Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717203722
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6717203722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: V. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. G. XXX/A, XXX XX I., zastúpenej: JUDr. Ladislav Faludi, advokát, 9.
mája 20, 985 59 Vidiná, proti žalovanému: Mesto Lučenec, Novohradská č. 1, 984 01 Lučenec, IČO:
00 316 181, zastúpenému: JUDr. Daniel Přibyl, advokát, advokátska kancelária Ul. Dr. Vodu 18, 984 01
Lučenec, o zaplatenie 17 090,50 EUR, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen,
č. k. 9Cpr/4/2017-265 zo dňa 10.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v III. a IV. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7.872,- EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.652,60 EUR a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
I. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 58% do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh
žalobkyne je čiastočne dôvodný. Mal preukázané, že žalovaný dal žalobkyni neplatnú výpoveď, a preto
jej v zmysle § 79 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času, keď jej zamestnávateľ umožnil
pokračovať v práci. Okresný súd však mal za to, že žalobkyni nepatrí náhrada mzdy za dobu, keď jej boli
vyplácané nemocenské dávky , a to počas doby PN žalobkyne od 23.09.2014 do 07.03.2015. V tejto

súvislosti okresný súd poukázal aj na literatúru a tiež rozhodnutia súdov s tým, že v rámci komentáru
Zákonníka práce, nakladateľstvo C. H. Beck, Barancová a kolektív na strane 721 sa výslovne uvádza,
že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku dočasnej pracovnej
neschopnosti, karantény alebo z dôvodu inej dôležitej osobnej prekážky v práci, pri ktorej zamestnancovi
prináleží náhrada mzdy, nemá nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. V tomto
smere okresný súd poukázal aj na rozhodnutie R 90/1970, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky R 85/2004/I, z ktorého taktiež vyplýva, že zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy podľa

ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce (v súčasnosti § 79 Zákonníka práce) za dobu jeho dočasnej
pracovnej neschopnosti. Poukazovanie právneho zástupcu žalobkyne na to, že žalobkyňa nevykonávala
prácu a bola PN z dôvodu, ktorý zapríčinil žalovaný, okresný súd považoval v rámci náhrady mzdy pri
neplatnom skončení pracovného pomeru za absolútne právne irelevantné, pretože v prípade, ak mážalobkyňa za to, že žalobkyni žalovaný spôsobil PN a vznikla jej určitá škoda, tak táto škoda nemôže
byť subsumovaná pod žalobu o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ale musí sa
uplatniť z iných dôvodov. Poukázal na to, že náhrada škody ako rozdiel medzi tým, čo mohla žalobkyňa

zarobiť a koľko dostala nemocenské, nebolo predmetom tohto konania. Námietke žalovaného, aby súd
žalobkyni priznal náhradu mzdy len za 12 mesiacov v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce a vo zvyšnej
časti presahujúcej dobu 12 mesiacov zamietol, súd nevyhovel, nakoľko žalovaný nepreukázal také
dôvody, pre ktoré by náhradu mzdy nad 12 mesiacov nepriznal. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného,
že je potrebné odčítať od sumy, ktorá patrí žalobkyni ako náhrada mzdy, tú sumu, ktorú dostala ako

čiastočný invalidný dôchodok, t. j. sumu vo výške 3 116,80 EUR, k tomuto okresný súd poukázal na to,
že Zákonník práce ani žiaden iný právny predpis toto súdu neumožňuje. Pokiaľ sa týka výpočtu náhrady
mzdy, súd poukázal nato, že žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy za jeden mesiac tak, ako sa na tom
účastníci zhodli v sume 638,50 EUR. Časť, v ktorej súd žalobu zamietol, predstavuje tá časť nároku,
ktorú si žalobkyňa uplatnila v rámci časového obdobia náhrady mzdy od 23.09.2014 do 07.03.2015, t. j.
počas doby, do kedy bola žalobkyňa práceneschopná, a to z dôvodov uvedených v bode 20. rozsudku.

Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 79 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1, 2, § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, a to voči III. a IV. výroku. Namietala, že okresný
súd v rámci sudcovského moderačného práva, žalobkyni nepriznal nárok na náhradu mzdy počas PN

žalobkyne, za ktorú tak, ako vyplýva z rozsudku OS Zvolen v spojení s rozsudkom KS BB 15CoPr/2/2020
zodpovedá samotný žalovaný. V konaní právny zástupca žalobkyne opakovane poukazoval na potrebu
individuálneho prístupu ku každému jednotlivému prípadu a vyzval na potrebu skúmania jednotlivých
okolností vedúcich súd v rámci sudcovskej úvahy k moderácii, v opačnom prípade je možné dospieť
k absurdným záverom, ktoré sú v rozpore s čl. 2 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 16 ods. 1 základných zásad

súdneho konania. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje a odvoláva na argumenty uvedené v podaní
„Stanovisko k otázke moderácie súdu pri priznávaní náhrady mzdy presahujúcej 12 mesiacov a vplyv
sudcovskej úvahy na rozhodnutie o trovách konania.“ zo dňa 26.07.2022, vrátane prílohy nálezu ÚS
331/ 2019, Ústavného súdu SR, ktorý poukazuje na nesprávne trendy aplikácie sudcovskej moderácie
náhrady mzdy presahujúcej obdobie 12 mesiacov u súdov všetkých inštancií a ústavne nekonformný

