Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/166/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820204225
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7820204225.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr.SlávkyZborovjanovejaJUDr.ZuzanyStolárovejvsporežalobcuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.
XX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova
8, IČO: 43 023 096, proti žalovanému D. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenému
JUDr. Attilom Elekom, so sídlom v Rožňave, Jovická 2, IČO: 42 331 374, o zaplatenie istiny 1.950 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29. marca 2022
č.k. 6C/51/2020 - 95 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobuozaplatenie1.950eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.950eurod21.6.2020

do zaplatenia (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe a v priebehu sporu,
najmä že:

2.1. žalobca so žalovaným ústne uzavrel v marci 2020 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola

rekonštrukcia rodinného domu č. 61 v Kružnej s tým, že rekonštrukčné práce mali trvať 4 až 5 týždňov
a celkové náklady na rekonštrukciu domu boli ohodnotené na sumu 9.880 eur,

2.2. žalobca poskytol žalovanému preddavok v sume 3.000 eur za prvotné práce a na nákup potrebného
materiálu na základe žiadosti žalovaného za prítomnosti svedka,

2.3. žalobca následne žalovanému „určité vopred dohodnuté práce“ výslovne zakázal vykonať,

2.4. žalobca dodatočne zistil, že žalovaný dohodnuté práce nevykonal a naopak napriek výslovnému
zákazu žalobcu vykonal práce, ktoré žalobca nežiadal,

2.5. žalobca preto dňa 21.6.2020 žalovanému oznámil, že od zmluvy o dielo odstupuje,

2.6. žalobca dňa 6.7.2020 požiadal žalovaného o vrátenie čiastky 1.950 eur, predstavujúcej rozdiel
žalobcom zaplateného preddavku 3.000 eur a ceny (hodnoty) žalovaným pre žalobcu vykonaných prác
a použitého materiálu, určenej na sumu 1.050 eur „stavebnou spoločnosťou, ktorej služby žalobca
objednal na určenie hodnoty prác žalovaného“, keďže „žalobca si nechal ohodnotiť vykonané práce a
túto sumu odrátal od poskytnutej zálohy“, pričom v prípade, ak súd považuje „výkaz výmer, prípadne

rozpočet vykonaných stavebných úprav, za sporný“, žalobca „vie doložiť vyjadrenie firmy, ktorá výpočet
realizovala“,2.7. žalobca zaslal dňa 14.10.2020 žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej žiadal žalovaného o vydanie
bezdôvodného obohatenia 1.950 aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.950 eur odo

dňa 21.6.2020 do zaplatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného potom, čo žalobca od zmluvy odstúpil.

3. Súd poukázal i na obranu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.12.2020 č.k.
6C/51/2020 - 23, zrušeného uznesením súdu zo dňa 12.1.2021 č.k. 6C/51/2020 – 39, i jeho obranu
v priebehu sporu.

4. Ďalej súd konštatoval:

4.1. že predmetom konania je posúdenie existencie zmluvy o dielo medzi stranami sporu, následné
odstúpenie od zmluvy o dielo, nároku na vyplatenie sumy za vykonané práce a účelne vynaložené
náklady a posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

poskytnutej zálohy 3.000 eur, po ich odrátaní vo výške 1.950 eur (bod 34 odôvodnenia rozsudku),

4.2. že súd „sa oboznámil s Predžalobnou výzvou zo dňa 14.10.2020 adresovanou právnym zástupcom
žalobcuvjehomenežalovanému,ktorájesvojimobsahomtakmertotožnáspodanoužalobou.Pripojený
je aj podací lístok zo dňa 15.10.2020. Z priloženej útržkovitej textovej komunikácie vo forme sms správ a

messengerovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že medzi stranami sporu prebehla
komunikácia ohľadom vykonaných prác na rodinnom dome žalobcu, kedy žalovaný dňa 10.06. bez
uvedenia roku opisoval stavebné práce, ktoré realizoval a uviedol, že tieto sú v cene zálohy, ktorú
prevzal, ale ktorú bližšie nešpecifikoval. Následne žalobca správami zo dňa 21.06. bez uvedenia roku
vyjadril nespokojnosť s odvedenou prácou žalovaného a vyzýval ho k stretnutiu, pričom avizoval, že má

