Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/74/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203273
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123203273.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M., advokátkou, so sídlom v Trenčíne,
Jána Fabu 9, proti žalovanému E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, právne zastúpenému
JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín,
č. k. 18C/26/2023-13 zo dňa 18. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie tak, že
žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom
konaní, v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v
rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Žalovanému ďalej zakázal vstupovať do
bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom
na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym
odborom pre k. ú. C.. Vo výroku II. poučil žalovaného, že ako žalobca môže podať voči žalobkyni ako
žalovanej žalobu o náhradu škody spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia. Vo výroku
III. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení
uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti
na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, v
obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu
nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Súčasne žiadala, aby súd zakázal
žalovanému vstupovať do bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom
dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 551 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. C.. Súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp.
č. XXXX, postavenom na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 551 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. C.. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným
vyplývajú rozdielne názory ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa ako aj konflikt ohľadne zaplatenia

nedoplatku za elektrinu, pričom žalovaný informoval žalobkyňu, že požiadal ZSE o odpojenie
bytu od elektriny. Z lekárskej správy zo dňa 12.05.2023 vyplýva, že žalobkyňa vyhľadala lekársku
pomoc pre napadnutie manželom. Je v nej tiež uvedené, že ju ťahal za vlasy, za krk, zhodil ju na zem,
búchal do chrbta. Zo zvukového záznamu vyplýva, že žalovaný vulgárne nadal žalobkyni, keď ju označil
slovom „kurva“ a následne táto zvolala „au“ a kričala o pomoc. Právne vec súd posúdil podľa § 324 ods. 1,
3, § 325 ods. 1, 2 písm. f), h), § 337 ods. 1 CSP. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel súd k
záveru, že žalobkyňa osvedčila právo, ktorého ochrany sa domáha, a tým je jej telesná integrita. Rovnako
osvedčila aj potrebu ochrany tohto svojho práva, keď zo zvukového záznamu ako aj z lekárskych správ
zo dňa 12.05.2023 vyplynulo, že žalovaný na ňu fyzicky zaútočil, čím ohrozoval jej telesnú integritu. Súd
zastával názor, že za takéhoto stavu, keď sa žalovaný dopustil útoku na telesnú integritu žalobkyne, je
potrebné poskytnúť jej ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. f) CSP. Keďže bola splnená podmienka ohrozenia telesnej integrity žalobkyne, súd zakázal
žalovanému vstup do bytu, v ktorom sa žalobkyňa zdržiava, a v ktorom došlo aj k útoku na jej osobu
zo strany žalovaného. Aby došlo k účinnému eliminovaniu možných útokov zo strany menovaného voči
žalobkyni, zakázal súd v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP žalovanému aj priblížiť sa k nej na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou prípadov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia,
nakoľko mal za to, že priblížením sa žalovaného k žalobkyni by mohlo dôjsť k ďalším nežiaducim
zásahom do jej telesnej integrity. Pokiaľ žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie aj v
zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, v tomto smere súd poznamenal, že žalobkyňa by musela osvedčiť
vyššiu mieru násilia zo strany žalovaného a okrem toho nariadením neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. f) CSP sa jej poskytne rovnaká ochrana. Nariadením tohto neodkladného opatrenia
nebude zasiahnuté neprimeraným spôsobom do práv žalovaného, ktorý v danom byte nebýva, zdržiava
sa v mieste posledného spoločného pobytu účastníkov konania a byt navštevuje prevažne len za účelom
vyvolávania konfliktov so žalobkyňou. Aj keď žalovaný je týmto rozhodnutím bezpochyby
obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva k bytu, je potrebné si uvedomiť, že ochrana zdravia a
telesnej integrity žalobkyne požíva vyššiu mieru ochrany ako v tomto prípade výkon vlastníckeho práva
žalovaného. Nariadené neodkladné opatrenie súd časovo nijak neobmedzil, nakoľko mal za to, že
ochranu zdravia a telesnej integrity žalobkyne je potrebné poskytnúť bez časového obmedzenia, pričom
nič nebráni tomu, aby súd neskôr zrušil toto neodkladné opatrenie, ak pominú dôvody pre jeho
trvanie. Súd zdôraznil, že hlavným dôvodom pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia bol fyzický
útok žalovaného voči žalobkyni. Prípadné iné rozpory (majetkové, alebo týkajúce sa maloletých detí)
medzi účastníkmi nie sú spôsobilým dôvodom pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia, pretože
nariadené neodkladné opatrenie slúži na ochranu zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej
osoby. V predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že
žalobkyňa vo svojom návrhu uvádzala skutočnosti a okolnosti skutkových stavov, ktoré v
celom rozsahu popiera. Žalobkyňa sa v podaní stavia do polohy psychicky a fyzicky týranej osoby, čo
však nie je podľa žalovaného pravdou. Pred tým, ako ukončili svoje manželské spolužitie, rozhodla sa
žalobkyňa, že sa odsťahuje do bytu, ktorý parí do BSM účastníkov. Sporové strany zdieľali spoločnú
domácnosť aj s deťmi v rodinnom dome spolu s rodičmi žalovaného na ul. G. XXXX/XX A. C.. V
byte, do ktorého sa žalobkyňa odsťahovala, bola nájomníčka, s ktorou žalobkyňa ukončila nájomný
vzťah. Neskôr, počas doby, čo bol žalovaný v práci, si tam presťahovala časť spoločných hnuteľných
vecí, pričom ona sama rozhodla, aké veci si presťahuje – bez predchádzajúcej dohody so žalovaným.
Žalobkyňa si tak zo spoločnej domácnosti odniesla približne polovicu vecí, prioritne tie, ktoré mali nejakú
hodnotu, ostatné ponechala žalovanému. Keďže rodičia žalovaného, v ktorých dome účastníci žili, videli,
akým devastačným spôsobom sa žalobkyňa správa k žalovanému, a že sa táto odsťahovala, boli to oni,
ktorí jej zrušili trvalý pobyt na ich adrese. Nie je teda pravdou, že by jej tento trvalý pobyt zrušil žalovaný,
čo ju údajne malo utvrdiť v tom, že sa chce rozviesť. Návrh na rozvod manželstva síce podala dňa
17.03.2023, avšak žalovaný mal vedomosť o tom, že tento návrh mala nachystaný dlhodobo predtým a
spôsob, akým sa rodičia ostanú starať o deti, riešili účastníci už začiatkom februára 2023. Žalovaný
popieral, že by mal žalobkyni hovoriť, že je nula, že ju zničí, či že jej nič nepatrí. Vyvolávanie stresu
a nepohody u sporových strán bolo vzájomné, podľa žalovaného primárne vychádzalo od žalobkyne,
pričom tento uvítal, že odišla zo spoločnej domácnosti a práva a povinnosti k mal. deťom
si po jej odchode rodičia upravili dohodou. Mal za to, že vzťahy sa ukľudnia a on bude môcť žiť s
deťmi v pohode, bez neustálych hádok so žalobkyňou a jej osočovania a fyzického napádania, ktoré
znášal počas spolužitia. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný svojvoľne chodil do bytu, kde

sa presťahovala, kedykoľvek a brával si bez jej súhlasu veci. Podľa žalovaného je toto pravdou len v
tom smere, že si zobral veci, ktoré do BSM nepatria – televízor, ktorý kúpil pred uzavretím
manželstva, a lyže svojej sestry, ktoré žalobkyňa zobrala pri odchode zo spoločnej domácnosti. Tieto
veci vzal aj preto, že na facebookovej stránke „susedská burza“ zistil, že žalobkyňa predáva veci
patriace do BSM – lavicu a stôl za 150,- eur, pričom mal obavu, že takto odpredá aj veci, ktoré
jej nepatria. Uvedený predaj je už z fb stránky vymazaný. Žalobkyňa vyvolala hádku, pričom si
zapla nahrávanie telefónu a keď to žalovaný zistil, len chcel, aby nahrávku vymazala. Žalovaný namietal,
ako súd ustálil, že by sa malo z nahrávky jednať skutočne o konflikt žalobkyne a žalovaného. Počas
naťahovania sa o telefón aktívne napádala žalobkyňa jeho, pričom mu aj roztrhala sako, ktoré mal
oblečené. Na krik zavolali susedia políciu, s ktorou síce žalovaný odišiel, avšak ani polícia vzniknutú
situáciu nevyhodnotila spôsobom, že by v rámci svojich právomocí zakázali žalovanému
vstupovať do nehnuteľnosti. Aj keď polícii bolo zrejmé, že žalobkyni nebolo žiadnym spôsobom ublížené
a trvala na oznámení skutku, bola políciou poslaná na pohotovosť, aby sa zistil rozsah jej „zranení“.
