Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200608
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5618200608.9

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti R. H., nar.
XX.X.XXXX,aN.H.,nar.XX.X.XXXX,obidvedetibytomakomatka,zastúpenékolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš,
IČO: 30 794 536, deti matky F.. K. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, N. Y., zastúpenej

advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, Bratislava, IČO:
35 917 148, a otca R.. K.. R. H., T.., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. H. XXX/XX, W., zastúpeného JUDr.
Ing. Ivanou Kožákovou, advokátkou, so sídlom L. XXXX/XX, N. Y., v konaní o návrhu otca na úpravu
styku s maloletými deťmi, v konaní o zmenu osobnej starostlivosti a v konaní o uloženie výchovného
opatrenia, za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline, so sídlom Moyzesova 20, Žilina, Úradu komisára pre
deti, so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, IČO: 50 159 399, a Centra pre deti a rodinu Istebné,

so sídlom Istebné 258, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o začatie konania
o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši č.k. 1P/37/2018-2714 zo dňa 08.06.2023

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorým začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia,
ustanovil maloletým deťom opatrovníka a uložil matke a maloletému R. H. absolvovať individuálne

psychologické poradenstvo (I., II., III.), z r u š u j e .

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
umiestnením maloletých detí do ústavného odborného pracoviska so zámerom odbornej pomoci a
obnovy vzťahu maloletých detí ku otcovi, návrh otca uložiť dočasný zákaz styku a kontaktovania
matky s maloletými deťmi a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do

starostlivosti otca zamietol (IV.), p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd v Liptovskom Mikuláši začal konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia a o uloženie povinnosti matke a maloletému R. H. podrobiť sa psychologickému
poradenstvu a psychologickej terapii. Maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka a zároveň uložil
matke a maloletému povinnosť absolvovať individuálne psychologické poradenstvo a psychologickú
terapiu u psychológa alebo v pracovisku psychologického poradenstva a psychologickej terapie,

ktoré matka zvolí sebe a maloletému R. H. podľa vlastného výberu, a to u matky so zameraním
na prekonanie rodičovského konfliktu, spracovanie negatívnych emócií voči otcovi maloletých detí,
zlepšenie komunikácie matky s otcom maloletých, akceptovanie práv otca ako druhého biologického
rodiča za účelom edukatívnej psychoterapie zameranej na zlepšenie komunikácie matky s maloletými
tak, ako to ďalej podrobne špecifikoval vo výroku III. výroku napadnutého rozhodnutia. Návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia umiestnením maloletých detí do ústavného odborného pracoviska

so zámerom odbornej pomoci a obnovy vzťahu maloletých detí ku otcovi, uloženie zákazu styku
a kontaktovania matky s maloletými deťmi ako i jeho návrh na nariadenie neodkladného opatreniazverením maloletých detí do jeho starostlivosti zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 360 ods. 1, §
367 ods. 1, 3 CMP v spojení s ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že medzi účastníkmi
je potrebné dočasne upraviť pomery v prebiehajúcom konaní o úpravu práv a povinností rodičov k

maloletým deťom. Z doteraz vykonaného dokazovania mal preukázanú nedostatočnú, adekvátnu a
empatickú starostlivosť a pozornosť matky k maloletým deťom, ktorá hľadá stále viac intenzívnejšie
prostriedky, ktoré majú presviedčať o jej neomylnej pravde, čím stále viac živí platformu opozičného
nastavenia detí k otcovi i s pridruženými dôsledkami na ich zdravý psychický a fyzický vývoj tak,
ako to napokon podrobne zdôvodnil v odseku 24. napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ išlo o opakovaný

návrh otca na umiestnenie maloletých detí do ústavného odborného zariadenia a zákaz styku matky s
maloletými, tu nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by viedli ku zmene stanoviska súdu uvádzanému
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí o zamietnutí tohto návrhu v uznesení č.k. 1P/37/2018-1896
zo dňa 24.11.2022, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/2/2023-2114
zo dňa 02.02.2023. Navyše vo vzťahu k hospitalizovanému maloletému N. takáto úprava pomerov by
bola kontraproduktívna ku jeho potrebe medicínskej psychiatrickej intervencie, ktorej sa práve podrobuje

