Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. júl 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38P/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207180
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122207180.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Dunčkovou v právnej veci manželov: X. L., rod. B.

(navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, G., zastúpená: Mgr.
Libuša Repiská, advokátka, so sídlom Štúrova 21, Nitra a L. L., rod. L. (manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Adama Štrekára 8255/50, Trnava, IČO: 47 238 488, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: L. L., nar. XX.XX.XXXX F. F. L., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu
4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželov X. L., rodená B., narodená dňa XX.XX.XXXX a L. L., rodený L.Í., narodený dňa
XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX O. G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G.,
zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a .

II. Maloletý L. a maloletý F. sa na čas po rozvode manželov z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky,
pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého L. výživné v sume 340,- eur mesačne a na maloletého F.
výživné v sume 260,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka (ďalej aj ako „manželka“ alebo „matka“) sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2022
domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na

čas po rozvode manželstva. Navrhovala, aby súd na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu na každého z detí sumou 500,- eur
mesačne. Stretávanie otca s deťmi nežiadala upraviť. V návrhu uviedla, že s manželom žili v Talianskej
republike, kde neskôr aj obaja pracovali. Ako rodina trávili spolu málo času, z dôvodu pracovnej
výťažnosti. Postupne si manželka uvedomovala, že takýmto spôsobom sa žiť nedá a ani žiť nechce.
Skutočnosť,žeimprácaveľmizasahujedoživotasiuvedomovalajmanžel,alenechcelnatomničmeniť.
Medzimanželmizačalivznikaťnezhody,hádkyakonflikty.Ďalejmanželkapoukázalanato,žemanželvo

zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, čo bolo aj dôvodom na zabavenie vozidla úradmi v Talianskej
republike. Podľa manželky sa manžel správal egocentricky a sebecky. Vzhľadom na uvedené okolnosti,
na správanie manžela a izoláciu manželky, ktorá sa cítila osamelá, stretla v práci kolegu, tiež Slováka,
s ktorým si začala rozumieť a pochopila, že sú aj takí muži, ktorí a vedia správať k žene starostlivo.Manželka sa v manželstve už necíti šťastná, k manželovi nepociťuje už žiadnu lásku, s manželom sa
rozchádzajú v názoroch na spôsob života, financovanie, v predstave o spôsobe a fungovaní rodiny.
Uviedla, že je nezamestnaná a vzhľadom k tomu, že do 05.09.2022 pracovala v Talianskej republike,

vznikol jej tam nárok na dávku v nezamestnanosti. O príjme manžela nemá vedomosť, ale počas ich
spolužitia tento predstavoval sumu 3.500,- eur, pričom pracoval na pozícii šéfkuchára. Aktuálne býva
aj s deťmi u rodičov v Trnave, ktorým prispieva na bývanie sumou 250,- eur. Manžel sa s deťmi stretol
naposledy v mesiaci júl 2022, od toho času bol s nimi v telefonickom kontakte. V stretávaní s deťmi mu
nikdy nebránila. K návrhu manželka priložila sobášny list, rodné listy detí, súhlas zákonného zástupcu

s prijatím do školy, rozhodnutie o prijatí detí na základnú školu.

2.Manžel (ďalejajako„otec“)vovyjadrenísúhlasilsrozvodommanželstva,pričommaloletédetinavrhol
zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok v bežných veciach a uložiť otcovi povinnosť prispievať na maloletého L. sumou 350,- eur
mesačne a na maloletého F. sumou 250,- eur. Stretávanie s deťmi nežiadal upraviť. Vo vyjadrení uviedol,

že manželka na jednej starne uvádza, že prácu v zahraničí brala ako dočasný prostriedok na to, aby
si s manželom zarobili väčší finančný obnos, ale na druhej strane uvádza, že čas strávený v Talianskej
republike bol pre ňu utrpením a nebola tam šťastná. Manžel ale poukázal na to, že bez riadnej práce a
väčších pracovných obetí sa väčší finančný obnos zarobiť nedá. Poukázal na skutočnosť, že manželka
bola od roku 2009 približne 10 rokov na materskej dovolenke, takže sa nedá povedať, že jej čas by