výklad ustanovení, ktoré rozoberá najmä v bodoch 38, 39, 40, 42, 43, 44 a 45 odôvodnenia svojho
nálezu. Zo zákonného ustanovenia § 79 Zákonníka práce expressis verbis vyplýva obdobie, za ktoré
zamestnancovi prislúcha nárok na náhradu mzdy. Bez ohľadu na vyporiadanie sa s vyššie uvedenými
odvolacími námietkami, zamietnutie akejkoľvek časti uplatneného nároku (nepresahujúce 36 mesiacov)
je možné iba v rámci sudcovskej moderácie práva podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ktorú žalobkyňa

nemôže predvídať ani predpokladať. Z vyššie uvedeného dôvodu akýkoľvek prípadný neúspech v tejto
častinemôžebyťnaújmužalobkynevsúvislostisrozhodovanímsúduonárokunanáhradutrovkonania.
Rozhodnutie okresného súdu žiadala zmeniť tak, že súd prizná žalobkyni nárok na náhradu mzdy aj
počas PN (ktorú zavinil žalovaný) a tiež prizná plnú náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a
contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ako aj jeho odôvodnením,

a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia, s doplnením ďalších
dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.9. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia, ktoré
mu je žalobkyňou vytýkané. Jedinou a podstatnou námietkou, ktorú žalobkyňa uplatnila v odvolaní, je
námietka vo vzťahu k nepriznaniu náhrady mzdy žalobkyni počas doby PN. Z odôvodnenia rozhodnutia,

ako aj z obsahu spisu je zrejmé, ktoré dôkazy okresný súd vykonal, ako ich vyhodnotil. Okresný súd
dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a v bodoch č. 19 až 24 odôvodnenia súd
uviedol svoje závery, úvahy, ktorými vyhodnotil vykonané dokazovanie a ustálil skutkový stav, pričom dal
konkrétne odpovede na argumentáciu žalobkyne ako aj žalovaného. V odvolaní žalobkyňa neuvádza
žiadne iné nové skutočnosti ako tie, ktoré uvádzala v priebehu konania, pričom opakovane tvrdí, že

jej prináleží náhrada mzdy za dobu počas PN, ktorú jej okresný súd nepriznal. Odvolací súd sa však
stotožňuje v plnom rozsahu so závermi okresného súdu, ktorý jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo
žalobkyni neprináleží nárok na náhradu mzdy počas PN (body 19. a 20. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia).

10. Záver okresného súdu o nepriznaní náhrady mzdy žalobkyni počas doby, kedy bola PN je

správny. Ak zamestnanec nie je schopný, napríklad v dôsledku pracovnej neschopnosti, vykonávať
pridelenú prácu podľa pracovnej zmluvy, nemá právny nárok na poskytnutie náhrady mzdy, aj keď
predtým vyhlásil, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Správne poukázal
okresný súd aj na rozhodnutie R 90/1970, podľa ktorého „Ak zamestnanec nie je schopný (napríklad
pre práceneschopnosť, keď mu patrí nemocenské) alebo ochotný vykonávať prácu pridelenú podľa

pracovnej zmluvy (§ 79 ods.1), nemá nárok na náhradu mzdy. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2
Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu
zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj
schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči
zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom.“. Aj podľa

R 51/1975, náhrada mzdy, ako ju upravuje § 79 ods. 1 Zákonníka práce, je dôsledkom nesplnenia
povinnosti zamestnávateľa, ktorý je povinný prideľovať zamestnancovi, trvajúcemu na tom, aby ho
zamestnávateľ naďalej zamestnal, prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Priznanie tejto náhrady závisí
od možností a ochoty zamestnanca vykonávať prácu. Ak teda zamestnanec nie je schopný (napríklad
pre práceneschopnosť, keď mu patria nemocenské dávky) prácu vykonávať, nemá v tejto dobe nárok

na poskytnutie náhrady mzdy podľa ustanovenia § 79 Zákonníka práce.

11. Preto aj poukazovanie žalobkyne a jej právneho zástupcu na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS
331/2019 je v danom prípade právne irelevantné, nakoľko nemá súvis s predmetom tohto konania.
Okresný súd správne v bode 20. odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že v prípade, ak

má žalobkyňa za to, že jej žalovaný spôsobil PN a vznikla jej určitá škoda, tak táto škoda nemôže
byť subsumovaná pod žalobu o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ale musí
sa uplatniť z iných dôvodov. V danom prípade okresný súd zamietol žalobu žalobkyne nie z dôvodu
zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy v zmysle §79 ods. 2 Zákonníka práce, ale z dôvodu, že
žalobkyňa počas doby PN nemala nárok na náhradu mzdy.

12. Pokiaľ sa týka odvolania žalobkyne do trov konania, ani v tejto časti odvolací súd nepovažoval
odvolanie žalobkyne za dôvodné. Okresný súd správne poukázal na to, že žalobkyňa mala v konaní
úspech len čiastočný, a preto okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Odvolací
súd v zhode s okresným súdom poukazuje na to, že žalobkyňa v konaní nebola úspešná, pokiaľ sa týka

požadovanej náhrady mzdy počas PN, t. j. za obdobie od 23.09.2014 do 07.03.2015, a to z dôvodu, že
za toto obdobie nemala žalobkyňa nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného
pomeru tak, ako je to vyššie uvedené. V danom prípade teda výška plnenia nezávisela od úvahy súdu
(sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku tak, ako na to nesprávne poukazovala žalobkyňa v
odôvodnení svojho odvolania.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenie o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 255
ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci), pričom žalovanému, ktorý
bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy

odvolacieho konania mu nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvozmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.