Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010220
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820010220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 8. júna 2023
prejednal odvolanie obžalovaného Y. P., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č.k. 4T/39/2020-201 z 13.10.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k.

4T/39/2020-201 z 13.10.2022.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný Y. P., nar. XX.X.XXXX v Z.,
bytom V., P. XXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/ dňa 19.04.2020 v čase od 12:00 hod. do 12:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. SUZUKI
Vitara, červenej farby, bez evidenčných čísel, VIN číslo XSXTAXXCXXXXXXXXX v k.ú. obce V. od
miestneho rímsko-katolíckeho kostola po poľných cestách cez lokality zv. I., K., a to cez body zamerané
GPS: N 49 25 574, E 019 32 754; N 49 25 376, E 019 32 871; N 49 25 437, E 019 33 000; N 49 25 519,

E 019 33 156; N 49 25 551, E 01933 419; N 49 25 455, E 019 33 614; N 49 25 374, E 019 33 739, kde
pri lesnom poraste v GPS bode N 49 25 284, E 019 33 861 odstavil vozidlo a následne po tej istej trase
sa vracal späť až do GPS bodu N 49 25 360, E 019 32 878, v ktorom pokračoval po poľnej ceste cez
GPS body N 49 25 231, E 019 32 606; N 49 25 221, E 019 32 558, kde tieto lokality sa nachádzajú v
Chránenej krajinnej oblasti B. D. a to v jej „D“ - zóne, kde platí 2 stupeň územnej ochrany prírody, ďalej
pokračoval do lokality K. od J. cez body GPS: N 49 25 380, E 019 32 182; N 49 25 394, E 019 32 144
nachádzajúce sa v Chránenej krajinnej oblasti B. D. a to v jej „C“ - zóne , kde platí 3 stupeň územnej

ochrany prírody, kde týmto svojím konaním porušil § 13 ods. 1 písm. a) a § 14 ods.1 písm. a) zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na
území, na ktorom platí II. a III. stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom,

2/ dňa 19.04.2020 v čase od 12:45 hod. do 16:20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. SUZUKI
Vitara, červenej farby, bez evidenčných čísel, VIN číslo XSXTAXXCXXXXXXXXX, v k.ú. obce V. od

miestneho rímsko-katolíckeho kostola po poľných cestách cez lokality zv. I., K., a to cez body zamerané
GPS: N 49 25 574, E 019 32 754; N 49 25 376, E 019 32 871; N 49 25 437, E 019 33 000; N 49 25 519,
E 019 33 156; N 49 25 551, E 019 33 419; N 49 25 461, E 019 33 615; N 49 25 455, E 019 33 660; N
49 25 429, E 019 33 761, kde pri lesnom poraste v GPS bode N 49 25 346, E 019 33 991 odstavil auto
a následne po tej istej trase sa vracal späť až do GPS bodu N 49 25 430, E 019 33 754, kde odbočil
na lúku a po tejto lúke prešiel až do GPS bodu N 49 2522 80612, E 019 3336 702, kde ho kontrolovali
policajti, kde tieto lokality sa nachádzajú v Chránenej krajinnej oblasti B. D. a to v jej „D“ - zóne, kde platí

2 stupeň územnej ochrany prírody, čím týmto svojím konaním porušil § 13 ods. 1 písm. a) zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na území,
na ktorom platí II. stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom,

teda
pokračovacím konaním v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny
neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na poľnohospodárskom pozemku,

čím spáchal
pokračovací prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák.
Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože má
za to, že trest uložený skorším rozhodnutím, t.j. trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo č.k.
0T/38/2020-61 zo dňa 25.5.2020, právoplatným dňa 25.5.2020, ktorým mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú

dobu 18 mesiacov, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky a
trest prepadnutia veci - motorové vozidlo značky Fiat, zelenej farby, VIN: *K nezisteného roku výroby, je
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa d o s t a t o č n ý .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/39/2020-201 z 13.10.2022, bol obžalovaný Daniel

Plutinský uznaný vinným, že:

1/ dňa 19.04.2020 v čase od 12:00 hod. do 12:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. SUZUKI
Vitara, červenej farby, bez evidenčných čísel, VIN číslo XSXTAXXCXXXXXXXXX v k.ú. obce V. od
miestneho rímsko-katolíckeho kostola po poľných cestách cez lokality zv. I., K., a to cez body zamerané

GPS: N 49 25 574, E 019 32 754;N 49 25 376, E 019 32 871; N 49 25 437, E 019 33 000; N 49 25 519,
E 019 33 156; N 49 25 551, E 01933 419; N 49 25 455, E 019 33 614; N 49 25 374, E 019 33 739, kde
pri lesnom poraste v GPS bode N 49 25 284, E 019 33 861 odstavil vozidlo a následne po tej istej trase
sa vracal späť až do GPS bodu N 49 25 360, E 019 32 878, v ktorom pokračoval po poľnej ceste cez
GPS body N 49 25 231, E 019 32 606; N 49 25 221, E 019 32 558, kde tieto lokality sa nachádzajú v

