Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-1Csp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118214165
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:1118214165.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa

a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpeného advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému 1: Š. C.G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. XXX/XX, XXX XX Z. N., a žalovanému 2: O. C., D..
XX.XX.XXXX, H. N. D. XX, XXX XX Z. N., o zaplatenie 665 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný 1 má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný 2 má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava 1 dňa 21.08.2018 domáhal, aby súd
žalovaných 1 a 2 zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 665 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.08.2018 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tvrdeniami, že žalobca a žalovaný 1 uzatvorili poistnú zmluvu č.
návrhu 3491490889 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla so začiatkom poistenia od 08.08.2012 na dobu neurčitú. Dňa 04.08.2014 bola v
Poľsku poisteným motorovým vozidlom EČV: G. spôsobená dopravná nehoda tak, že žalovaná 2 jazdila
poisteným motorovým vozidlom EČV: G., dostala šmyk a následne narazila do bezpečnostnej bariéry a
spôsobila škodu. Majetková škoda bola vyčíslená na sumu vo výške 16.553,06 eur, ktorú škodu žalobca
poukázal dňa 21.08.2015 spoločnosti Compenza a.s. Waršava. Nakoľko ani žalovaný 1 ako poistník,
ani žalovaný 2 ako poistený poistnú udalosť nenahlásili v lehote 30 dní od vzniku škodovej udalosti,
žalobcovi vznikol nárok na náhradu časti poistného plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu žalobca vyzval žalovaného 1 výzvou zo dňa 20.04.2018
na náhradu časti poskytnutého poistného plnenia vo výške 665 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia
výzvy.Žalovaná2uznala,žedňa04.08.2014jazdilapoistenýmmotorovýmvozidlomanadiaľnicidostala
šmyk. Jej tvrdenie, že nepoškodila žiadne auto je bezvýznamné, nakoľko v dôsledku dopravnej nehody
bola spôsobená vecná škoda na bezpečnostných bariérach. Žalovaný 1 a žalovaný 2 náhradu časti
poskytnutého poistného plnenia vo výške 665 eur nezaplatili.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil faktúru 289/09/2014, informácie o nárokoch, návrh
na uplatnenie regresnej pohľadávky, odpoveď, odvolanie, poistku, poistnú zmluvu, správu o nehode,
správu o škode, úradný záznam, výpis z inkasného účtu, výpis z databázy o poskytnutom plnení,
zápisnicu z rokovania, žiadosť o konečnú náhradu a žiadosť o krytie.4. Dňa 20.03.2019 Okresný súd Bratislava 1 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných
na zaplatenie nárokov žalobcu uplatnených žalobou. Uznesením zo dňa 10.07.2019 bol platobný rozkaz

zrušený z dôvodu podania odporu tak zo strany žalovaného 1 ako aj zo strany žalovaného 2.

5. Žalovaný 1 v odpore poprel nárok žalobcu v celom rozsahu, pričom uviedol, že žalovaná 2, ktorej
požičal motorové vozidlo EČV: G. na cestu do Poľska dňa 04.08.2014 ho informovala, že na ceste
dostala šmyk, s vozidlom zišla do jarku pri ceste, na miesto prišli poľskí policajti, ale žiaden záznam o

nehode neurobili. Pri udalosti došlo iba k poškodeniu vozidla žalovaného 1 v rozsahu nepatrnej škody,
oprava stála 400 eur, preto nebol dôvod hlásiť nehodu poisťovni. O škode sa žalovaný 1 dozvedel až
z listu žalobcu zo dňa 13.03.2018, na ktorý mu odpovedal. Vo svojej odpovedi žalobcovi uviedol, že
nepovažoval za povinnosť udalosť hlásiť poisťovni, nakoľko žalovaná 2 do žiadnych zábran nenarazila,
ale odhodilo ju do inej strany vozovky, ako boli zábrany. Fotografie predložené žalobcom nemôžu byť z
tejto nehody, keďže sú datované dátumami 31.01.2005, 13.10.2007 a ostatné sú bez dátumu. Vozidlo

nemohlo takú škodu spôsobiť, nakoľko vozidlo je plechové a zábrany betónové. Žalovaný zároveň
vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, keďže premlčacia lehota začala plynúť dňa 05.08.2015
a uplynula dňom 04.08.2017. Žalovaný 1 žiadal z uvedených dôvodov žalobu zamietnuť.