bol obmedzený iba na prácu a že nepoznala sviatky ani dni pracovného pokoja. Neskôr asi v mesiaci
október 2021, keď jej skončila materská dovolenka a začala v talianskej republike pracovať ako chyžná
v tom istom hoteli ako manžel, nadviazala mimomanželský pomer s kolegom, s ktorým aj intímne žila
do jej odchodu z Talianskej republiky na Slovensko. Keď manžel na túto neveru prišiel začali sa hádky a
manželka asi v januári 2022 opustila spoločnú domácnosť manželov a odišla bývať na ubytovňu, ktorú

prevádzkoval pre svojich zamestnancov hotel. Počas tohto obdobia boli deti v starostlivosti manžela. V
mesiaci jún 2022 manželka odišla s deťmi na letné prázdniny na Slovensko k jej rodičom a do Talianskej
republiky sa už nevrátili. Poprel tvrdenia manželky o nadmernom požívaní alkoholu, pričom za hlavný
dôvod rozpadu manželstva považoval manželkinu neveru. O deti prejavuje záujem a naposledy ich bol
navštíviť na Slovensku v novembri 2022. Dobrovoľne prispieva na výživu detí manželke a okrem toho im

zabezpečuje aj nákupy (napr. oblečenie, hračky a pod.). Jeho pravidelné výdavky sú vo výške 1.712,-
eur. Jeho príjem v čistom za posledných 12 mesiacov bol vo výške 22.252,97 eur, pričom mu bola
v máji 2022 (vo výške 1.238,36 eur) a v decembri 2022 (vo výške 961,49 eur) vyplatená podpora v
nezamestnanosti. K vyjadreniu pripojil bankové potvrdenie o výživnom, bloky a výpisy z banky o nákupe
vecí pre deti, potvrdenie o príjme, potvrdenie o vyplatení podpory v nezamestnanosti, doklad o platbe

za smeti, poistenie bytu, dane a zákonnej poistke.

3. Procesný opatrovník sa vo veci písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s predloženými listinami a výsluchom

manželov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G., pričom u oboch manželov ide o prvé
manželstvo. Zo vzťahu manželov pochádzajú dve maloleté deti, maloletý L., I.. XX.XX.XXXX a maloletý
F., I.. XX.XX.XXXX. Konflikty medzi manželmi pretrvávali dlhší čas, viazla ich vzájomná komunikácia

a dochádzalo k častým hádkam a nedorozumeniam. Manželia mali nezhody pri ich ďalšom spolužití a
rozdielny pohľad na ich spoločný život a výchovu detí, pričom zo strany manželky počas manželstva
došlo k nadviazaniu mimomanželského pomeru. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od februára
2022, kedy sa manželka so spoločnej domácnosti odsťahovala. Od uvedenej doby spolu nehospodária a
intímne sa nestýkajú viac ako 1,5 roka. Manželka je zamestnaná od 24.06.2023 v Taliansku, kde pracuje

ako chyžná. Zmluvu má uzavretú na dobu určitú do 05.09.2023, kedy sa opäť plánuje vrátiť na Slovensko
a jej predpokladaný príjem je 2.000,- eur v čistom. Na bývanie aktuálne nemá žiadne náklady, býva v
hoteli, kde pracuje. Dovtedy bývala na Slovensku aj s deťmi u svojich rodičov, starobných dôchodcov,
ktorým prispievala sumou 300,- eur mesačne a poberala podporu v nezamestnanosti z Talianska. Jej
priemerný čistý príjem za posledných 12 mesiacov bol vo výške 1.269,10 eur (č.l. 42 - 45 spisu; 06/2022

- 2.007,- eur, 07/2022 - 1.964,- eur, 08/2022 - 1.860,- eur, 09/2022 - 2.528,95 eur, 10/2022 - 457,95 eur,
11/2022 - 915,90 eur, 12/2022 - 915,90 eur, 01/2023 - 915,90, 02/2023 - 915,90 eur, 03/2023 - 915,90
eur, 04/2023 - 915,90 eur, 05/2023 - 915,90 eur). Nevlastní žiadnu hnuteľnú vec vyššej hodnoty ani
nehnuteľnosť. Svoje pravidelné výdavky vyčíslila na sumu 785,86 eur (č.l. 96, č.l. 98 spisu: strava 200,-eur / osoba, bývanie 150,- eur, drogéria 85,- eur, oblečenie 47,- eur, lieky 7,- eur, auto PHM + poistka +
prezutie pneumatík 143,- eur, voľný čas 82,- eur). Manžel je zamestnaný, pracuje sezónne v Talianskej
republike ako zástupca šéfkuchára. Mimo sezóny poberá podporu v nezamestnanosti. Jeho priemerný