Chránenej krajinnej oblasti B. D. a to v jej „D“ - zóne, kde platí 2. stupeň územnej ochrany prírody, ďalej
pokračoval do lokality K. od J. cez body GPS: N 49 25 380, E 019 32 182; N 49 25 394, E 019 32 144
nachádzajúce sa v Chránenej krajinnej oblasti B. D. a to v jej „C“ - zóne, kde platí 3. stupeň územnej
ochrany prírody, kde týmto svojím konaním porušil § 13 ods. 1 písm. a) a § 14 ods.1 písm. a) Zákona č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na území,

na ktorom platí II. a III. stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom,

2/ dňa 19.04.2020 v čase od 12:45 hod. do 16:20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. SUZUKI
Vitara, červenej farby, bez evidenčných čísel, VIN číslo XSXTAXXCXXXXXXXXX, v k.ú. obce V. od
miestneho rímsko-katolíckeho kostola po poľných cestách cez lokality zv. I., K., a to cez body zamerané

GPS: N 49 25 574, E 019 32 754;N 49 25 376, E 019 32 871 ; N 49 25 437, E 019 33 000; N 49 25 519,
E 019 33 156;N 49 25 551, E 019 33 419; N 49 25 461, E 019 33 615; N 49 25 455, E 019 33 660; N
49 25 429, E 019 33 761, kde pri lesnom poraste v GPS bode N 49 25 346, E 019 33 991 odstavil auto
a následne po tej istej trase sa vracal späť až do GPS bodu N 49 25 430, E 019 33 754, kde odbočil
na lúku a po tejto lúke prešiel až do GPS bodu N 49 2522 80612, E 019 3336 702, kde ho kontrolovali

policajti, kde tieto lokality sa nachádzajú v Chránenej krajinnej oblasti B. D. a to v jej „D“ - zóne, kde platí
2. stupeň územnej ochrany prírody, čím týmto svojím konaním porušil § 13 ods. 1 písm. a) Zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na území,
na ktorom platí II. stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom,

čím spáchal prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák.

Súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trestný rozkaz Okresného
súdu Námestovo sp.zn. 0T/38/2020 zo dňa 25.5.2020. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil
trest prepadnutia veci, a to osobného motorového vozidla zn. SUZUKI Vitara, červenej farby, bezevidenčnýchčísel,VINčísloXSXTAXXCXXXXXXXXX.Podľa§60ods.5Tr.zák.vlastníkomprepadnutej
veci sa stal štát.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 13.10.2022 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení

a po poučení o opravnom prostriedku prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania. Hlavné
pojednávanie sa za splnenia zákonných podmienok vykonalo v neprítomnosti obžalovaného.

Dňa 13.12.2022 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného, podané prostredníctvom
obhajcu, v ktorom uviedol nasledovné argumenty:

„Voči všetkým výrokom Rozsudku Okresného súdu v Námestove, č.k. 4T/39/2020-201 zo dňa
13.10.2022. Predmetné odvolanie voči napadnutému rozsudku podávam prostr. obhajcu, ktorý plní moju
vôľu, a to podľa § 306 a nasl. (najmä § 311) Trestného poriadku (TP).
Napadnuté rozhodnutie Okresného súdu v Námestove považujem za nespravodlivé, nezákonné a
v rozpore so základnými zásadami Trestného práva, nakoľko som toho názoru, že okresný súd pri

vydávaní rozhodnutia a rozhodovaní o vine a treste rozhodol nesprávne.
Som názoru, že ak súd upustil od uloženia súhrnného trestu, teda „per analogiam“ upustil od potrestania,
potom súd uložil trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona nezákonne, a to
vzhľadom na ust. § 60 ods. 6 písm. b/, c/ Trestného zákona.
Podľa ust. § 60 ods. 6 písm. b/, c/ Trestného zákona totiž sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak hodnota

veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo súd upustil od potrestania páchateľa.

Okresný súd vydal v tejto veci už dňa 12.10.2021 prvý rozsudok pod č. k. 4T/39/2020-155 zo dňa
12.10.2021, voči ktorému som podal odvolanie. Krajský súd v Žiline Uznesením č.k. 1To/26/2022-181 zo
dňa 10.05.2022 podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo,

č.k. 4T/39/2020-155 z 12.10.2021 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom
so súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného prečítal odborné vyjadrenie č. 52/2020, z
ktorého vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla Suzuki Vitara bez ev.č., výrobné číslo vozidla

XSXTAXXCXXXXXXXXX predstavuje ku dňu 19.04.2020 čiastku vrátane 20,00% DPH 1.304,- eur a v
ďalšom dokazovaní oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1To/26/2022 zo dňa 10.05.2022, so správou obce Bobrov a so správou OOPZ Námestovo.
V ostatnom je odôvodnenie totožné s odôvodnením zrušeného rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č.k. 4T/39/2020-155 z 12.10.2021, teda bez ďalšieho odôvodnenia.