Z lekárskych správ predložených žalobkyňou vyplýva, že má hematóm v oblasti palca ľavej nohy pri
zachovaní hybnosti a povrchový hematóm v oblasti krížovej kosti, žiadne iné poranenia však neboli
identifikované napriek žalobkyňou udávanému závažnému napadnutiu žalovaným: „udrel ju do tváre, aj
chrbta, spadla dolu tvárou, bolí ju ľavé koleno, pravé stehno, na chrbte, za krkom vzadu, zápästia, má
ranku na chrbte ľavej ruky ....“. Žalovaný poprel vyššie uvedené správanie, ktoré mal mať voči žalobkyni.
Priznal, že sa naťahovali o mobil, keďže ho žalobkyňa začala nahrávať a on si to neželal, avšak túto
neudrel a nespôsobil jej žiadne zranenia. Žalobkyňa účelovo prekrúca fakty, ktoré sa odohrali, s cieľom
dosiahnuť poškodenie žalovaného. Po incidente dňa 12.05.2023 napísal žalovaný žalobkyni e-mail,
aby si na byte vymenila zámok, od ktorého on nebude mať kľúč. Až dňa 23.05.2023 ho požiadala
žalobkyňa, aby presne špecifikoval byt, na ktorom môže zámok vymeniť a následne ho informovala,
že tak urobila. Žalovaný, na ktorého meno sú písané všetky služby spojené s prevádzkou
bytu, keďže žalobkyňa o toto nikdy nejavila záujem, len chcel, aby si žalobkyňa znášala všetky náklady
s jej bývaním spojené, pričom na tieto jej odmieta viac prispievať, keďže počas celého manželstva to
bol takmer výlučne on, kto znášal všetky finančné výdavky či už na domácnosť, alebo na bývanie. Z
uvedeného vznikol aj konflikt ohľadom doplatku elektriky, pričom žalobkyňa nedoplatok zaplatila a 1-icu
sumy si sanovala z peňazí, ktoré si sporové strany posielajú na deti. Naopak, je to žalovaný, ktorý
je od rozchodu so žalobkyňou atakovaný nemiestnymi správami od jej sestier, ktoré u
neho vyvolávajú dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom sa rozhodol toto vyhrážanie formou sms správ
riešiť podaním oznámenia. V danej veci považoval nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia za
nedôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého
zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu i z predložených
dôkazov podľa žalovaného vyplývalo, že hoci boli k incidentu sporových strán privolané
zložky polície, ani tieto incident nevyhodnotili spôsobom, ktorým by okamžite obmedzili žalovaného na
užívaní nehnuteľnosti. Naviac, žalovaný sám oznámil po incidente žalobkyni, aby si táto vymenila zámok
na byte (aj keď je byt v BSM) a sám sa tak dobrovoľne vzdal možnosti užívania spoločnej nehnuteľnosti.