čistý príjem je vo výške 2.535,22 eur mesačne (č.l. 77 - 85, č.l. 103 - 105, č.l. 118 -119, č.l. 125 spisu;
06/2022 - 2.242,- eur, 07/2022 - 3.696,- eur, 08/2022 - 2.597,- eur, 09/2022 - 2.256,- eur, 10/2023 -
2.286,- eur, 11/2022 - 2.326,19 eur, 12/2022 - 2.299,85 eur + 961,49 eur podpora, 01/2023 - 2.435,-
eur, 02/2023 - 2.275,- eur, 03/2023 - 3.914,58 eur, 04/2023 - 1.072,24 eur podpora, 05/2023 - 1534,-
eur + 491,27 eur podpora). Býva sám v prenajatom 3-izbovom byte v Taliansku, ktorý má prenajatý do

roku 2025. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Bol vlastníkom osobného
automobilu O. T-rock, r. výroby XXXX, na ktorý mali s manželkou pôžičku. Automobil predal v apríli 2023
za sumu 18.800,- eur, ktorú sumu použil najmä na splatenie pôžičky za auto a podlžností, ktoré mali.
Pravidelné výdavky vyčíslil na sumu 1.779,- eur mesačne (č.l. 56 spisu: mesačné: nájom bytu 600,-
eur, kondominium - voda, kúrenie, údržba spoločných priestorov 250,- eur, internet 45,- eur, elektrika
80,- eur, pôžička na auto 384,- eur, poistka so sporením pre dieťa 28,- eur, mobil 15,- eur, strava 150,-

eur, drogéria 50,- eur, autobus do práce 60,- eur, oblečenie 50,- eur; ročné: smeti 206,78 eur, poistenie
bytu 144,36 eur, dane za auto 232,58 eur, zákonná poistka auto na 1 roka 220,-50 eur). Maloletý L.
navštevuje X. L. E.Š. O. G. (od septembra XXXX X. L.). Zdravotný stav má dobrý, výdavky má primerané
veku (vyčíslenie matkou: č.l. 97 spisu: strava 200,- eur, bývanie 75,- eur, drogéria 27,- eur, oblečenie
130,- eur, vreckové 120,- eur, škola 25,- eur, ostatné 35,- eur). Nenavštevuje žiadne platené krúžky,

zvýšené výdavky mal v súvislosti s absolvovaným lyžiarskym kurzom. Maloletý F. navštevuje X. L. E. O.
G. (od septembra XXXX X. L.). Zdravotný stav má tiež dobrý, nevyžaduje si zvýšené výdavky a ostatné
výdavky má primerané veku (vyčíslenie matkou: č.l. 97 spisu: strava 200,- eur, bývanie 75,- eur, drogéria
4,25 eur, oblečenie 31,- eur, škola 21,20 eur, ostatné 46,- eur). Ani on nenavštevuje platené krúžky.

6. Procesný opatrovník maloletých detí po vykonanom dokazovaní navrhol, aby súd vo veci autoritatívne
rozhodol.

7. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej „ZR“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok

všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

8. Podľa článku 4 Základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a
podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

9. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 až 3 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

11. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených.

12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a 19.

13. V ustanovení § 23 ZR je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva,
ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca
nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia
manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká amusí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí
manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že
aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat

vzťahov.

14. V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo manželov je hlboko, vážne a trvalo rozvrátené
a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo nie je totiž len
právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným

rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou. Má vytvárať zdravé rodinné prostredie,
kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné
záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou
dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie
a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. Z vykonaného dokazovania mal ale súd
za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si už neplní žiadnu z funkcií, ktoré manželstvo má

mať, účastníci konania viac ako rok a pol nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, ako
manželia sa intímne nestýkajú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť a výchovu o svoje maloleté
deti. Príčinou rozvratu manželstva boli rozdielne názory manželov na chod spoločnej domácnosti, ich
spoločnú budúcnosť a výchovu spoločných detí, ktoré viedli k pravidelným konfliktom a hádkam, pričom
vyústili do mimomanželského pomeru manželky. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a

vylúčili možnosť obnovenia manželského spolužitia. Na základe týchto skutočností súd manželstvo
účastníkov konania výrokom I. rozsudku rozviedol.