6. Žalovaná 2 v odpore rovnako nárok žalobcu poprela v celom rozsahu. Namietala, že nie je pasívne

legitimovaná v tomto spore, nakoľko nemala a nemá so žalobcom uzatvorenú žiadnu zmluvu o poistení
motorového vozidla EČV: G. a preto nemohla vedieť, že podľa poistnej zmluvy je povinná do 30 dní od
dopravnej nehody nahlásiť poistnú udalosť. Žalovaná 2 rovnako vzniesla námietku premlčania nároku
žalobcu, ktorú odôvodnila rovnako ako žalovaný 1. Ďalej uviedla, že poistná udalosť sa nestala tam
ako je popísaná v protokole o nehode. Je pravda, že na ceste v Poľsku dostala šmyk a havarovala, ale

poľský policajti neurobili na mieste žiaden zápis, opýtali sa jej, či je v poriadku a prešetrenie okolo nehody
skončili. Nemala dôvod nahlasovať poistnú udalosť poisťovni, nakoľko do žiadnych zábran nenarazila,
ale odhodilo ju do inej strany vozovky, ako boli zábrany. Žalobcom predložené fotografie nemôžu byť z
predmetnej dopravnej nehody. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

7. Z dôvodu námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava 1 vznesenej oboma
žalovanými bol spor postúpený miestne príslušnému Okresnému súdu Kežmarok.

8. Žalobca sa k odporom nevyjadril.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.01.2022 tak, že žalovaných 1 a 2 zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 665 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
665 eur od 22.08.2018 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Voči tomu rozsudku sa odvolali obaja žalovaní. Krajský súd v Prešove ako odvolací
súd uznesením zo dňa 31.01.2023, č.k. 17CoCsp/28/2022 - 123 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a

vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvodnú odvolaciu námietku krajský súd považoval
námietku žalovaných týkajúcu sa výšky regresu. Uviedol, že v ďalšom konaní je potrebné vysporiadať sa
s obranou žalovaných, ktorá spočíva v rozpornosti vzniknutej škody na zariadení inštalovanom na ceste,
pokiaľ žalobca relevantným spôsobom toto poškodenie zariadenia nepreukáže. Rovnako odvolací súd
mal za to, že je potrebné sa vysporiadať aj s námietkami žalovaných, ktoré smerujú k spochybneniu

dôkazov predložených žalobcom, ktoré sa netýkajú sporného obdobia, ale boli vytvorené v inom období
než v čase dopravnej nehody. Až na základe dôkazov, ktoré môže vykonať aj sám súd, bude možné
skutkovo ustáliť výšku škody a spôsob výpočtu regresného nároku z tejto škody.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom žaloby a odporov žalovaného

1 a žalovaného 2 a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
navrhnutých a predložených stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 04.08.2014 došlo v Poľsku k dopravnej nehode poisteným motorovým vozidlom EČV: KK673BK
tak, že žalovaná 2 dostala šmyk a následne narazila do bezpečnostnej bariéry a spôsobila škodu.

Majetková škoda bola vyčíslená na sumu vo výške 16553,06 eur, ktorú škodu žalobca poukázal dňa
21.08.2015 spoločnosti Compenza a.s. Waršava. Žalovaní škodu poisťovni v lehote 30 dní od udalosti
nenahlásili. Z titulu spoluúčasti vyzval žalobca žalovaného 1 dňa 20.04.2018 na úhradu sumy 665 eur.12. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov poistený je povinný
písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia

Slovenskej republiky.
13. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov poisťovateľ má proti
poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov

hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 .
14. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov poisťovateľ má proti
poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za
nehovyplatilzdôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,akspôsobilškodumotorovým

vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 .

15. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov právo poisťovateľa na

náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa
vyplatenia poistného plnenia.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný 1 uzatvorili poistnú zmluvu,
č. návrhu 3491490889 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla EČV: G. so začiatkom poistenia dňa 08.08.2012. Táto skutočnosť medzi stranami
sporu sporná nebola.
17. Rovnakonebolosporné,žedňa04.08.2014bolavPoľskejrepublikepoistenýmmotorovýmvozidlom
EČV G. spôsobená nehoda, v dôsledku toho, že žalovaná 2, v čase keď jazdila poisteným motorovým
vozidlom dostala šmyk.

18. Naopak, medzi stranami sporu bola sporná škoda, ktorá v dôsledku nehody vznikla a jej rozsah,
porušenie povinnosti oznámiť žalobcovi vznik škody v 30 dňovej lehote, pasívna legitimácia žalovanej
2, nedostatok ktorej namietala v odpore a premlčanie nároku žalobcu v dôsledku vznesenej námietky
premlčania oboma žalovanými.
19. Povinnosť nahlásiť poisťovni vznik škody vyplýva priamo zo zákona a túto povinnosť má tak žalovaný

1 ako poistník ako aj žalovaný 2 ako poistený. Preto pasívna legitimácia v tomto spore je daná u oboch
žalovaných. Vo vzťahu k žalovanému 1 ide o spotrebiteľský spor podľa § 52a Občianskeho zákonníka.
20. Vznesenú námietku premlčania súd hodnotil ako nedôvodnú a to s poukazom na ustanovenie §
12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, kde je stanovená pre uplatnenie

regresného nároku na súde osobitná 3 ročná premlčacia lehota. Žalobca dňa 21.08.2015 vyplatil
poškodenej strane sumu vo výške 16.553,06 eur. Žaloba vo veci bola podaná na súd dňa 21.08.2018,
teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Nárok žalobcu uplatnený žalobou tak premlčaný nie je.
21. Žalobca v rámci procesného útoku tvrdil, že žalovaná 2, ktorá v čase nehody jazdila poisteným
vozidlom, dostala šmyk a následne narazila do bezpečnostnej bariéry a spôsobila škodu, ktorá bola

vyčíslená na sumu 16.553,06 Eur. Na preukázanie týchto tvrdení predložil hlásenie o nehode (v poľskom
jazyku bez úradného prekladu) ako aj úradný záznam zo dňa 08.04.2014.
22. Žalovaní v rámci popretia skutkových tvrdení žalobcu zhodne tvrdili, že k poškodeniu
bezpečnostných bariér, ktoré bolo uplatnené voči žalobcovi poľskou stranou dôjsť nemohlo, keďže auto,
ktoré dostalo šmyk je plechové a bariéry betónové. Auto po šmyku skončilo na opačnej strane vozovky

ako sú poškodené bariéry. Polícia, ktorá bola privolaná na miesto nehody, nevyhotovila žiaden záznam
a potom čo sa dopytovali na zdravotný stav žalovanej 2 odišli. Na preukázanie týchto tvrdení, žalovaní
nenavrhli vykonať žiaden dôkaz.
23. Z prostriedkov procesného útoku a obrany sporových strán možno k priebehu nehodového deja
ustáliť, že auto, ktoré v tom čase viedla žalovaná 2 dostalo šmyk. Tvrdenie žalovaných, že polícia

z udalosti nevyhotovila žiaden záznam vyvracia žalobcom predložená správa o nehode podpísaná
príslušným policajtom. Táto listina však bola súdu predložená v poľskom jazyku, bez príslušného
prekladu do úradného jazyka v ktorom sa konanie vedie. Sporný ostal následok nehody, ktorým
podľa žalobcu bol náraz do cestnej bariéry a jej poškodenie, podľa žalovaných auto zišlo z cestya do ničoho nenarazilo. Okolnosti dopravnej nehody sú zaznamenané v úradnom zázname zo dňa
08.04.2014. Zo záznamu vyplýva, že okrem poškodenia vozidla došlo aj k poškodeniu dopravného
zariadenia - bariéry, avšak nijako nie je zaznamenaný rozsah tohto poškodenia. Ďalej zo záznamu

