Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lýdia Gálisová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122202484
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122202484.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C.
XXX, P., zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Dominik Lednický, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 16,
Nitra, IČO: 53 325 371, proti žalovaným v 1. rade I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. nad Z. XXX, a v 2.
rade Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXb, XXXX A., P., zastúpený žalovaným v 1. rade, o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti výroku V. uznesenia Okresného
súdu Nitra zo dňa 19. septembra 2022 pod č.k. 12C/15/2022-108, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade p r i z n á v

a v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením schválil zmier strán sporu v nasledovnom znení: prvým výrokom zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade B.,
katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v okrese B., katastrálne územie: B. P. nad Z., zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, ako pozemok parcelného registra "C", parcelné č. XXXX/XX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcelného registra "C", parcelné č. XXXX/XX, záhrada o
výmere XXX m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/XX. Druhým
výrokom nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade B., katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese B.,
katastrálne územie: B. P. nad Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ako pozemok parcelného registra
"C",parcelnéč.XXXX/XX,zastavanáplochaanádvorieovýmereXXXm2,pozemokparcelnéhoregistra
"C",parcelnéč.XXXX/XX,záhradaovýmereXXXm2,stavba-rodinnýdomsosúp.č.XXXpostavenýna

parcele č. XXXX/XX, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti. Tretím výrokom uložil žalobcovi
povinnosť titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu vo výške 12.050 eur a
žalovanému v 2. rade sumu vo výške 12.050 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Štvrtým
výrokom vrátil súdny poplatok žalobcovi vo výške 1.017 eur prostredníctvom: Slovenská pošta, a.s. -
prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po
právoplatnosti tohto uznesenia. Posledným, piatym výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania v

plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na ustanovenia § 148 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP, § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch.
1.1. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pred začatím pojednávania právny zástupca žalobcu doručil

súdu aj žalovaným návrh na mimosúdnu dohodu, dal vyhotoviť nový znalecký posudok na ocenenie
nehnuteľnosti. Pred začatím pojednávania sa strany sporu dohodli na zrušení a vyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva a uzatvorili zmier. S poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1, 2 CSP zmier uzatvorený
medzi stranami sporu schválil, nakoľko strany sporu sa takto dohodli a navrhnutý zmier nie je v rozpore
s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, ani ich neobchádza. O vrátení 90 % zaplateného

súdneho poplatku rozhodol s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch. Žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 1.130 eur.
1.2. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania
priznal v plnej výške, pretože mal vo veci plný úspech. V sporových konaniach sa uplatňuje zásada
úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, o ktorého žalobe

bolorozhodnutétakakonavrhol,máprávonanáhradutrovkonaniaprotineúspešnejstrane-žalovaným.
Nezistil žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2
CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, o výške bude rozhodovať samostatným uznesením
vyšší súdny úradník. Priznanie nároku na náhradu žalobcovi proti žalovaným odôvodnil tým, že napriek
vzájomnej komunikácii k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

medzi nimi nedošlo. Pokiaľ chcel žalobca situáciu ako jeden z podielových spoluvlastníkov riešiť, nemal
na výber a musel sa obrátiť s podanou žalobou na súd. K uzatvoreniu zmieru došlo až po podaní žaloby
na súd a žalovaní so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasili, súhlasili aj s
prikázaním nehnuteľností žalobcovi a žalobou tak ako navrhoval žalobca, avšak k tomuto došlo až po
podaní žaloby na súd, kedy už vznikli žalobcovi trovy v súvislosti s právnym zastúpením.