15.Podľa§24ods.1,4a5ZR,vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä

určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda

musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.19. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

21. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas
po rozvode.

22. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

24. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje,
ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou
zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania

majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič,
ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené
do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou
rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré
kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti,

ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné
rešpektovaťprávodieťaťanavýchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektované
právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma
rodičmi. Až v prípade ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov
upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.

25. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému L. F.
F. na čas po rozvode nevedeli dohodnúť, a preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojim rozhodnutím.

26. Obaja rodičia zhodne navrhli deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom starostlivosť matky

nebolaotcomspochybňovanáaotecvkonanízvereniedetídosvojejstarostlivostianinežiadal,pretosúd
na čas po rozvode výrokom II. rozsudku zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pričom
právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal obom rodičom, keďže do výkonu
rodičovských práv a povinností môže súd zasiahnuť výlučne z dôvodov uvedených v § 38 ZR, k čomu
v tomto konaní nedošlo.

27. Nakoľko súd na čas po rozvode manželov zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, bolo
potrebné na čas po rozvode rozhodnúť aj o výživnom toho rodiča, do starostlivosti ktorého maloleté deti
neboli zverené.

28. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov
každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej
časti týchto nákladov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak
zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú dané vzhľadom na vek,
zdravotný stav, návštevu predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň

vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná
vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov
sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide
o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jehoindividuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady
na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé,
že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho

zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu,
vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

29. Súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti,starostlivoprihliadolnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavoadospelkzáveru,že

schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého L. zodpovedá určenie výživného
vo výške 340,- eur a maloletého F. vo výške 260,- eur.

30. V čase rozhodovania o výživnom sa štandardne vychádza z priemerného čistého príjmu účastníka
konania za posledných dvanásť kalendárnych mesiacov s cieľom určiť čo najobjektívnejšie zárobok
účastníka, pretože tento nemusí v každom mesiaci dosiahnuť rovnakú výšku. O to viac je to odôvodnené

v prejednávanej veci, keď povinný otec pracuje sezónne, pričom mimo sezóny je poberateľom dávky
v nezamestnanosti.

31. Po vykonanom dokazovaní súd potom ustálil aktuálny čistý priemerný príjem otca vo výške 2.535,22
eur mesačne (príjem zo zamestnania spolu s podporou v nezamestnanosti, bod 5. odôvodnenia).

Čo sa týka príjmu otca, tak súd vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu, po zohľadnení tej
skutočnosti, že pracuje sezónne (letná a zimná sezóna) a mimo sezóny je evidovaný na úrade práce
a poberá dávku v nezamestnanosti. Čistý priemerný príjem matky súd ustálil vo výške 1.269,10 eur
mesačne (príjem zo zamestnania spolu s podporou v nezamestnanosti, bod 5. odôvodnenia), keď
vychádzal z tej skutočnosti, že matka mala do 05.09.2022 príjem zo zamestnania, keď pracovala ako

chyžná a do júna 2023 poberala dávku v nezamestnanosti. Ďalej súd dodáva, že matka sa opäť
zamestnala na dobu určitú, a to od 24.06.2023 do 05.09.2023 s predpokladaným príjmom v čistom
okolo 2.000,- eur mesačne. Ani jeden z rodičov nie je vlastníkom nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci
vyššej hodnoty. Osobný automobil, na ktorý manželia čerpali pôžičku manžel v apríli 2023 predal,
pričom prednostne vyplatil pôžičku, z ktorej zostali nesplatené dve splátky a ostatné podlžnosti. Obaja

rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k ich spoločným maloletým deťom, pričom od času, keď sa
matka s maloletými deťmi presťahovala na Slovensko, otec na ich výživu pravidelne prispieval výživným
zasielaným k rukám matky ako aj plnením nad rámec výživného, keď deťom zakúpil oblečenie, hračky,
prispel na lyžiarsky kurz a pod.