a vo vzťahu ku maloletému R. súd v záujme nápravy nepriaznivého stavu preferuje pred hraničným
riešením nariadenie psychologického poradenstva a terapie. Na základe týchto skutočností potom návrh
otca zamietol ako aj súvisiaci návrh na uloženie dočasného zákazu styku matky s maloletými deťmi.
Zároveň zamietol i návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie detí do jeho osobnej
starostlivosti, keď mal za to, že v danom štádiu konania je takýto návrh nedôvodný bez ďalšieho

dokazovania. Maloletý N. H. je a bude podľa predpokladov dlhodobo hospitalizovaný, aktuálne je v
diagnostickom procese a v procese medicínskej terapie. V prípade zmeny rodičovskej starostlivosti by
bez adekvátnej prípravy a diagnostikovania jeho stavu takýto právny úkon mohol potenciálne zmariť cieľ
psychiatrickej liečby, aj psychologickej terapie. Pokiaľ ide o maloletého R., tu súd poukázal na aktuálne
platné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline o rozšírenej úprave styku otca s maloletými deťmi, počnúc

od 01.07.2023 v každom prvom víkende v mesiaci, čo je podľa názoru súdu v tomto štádiu konania
dostatočné na postupné rozvíjanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletým dieťaťom.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne otec maloletých detí. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. zmeniť,

jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že súd
prvej inštancie nesprávne posúdil naliehavosť skutkového stavu, nevyhnutnosť zásahu do pomerov
účastníkov a v tomto smere dôvodnosť jeho návrhu. Zároveň napadol i výrok III., ktorým súd uložil
matke a maloletému povinnosť absolvovať individuálne psychologické poradenstvo a psychologickú
terapiu u psychológa podľa vlastného výberu matky, keď konštatoval, že takéto opatrenie už v minulosti

neviedlo k adekvátnym výsledkom a prakticky nesplnilo žiadny účel. Poukazoval na nečinnosť súdu,
keď preddavok na znalecké dokazovanie zložil v máji 2018, pričom súd ustanovil znalca PhDr. Halašovú
až uznesením zo dňa 16.09.2019, teda 16 mesiacov po zložení preddavku a rok po tom, ako otec
namietal, že súd je napriek zloženému preddavku nečinný. Matka naviac opakovane nereagovala na
výzvy psychologičky, ignorovala ich a dostavila sa na vyšetrenie k znalcovi až po tom, keď jej súd udelil

poriadkovú pokutu, pričom deti boli matkou na úkon pripravené, takže boli nastavené antagonisticky
a odmietali sa vyšetrenia zúčastniť a so znalkyňou z odboru pedopsychiatria spolupracovať. Stav
maloletého N. je viac ako kedykoľvek predtým vážny a kritický. Pokiaľ predtým návrh zdôvodňoval
ohrozením maloletého na zdraví a zdravom vývoji a hrozbou vzniku psychickej ujmy v dôsledku konania
matky, dnes už je jeho fyzické a psychické zdravie v dôsledku konania jeho matky poškodené. Samotná

znalkyňa Halašová uviedla vo svojej výpovedi, že zákonný zástupca, u ktorého sú maloleté deti, má
všetku zodpovednosť za formovanie ich vzťahov k svetu, vrátane ich vzťahu k tak blízkej osobe ako je ich
otec a pokiaľ sa vyčerpajú všetky výchovné opatrenia spočívajúce v nariadení rodičovských intervencií,
zostáva iba vyňatie maloletých z výchovného prostredia, v ktorom sa nedarí odstrániť daný problém,
teda stretávanie sa maloletých detí s otcom. Opatrenie, ktoré nariadil súd v znení napadnutého výroku