2. Obaja žalovaní podali v zákonnej lehote samostatne odvolania voči výroku V. uznesenia súdu prvej
inštancie, ktoré boli obsahovo úplne totožné.
2.1. Uviedli, že v poučení napadnutého uznesenia absentuje poučenie o možnosti podať odvolanie proti
výroku V., preto možno v zmysle § 362 ods. 3 CSP podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia. Namietali, že napadnutý výrok je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázali pritom na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 404/22 zo dňa 05.04.2022, ktorý citovali.
PodľajudikatúryÚstavnéhosúduČRsavkonaníozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemôže vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci,
keďže takéto konanie má osobitnú povahu ako iudicium duplex. Preto v predmetnom konaní sú všetci
účastníci v procesnom postavení žalobcu i žalovaného vzájomne, z čoho vyplýva, že nejde o tzv.

klasické sporné konanie, výsledkom ktorého teda nie je tzv. víťaz a porazený. Predmetné rozhodnutie
Ústavného súdu ČR je aktuálne a v plnom rozsahu použiteľné aj v slovenskom procesnom práve aj
vzhľadom na obdobnú právnu úpravu inštitútu náhrady trov konania. Poukázali na rozhodnutia sudkyne
Mgr. Heinrichovej vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12C/51/2021 zo dňa 20.04.2022 a sp.zn.
12C/2/2022 zo dňa 23.03.2022. Vzhľadom na diametrálne odlišné rozhodnutia o trovách konania v

obdobných veciach bolo rozhodnutie v predmetnej právnej veci nepredvídateľné a vzhľadom k ich
legitímnym očakávaniam ako žalovaných týmto rozhodnutím zasiahla do ich práv na súdnu ochranu.
Navrhli preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a rozhodnúť tak, že žalobcovi sa
náhrada trov konania nepriznáva.
3. Žalobca sa k odvolaniu písomne vyjadril a uviedol, že tvrdenie žalovaných žiadnym spôsobom

nereflektuje bod 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde súd jasne odôvodnil priznanie trov
žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V odvolaní sa žalovaní odvolávajú iba na jediný
nález Ústavného súdu ČR, v ktorom účelovo vytrhávajú úseky textu samotného nálezu. Poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.12.2013, sp.zn. 22 Cdo 1795/2013, zo dňa 10.09.2014,
sp.zn. 22 Cdo 3389/2014, zo dňa 27.10.2015, sp.zn. 22 Cdo 2059/2015. Mal za to, že v zmysle princípu

právnej istoty je v prvom rade potrebné prihliadať na ustanovenia slovenského právneho priadku (v
tomto prípade CSP) a judikatúru slovenských súdov. Napriek tomu, že v niektorých oblastiach práva je
súčasťou rozhodovacej praxe preberanie rozhodnutí ústavných a najvyšších súdov iných krajín, nie je
možné automaticky aplikovať a odkazovať na rozhodnutia cudzokrajných súdov, ako sa o to pokúšajú
žalovaní. Judikatúra slovenských súdov sa zatiaľ neopiera o vyššie uvedený nález a neprezentuje

predmetný právny názor. Poukázal pritom na veľký komentár Civilného sporového poriadku a na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8 Sžo 215/2010.
3.1. Uviedol, že kontaktoval žalovaného v 1. rade dňa 04.01.2022 a žalovaného v 2. rade dňa
11.01.2022 s ponukou na mimosúdne vyriešenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti mailom aj listinne. Žalovaným predložil riadne vyhotovený znalecký posudok na sumu vo

výške 80.000 eur za nehnuteľnosť, a to za účelom predloženia nezávislého ohodnotenia nehnuteľnosti.
Hodnota za spoluvlastnícke podiely pre každého žalovaného predstavovala sumu 10 000 eur. Po
vzájomnej komunikácii k dohode nedošlo, žalovaní si nehnuteľnosť cenili na 140 000 až 200 000 eur. Z
toho dôvodu bol donútený vyriešiť predmetnú záležitosť súdnou cestou. Žalobou zo dňa 03.03.2022 sadomáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva
za náhradu. V súvislosti s časovým odstupom od vyhotovenia znaleckého posudku a priebehu súdneho
konania, prvoinštančný súd požadoval vypracovanie dodatku k znaleckému posudku, resp. nový