32. Súd v konaní nepovažoval za dôvodnú argumentáciu matky, že otec má vyšší príjem, ako bol súdu zo
strany otca deklarovaný s odôvodnením, že kolegyňa otca p. N. N. pracujúca na nižšej pozícii ako otec
(ako pomocná sila v kuchyni) má mať príjem vo výške 2.000,- eur až 2.200,- eur. K argumentácii matky
súd uvádza, že ide len o tvrdenia matky, ktoré neboli súdu ničím preukázané. Samotná matka počas
výsluchu (č.l. 93 spisu) si nebola výškou príjmu dotknutej pani istá. Súd mal z vykonaného dokazovania

preukázaný príjem otca, ktorý mu bol riadne vyplácaný (predložené výplatné pásky a výpisy z účtu)
na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Neurčité tvrdenia a spochybňovania príjmu otca matkou podľa
názoru súdu nie sú opodstatnené. Námietky matky ohľadom výdavkov otca a prenajímania bytu a strany
otca nepovažoval súd za relevantné. Otec počas výsluchu vysvetlil, že 3-izbový byt si prenajíma z
dôvodu, že zmluvu predlžoval v čase, keď ešte nebolo zrejmé, že deti budú bývať na Slovensku s

matkou a navyše, keď prídu deti do domácnosti otca, majú tam známe prostredie a zázemie, na ktoré
sú zvyknuté. Keďže otec má uzavretú nájomnú zmluvu do roku 2025, nebolo potrebné zaoberať sa
tým, či zamestnávateľ otca poskytuje svojim zamestnancom ubytovanie a v akom rozsahu. Tvrdenie, že
otec nemá výdavok na stravu, nakoľko sa stravuje v svojho zamestnávateľa, tiež nepovažoval súd za
dôvodné, keďže nebolo preukázané, že by zamestnávateľ zabezpečoval otcovi stravu každý deň počas

celého mesiaca, teda že otec nemá žiaden výdavok na stravu. Čo sa týka vyčíslených výdavkov otca
na osobný automobil (poistka, pôžička, servis a pod.) a námietok matky, tu súd uvádza, že tieto otcovi
po predaji automobilu odpadli. Námietky matky ohľadom pravidelných výdavkov otca považoval súd za
nerozhodnévprejednávanejveci,keďžepriurčovanívýškyvyživovacejpovinnostiprioritnevychádzalzo
zisteného príjmu otca a pravidelných odôvodnených výdavkov maloletých detí. Takisto aj námietky otca

ohľadom nadhodnotených pravidelných výdavkov matky považoval súd za nerozhodné pre posúdenie
a rozhodnutie v prejednávanej veci.33. Súd mal za preukázané, že obe maloleté deti majú pravidelné odôvodnené výdavky primerané
svojmu veku. Nemajú zhoršený zdravotný stav, ktorý by si vyžadoval zvýšené výdavky, ani nenavštevujú
krúžky,čiinéplatenéaktivity.MaloletýL.W.XXL.aukončilX.L.E.Š.O.G.amaloletýF.W.XL.aukončil

X. L. E. Š.N. O. G.. Pri posudzovaní odôvodnenosti ich pravidelných výdavkov súd prihliadal najmä na
vyššie uvedené skutočnosti, a teda, že majú dobrý zdravotný stav a výdavky primerané ich veku. Otec
síce namietal výšku výdavkov vyčíslených matkou, avšak tu súd uvádza, že za odôvodené výdavky
na maloleté deti nepovažoval výdavky vo výške vyčíslenej matkou. Súd pri ustálení odôvodnených
výdavkov a potrieb detí prihliadal najmä na ich vek a záujmy, postupne sa tieto odôvodnené potreby

menia, pričom u oboch detí išlo o bežné výdavky. Za odôvodnené výdavky potom súd považoval pre
maloletého L. výdavky v sume 442,- eur (strava 200,- eur, bývanie 75,- eur, oblečenie 80,- eur, drogéria
27,- eur, škola 25,- eur, záujmy - iné 35,- eur) a maloletého F. výdavky v sume 370,- eur (strava 180,-
eur, bývanie 75,- eur, oblečenie 50,- eur, drogéria 5,- eur, škola 25,- eur, záujmy - iné 35,- eur). Výdavok
na oblečenie u maloletého Romana vyčíslený matkou považoval súd za nadhodnotený, navyše otec jej
na oblečenie pre syna po predložení dokladov prispel, čo matka v konaní nerozporovala. Súd mal zo

zhodných tvrdení rodičov za preukázané, že otec deťom okrem výživného prispel aj nákupom oblečenia
a hračiek.