Avšak Krajský súd v Žiline v Uznesení č.k. 1To/26/2022-181 zo dňa 10.05.2022 uviedol, že „pokiaľ ide
o odvolacie námietky odvolateľa, tak krajský súd konštatuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať' na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto

súvislostiodvolacísúdpoukazujenato,ženapadnutýrozsudokbolzrušenýzdôvodovuvedenýchv §
321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. V novom konaní pred okresným súdom bude povinnosťou konajúceho
súdu sa vysporiadať so všetkými námietkami obžalovaného v podanom odvolaní, ktoré je potrebné
vyhodnotiť ako súčasť jeho obhajoby a venovať im náležitú pozornosť. Krajskému súdu v tomto štádiu
trestného konania neprináleží hodnotiť odvolacie námietky odvolateľa, lebo neprípustným spôsobom by

tak mohol zasiahnuť do dokazovania a prejudikovať tak vinu, či nevinu obžalovaného.“
Taktiež v závere Uznesenia č.k. 1To/26/2022-181 zo dňa 10.05.2022 odvolací súd uviedol, že „Úlohou
súdu prvého stupňa bude v zmysle vyššie uvedeného ustáliť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, pretože len takto ustálený skutkový stav môže byt' podkladom pre zákonné a spravodlivé
rozhodnutie súdu. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a

rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť
názor odvolacieho súdu vyslovený v otázke procesného aj hmotného práva.“
Ako je zrejmé z napadnutého rozhodnutia, konajúci súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami
obžalovaného v skôr podanom odvolaní, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako súčasť jeho obhajoby a

venovať im náležitú pozornosť, čím nerešpektoval právny názor, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí
odvolací súd.
Z hmotnoprávneho hľadiska samotná skutková veta, teda znenie skutku, ktorý som mal spáchať,
je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním a je len strohým skopírovaním skutku z podanejobžaloby. Preto som názoru, že súd potom rozhodol nezákonne a nesprávne, jeho rozhodnutie
je nepreskúmateľné, pretože ani odôvodnenie neobsahuje akúkoľvek zmienku o tom, ako sa súd
vysporiadal s návrhmi a tvrdeniami obhajoby obžalovaného.

Zo skutkovej vety napadnutého rozkazu nevyplýva naplnenie tak objektívnej ako ani subjektívnej stránky
prečinu uvedenej v právnej vete napadnutého rozsudku. Ako je zrejmé, skutková veta je v rozpore s
právnou vetou, pretože som nikdy nejazdil vozidlom po poľnohospodárskom pozemku, ale po miestnej
komunikácii (ostatná plocha) vo vlastníctve SR, ako som preukázal už skôr v tomto konaní.
KnaplneniuskutkovejpodstatytrestnéhočinuPorušovaniaochranyrastlínaživočíchovpodľa§305ods.

2 TZ je potrebné, aby páchateľ trestného činu úmyselne porušil všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu prírody a krajiny alebo všeobecne záväzné právne predpisy na úseku lesného hospodárstva
a to tým, že neoprávnene jazdí motorovým vozidlom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.
Priamy úmysel spáchať tento trestný čin nebol vykonaným dokazovaním preukázaný u obžalovaného.
„Pre záver o tom, že sa skutok, ktorý napĺňa znaky určitého trestného činu, stal, nepostačuje zistenie,
že páchateľka v tomto prípade jazdila štvorkolkou po „zakázanom“ území. Teda že naplnila objektívnu

stránkuvtomtoprípadeprečinupodľa§305ods.2 Tr.zák.Utohtotrestnéhočinu,ktorýoprotiodseku
1 je samostatnou skutkovou podstatou trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov, sa
vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu. Nemožno pritom stotožňovať úmysel jazdiť štvorkolkou v určitom
priestore s úmyslom jazdiť aj v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpisy. V tomto prípade
samozrejme úmyselný rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemožno ustáliť len na

základe všeobecnej zásady v tom, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Uplatnenie tejto zásady
by mohlo postačovať, ak by predmetný trestný čin bol nedbanlivostný. Je nepochybne povinnosťou
štátu, aby „ochranu“ určitého územia pred úmyselným poškodzovaním aj prostriedkami trestného práva
zabezpečil nielen „vymedzením“ chráneného územia v právnej norme, ale aj dostatočne zrozumiteľným
(vrátane viditeľnosti) označením na miestach, kde sa inak objektívne technicky môže vstúpiť, napríklad

motorovou štvorkolkou. Ak takéto označenie nie je možné v trestnom konaní bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, musí súd rezignovať na vyvodenie trestnej zodpovednosti. (Uznesenie KS
Trenčín 23To/133/2017)
Ako preukazujú svedecké výpovede a správa o osadení stĺpov z č.l. 144, v čase skutku chránené územie
nebolo nijakým spôsobom označené. Stalo sa tak až po 07.05.2020.

