Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kvetková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3Er/793/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912204328
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6912204328.3

Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, IČO: 37 949 616, F. Lehára 18, Lučenec, proti povinnému: Y. L., G.. XX.X.XXXX, I. XX, na
vymoženie uloženej povinnosti - zameškané výživné od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 248,56 eur,
s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jana Debnárová, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom T.
Vansovej 2, Lučenec, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou pod sp. zn.: EX 1332/2012 s
a z a s t a v u j e.

II.Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie vo výške 61,00 eur.

III.Okresný súd Rimavská Sobota j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy
exekúcie vo výške 61,00 eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený požiadal súdneho exekútora o vymoženie uloženej povinnosti - zameškané výživné od
1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 248,56 eur. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.

2.Súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
nakoľko podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiaden
majetok hnuteľný ani nehnuteľný a ďalšie konanie vo veci je neekonomické a neefektívne.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhláška").

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6.Vo vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h/ je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v
povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno
v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s
právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

7. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok
vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I.
ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným
šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto
oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako
je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá.

8. Súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené
podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na podporu tohto
záveru súd navyše vykonal aj aktuálnu lustráciu v databáze Sociálnej poisťovni a majetku cez ústredný
portál katastrálneho úradu. Výsledky obidvoch šetrení potvrdili záver, ktorý uviedol súdny exekútor vo
svojom podnete na zastavenie exekučného konania.

8.1. Súdu je známa argumentácia oprávnených v obdobných prípadoch a preto poukazuje na závery
Krajského súdu Banská Bystrica v konaní 2 CoE/183/2017 zo dňa 31.01.2018 s ktorým sa stotožňuje :

"Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo
nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné
uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia
o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť
povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd
postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť
pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv
povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať
len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len
primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii
nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku).Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4
Exekučného poriadku). Súd je povinný aj "ex offo" v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené
podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak
teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie 2017 exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže
pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie,
ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie,
exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup
súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam
vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere
pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.
Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že
oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol
majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie
pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu
nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora
počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas
oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem
na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného

poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle
oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/
Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.
V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku "res iudicatae" pre začatie exekučného
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS452/2011 z
20.10.2011)".

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11.Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa § 14 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eur.

13.Súdny exekútor si vyčíslil odmenu pri zastavení exekúcie sumou 75,17 eur s DPH, ktorú špecifikoval
nasledovne:

1. odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.........................................................................33,19 eur,
2. hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky............................................................29,45 eur
+ DPH 20 %
Celkom spolu .............................................................................................................. 75,17 eur.

7. Súdny exekútor si vyúčtoval minimálnu odmenu v súlade s citovaným § 14 vyhlášky, na základe čoho
mu súd priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 eur.

8.Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 17,65 eur, ktorá
pozostáva z preukázateľne vynaložených poštových poplatkov (16,15 eur) a poplatkov za elektronické
lustrácie (1,50 eur).

9.Súdny exekútor si uplatnil aj 20 % DPH z priznaných trov exekúcie. Súdny exekútor preukázal súdu,
že je platiteľom DPH a tak mu súd priznal uplatnenú sumu zodpovedajúcu 20 % DPH z odmeny.

10. Zo súdneho exekučného spisu má súd za preukázané, že súdnemu exekútorovi nebol poskytnutý
preddavok na trovy exekúcie, preto exekučný súd rozhodol, že štát, v zastúpení okresného súdu, je
povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu v celkovej výške 61,00 eur s DPH.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s.
p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.