znaleckýposudok.Nazákladetohodalvypracovaťnovýznaleckýposudok,ktorýnehnuteľnosťohodnotil
na sumu 96 400 eur, čo predstavovalo náhradu za spoluvlastnícky podiel pre každého žalovaného vo
výške 12 050 eur. Napriek tomu, že žalovaní požadovali v mimosúdnej komunikácii za spoluvlastnícky
podiel podstatne navýšenú cenu ako vychádzala zo znaleckého posudku, v súdnom konaní ju boli
ochotní akceptovať, na základe čoho bol uzavretý zmier. Správanie žalovaných v konaní pred súdom

označil za nelogické a šikanózne. Žalovaní sa snažili predmetnú záležitosť zdržovať neuvedomujúc si
zbytočné navyšovanie trov konania, a to napriek upozorneniam právneho zástupcu.
3.2. Dodatočným návrhom na mimosúdne urovnanie zo dňa 08.09.2022 sa snažil vyriešiť situáciu
zmierom pred samotným pojednávaním, na čo žalovaní vôbec nereagovali, čo zapríčinilo ďalšie
zbytočné pojednávanie dňa 19.09.2022, na ktorom už na návrh pristúpili. Vzhľadom na aktuálnu súdnu
prax je potrebné prihliadať na zavinené nehospodárne správanie žalovaných, ktoré zapríčinilo vznik

zbytočných trov konania na jeho strane. Zo spisu je nespochybniteľné, že žalobe bolo vyhovené ako
navrhoval v plnom rozsahu. Mal za to, že prvoinštančný súd správne vychádzal zo zásady úspechu vo
veci vyjadrenej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Tvrdenie žalovaných, že uznesenie je nepredvídateľné a
bolo ním zasiahnuté do ich práv na súdnu ochranu nemá oporu v zákone a je účelové. S prihliadnutím na
celkový priebeh konania počnúc mimosúdnou komunikáciou je evidentné, že nákladom na trovy konania

bolo možné predísť. Mal plný úspech vo veci, čo na záver uznali žalovaní, ktorí boli ochotní uzavrieť
zmier a pristúpiť na pôvodný návrh, zrušenia podielového spoluvlastníctva, spôsobu jeho vyporiadania
samotnej výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že

spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a v 2.
rade nie sú dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom V., výroku, týkajúcom sa trov
konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.03.2022
domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K žalobe pripojil znalecký posudok Ing.
Martina Hanzlíka č. 143/2021 zo dňa 12.12.2021, návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva zo dňa 03.01.2022, mailovú komunikáciu, podacie lístky a výpis z LV č.
XXXX okres B., obec B., kat. úz. B.u. Po doručení vyjadrení k žalobe a pojednávaní dňa 25.07.2022,
žalobca predložil ďalší znalecký posudok Ing. Martina Hanzlíka č. 111/2022 zo dňa 15.08.2022. Na
pojednávaní dňa 19.09.2022 žalovaní súhlasili s navrhovaným zmierom, nesúhlasili však s priznaním
trov žalobcovi. Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré je vo výroku V. napadnuté

odvolaniami žalovaných v 1. a v 2. rade.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.
9. V sporovom konaní sa okrem iného prejavuje i tzv. mediačná funkcia súdu, podľa ktorej preferovaným
spôsobom riešenia právneho konfliktu je zmierlivé odloženie právnej veci, a teda dohoda sporových
strán. Z pragmatického hľadiska je zmier preferovaný pre procesnú ekonómiu tohto riešenia z pohľadu
súdu, ktorý sa nemusí zaoberať autoritatívnym stanovením práva medzi stranami. Toto riešenie je

výrazne rýchlejšie a teda aj efektívnejšie.
9.1. V zásade platí, že v uznesení o schválení zmieru by mala byť riešená i otázka trov konania.
Spravidla bude trovy konania riešiť spomínaný hmotnoprávny základ uznesenia, ktorým je zmier ako
hmotnoprávny surogát rozsudku vo veci samej - takýto postup je prirodzený a odporúča sa sporovým
stranám, aby otázku trov konania do dohody zahrnuli. V prípade, ak zmier sporových strán neobsahuje