Podľa § 13 ods.1 písm. a) 543/2002 Z.z. zákona o ochrane prírody a krajiny, na území, na ktorom
platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť motorovým vozidlom na pozemky za hranicami
zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska a iné.
Teda zákon o ochrane prírody a krajiny nezakazuje akýkoľvek vjazd na územie, na ktorom platí
druhý stupeň ochrany. Citované ustanovenie zakazuje na území, na ktorom platí II. stupeň ochrany,

jazdiť po pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce, no predmetný zákaz sa nevzťahuje na
diaľnice, cesty, miestne komunikácie, parkoviská a ďalšie v zákone presne stanovené výnimky. Uvedené
znamená, že keď je cez chránené územie postavená miestna komunikácia, občan na túto môže vstúpiť,
aj po nej prejsť motorovým vozidlom.
Z tohto dôvodu jazda po miestnej komunikácii, hoci ide o cestu nachádzajúcu sa v druhom stupni

ochrany, nie je v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny a preto nemôže byť takýto skutok
kvalifikovaný ako trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov.
Dokonca Štátna ochrana prírody SR v správe uvádza, že vjazd zakazuje aj § 31 ods.1 písm. d) zákona
326/2005 Z.z. o lesoch, ale očividne opomenuli vetu za bodkočiarkou; to neplatí, ak ide o využitie lesnej
cesty podľa § 25 .

Skutočnosť, že celá prejdená trasa obžalovaným vedie po miestnej komunikácii, potvrdzujú aj údaje
evidované v katastri nehnuteľností. Podľa verejne dostupných informácií, dostupných na internetovom
portáli katastra nehnuteľností, cesta, ktorú popísal obžalovaný, je E-KN parc. č. 4532/101 o výmere
23634 m2 v k.ú. V. evidovaná na LV XXX ako ostatná plocha vo vlastníctve SR - SPF Bratislava, správca.
Teda nejde o žiaden poľnohospodársky pozemok, ako to uvádza právna veta predmetného prečinu.

Dôkaz: LV XXX. k.ú. V.
Snímka katastrálnej mapy

Zdôrazňujeme, že previerka výpovede na mieste z č.l. 40-54 bola vykonaná pred vznesením obvinenia,
a to 22.04.2020 a merania GPS bodov vykonávali neoprávnené osoby a nie je jasné, akým prístrojom.

Sme názoru, že takéto merania môže vykonávať len geodet, v opačnom prípade musí byť v skutkovej
vete uvedený údaj katastra nehnuteľností.
Ak by aj súd mal za to, že došlo k spáchaniu trestného činu, je povinnosťou súdu zvážiť všetky
skutočnostisúvisiacesprejednávanouvecouaskúmaťmožnosťaplikáciemateriálnehokolektívu.Podľa§ 10 ods. 2 TZ nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu (jazda po spevnenej ceste určenej
na jazdu traktormi a ťažkými strojmi nepoškodila prírodu) a jeho následky (nebola spôsobená žiadna
škoda, resp. v tomto konkrétnom prípade sa škoda nedá určiť), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná.
Štátna ochrana prírody SR vo svojej správe len predpokladá pri opakovaných jazdách poškodzovanie
pôdneho krytu a rušenie chránených živočíchov.
Rozsudok NS SR č. 4 To 2/2008:
„Dokazovanie taxatívne stanovených okolností preukazujúcich mieru závažnosti prečinu v zmysle § 10

ods. 2 Trestného zákona (u mladistvých v zmysle § 95 ods. 2 Trestného zákona), ako špecifického
materiálneho korektívu, je u prečinu obligatórne.“
Je potrebné spomenúť u nás dlho zaužívané kritérium, a to podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 140/1961
Zb. Trestného zákona účinného do 01.01.2006, kde trestným činom je pre spoločnosť' nebezpečný čin,
ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je
nepatrný, nie je trestným činom, aj ked' inak vykazuje znaky trestného činu. Stupeň nebezpečnosti činu

pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom
vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou
jeho zavinenia a jeho pohnútkou. Nebezpečnosť činu pre spoločnosť je materiálnou podmienkou, ktorá
musí byt' splnená, aby išlo o trestný čin. Stíhaný skutok nevykazuje taký vysoký stupeň konkrétnej
spoločenskej nebezpečnosti, ako je to pri najľahších, bežne sa vyskytujúcich prípadoch trestného činu

danej skutkovej podstaty. V posudzovanom prípade najmä spôsob vykonania činu a jeho následok,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, osoba obžalovaného a jeho pohnútka podstatne znižujú stupeň
spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania.
Z rozhodovania tunajších OČTK a následne príslušných úradov je zrejmé, že obdobné skutky sa
postupujú na prejednanie priestupku a končia pokutami do 200 €. Ako je zrejmé zo skutku opísaného vo

výroku jedného z takýchto rozhodnutí Okresného úradu Námestovo z 29.09.2020, boli porušené tie isté
všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane prírody a krajiny a dokonca na území so IV. stupňom
ochrany. Aká je potom právna istota rozhodovania v obdobných veciach rovnakým spôsobom.?!
Dôkaz: kópia rozhodnutia OÚ Námestovo 2020/015236 zo dňa 29.09.2020
V tomto smere je treba poukázať na nasledujúce závery súdnej praxe reprezentovanej nasledujúcimi