Naviac, nebolo zrejmé, ako súd dospel k názoru, že na nahrávke predloženej navrhovateľkou je zrovna
konflikt medzi ňou a žalovaným, a nejedná sa o inú, možno aj zinscenovanú situáciu. Súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupoval v súlade s §
388 CSP a napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnuté uznesenie považuje
za vecne správne. Žalovaný mal výborný prehľad a vedel o všetkých veciach, ktoré si žalobkyňa z miesta
posledného spoločného bydliska manželov brala. Kontroloval jej totiž tašky a dokonca si sám z tašiek,
ktoré si žalobkyňa brala pri sťahovaní, vyberal veci, s ktorými nesúhlasil, aby si ich žalobkyňa vzala do
bytu. Žalobkyňa si z miesta posledného spoločného bydliska brala však predovšetkým svoje osobné
veci a primeranú časť vecí pre deti. Byt, do ktorého sa žalobkyňa sťahovala, bol z väčšej časti zariadený
nábytkom. Rodinní príslušníci žalovaného informovali žalobkyňu, že žalovaný sa rozhodol zrušiť jej
trvalý pobyt, naložil rodičov do auta a odviezol ich na mestský úrad, kde bol následne žalobkyni trvalý
pobyt zrušený. Iniciatíva vychádzala od žalovaného, nie od rodičov žalovaného. Rodičia žalovaného by
z vlastnej iniciatívy trvalý pobyt žalobkyni nezrušili. Žalovaný zrazu dôrazne popiera, že by žalobkyni
opakoval ako ju zničí. Jeho správanie pred a po odsťahovaní žalovanej z miesta posledného
spoločného bydliska manželov však ukazovalo, že popierané tvrdenie myslí vážne. Čiastočne súhlasila
len s tým, že v spoločnej domácnosti nebola situácia príjemná, a preto usúdila, že pre deti bude
najlepšie, keď sa odsťahuje. Chcela sa však odsťahovať čo najviac v pokoji s ohľadom

na deti, nie, že jedného dňa zistí, a aj to nie od žalovaného, že jej bol zrušený trvalý pobyt
a žalovaný zrazu na ňu nalieha, aby mu vrátila kľúče od posledného spoločného bydliska manželov.
Žalovaný sám potvrdil, že do bytu, teda do domácnosti žalobkyne, chodil bez jej vedomia v
čase, keď už v byte bola zo spoločnej domácnosti odsťahovaná. Skutočnosť, že žalovaný z
bytu televízor naozaj odniesol, vyplýva aj z dôkazu – emailu predloženého súdu žalovaným, kedy jej
žalovaný ponúkal, že jej televízor do bytu vráti. O predaji lavice a stola z bytu, v ktorom
býva žalobkyňa, žalovaný vedel dopredu. Žalobkyňa predložila súdu nahrávku incidentu, pri ktorom ju
žalovaný napadol dňa 12.05.2023. Dátum a čas nahrávky sa dá ľahko vyčítať z metadát priloženého
súboru (12.05.2023 14:34). Ak má žalovaný pochybnosť o autenticite, čase a pod. nahrávky,
žalobkyňa mu rada poskytne súčinnosť, aby si mohol dať predmetný súbor na forenznú analýzu rovno
z jej zariadenia. Je prakticky vylúčené, aby sa jednalo o nahrávku inej situácie, z iného
dňa a iných osôb. Následne totiž susedka volala políciu, pričom určite existuje aj záznam o volaní na
tiesňovú linku a minimálne záznam, že bola žalovanému udelená pokuta za tento skutok, v policajných
záznamoch existuje. To, prečo polícia nakoniec nevyhodnotila skutok ako trestný čin, ale len priestupok,
žalobkyňa nevie, polícia ju informovala, že vo veci existuje už len úradný záznam. Žalobkyňa priložila
fotografie odfotené v deň incidentu a 2 dni po incidente. Podľa žalobkyne, ak bol žalovaný schopný
zásahu do telesnej integrity žalobkyne kvôli 50 eurám, má žalobkyňa skutočne oprávnenú obavu, čo
bude žalovaný schopný vykonať, keď sa vyskytne sporná situácia týkajúca sa vyšších súm. Žalobkyňa
mala za to, že si je žalovaný vedomý, že incident z 12.05.2023 presiahol určitú hranicu akceptovateľnosti.
Žalobkyňa však žalovanému neverí, nakoľko pravidelne porušoval dohody a robil žalobkyni veci napriek.