III. uznesenia, sa nielenže nenaplní, ale súd ukladá za povinnosť niečo, čo matka už dva roky realizuje
s ňou zvoleným psychológom a neprináša to očakávanú zmenu postojov matky, ktorá jediná bráni v
styku detí s otcom a z princípov, na základe ktorých matka k psychoterapii už dva roky pristupuje, ani
nenaplní. Mal za to, že práve po oboznámení sa matky s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa
02.02.2023, matka začala spriadať svoje paranoidné plány, ktoré priviedli syna N. k rôznym psychózam

a poškodeniam jeho fyzického zdravia. Napriek tomu, že syn ho od 05.12.2022 nevidel, matka tvrdí, že
ho otec traumatizuje a je zodpovedný za vzniknutý stav, čo je absolútne zavádzajúce. Samotný odvolací
súd v odseku 36. vyššie označeného uznesenia uviedol, že je v ďalšom na matke uvedomiť si nedostatky
svojho prístupu a jeho závažných dôsledkov. Napriek tomu, že po rozhodnutí odvolacieho súdu sa stykmal realizovať bez prítomnosti matky, matka vždy doviezla maloletého a z dohľadnej blízkosti sa nikdy
nevzdialila, napriek tomu, že bola vyzvaná, aby si tieto stretnutia nenahrávala, urobila pravý opak a
nahrávku si vždy vyhotovila ona a zároveň aj maloletý R.. Poukázal taktiež na dôvody predchádzajúceho

rozhodnutiaKrajskéhosúduvŽiline,kdevodseku44.výslovneuvádza,ževprípadeďalšiehoúčelového
konania matky smerujúceho k zmareniu stretávania sa detí s otcom, je súd prvej inštancie povinný z
úradnej moci začať konanie o zmene starostlivosti o maloleté deti. Napriek jednoznačným inštrukciám
odvolacieho súdu sa za posledné štyri mesiace presvedčil len o tom, čoho je reálne matka schopná, aby
presadila svoje. Absentuje v jej konaní záujem o blaho jej detí, čo preukazuje opäť len nespôsobilosť na

riadnu výchovu a doslova vážne ohrozovanie zdravia a zdravého vývinu maloletých.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa pripojil k odvolaniu otca, a to vo výroku III., kedy mal za
to, že výber psychológa zo strany matky je v tomto prípade neadekvátny a matka by mala absolvovať
minimálne psychologické poradenstvo v Centre pre deti a rodiny Istebné, ktoré je účastníkom konania.
Navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca a nesúhlasil s opatrením umiestniť maloleté

deti do ústavného odborného pracoviska so zámerom odbornej pomoci a obnovy vzťahu detí k otcovi a
uložením dočasného zákazu styku a kontaktovania matky s maloletými deťmi.

4. Komisár pre deti vo svojom vyjadrení poukazujúc na rozsiahly spisový materiál a najmä závery
znaleckýchposudkovmalzato,ževýchovnéopatrenie,akvôbecbudeprebiehať,budemaťlenformálne

znaky, pričom reálne nie je možné očakávať zmenu postoja matky, a tým aj maloletého vo vzťahu
k otcovi. Poukazoval na to, že na zmenu postoja a zmýšľania maloletého nepostačuje ambulantná
forma, resp. nejaká iná dochádzková forma realizácie výchovného opatrenia, ale na naplnenie cieľa
výchovného opatrenia je potrebná pobytová forma maloletého, resp. maloletých tak, aby boli mimo
prostredia matky a aby prebiehala riadna diagnostika maloletého alebo maloletých a na základe tejto

diagnostiky je možné následne stanoviť metódy práce s maloletými smerujúce k cieľu a k naplneniu
výchovného opatrenia. Kolíznym opatrovníkom je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom
Mikuláši v zastúpení PhDr. R. a pre vytvorenie si celkového obrazu bude potrebné úzko spolupracovať
a komunikovať s kolíznym opatrovníkom.

5. Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení považovala odvolanie otca za nedôvodné a plne
sa stotožnila s rozhodnutím prvostupňového súdu. Od prijatia uznesenia Krajského súdu v Žiline
10CoP/2/2023-2114 zo dňa 02.02.2023 matka ani v minimálnej miere nepristúpila ku prestavbe svojich
postojov, súd u nej neeviduje žiadne náznaky sebareflexie a prehodnotenia svojho negatívneho vplyvu
na prežívanie svojich detí, pričom krajský súd uviedol, že po zlyhaní doterajších prostriedkov ostáva