rozhodnutiami:
Nález sp. zn. IV. ÚS 49/06 zo 14. 9. 2006
„Napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo
veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, taká situácia,
keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania

systému spravodlivosti a neguje elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby
sa v rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom.“
Nález sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008
Konečným výsledkom rešpektovania aplikačnej praxe by mala byť jednotná interpretácia právnych
predpisov v zmysle zásady, že "každý sa môže spoliehať na to, že v podobnej veci bude rozhodnuté

podobne (nie rovnako) a v rôznej odlišne." Táto požiadavka veľmi úzko súvisí s princípom rovnosti pred
zákonom.
Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00 a PL.
ÚS 6/04).

Princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je vlastný aj trestnému konaniu, preto nie
je najmenší dôvod neaplikovať rovnaké právne názory aké boli aplikované v inej veci aj na danú trestnú
vec.
Ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. vymedzuje nevyhnutý obsah odôvodnenia rozsudku, pričom platí tak
pre odsudzujúci, ako aj pre oslobodzujúci rozsudok. Vyplýva z neho, že každý výrok rozsudku musí byt'

odôvodnený (výrok o vine, o treste, o náhrade škody, o ochrannom opatrení). Odôvodnenie všetkých
výrokov rozsudku musí vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12
Tr. por. V odôvodnení rozsudku nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním. Nemá
ísť ani o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodnenia rozsudku, pretože musí íst' o stručný
výklad. Je potrebné uviesť, na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považuje súd za dokázané.

Súd musí uviesť svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ
si dôkazy navzájom odporujú. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, nestačí len mechanicky citovať znenie
právnej vety skutkovej podstaty trestného činu, ale je potrebné konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú
jednotlivéznakykonkrétnehotrestnéhočinupreukázané,vnadväznostinaustanoveniavšeobecnejčastiTrestného zákona o trestnej zodpovednosti. Výrok o treste je potrebné odôvodniť aj s poukazom na §
36 a nasl. Tr. zák. V prípade prečinu aj z pohľadu § 10 ods. 2 Tr. zák. Náležité odôvodnenie rozsudku je
dôležité aj hľadiska možnej následnej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k rozsudku odvolacím súdom a

tiež pre náležitú realizáciu práva obžalovaného na obhajobu, keď obžalovaný môže adekvátne reagovať
na rozsudok len v prípade, ak mu je známa argumentácia súdu vo vzťahu k rozhodnutiu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku tiež absentuje, akým spôsobom sa okresný súd vysporiadal
s obhajobou obžalovaného, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 168 Tr. por. V tejto
súvislosti uvádzam, že obžalovaný sa od začiatku trestného konania necíti byt' vinným zo spáchania

trestnej činnosti, na svoju obhajobu tak počas výpovedí, ako aj v rámci vyjadrení k jednotlivým dôkazom
produkoval početné obhajobné tvrdenia (vrátane obhajobných argumentov produkovaných obhajcom
obžalovaného).Natietoobhajobnétvrdeniaobžalovanéhovšakokresnýsúdvodôvodnenínapadnutého
rozsudku žiadnym spôsobom nereagoval.
Spoluvlastníctvo matky obžalovaného k pozemkom len preukazuje, že k nim ako rodina chodili
po „štátnej ceste“ tak, ako tomu bolo aj v čase spáchania skutku. Obhajoba nikdy obžalovaného

nevyviňovala na základe vlastníctva predmetných pozemkov, ako to poňal okresný súd.
V rámci hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. je potrebné zohľadniť aj výpoveď
obžalovaného, jeho obhajobné tvrdenia a tieto hodnotiť tak jednotlivo, ako aj v kontexte s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Súd hodnotením vykonaných dôkazov musí náležite ustáliť, či obhajoba
obžalovaného má oporu vo vykonanom dokazovaní, alebo či práve naopak bola inými vykonanými

dôkazmi vyvrátená.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v
trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj

okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie. Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého
zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona
a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a
uskutočnenie spravodlivého procesu.

Náležité rešpektovanie zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. je základným
a nevyhnutným predpokladom pre správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr.
por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byt' založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných
zákonným spôsobom.
Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostali primerajú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme,
pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie
súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne
uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

