Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. júl 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010169
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7823010169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 17. júla 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Starni,
trvale bytom C. D. XXX,
E. F.,
t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice, G. XX, H.,

j e v i n n ý,

že dňa 19.04.2023 okolo 19.00 hod. v obci Gemerská Hôrka, okres F., v kuchyni rodinného domu č. 231,
kde spoločne býva so svojou matkou I. B., nar. v roku 1940, túto pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol
tak, že ju viackrát udrel do oblasti hlavy, následkom čoho spadla na podlahu pod stôl, keď sa postavila,
opäť ju sotil tak, že spadla na posteľ, kde ju polial benzínom a hovoril jej: „Mám ťa zapáliť?“, v ruke
držal zapaľovač a kričal, že zdochne, pričom v obavách pred ďalším konaním obvineného sa podarilo
poškodenej ujsť k susedom, prostredníctvom ktorých privolala policajnú hliadku, čím u nej vzbudil

dôvodnú obavu o svoj život a spôsobil jej povrchové poranenia hlavy, ktoré si vyžiadalo jednorazové
ošetrenie,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe – blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písmeno b) Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. v znení zákona č. 111/2022 Z.z. a sud ho

o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto
trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 51 ods. 2, 3 písm. b) Trestného zákona súd obvinenému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas
trvania skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. j) Trestného zákona súd obvinenému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické

liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného
činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za

vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia
a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom
sa menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom
o treste, náhrade škody a ochranných opatrení. Súd za účelom uloženia ochranného opatrenia vypočul

na hlavnom pojednávaní znakyňu J. H. G., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať, nakoľko si ani
nepamätal okolnosti udalosti, ktorá sa mu kládla za vinu a prehlásil, že pokiaľ sa to naozaj stalo, tak
svoje konanie ľutuje a mrzí ho to. Obžalovaný ako už bolo uvedené vyššie na hlavnom pojednávaní dňa

17.07.2023 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a že svoje konanie
ľutuje. Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu.
Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný sa vyhrážal inému smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na svojej 83 ročnej matke a teda na
chránenej osobe a osobe vyššieho veku. Týmto svojim konaním naplnil všetky zákonom stanovené

znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného
zákona. Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochrane života, zdravia občanov. Závažnosť tohto konania je zvýraznená tým, že
uvedeného konania sa dopustil voči svojej matke, žene vo veku 83 rokov, ktorá sa konaniu dospelého
muža nevedela objektívne brániť, pričom obžalovaný ju viackrát udrel do oblasti hlavy a polial benzínom.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, pričom v mieste bydliska sa nedopustil
konania, ktorý by bol predmetom na prerokovanie komisiou verejného poriadku. Zo správy Ústavu na
výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach vyplynulo, že obžalovaný sa počas
výkonu väzby správal slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia plnil a dodržiaval režim dňa a že
nebol disciplinárne potrestaný. Z centrálnej evidencie priestupkov vyplynuli u obžalovaného 2 záznamy

a to z roku 2020, kedy sa dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, pričom sa nejednalo
o priestupky spáchané voči svojej matke - poškodenej. Obžalovaný bol doposiaľ 4x súdne trestaný
pričom prvé tri potrestania sú zahľadené, resp. sa na ne vzťahuje amnestia a posledné štvrté odsúdenie
je z roku 2000.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 38
ods. 2, 3 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na 1 poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný
sa priznal k spáchaniu trestného činu a prejavil ľútosť nad svojím konaním (§ 36 písm. l) Trestného
zákona. V danom prípade je nutné poukázať pri rozhodovaní o treste na osobu obžalovaného a na
jeho doterajší život. Obžalovaný sa naposledy dopustil trestného činu pred vyšše 23 rokmi (v roku

2000). Za uvedený čas síce spáchal 2 priestupky, avšak súd iné protiprávne konanie vo veci nezistil.Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný viac ako 23 rokov nespáchal žiaden trestný čin a svojim
konaním nespôsobil závažný následok, avšak dopustil sa konania voči vlastnej matke, ktorá má 83
rokov pričom súd toto konanie považoval za závažné, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo

výmere 24 mesiacov s tým, že výkon tohto trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
24 mesiacov s probačným dohľadom a obžalovanému uložil aj primerané obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas
trvania skúšobnej doby a povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a uložil mu aj ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou. Rozhodnutie súdu, ktorým ukladá trest, musí mať aj preventívny charakter v
zmysle generálnej prevencie. Má teda výchovne pôsobiť aj vo vzťahu navonok, teda vo vzťahu k
širokej verejnosti. Je nepochybné, že uvedený trestný čin má závažný charakter a preto túto skutočnosť
v záujme ochrany spoločnosti bolo potrebné zdôrazniť vo vyššom treste odňatia slobody s dlhšou
skúšobnou dobou a uložením probačného dohľadu za súčasného uloženia primeraných obmedzení
a povinností a taktiež uložení ochranného protialkoholického liečenia, pretože súd má za to, že je

potrebné obžalovanému poskytnúť dostatok času na to, aby si uvedomil závažnosť svojho konania a na
druhej strane, aby spoločnosť bola po túto dobu chránená pred prípadným ďalším podobným konaním.

