Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202369
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3520202369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov

senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. E., F. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom, so sídlom v Trenčíne,
Hodžova 53, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00
151 653, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O.
Hviezdoslava10625/23B,IČO:36865036,ourčenieneplatnostiprávnychúkonov,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 12Csp/46/2020 – 94 zo dňa 13. septembra
2021, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobný návrh žalobkyne, ktorým sa
domáhala určenia neplatnosti zmluvných podmienok dohodnutých v Zmluve o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2005, a to v čl. II. bod 6., v čl. III. bod 5., v čl. III. bod 7., v čl.
IV. bod 1., v čl. IV. bod 2., v čl. IV. bod 3., v čl. V. bod 2., v čl. V. bod 3. a v čl. V. bod 4. Výrokom II.
priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania súd zistil

nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2005 vyplýva,
že táto bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a G. G. a A. G. ako dlžníkmi.
Na základe predmetnej zmluvy sa veriteľ zaviazal odovzdať finančné prostriedky dlžníkom a dlžníci
sa zaviazali za zmluvne dohodnutých podmienok finančné prostriedky vrátiť s konečnou splatnosťou
do dňa 10.09.2035. Z notárskej zápisnice napísanej 10.04.2013 na Notárskom úrade JUDr. Prisky
Šterbovej so sídlom v Novom Meste nad Váhom vyplýva, že jej obsahom je dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov G. G. a A. B. (žalobkyňa), manželstvo ktorých

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/144/2012-26, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 01.02.2013. V tejto dohode sa o. i. uvádza, že menovaní si bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov vysporiadávajú, a že úver, ktorý bol poskytnutý G. G. a A. B. H. sporiteľňou,
a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, sa stáva výlučným záväzkom A. B. voči
Slovenskej sporiteľni, a.s. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 77 ods. 1, § 228 ods. 1 CSP.
Uviedol, že v preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti časti právneho úkonu
- zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2005. Zmluva je uzatvorená medzi žalovanou ako

veriteľom a dlžníkmi G. G. a A. G. (B., žalobkyňou). V prípade konania o neplatnosť úverovej zmluvy
musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia, a to buď ako
žalobcovia alebo ako žalovaní. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, predmet konania
sa týka tak veriteľa, ako aj dlžníka. Úverová zmluva v takomto prípade nemôže byť určená zaneplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o
takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky

rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. CSP). Keďže účastníkom tohto konania nie je pán
G. G., je to dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. O
trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP tak, že plne úspešnej žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné, nesprávne a nespravodlivé a má za to, že toto vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie ustálil, že bez akýchkoľvek pochybností
účastníkom tohto konania nie je pán G. G., ktorý bol účastníkom zmluvy. Žalobkyňa sa so záverom
súdu prvej inštancie nestotožňuje. V danom prípade nežiadala určiť neplatnosť úverovej zmluvy ako
naznačuje súd, ale žiadala určiť neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok, t. j. niektorých častí

zmluvy. Je pravdou, že účastníkom zmluvy bol aj pán G. G., t. j. bývalý manžel žalobkyne. Žalobkyňa
má však za to, že pre tento konkrétny prípad nie je potrebné, aby bol účastníkom konania, nakoľko
nejde o procesné nerozlučné alebo nútené spoločenstvo. Rovnako tak žaloba nie je klasickou určovacou
žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP, ale ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s
cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,

ktorá má podklad v osobitných predpisoch. Ďalší účastník zmluvy pán G. G. je momentálne hľadanou
osobou, jeho pobyt je žalobkyni neznámy, a preto ho žalobkyňa nemohla označiť za žalobcu, resp.
ho nemohla požiadať o pripojenie sa k žalobe na strane žalobcu. Keďže ide o osobitný druh žaloby,
žalobkyňa ho neoznačila za žalovaného 2/, nakoľko v danom prípade pán G. G. nebol porušiteľom jej
práva.Žalobkyňasadomáhalaakospotrebiteľkaochranysvojhoprávanajmäspoukazomnastanovisko

MS SR. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade súdne rozhodnutie nemusí byť subjektívne záväzné
voči každému účastníkovi zmluvy, obzvlášť keď bolo preukázané notárskou zápisnicou, že žalobkyňa
prevzala záväzok z predmetného spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa sa nestotožňuje s odôvodnením
súdu v naznačenom smere a súd sa navyše vôbec nevysporiadal s tým, že žalobkyňa prevzala záväzok
z úveru, pričom má za to, že toto odôvodnenie je aplikovateľné iba pre prípady, keď ide o určovaciu