Je neprípustné, aby súdy nekriticky preberali obžalobu prokurátora do svojho rozsudku, resp. skutkové
tvrdenia obžaloby do výroku o vine (skutku) rozsudku. Súdom ustálený skutkový stav musí mat' oporu
v dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní (a to nielen pokiaľ ide o protiprávne konanie
obžalovaného, ale aj také obligatórne náležitosti definujúce skutok, ako je napr. riadne definované
miesto spáchania skutku). V prípade vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku sa okresný súd v odôvodnení

rozsudku musí náležite vysporiadat' s tým, na základe akých dôkazov mal preukázaný skutkový stav
(skutok), ktorý uvádza v rámci výroku o vine a to aj vrátane takých obligatórnych náležitostí, ako je čas,
či miesto spáchania trestného činu.
Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby odvolací súd podrobne preskúmal všetky skutočnosti
a po vyhodnotení všetkých dôkazov podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku zrušil vo výroku o vine a

tresterozsudokOkresnéhosúduNámestovoč.4T/39/2020-201zodňa13.10.2022anazákladepostupu
podľa § 322 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, resp.
sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol rozsudkom, ktorým ma oslobodí spod obžaloby
Okresnej prokuratúry v Námestove č. Pv 168/20/5507 zo dňa 22.06.2020.“Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniu obžalovaného a k jeho
odôvodneniu.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o vine považuje za zákonný a čo sa týka výroku o treste, rozhodnutie ponecháva
na úvahe súdu. Obhajca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a aby
vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd rozhodol sám

rozsudkom tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby. Verejné zasadnutie sa za splnenia zákonných
podmienok vykonalo v neprítomnosti obžalovaného.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti

§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu na základe odvolania obžalovaného, ale zásadne z iných

dôvodov aké uviedol obžalovaný v podanom odvolaní. Rozsudok vo vzťahu k výroku o vine krajský súd
zrušil z formálnych dôvodov, a to tak, že upravil právnu kvalifikáciu vo vzťahu k prečinu porušovania
ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák., kde v porovnaní s okresným súdom uviedol,
že sa jednalo o pokračovací trestný čin (v právnej vete bola právna kvalifikácia uvedená správne). Vo
vzťahu k výroku o treste považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Natomtomiestekrajskýsúdpripomína,ževtejtovecisajednávporadíužodruhérozhodnutiekrajského
súdu, kde Krajský súd v Žiline uznesením pod č.k. 1To/26/2022-181 zo dňa 10.5.2022 podľa § 321
ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/39/2020-155 zo
dňa 12.10.2021 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, a to z dôvodu, že okresný súd pri vykonaní dôkazu - odborného vyjadrenia,
nepostupoval v súlade s § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. Krajský súd konštatuje, že uvedené procesné
pochybenie bolo okresným súdom v novom konaní napravené.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného

činu (pokračovací prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák.) je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací

súd v otázke skutkových zistení odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom
rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným

poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrnne, a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od

skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:

„Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten ,

kto pokračovacím konaním v rozpore so všeobecne záväzným predpisom na ochranu prírody a krajiny
neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na poľnohospodárskom pozemku.
Predpismi na ochranu prírody a krajiny, na ktoré ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie sú
zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška
č. 24/2003 Z.z., ktoré vymedzujú okrem iného aj chránené druhy živočíchov a rastlín a nakladanie s nimi.

Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie
Chránenej krajinnej oblasti B. D. a jej zóny územie Chránenej krajinnej oblasti B. D. sa nachádza v
okrese Y. M. v katastrálnych územiach M. B. a K., v okrese O., v katastrálnych územiach V., V., V., B., M.,
M., G., G., U., O., O. P., F., F., X., X., X., K. a K., v okrese Z., v katastrálnych územiach Y. X., B., G., D. B.,
D., F. B., Z. a ústie nad P.. Chránená krajinná oblasť má 58 738 ha, jej územie je vymedzené v prílohe.

Územie chránenej krajinnej oblasti sa podľa povahy prírodných hodnôt člení na zóny A, B, C a D.
Podľa § 3, § 4 a § 5 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia č. 420/ 2003Z.z., ktorou sa ustanovuje
územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny územie zóny B sa nachádza v okrese Dolný
Kubín v katastrálnom území M. B., v okrese O. v katastrálnych územiach V., V., V., B., M., U., O. P., D.
P., D. X., E., F., v okrese Z. v katastrálnych územiach B., G., D. B., D., F. B., Z. a J. nad P.. J. zóny C sa

nachádza v okrese Y. M. v katastrálnom území M. B., v okrese O. v katastrálnych územiach V., V., V.,
B., M., M., G., U., O. P., O., D. L., D. G., D. P., D. X., F. a K., v okrese Z. v katastrálnych územiach B.,
G., D. B., D. , F. B., Z. a J. nad P.. Územie zóny D sa nachádza v okrese Y. M. v katastrálnych územiach
M. B. a K., v okrese O., v katastrálnych územiach V., V., V., B., M., M., G., G., U., O., O. P., O., D. L.,
D. G., D. P., D. X., E., E., F., F., X., X., X., K. a K., v okrese Z., v katastrálnych územiach Y. X., B., G.,

D. B. , D., F. B., Z. a J. nad P..
Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým
vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom,najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,
cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže , továrenského, staničného alebo
letištného priestoru.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany je zakázané vykonávať činnosti uvedené v §
13 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3 platí rovnako.
Podľa § 31 ods. 1 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení na lesných pozemkoch je
zakázané jazdiť, alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou

trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty
alebo vyznačenej trasy, to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.
Zakotvenie skutkovej podstaty tohto prečinu do Trestného zákona si vyžiadali skúsenosti s uplatňovaním
oprávnení lesnej stráže, poľnej stráže, stráže prírody pri riešení novodobého fenoménu, ktorým je
vedoméporušovaniezákazuvjazdumotorovýchvozidiel,motorovýchtrojkoliekaštvorkoliek,motocyklov
a skútrov na lesné a poľnohospodárske pozemky, chránené územie a biotopy nevynímajúc.