34. Na základe vyššie ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných
rodičov, ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletých detí, dospel súd k záveru, že

na pokrytie ich oprávnených potrieb, po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej
povinnosti matky, je dôvodným určiť výživné pre maloleté deti v sume 600,- eur mesačne, ktoré pokryje
takmer 3/4 pravidelných výdavkov detí. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal
predovšetkým z príjmu otca vo výške 2.535,22 eur. Príjem matky súd ustálil na výške 1.269,10 eur
mesačne. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému L. F. F.. Vzhľadom na vyššie

uvedené, súd vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe tunajšieho krajského súdu, keď výživné tvorí 20
% - 30 % z príjmu povinného rodiča, ako aj s prihliadnutím na vek maloletých detí, ich pravidelné
odôvodnené potreby, určil vo výroku III. rozsudku výživné vo výške 340,- eur mesačne na maloletého
L. a vo výške 260,- eur mesačne na maloletého F., ktorá suma spolu s výživným od matky, pokryje
odôvodnené potreby oboch maloletých detí a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým

možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadal
na návrh otca prispievať na obe deti sumou 600,- eur mesačne, ktorá suma sa zároveň nachádza aj
v strede vyššie uvedeného percentuálneho rozsahu (23,67%), keď je potrebné ponechať priestor na
prípadné zvýšenie výživného v budúcnosti. Do úvahy vzal aj mieru osobnej starostlivosti matky o deti,
avšak aj tú skutočnosť, že otec prispieva na deti sám a dobrovoľne a aj nad rámec uvedenej sumy

napríklad zakúpením oblečenia alebo podieľaním sa na zvýšených výdavkoch (napr. lyžiarsky kurz pre
L.). Súd na druhej strane nevidel dôvod určovať výšku výživného na hornej hranici, t.j. k 30%, keďže ide
o maloleté deti navštevujúce základnú školu, ktoré majú bežné výdavky a určené výživné pokryje ich
odôvodnené potreby (spolu s výživným od matky).

35. Súd považuje za potrebné uviesť, že prípadné určenie vyššieho výživného na maloleté deti zo strany
otca by vzhľadom na pravidelné odôvodnené výdavky nebolo spotrebované. Je pravdou, že maloleté
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov, ale rovnaká životná úroveň nespočíva v
matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k
dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v

produktívnom veku (rodič) nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä odlišné (rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 10.05.2016, sp.zn. 17CoP/85/2015).

36. Súd ďalej zároveň poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté deti prináleží obom rodičom,
t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec,

nakoľko maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ale aj matke, u ktorej je však táto
povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú deťom poskytuje. Avšak
výživné slúži na uspokojovanie potrieb maloletých detí a nie na pokrytie výdavkov matky. Výživné, ktoré
súd stanovil pokryje odôvodnené potreby detí a zároveň zodpovedá aj schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom otca, ako povinného rodiča. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností

súd dospel k záveru, že takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám oboch
maloletých detí a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.37. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku
7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej
spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa,

je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane
maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší
spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a
ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne). Rodič
má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. Hlavným účelom styku je, aby zo stal

zachovaný vzťah otca s maloletým, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa,
aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a
konfliktyvžiadnomprípadeneprenášalinamaloletédieťa,naktorékonfliktnásituáciapôsobínepriaznivo
(napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoP/59/2017 zo dňa 03.05.2017).

38. Ideálnym prípadom riešenia stretávania druhého rodiča s maloletým dieťaťom je styk, na ktorom sa

rodičia vedia operatívne dohodnúť, a to s prihliadnutím na aktuálne potreby dieťaťa, danú situáciu, svoj
voľný čas, prípadne zaneprázdnenosť. Ak rodičia takejto kooperácie nie sú schopní, druhým vhodným
riešením je potom dohoda rodičov na konkrétnych termínoch schválená súdom, pričom stále ide o
riešenie, pri ktorom rodičia môžu zohľadniť vzájomné požiadavky. Ak nie ej možné danú situáciu riešiť
ani jedným z uvedených spôsobom, je na mieste, aby rozhodol autoritatívne súd.

