súd potom
rozhodol, že maloleté deti budú na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matke. U maloletej

B. išlo viac menej o formálne rozhodnutie, nakoľko krátko po rozhodnutí súdu nadobudla plnoletosť.
Súd následne rozhodoval o výživnom, pričom vychádzal najmä z možnosti a schopnosti oboch rodičov,
ako aj z odôvodnených potrieb detí. V tomto prípade súd zaviazal otca k povinnosti platiť výživné
na čas po rozvode na maloletú B. sumou 320,- eur a na maloletého A. sumou 280,- eur mesačne.
Zároveň súd rozhodol, že otec je povinný prispievať na tvorbu úspor pre každé z týchto detí sumou

100,- eur mesačne na osobitný účet zriadený v ich prospech. Ako vyplynulo z listinných dôkazov,
najmä daňových priznaní otec v priebehu rokov 2018 až 2020 dosahoval príjem okolo 4 500,- eur
mesačne. Až v priebehu rozvodového konania upravil svoj pracovný čas a znížil u zamestnávateľa
svoj pracovný úväzok. Je zrejmé, že otec je schopný prispievať na výživu maloletých detí stanovenévýživné, resp. je tiež schopný prispievať na tvorbu úspor. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že
deti dostávajú prídavky vo výške 200,- eur na každé z nich a že to tvorí súčasť výživného, takýto
záver nie je správny. Prídavky sú poskytované z iného zdroja ako je príjem rodiča. Nepredstavujú teda

súčasť výživného. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd najmä z ustanovení § 62 zákona o
rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a
obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov.
Súd tiež prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Pokiaľ ide teda o
rozsah vyživovacej povinnosti odvolací súd má za to, že výživné bolo určené v súlade so zásadami

stanovenými zákonom o rodine v § 62 a § 75. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera
potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak
sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak
sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie
sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj

dieťaťa. Na strane povinného sa tak skúmajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosť
daná telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však
môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce,

miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom
povolaní. Odvolací súd má za to, že na tieto základné princípy pri stanovení vyživovacej povinnosti a
tvorbu úspor pre deti správne súd prvej inštancie prihliadal. Aj keď v tomto smere deti sú dospelé resp.
maloletý A. takmer dospelý, je zrejmé, že matka sa naďalej stará o celú domácnosť a zabezpečuje tak
bývanie, ako aj celkový chod domácnosti v prospech všetkých detí. Je zrejmé, že otec detí má možnosť

dlhodobou prácou v zahraničí dosahovať príjem tak ako aj v minulosti t. j. okolo 4 500,- eur mesačne.
Z tohto je schopný platiť deťom stanovené výživné a prípadne hradiť časť na tvorbu úspor. Pokiaľ aj
poukazoval na to, že momentálne je práceneschopný a má znížený príjem, nejedná sa o dlhodobý alebo
trvalý jav, ale len o prechodné obdobie, pričom znížený príjem je otec schopný pokryť zo svojich úspor
(preukázateľne len do nákupu kryptomien vložil nie malú sumu, ktorá by bola schopná pokryť dočasne

znížený príjem).

6. Súd prvej inštancie tak v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ustanovenia § 387

ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol
zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ustanovením § 220 CSP
zdôvodnil.

7. Pretože v odvolaní odporca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej
inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z
týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že
žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).