Pod pojmom jazdí sa v danom prípade rozumie akékoľvek neoprávnené vniknutie na lesný, alebo
poľnohospodársky pozemok a jazdenie motorovým vozidlom alebo ďalšími motorovými vozidlami
uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, bez ohľadu na časové,
ako aj vzdialenostné súvislosti.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je

bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale aj toho,
či ide o prečin v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona, to znamená, že vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútky
páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej veci mal súd preukázaný
materiálny korektív jednak samotným objektom súdeného prečinu, ktorým je záujem spoločnosti na

ochrane prírody a krajiny pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi
motorovými vozidlami na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.
V danom prípade obrana obžalovaného spočívala v tvrdení, že o tom, že táto oblasť požíva vyšší stupeň
ochrany vedel, ale len o tých častiach, ktoré boli označené značkou a táto časť označená nebola. Stĺp
smerom od kostola na kalváriu bol osadený dňa 07.05.2020 a preto nevedel, že sa jedná o oblasť, ktorá

požíva vyšší stupeň ochrany.
Z vyjadrenia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy chránenej krajinnej oblasti B. D.
vyplynulo, že lokality I., K., K. od J. ležiace v katastrálnom území V. s vyznačenými bodmi trasy pohybu
motorového vozidla sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti B. D. a to v jej ,,D“ zóne, kde platí 2.
stupeň ochrany prírody v zmysle § 13 a v ,,C“ zóne , kde platí 3. stupeň územnej ochrany v zmysle §

14 zákona č. 543/2002 Z,z, o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zonácia územia
N. B. D. je daná vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie CHKO B. D. a jej
zóny. Táto lokalita sa tieţ nachádza v Chránenom vtáčom území B. D. vyhlásenom vyhláškou MŽP SR
č. 173/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie B. D. . Predmetná časť ,,C“ zóny patrí
aj do územia európskeho významu NATURA 2000 pod kódom F. XXXX D. vodná nádrţ. Predmetom

ochrany sú biotopy európskeho významu : 31E0 Luţné vŕbovo topoľové a jelšové lesy, 3130 oligotorfné
a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea unifloraea / alebo Isoeto - Nanojuceta. V
zmysle vyjadrenia nie je možné určiť rozsah poškodenia a vyčísliť výšku škody poškodením, resp.
ohrozením životného prostredia v tomto konkrétnom prípade. Možno však predpokladať, že opakovanou
nelegálnou jazdou, resp. státím motorových vozidiel v tomto území dochádza k poškodzovaniu pôdneho

krytu a rušeniu chránených živočíchov. Na základe ich zistení sa v tejto lokalite vyskytujú hniezda a
rozmnožujú sa viaceré chránené živočíchy, z ktorých sú osobitne cenné prepelica poľná chrapkáč poľný,
žlna sivá, strakoš obyčajný, strakoš veľký, bocian čierny, orliak morský, orol krikľavý, žltochvost hôrny,
bobor vodný, vydra riečna, vlk dravý a tak dochádza k rušeniu chránených živočíchov v zmysle § 25
zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z., kde sa zakazuje chráneného živočícha rušiť v jeho

prirodzenom areáli najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku, alebo
migrácie. Z Obce V. je osadená smerom k D. priehrade normalizovaná tabuľa so štátnym znakom a s
označením Chránenej krajinnej oblasti B. D.. Vjazd na účelovú komunikáciu zakazuje aj § 31 ods. 1
písm. d/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je na lesných
pozemkoch zakázané jazdiť, alebo stáť s motorovým vozidlom, skútrom, motorovou trojkolkou, alebo

štvorkolkou mimo označených miest.
Zákaz vjazdu sa nevzťahuje na vlastníka, nájomcu a správcu pozemku ani na vozidlá, ktorých vjazd je
povolený podľa osobitného predpisu.Výnimku zo zákona o ochrane prírody a krajiny vydáva Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné
prostredie a výnimku zo zákona o lesoch vydáva Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor.
S poukazom na tieto skutočnosti, preto nevedomosť obžalovaného o existujúcich zákonoch

neospravedlňuje.
Ďalšia obhajoba obžalovaného spočívala v tom, ţe jazdil po pozemkoch svojej matky. Z výpisu z LV č.
XXXX však vyplýva, že táto je vlastníčkou 3/120 a okrem nej je tam ďalších 9 spoluvlastníkov. Rovnako
aj z LV č. XXXX vyplýva, ţe je vlastníčkou 1/8 a okrem nej sú tam ďalší 9 spoluvlastníci. Samotný
obžalovaný nie je vlastníkom ani jedného z pozemkov uvedených na vyššie uvedených LV.

Čo sa týka námietky obhajcu o lokalizovanie, resp. označenie miesta súradnicami, sud je toho názoru, že
žiadne ustanovenie trestného poriadku nebráni, v tom, aby skutok bol označený aj takýmto spôsobom.
V súvislosti s takouto právnou kvalifikáciou skutku súd ohľadne subjektívnej stránky tohto trestného činu,
keď na trestnoprávnu zodpovednosť sa vyžaduje úmyselné zavinenie, poznamenáva, že aj prípadný
právny omyl spočívajúci v neznalosti príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov nevylučuje
páchateľovi trestnú zodpovednosť.“

Argumentácia okresného súdu je výstižná, presvedčivá a dostatočne odôvodňuje spáchanie skutku
obžalovaným.

Obžalovaný Y. P. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby, použitej v konaní pred

súdom prvého stupňa. S jeho skutkovými námietkami, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne
vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového
materiálu dospel k právnemu záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a dopustil sa ho

obžalovaný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaného usvedčujú z jeho spáchania dôkazy,
ktoré súd prvého stupňa veľmi podrobne popísal vo svojom odôvodnení. Svoje úvahy súd prvého
stupňa teda správne založil predovšetkým na tam uvedených usvedčujúcich dôkazoch, ktoré boli
potvrdené a podporené ďalšími vykonanými dôkazmi. Všetky vykonané dôkazy a okolnosti z nich
vyplývajúce vo svojom súhrne (na ktoré poukázal prvostupňový súd) odôvodňujú záver, že zavinenie

obžalovaného na spáchaní skutku je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané a vyvracajú
obranu obžalovaného produkovanú v priebehu celého trestného konania.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov, musí tvoriť logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen

spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por.,
t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.
V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho

presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy
hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré
mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si

neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného uvedené v písomných dôvodoch odvolania, s týmito sa
odvolací súd nestotožnil. Podľa názoru krajského súdu bol v prípade obžalovaného naplnený aj tzv.
materiálny korektív. Obžalovaný si bol veľmi dobre vedomý, že jazdí v chránenej krajinnej oblasti a to

opakovane v krátkom časovom odstupe a dokonca pod vplyvom alkoholu so stúpajúcou hladinou v
dychu, pričom po vzhliadnutí policajnej hliadky sa pôvodne chcel dať na útek, ale pochopil, že to nemá
význam. Keď obžalovaný v dôvodoch odvolania poukazuje na právnu istotu a rozdielnosť rozhodovania
orgánov činných v trestnom konaní a Okresného úradu Námestovo, k tomu krajský súd len stručne dodá,
že každý prípad sa posudzuje prísne individuálne.

Odvolací súd vykonal na základe odvolacích námietok o neprimeranosti trestu prieskum uloženého
trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa
nesprávne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie
trestu prepadnutia veci. K upusteniu od uloženia súhrnného trestu krajský súd zistil, že súd prvého
stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva. Z odôvodenia rozsudku súdu prvého stupňa

vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o upustení od uloženia
súhrnného trestu.

Argumentáciu obžalovaného, smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa voči výroku treste
prepadnutia veci krajský súd vyhodnotil za dôvodnú.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie

noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda

páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k
záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi

legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v
treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac

rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Súd prvého stupňa správne aplikoval hmotnoprávne ustanovenie rozhodujúce pre upustenie od

uloženia súhrnného trestu. Krajský súd uzatvára, že upustenie od uloženia súhrnného trestu okresným
súdom, ktorý bol obžalovanému uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, č.k.
0T/38/2020-61 z 25.5.2020, právoplatným 25.5.2020, vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky a trest prepadnutia veci - motorové vozidlo
značkyFiat,zelenejfarby,VIN:*Knezistenéhorokuvýroby, naochranuspoločnostianápravupáchateľa

považuje odvolací súd za dostatočný. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty obžalovaného
spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania. Vo vzťahu k trestu prepadnutia veci krajský súd považoval
odvolanie obžalovaného za dôvodné, a to hlavne z dôvodu, že pri upustení od uloženia súhrnného trestu
sa vylučuje ukladanie trestu a to na základe konštatovania okresného súdu, že upustenie od súhrnného
trestu považoval okresný súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Okresný súd

má v takom prípade dve možnosti, buď upustiť od uloženia súhrnného trestu, alebo uložiť trest - tieto dve
možnosti sa vzájomné vylučujú, čo jednoznačne preukazuje aj znenie ustanovenia § 60 ods. 6 písm. c)
Tr. zák., podľa ktorého ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd upustil od potrestania páchateľa.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní trestnom

neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré v
okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženými druhmi a výmerami trestov.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným a
nezistilžiadneďalšiepochybenie.Nezistilanichyby,ktoréodvolanímnebolivytýkanéaktorébybolitakej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.