V danom prípade možno konštatovať, že nielenže bola neodkladná úprava pomerov na mieste, ale
realita po vydaní neodkladného opatrenia ukázala, že výchovný zákrok mal zmysel. Žalobkyňa
nemusí každý deň pri návrate z práce tŕpnuť, či si ju žalovaný niekde „nepočká“ a rovnako, či byt a
svoju domácnosť nájde v rovnakom stave, ako ju pri odchode do práce nechávala. Žalobkyňa utrpela
fyzické zranenia, aj keď našťastie „len“ podliatiny z incidentu, ktorý vyvolal žalovaný v byte, v ktorom
býva žalobkyňa, a do ktorého žalovaný prišiel bez pozvania (a do ktorého pravidelne chodil aj v čase
neprítomnosti žalobkyne). Psychické zranenia sa fotograficky zdokumentovať nedajú. Žalovaný cielene
stupňoval svoje nevhodné správanie voči žalobkyni, pričom dňa 12.05.203 došlo k incidentu, pri ktorom
žalobkyňu fyzicky napadol v jej domácnosti. Po odchode s policajnou hliadkou bola žalovanému uložená
pokuta. Žalobkyňa bola toho názoru, že uloženie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako o ňom
rozhodol súd, presne zodpovedá naliehavosti situácie, ktorá ním bola upravená. Je presvedčená, že
hodnoverne osvedčila aj dôvodnosť aj trvanie nároku, ktorému sa neodkladným opatrením
poskytuje ochrana. Žalobkyňa má záujem žiť pokojný život. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že sa plne pridržiava svojho odvolania.
Mal za to, že odvolanie vyjadruje jeho osobný pohľad na situáciu, ktorá bola žalobkyňou vyprovokovaná a
účelovo snímaná. Žalobkyňa sa aj vo svojom vyjadrení štylizovala do pozície bezbrannej ženy a uvádza
vo vyjadrení skutočnosti, ktoré nie sú podľa žalovaného pravdivé. Žalobkyňa sama rozhodovala, čo si
zo spoločnej domácnosti odnesie a žalovanému neustále pripomínala, že má nárok na polovicu.
Poprel, že by chodieval kedykoľvek do bytu (v BSM), do ktorého sa žalobkyňa odsťahovala. Bol tam raz,
kedy si zobral svoj televízor a lyže svojej sestry, ktoré žalobkyňa svojvoľne odniesla. Rovnako
poprel, že by žalobkyňa rozpredávala spoločný majetok po vzájomnej dohode. Toto robila svojvoľne a od
konania upustila až po tom, čo ju žalovaný upozornil, že s tým nesúhlasí, a že predáva spoločné veci
bez jeho vedomia. Namietal, že zo žiadnej lekárskej správy (predložila 2 ks) nevyplývalo, že by sa čo i
len sťažovala na bolesť pravej ruky. Žalobkyňa nikdy nebola obeťou domáceho násilia, účelovo prekrúca
fakty, aby žalovanému uškodila. Žalovaného na užívaní nehnuteľnosti neobmedzili ani privolané zložky
polície, ktoré sú v obdobných veciach mimoriadne citlivé a obmedzenie užívania nehnuteľnosti
využívajú veľmi často. Evidentne situáciu aj zo svojej praxe vyhodnotili úplne iným spôsobom, ako
žalobkyňa, ktorej ide výlučne o poškodenie žalovaného a jeho práv. Aktuálne má žalobkyňa vymenený
zámok na byte, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/38/2023 zo
dňa 04.07.2023, pričom rodičia detí uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností
k spoločným mal. deťom. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil,
preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že boli osvedčené všetky skutočnosti
potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä to, že žalovaný sa
k žalobkyni správal tak, že ohrozil jej telesnú integritu. Súd mal za to, že za takéhoto stavu, keď sa
žalovaný dopustil útoku na telesnú integritu žalobkyne, čo bolo osvedčené z priloženého zvukového
záznamu ako aj z lekárskych správ zo dňa 12.05.2023, je potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu
prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Aby
došlo k účinnému eliminovaniu možných útokov voči žalobkyni, súd tiež podľa § 325 ods. 2 písm. h)
CSP zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať
z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia
takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

12. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP
sú splnené v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť
ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného
opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť s cieľom
zabrániť akémukoľvek násiliu v blízkych vzťahoch.

13. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie
o tom, že žalobkyňa osvedčila, že žalovaný svojim konaním ohrozuje jej fyzickú integritu, čím bola daná
bezodkladná potreba úpravy pomerov strán konania nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 1 písm. f) CSP a neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP o uložení
zákazu priblíženia.

14. V predmetnej veci bolo osvedčené, že žalovaný sa dopustil násilia voči žalobkyni. Z lekárskej správy
zo dňa 12.05.2023 vyplýva, že žalobkyňa bola ošetrená lekárom, pričom ako anamnéza bolo uvedené,
že žalobkyňa bola napadnutá manželom, ktorý ju mal ťahať za vlasy, za krk, zhodil ju
na zem, búchal do chrbta a chcel dostať mobil od nej. Bez ohľadu na rozsah zranení, ktoré namietal
žalovaný, týmto bolo osvedčené, že žalovaný do telesnej integrity žalobkyne zasiahol. Žalobkyňa na
podporu svojich tvrdení aj v odvolacom konaní predložila fotografie o rozsahu jej zranení, ktoré jej mal
spôsobiť práve žalovaný. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom neodkladného opatrenia nie je
zistenie skutkového stavu tak, ako v konaní vo veci samej, ale len osvedčenie rozhodujúcich skutočností

potrebných pre to, aby bola zistená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalovaný
síce namietal skutočnosti, ktoré boli uvedené v anamnéze predmetnej lekárskej správy, no zároveň
sám priznal, že k incidentu došlo, keď uviedol, že sa naťahovali o mobil a keď susedia s ohľadom na
krik žalobkyne zavolali políciu. Poprel však, že by žalobkyňu udrel, čo je ale v rozpore
s lekárskou správou a zvukovým záznamom, ktoré žalobkyňa súdu predložila. Skutočnosť, že žalobkyňa
bola napadnutá žalovaným, čím jej boli spôsobené zranenia, žalobkyňa v konaní dostatočne osvedčila.
Tvrdenia žalobkyne podporoval aj zvukový záznam, z ktorého aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,
že žalobkyňa bola napadnutá a kričala o pomoc. Pokiaľ žalovaný namietal autenticitu záznamu,
odvolací súd má za to, že tento osvedčoval práve fyzické napadnutie žalobkyne žalovaným
v miere nevyhnutnej pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné vyhodnotenie incidentu
zo strany polície, ako namietal žalovaný (teda, že nedošlo k vylúčeniu jeho užívania nehnuteľnosti na
mieste políciou), nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre účely konania o nariadení neodkladného
opatrenia relevantné, keď účelom poskytnutej ochrany je práve zamedzenie ďalších incidentov, ktoré
môžu mať s ohľadom na vzťah žalobkyne a žalovaného (s prihliadnutím na ich minulosť
manželského páru a spoločné záväzky z toho vyplývajúce) v budúcnosti stupňujúcu sa povahu. Intenzita
zásahu žalovaného do telesnej integrity žalobkyne, ako bola v konaní osvedčená, je dostačujúca pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f) CSP a odôvodňujúca aj neodkladné
opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP.

15. Neodkladné opatrenie, ktorým sa uloží žalovanému, aby nevstupoval do bytu bez časového
obmedzenia, zároveň v predmetnej veci nebude predstavovať neprimeraný zásah do práv žalovaného,
ako uviedol aj súd prvej inštancie, s ohľadom na to, že žalovaný v tejto nehnuteľnosti nebýva, keď aj
žalovaný sám uvádzal v podanom odvolaní, že navrhol žalobkyni, aby si vymenila zámok na byte, čo ona
aj urobila. Súd prvej inštancie správne žalovaného poučil o možnosti domáhať sa náhrady škody voči
žalobkyni žalobou a odvolací súd zdôrazňuje, že stav vytvorený nariadeným neodkladným opatrením nie
je nemenný a v zmysle § 334 CSP súd na návrh (žalovaného) neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, a preto jej odvolací súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 8. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.