vyplýva, že priebeh a okolnosti nehody boli stanovené na základe informácií účastníka a poškodenia
vozidla. Treba poukázať na to, že z úradného záznamu nie je možné zistiť osobu, ktorá tento záznam
spísala, čím nie je možné verifikovať správnosť či úplnosť údajov v ňom uvedených. Fotodokumentácia,
na ktorú žalovaní poukazujú, nebola ako dôkaz na preukázanie nároku žalobcu navrhnutá žalobcom
v súdnom konaní. Preto s poukazom aj na vyjadrenie žalovaných k týmto fotografiám, ktoré sami

predložili, z uvedenej fotodokumentácie neplynú pre závery súdu žiadne relevantné skutočnosti, keďže
aj podľa žalovaných následky dopravnej nehody na nich zaznamenané nie sú. Vzhľadom na uvedené
z vykonaného dokazovanie nie je možné s určitosťou ustáliť záver o následkoch dopravnej nehody vo
vzťahu ku vzniknutej škode na dopravnom zariadení.
24. Samotný rozsah spôsobenej škody, ktorú žalobca za žalovaných uhradil rovnako vyplýva z
predložených listinných dôkazov. Žalobca na základe likvidačnej správy zistil rozsah svojej povinnosti

plniť, pričom vychádzal z dokladov, ktoré predložila poškodená strana. Žalobca dňa 21.08.2015
poškodenému uhradil spolu sumu 16.553,06 Eur.
25. Z poskytnutého plnenia, ktoré žalobca vyplatil poškodenému v rámci regresu žiadal od žalovaných
zaplatenie sumy 665 Eur. Z prostriedkov procesného útoku nie je možné zistiť, akými úvahami sa
žalobca spravoval pri určovaní výšky tohto regresu. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k výške

uplatňovaného regresu poukázal na to, že pre ani netvrdené okolnosti ustálenia tohto nároku nie je
možné zistiť, či v rámci procesného útoku žalobca svoj nárok riadne preukázal. V kontexte oprávnenia
podľa § 295, kedy súd môže v spore so spotrebiteľom obstarať aj taký dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, treba poukázať na to, že strany sporu majú primárnu
povinnosť uvádzať úplné a pravdivé opísanie skutkových okolností a to už v žalobe, prípadne svojich

vyjadreniach a na ich preukázanie navrhnúť dôkazy. V tomto smere, keďže žalobca k výpočtu výšky
regresu neuviedol žiadne tvrdenia, v konečnom dôsledku musí znášať procesné následky, ktoré sa
odzrkadliavovýsledkusporu.Vsporochsprocesnouochranouslabšejstrany,okolnostiakýmspôsobom
žalobca dospel k výške plnenia, ktorého sa od žalovaných domáha, sú podstatnými okolnosťami, ktoré
má strana sporu tvrdiť, a preto s poukazom na § 140 ods. 2 CSP, kedy doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe sa považuje za zmenu žaloby a v spojení s § 294 CSP, kedy ak je
žalovaným spotrebiteľ (ako v tomto prípade) zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa,
na prípadné doplnenie skutkových okolností ohľadom spôsobu výpočtu výšky regresnej náhrady by súd
prihliadnuť ani nemohol. Predmetom dokazovania sú len tie skutočnosti, ktoré sú v rámci procesnej
aktivity strany sporu tvrdené a ktoré sú sporné.

26. Nakoľko žalobca nepreukázal rozsah spôsobenej škody na cestnom zariadení, ku ktorému malo
dôjsť pod vplyvom šmyku motorového vozidla, ktoré v tom čase viedla žalovaná 2 a teda dôvodnosť
vyplatenia sumy 16.553,06 Eur poškodenému a neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno
dôkazné vo vzťahu k spôsobu určenia výšky požadovaného regresného nároku voči žalovaným, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

29. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi poľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v

konaní. Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní.
Preto súd žalobcu zaviazal uhradiť žalovaným nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPoprad.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.