39. V predmetnej veci boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, za situácie, keď matka aj s deťmi
v septembri 2022 odišla z Talianska na Slovensko, kde dovtedy žili aj s otcom. V prípade zverenia detí
do starostlivosti jedného z rodičov prichádza do úvahy úprava stretávania sa detí s druhým rodičom,
do starostlivosti ktorého deti neboli zverené, teda s otcom. Matka po vykonanom dokazovaní navrhla,

aby súd upravil styk otca s deťmi počas letných prázdnin od 01.07. do 31.08., s čím otec nesúhlasil a
žiadal, aby súd jeho stretávanie s deťmi ponechal neupravené. Vzhľadom na rozdielne návrhy rodičov
sa súd zaoberal vhodnosťou a dôvodnosťou úpravy stretávania otca s maloletými deťmi, pričom dospel
k záveru, že autoritatívna úprava styku otca s maloletými deťmi v prejednávanej veci nie je dôvodná.
V prvom rade súd uvádza, že zo strany otca ide o právo styku s deťmi a nie povinnosť styku s deťmi,

z čoho možno vyvodiť, že je len na otcovi, či svoje právo styku s deťmi využije alebo nie. Otec nemal
záujem na úprave stretávania sa s deťmi, nakoľko mal za to, že matka mu v stretávaní s deťmi nebráni a
ani v minulosti nebránila. V prípade prevzatia návrhu matky do výroku rozhodnutia súdu ohľadom úpravy
styku a za situácie, keď súd otcovi nemôže uložiť povinnosť stretávať sa s deťmi a styk realizovať, by
bolo v časti úpravy styku rozhodnutie súdu nevykonateľné, keďže oprávneným na podanie návrhu na

výkon rozhodnutia v tomto prípade by bol práve otec, ktorý záujem na úprave styku s deťmi nemal a nie
matka. Nebolo by ani v záujme detí, aby súd autoritatívne upravoval ich styk s otcom, ktorý by napokon
svoje právo nevyužil, čo by u detí mohlo viesť k sklamaniu. Navyše v prípade autoritatívneho rozhodnutia
súdu o úprave styku, ktorý by sa nerealizoval, by takáto úprava zakladala dôvod na zmenu rozhodnutia
súdu, keďže sa ako také nevykonáva. Súd z uvedených dôvodov vo výroku IV. styk otca s maloletými

deťmi neupravil.

40. Podľa názoru súdu by sa obaja rodičia mali povzniesť nad animozity, ktoré medzi nimi pretrvávajú a
začať spolu konštruktívne komunikovať ohľadom starostlivosti o ich spoločné maloleté deti, pretože len
vtedy bude mať rozpad ich manželstva čo najmenší dopad na ich vzťah s maloletými deťmi.

41. Súd zároveň považoval za potrebné uviesť, že nepovažoval za dôvodné dopĺňať dokazovania
listinnými dôkazmi, a to výplatnými páskami p. N. N., keďže ide o osobu, ktorá s predmetným konaním
nijako nesúvisí a preukazovanie jej príjmu, v tomto konaní nemožno považovať za účelné a hospodárne.
Navyše, keď matka tento dôkaz navrhla až na treťom pojednávaní, keď príjem otca bol z jeho strany

deklarovaný už pred prvým pojednávaním. Zistenie príjmu uvedenej osoby by navyše nemalo vplyv
na rozhodnutie v predmetnej veci, keď otec je riadne zamestnaný a svoj príjem dostatočne preukázal.
Takisto nebolo potrebné do spisu zakladať doklady a bloky preukazujúce vyčíslené výdavky, keďže
vykonaným dokazovaním bolo zistené, že deti majú bežné výdavky, nemajú žiadne zvýšené výdavky z
dôvoduzhoršenéhozdravotnéhostavualebozáujmovejaktivity,ktorébybolizostranyotcarozporované.

Vyšší výdavok mal len maloletý L. v súvislosti s absolvovaným lyžiarskym kurzom, ktorý otec nenamietal,
dokonca na tento kurz prispel polovicou sumy a aj vreckovým pre maloletého, čo nebolo medzi rodičmi
sporné. Súd preto návrhy matky na doplnenie dokazovania navrhnuté na poslednom pojednávaní
vyhodnotil ako účelové, v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, a preto ich zamietol.42. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto,
že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

43. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

44. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

45. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z
výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu
spravodlivosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal
priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé

priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 zákona
č. 36/2005 Z.z.).