Čo sa týka uloženého ochranného opatrenia podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a teda
uloženého ochranné protialkoholické liečenia ambulantnou formou. Súd ohľadom uloženia ochranného

opatrenia vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 17.07.2023 výsluch znalkyne J. H. G., z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, jednak z dôvodu že tento dôkaz navrhol vykonať
prokurátor a jednak z dôvodu, že sám súd považoval tento výsluch znalkyne za potrebný. Znalkyňa na
uvedenom hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č. 162/2023, zo dňa
07.06.2023 a teda že obžalovaný:

- v čase, kedy mal byť spáchaný trestný čin netrpel ani toho času netrpí na žiadnu duševnú poruchu
v zmysle psychózy. U obvineného znalkyňa zistila závislosť od alkoholu, ktorá bola v aktívnej forme
prítomná aj počas páchania skutku,
- chápe zmysel trestného konania. Je schopný z psychiatrického hľadiska správne vnímať objektívnu
realitu,

- sa v čase spáchania trestného činu nachádzal v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa,
jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť bola zmenšená nepodstatne a to len pod vplyvom užitého
alkoholu,
- jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný a ochranné
psychiatrické liečenie nie je potrebné,

- z medicínskeho hľadiska je u obžalovaného indikované ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou, obvinený v čase znaleckého vyšetrenia súhlasil iba s touto formou ochranného
protialkoholického liečenia, závislosť od iných psychoaktívnych látok nebola v čase skutku zistená,
protitoxikomanické liečenie nie je potrebné,
- ambulantné vyšetrenie je obžalovaného postačujúce na zodpovedanie položených otázok,

- patická opitosť u obžalovaného nebola zistená. Zdôrazňované chýbanie, či neúplnosť spomienok
na inkriminovanú dobu, ak nie je simulované, je spôsobené výpadkom pamäti, zapríčineným tzv.
alkoholickým okienkom, kde tento jav je len poruchou fixácie spomienok pri opitosti stredne ťažkého
stupňa, avšak z forézneho hľadiska je nevýznamný.

Na otázku, či obžalovaný pod vplyvom alkoholu môže byť nebezpečný pre seba aj pre svoje okolie,
čo vychádza zo správy MUDr. Jany Greškovej, znalkyňa uviedla, že je to myslené vo všeobecnosti,
určite nie z forénzneho hľadiska. Že je tu síce prítomná agresivita ale k žiadnym zmenám, čo sa týka
správania obžalovaného v stave opitosti nedošlo, (obžalovaný) stále opakuje tie isté vzorce správania
a nemožno považovať závislosť od alkoholu, pokiaľ nie sú pridržané iné vážne duševné poruchy len

samotnú závislosť za niečo, čo by predikovalo k tomu, že by ako znalkyňa mohla uviesť, že jeho
pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického je pre spoločnosť nebezpečný. Obžalovaný ako aj ostatní
ľudia pod vplyvom alkoholu sa vyhrážajú samovraždou, ale skôr ide o také demonštratívne správanie.
Znalkyňa ďalej uviedla, že Ústavná liečba by v tomto smere nesplnila účel, že by to by bolo na silu.
Táto splní len vtedy účel, keď ten človek chce naozaj nejakú zmenu, pozitívnu vykonať a musí preto

niečo urobiť. Obžalovaný pritom absolvoval niekoľko takýchto liečení, takže z medicínskeho hľadiska, z
toho psychiatrického v postate znalkyňa nemala vôbec potrebu, ani nepovažovala za vhodné doporučiť
obžalovanému ústavnú formu protialkoholického liečenia.Je nesporné, že obžalovaný spáchal skutok vplyvom alkoholu ako i to, že zo záverov
znalkyne jednoznačne vyplýva, že ide u neho o osobu, ktorá je závislá od alkoholu, a preto
znalkyňa u obžalovaného odporučila ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnú, pričom ochrannú

protialkoholickú liečbu ústavnú neodporučila. Znalkyňa podľa názoru súdu závery svojho znaleckého
posudku patrične zdôvodnila a súd nemal dôvod sa s týmito závermi nestotožniť a preto rozhodol
v zmysle odporúčania uvedenej znalkyne a teda uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou, ktorá bude v danom prípade azda tým najvhodnejším riešením. Súd teda rozhodol
na základe záverov znaleckého dokazovania a výsledkov dokazovania.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.

Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku)