Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. august 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222010878
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7222010878.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
14. augusta 2023, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
sp. zn. 5Pp/44//2022 zo dňa 23. 5. 2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamieta sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 5Pp/44/2022 zo dňa 23.5.2023 podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr.
zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C., toho času vo
výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o podmienečné
prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody uloženého mu pre zločiny podľa § 201 ods. 1,

ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a §
201 ods. 1 Trestného zákona vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/200/2009 rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 2To/59/2015 zo dňa 19.08.2015 v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so
zaradením pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 23.
5. 2023, ktorú bližšie písomne odôvodnil. Krajský súd považuje za dôležité úvodom uviesť, že pokiaľ ide
o dôvody sťažnosti týkajúce sa skutkových zistení prvostupňového súdu majúcich základ vo vykonanom
dokazovaní a následnom ich posúdení, na základe ktorých bol obžalovaný uznaný za vinného zo
žalovaných zločinov a ktoré boli rovnako predmetom odvolacieho konania na Krajskom súde v Žiline, tak
nauvedenésťažnostnédôvodyprihliadaťnebude.Odsúdenýzároveňuviedol,žesvýnimkoutohtotrestu

odňatia slobody, nebol vo výkone trestu. Doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný. Ide o prvý nepodmienečný
trest odňatia slobody, ktorý vykonáva. Zo záverov dokazovania vykonaných znaleckým posudkom
č. 40/2009 vypracovaného znalcom C. A. F., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a sexuológia vyplynulo, že odsúdeného pobyt na slobode zo sexuologického hľadiska nie je
pre spoločnosť nebezpečný. Zo správy E. B. C. zo dňa 28.7.2022 vyplýva, že pred dátumom 11.3.2014
sjehoosobouneboližiadneproblémy,predávalryby,vykonávalajstolárskepráceavregistripriestupkov

nemá žiaden záznam. Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Košice – Šaca vyplýva, že podmienečné prepustenie
sa neodporúča. Odsúdený nemá kritický postoj k trestnej činnosti. Z ustanovenia § 66 Tr. zák. explicitne
nevyplýva táto nutnosť ,,priznania sa”, ako splnenie jednej z podmienok na podmienečné prepustenie.
Samotné priznanie sa k spáchaniu trestného činu je inštitútom trestného práva procesného a samotné
polepšenie je inštitútom trestného práva hmotného. Účelom konania o podmienečnom prepustení ako
časti vykonávacieho konania nie je priznanie sa k spáchanému skutku. Medzi prijatím zodpovednosti

– kritickým postojom k vlastnej trestnej činnosti a polepšením sa existuje úzka obsahová súvislosť, alenemožno ich zamieňať. Priznanie viny sa nemá zohľadňovať ako významná podmienka, resp. limitujúca
podmienka pre ”kladné” hodnotenie pre podmienečné prepustenie.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver okresného súdu o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie.

Pokiaľ ide o podmienečné prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, zmysel nie je v tom, aby za dobré

správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa
na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku
ktorýmsúdyprisvojomrozhodovanímusiaprihliadať.Podstatouichúvahjepotomvkonečnomdôsledku
dôvodnosť predpokladu, že od odsúdeného možno predpokladať, že v budúcnosti i na slobode bude
viesť riadny život s minimalizáciou rizika jej recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 53/08 zo dňa 14. 2. 2008).

Okresný súd v súlade s § 66 ods. 1 Tr. zák. vykonal dokazovanie k osobe odsúdeného a správne
poukázal na hodnotenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že
resocializačná prognóza je menej priaznivá, program zaobchádzania plní iba čiastočne a riziko

recidívy trestnej činnosti je stredné. Podmienečné prepustenie sa neodporúča. Odsúdený bol do času
rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie 5-krát disciplinárne odmenený.

Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že nie
sú v danom prípade splnené podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. Rozhodujúce kritériá

podmienečného prepustenia sú v uvedenej forme dané jednak v podmienke polepšenia odsúdeného,
potvrdené jeho súčasným chovaním a plnením uložených povinností vo výkone trestu odňatia slobody
a jednak existenciou takých skutočností, z ktorých by bolo možné dôvodne usúdiť, že odsúdený po
predčasnom prepustení na slobodu povedie riadny život.

V súlade s citovanou judikatúrou Ústavného súdu SR a v súlade aj s právnym názorom okresného súdu,
odvolací súd dospel k záveru, že u odsúdeného nebola splnená materiálna podmienka ustanovenia §
66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože aj krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného vzhľadom k jeho
osobe, že tento sa opakovane v minulosti dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti (k dnešnému dňu 4-krát
súdne trestaný, aj keď na predchádzajúce odsúdenia sa hľadí akoby nebol trestaný), nie sú splnené

materiálne podmienky, t. j. že by sa dalo od odsúdeného dôvodne očakávať, že pri podmienečnom
prepustení z výkonu trestu bude viesť riadny život.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemal žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti
rozhodnutia okresného súdu, a preto sťažnosť odsúdeného A. B. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.