žalobu podľa § 137 ods. 1 písm. c) CSP. V danom prípade sa však žalobkyňa nedomáhala určiť, či tu
právo je alebo nie je, ale prostredníctvom sui generis žaloby sa ako jeden z účastníkov zmluvy domáhala
určenia prítomnosti neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Ani pri konaní
o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 až § 306 CSP) nemusí byť sporovou stranou
každý účastník zmluvy, keďže výrok rozsudku o neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky je záväzný

pre každého. Navyše súd je oprávnený v zmysle § 298 CSP vysloviť aj bez návrhu, že určitá zmluvná
podmienka je neprijateľná. Na preukázanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalobkyňa predložila ako
prílohužalobyiodpoveďMinisterstvaspravodlivostiSR,ktoréjednoznačnenatietoneprijateľnézmluvné
podmienky poukázalo. Vzhľadom na vyššie uvedené bola podľa žalobkyne splnená podmienka vecnej
legitimácie a súd prvej inštancie túto právnu otázku nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa navrhla, aby

odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a
žalobkyni prizná voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobkyne na tom právnom závere,
že stranou sporu neboli všetci účastníci zmluvy a rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho vzťahu.6. Žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd

prvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich vyložil a na daný skutkový stav aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné.

9. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že zmluvu o splátkovom úvere, ktorej
neplatnostizmluvnýchpodmienoksažalobkyňadomáhala,uzatvorilažalobkyňaspolusG.G.akodlžníci
a žalovaná ako veriteľ. Z podanej žaloby je zrejmé, že G. G. nebol stranou sporu, t. j. nevystupoval ani
na strane žalobkyne, ani na strane žalovanej.

10. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti čo i len časti zmluvných podmienok uvedenej
zmluvy, hoc aj z dôvodu, že tieto sú neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy, museli byť
stranami sporu všetci účastníci zmluvy, t. j. aj ďalší dlžník G. G.. Nie je rozhodujúce, či sa žalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti celej zmluvy, alebo jej časti, rovnako, ako nie je rozhodujúce, z akého
dôvodu sa domáhala určenia neplatnosti častí zmluvy. Jednoznačne v tomto prípade ide o nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 CSP, kedy je súd povinný žalobu zamietnuť, ak nie je splnená podmienka
účasti všetkých subjektov.

11. Je pravdou, že žaloba žalobkyne nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm.
c) CSP, ale ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa

proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch, avšak toto má za následok iba to, že v prípade takejto žaloby nie je potrebné
tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
27/2018), no nijakým spôsobom to nemá vplyv na okruh strán sporu, kedy nimi musia byť všetci účastníci
právneho vzťahu, keďže súd má rozhodovať o neplatnosti časti právneho úkonu. V danom prípade nejde

o žalobu o plnenie, kedy by bolo procesne prípustné, aby sa z uvedenej zmluvy mohol veriteľ domáhať
plnenia iba voči jednému z dlžníkov, resp. kedy by sa plnenia mohol domáhať len jeden z dlžníkov voči
veriteľovi.
12. Hoc ďalší účastník zmluvy G. G. nebol porušiteľom práva žalobkyne, jednoznačne mal byť subjektom
zúčastňujúcim sa tohto konania a pokiaľ nebol, nebolo možné rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť,

pričom ospravedlňujúcim dôvodom na jeho neúčasť v konaní nie je ani jeho aktuálne neznámy pobyt.
Civilný sporový poriadok umožňuje konať aj v takých prípadoch.

13. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na stanovisko MS SR, tak právne závery a odporúčania v ňom
vyslovené sa netýkajú posudzovania otázky procesného spoločenstva v spore a naviac žiadne takéto

stanovisko nie je pre súd záväzné.

14. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že prevzala celý záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere, a to na základe
dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej s druhým dlžníkom, nemá táto dohoda žiaden vplyv na právny
vzťah medzi žalovanou a druhým dlžníkom, ktorý aj v prípade tejto dohody mal byť subjektom konania,

ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti časti právneho úkonu, ktorého bol účastníkom.

15. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že ani pri konaní o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach (§ 301 až § 306 CSP) nemusí byť sporovou stranou každý účastník zmluvy,keďže výrok rozsudku o neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky je záväzný pre každého, ako aj
na ustanovenie § 298 CSP, v zmysle ktorého je súd oprávnený vysloviť aj bez návrhu, že určitá zmluvná
podmienka je neprijateľná, tak aj tieto odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

16. Predmetom konania bola individuálna spotrebiteľská vec žalobkyne a nie abstraktná kontrola
v spotrebiteľskej veci. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Ndc
20/2016 právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po
nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia

vydaného v konaní podľa § 301 a nasledujúcich CSP len s účinkami inter partes. To znamená, že
vyslovenieneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskejzmluvevindividuálnomsporespotrebiteľa
a dodávateľa je záväzné len pre strany sporu a stranou sporu v prípade žaloby o určenie
neplatnosti čo i len časti právneho úkonu musí byť každý účastník tohto právneho úkonu, resp. jeho
právny nástupca.

17. Na základe uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná
a súd prvej inštancie jej preto priznal plnú náhradu trov konania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej odvolací súd náhradu trov konania
proti žalobkyni nepriznal, hoc by jej patrila, a to z dôvodu, že v odvolacom konaní žalovanej žiadne trovy
nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).