aj vyriešenie otázky trov konania, v praxi sa vyskytli dva názory na riešenie tejto situácie. Podľa prvého
názoru by súd takúto dohodu schváliť nemal, čo však odporuje textulaistickému výkladu zákona (CSP),
podľa ktorého súd skúma len súlad dohody s hmotným právom. Na druhej strane by však bolo rozumné
usporiadať naraz všetky sporné záväzky strán, a to aj v rovine procesnej. Preto druhý spomínaný názorpreferuje riešenie, podľa ktorého by súd aj v takomto prípade (t. j. v prípade absencie dohody sporových
strán o trovách konania) mal ex officio rozhodnúť o trovách konania podľa obsahu spisu a zásady
procesného úspechu. Analogicky je pritom potrebné aplikovať pomer procesného úspechu žalobcu a

žalovaného. V prípadoch, keď sporové strany odmietnu dohodu o trovách by však súd mal predsa len
preferovať hmotnoprávne „odpratanie“ sporu zmierom a trovy priznať analogicky ako pri meritórnom
výroku. V takom prípade súd o trovách rozhodne samostatným výrokom v uznesení o schválení zmieru.
(Veľký komentár CSP Štefčík a ostatní k § 148 CSP, strana 559)
10. V predmetnej veci sa strany sporu dohodli na uzavretí zmieru. Nezhodli sa v otázke trov konania.

Vzhľadomktomusúdprvejinštancieotejtootázkemuselautoritatívnerozhodnúťspoukazomnazásadu
procesného úspechu vo veci.
10.1. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznanéhonároku.Zásadaúspechuvoveci(zásadazodpovednostizavýsledoksporu),charakteristická
pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej

strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu
sporu úspechom (víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Uvedené platí aj v prípade, že došlo uznesením
k schváleniu súdneho zmieru. Hmotnoprávnym základom v rámci schváleného súdneho zmieru bude
spravidla hmotnoprávny základ uznesenia o schválení zmieru.

11. K námietkam odvolateľov odvolací súd dodáva, že súdy SR nie sú viazané právnym názorom
súdov iného štátu, nie sú pre ne právne záväzné a preto ich ani nie je možné použiť v aplikačnej praxi
pri samotnom rozhodovaní. V zmysle pôvodnej judikatúry, podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku (OSP), žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.

V zmysle novej, aktuálne platnej procesnej úpravy, ktorým je Civilný sporový poriadok (CSP), však už
takéto ustanovenie zákonodarca neponechal a v prípade rozhodovania o zmieri a absencii dohody o
trovách konania súd rozhoduje ex officio o trovách konania podľa obsahu spisu a zásady procesného
úspechu, tak ako správne postupoval aj súd prvej inštancie. Žalovaní napriek opakovaným návrhom
žalobcu na riešenie sporu mimosúdnou cestou k dohode nepristúpili a k uzavretiu zmieru došlo až na

pojednávaní dňa 19.09.2022, kde spornou ostala otázka náhrady trov.
11.1. Odvolací súd, preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania, s poukazom na uvedené dospel k
záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne, keď otázka náhrady trov konania
nebola stranami sporu vyriešená v rámci uzavretého súdneho zmieru, preto súd prvej inštancie ex offo o
trovách konania, správne aplikujúc zásadu procesného úspechu, rozhodol s poukazom na ustanovenie

§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovaným
v 1. a 2. rade, keďže tento mal plný úspech v spore. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie
stotožnil, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správne
potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje uznesenie v napadnutej časti v
dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri

rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom
rozsahu stotožnil, a preto na správnosť dôvodov uznesenia v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).
11.2. Na dôvažok odvolací súd konštatuje, že žalovanými citované rozhodnutia zákonnej sudkyne sa
síce týkajú rovnakého predmetu konania, avšak skutkový stav stotožniť nemožno. Navyše v prípade

rozhodnutiavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.12C/2/2022zodňa23.03.2022sitrovykonania
žiadna zo strán neuplatnila, a preto ich súd žiadnej zo strán nepriznal. Preto odvolací súd považuje aj
túto námietku odvolateľov za irelevantnú.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania
(V. výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom
konaní priznal voči žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.