v ďalšom na matke, či je v jej mentálnych kapacitách uvedomiť si nedostatky svojho prístupu a jeho
závažných dôsledkov - úplné vytesnenie otca a mužského vzoru zo života svojich synov a pokiaľ áno,
má priestor dobrovoľne vyhľadať v tomto smere odbornú psychologickú pomoc. Pokiaľ ide o opakovaný
návrh otca na umiestnenie maloletých detí do ústavného odborného zariadenia a zákaz styku matky
s maloletými deťmi ako aj návrh otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti v dočasnom

režime neodkladného opatrenia, tu sa plne stotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu, ktorý tieto
návrhy v danom štádiu konania ako nedôvodné zamietol. Otcovi bol uznesením Krajského súdu v
Žiline o neodkladnom opatrení 10CoP/2/2023-2114 zo dňa 02.02.2023 vytvorený dostatočný priestor
pre oživenie vzájomných vzťahov medzi deťmi a otcom potrebné pre ich zdravý psychický a sociálny
vývin, ktorý však otec v plnej miere nevyužíva.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a vo
výroku IV. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Ako vyplýva z obsahu spisu, medzi účastníkmi prebieha konanie na základe návrhu otca o úpravu

styku s maloletými deťmi, o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a
konanie o uloženie výchovného opatrenia.

8. Naposledy Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10CoP/2/2023-2114 zo dňa 02.02.2023 upravil
styk otca s maloletými deťmi formou neodkladného opatrenia, keď zmenil uznesenie Okresného

súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 1P/37/2018-1896 zo dňa 24.11.2022 aj vo výroku (výrok II.), ktorým
prvostupňový súd nariadil neodkladné opatrenie, kde uložil povinnosť matke absolvovať individuálne
psychologické poradenstvo a psychologickú terapiu u psychológa alebo v pracovisku psychologického
poradenstva a psychologickej terapie, ktoré si zvolí podľa vlastného výberu. Nadviazal na závery svojhopredchádzajúceho rozhodnutia (10CoP/51/2022 zo dňa 27.10.2022), keď konštatoval, že nič, čo sa
udialo z hľadiska terapií poradenstiev (vrátane súdom nariadených), nesplnilo svoj účel a je zjavné, že
psychologická pomoc/poradenstvo rodičom (predovšetkým matke) nevedie k cieľu (náprave vzťahov a

väzieb detí k otcovi). Konanie matky je motivované snahou vytesniť otca zo života detí, čo napokon
vyplýva i z niekoľkých znaleckých posudkov, ktoré boli vo veci vypracované.

9. S takýmito závermi sa v podstate stotožnil i Úrad komisára pre deti a kolízny opatrovník vo svojich
vyjadreniach k podanému odvolaniu zo strany otca.

10. Od vyššie citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu sa postoj matky žiadnym spôsobom
nezmenil (tak, ako to napokon správne konštatuje i otec vo svojom odvolaní), a preto i odvolací
súd dospel k presvedčeniu, že ďalšie uloženie povinnosti matke a maloletému dieťaťu absolvovať
psychologické poradenstvo formou neodkladného opatrenia, je v tomto prípade nadbytočné (nemôže
splniť predpokladaný účel), a preto napadnuté uznesenie v časti, kde súd začal konanie bez návrhu,

zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP).

11. Pokiaľ išlo o návrhy otca na nariadenie neodkladných opatrení, v tejto časti sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia uvedenými v odsekoch 25. a 26. dôvodov a
zamietajúce rozhodnutie v tejto časti potvrdil (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Tak, ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v odsekoch 25. a 26. napadnutého
uznesenia, v podmienkach SR, v prípade kvalifikovanej nespolupráce jedného z rodičov, aktuálne
neexistuje zariadenie vhodné na účel umiestnenia detí s cieľom prehlbovania vzťahu s druhým rodičom
a zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca v tomto štádiu konania by bolo predčasným

a vzhľadom na pretrvávajúce konflikty medzi účastníkmi by zmena výchovného prostredia mohla byť
spúšťačom neželaných reakcií (tak, ako to napokon konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia).

13. Záverom je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na dĺžku samotného konania a rozsiahlo vykonaného

dokazovania si situácia vyžaduje rozhodnutie vo veci samej (po vyhodnotení vykonaného dokazovania).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).