záujem ukončiť vzájomnú dohodu o vykonaní prác a žiadal ho o rozpis vykonaných prác a použitého
materiálu za účelom dorovnania za vykonané práce, za ktoré žalovaný prevzal zálohu vo výške 3.000,-
eur. Žalovaný v reakcii uviedol, že práca ešte nie je ukončená, pričom po jej ukončení sa majú vyrovnať.
Následne žalobca správami zo dňa 02.07. a 06.07. bez uvedenia roku adresoval žalovanému touto
cestou pokus o zmier, v ktorom žiadal, aby k 05.07.2020 došlo ku konečnému vyúčtovaniu nákladov

a vykonaných prác žalovaným, pričom opäť uvádza, že žalovanému poskytol zálohu vo výške 3.000
eur. Žiadal o vrátenie 1.950 eur, a to na základe ohodnotenia vykonaných prác a použitého materiálu
vrátane hodnoty stojanu na TV vo výške 350 eur. Ak nedôjde k reakcii na výzvu žalobcu do 08.07.2020
tento sa obráti na políciu. Na predmetnú správu žalovaný vôbec nereagoval.“ (bod 22, 23 odôvodnenia
rozsudku), ako i

4.3. že súd „sa oboznámil aj s Rozpočtom a výkazom výmer zo dňa 09.04.2021 zhotoviteľa W-Partners
s.r.o. s označením sadrokartónová stena, v ktorom je uvedený rozpis prác a dodávky PSV - konštrukcie -
drevostavby (klasik SDK, preklad drevený, priečka SDK, montáž zárubní oceľových) v celkovej hodnote
1.335,87 eur.“ (bod 24 odôvodnenia rozsudku),

4.4. že súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania „vyjadrením firmy, ktorá realizovala
výpočet hodnoty prác vykonaných žalovaným“ nakoľko mal za to, že „uvedený dôkaz je z dôvodu
spornosti celkového nároku v kontexte vykonaného dokazovania bezpredmetný“,

4.5. a že „na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná
a preto ju v celom rozsahu zamietol.“ (bod 25 odôvodnenia rozsudku), pričom tak súd učinil potom, ako
vec právne posúdil podľa § 131, § 132 ods. 1 až 3 CSP, § 48, § 631, § 632 § 642 ods. 1 a 2, § 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

5. Dôvodil pritom (v bodoch 37 až 39 odôvodnenia rozsudku), že „Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, ani dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe. Žalobca svoju žaloba
opiera o fakt, že medzi ním a žalovaným malo dôjsť k uzavretiu Zmluvy o dielo, ktorej predmetom
bola rekonštrukcia rodinného domu č. XX D. C., v ústnej forme a následnému odovzdaniu zálohy vo
výške 3.000 eur žalovanému. Na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom uzavretia Zmluvy o dielo ako

dôkaz navrhol vypočuť v konaní ako svedkyňu svoju manželku, ktorá mala byť prítomná pri uzatvorení
predmetnej zmluvy ako aj pri odovzdaní finančnej hotovosti. V priebehu konania vyplynulo, že pri
tomto stretnutí bola prítomná aj partnerka žalovaného, ktorá bola v konaní tiež vypočutá ako svedkyňa.
Svedecké výpovede oboch vypočutých svedkýň si navzájom v plnej miere odporovali. Z vykonanéhodokazovania nebolo možné ustáliť ani len miesto a čas stretnutia strán sporu, nieto ešte ustáliť, že došlo
k uzavretiu Zmluvy o dielo a jej prípadné náležitosti. Svedecké výpovede si rovnako, ako aj tvrdenia
strán sporu odporujú aj ohľadom vyplatenia zálohy vo výške 3.000,00 eur. Žalobca uvádza, že zálohu

žalovanému odovzdal pri vyššie uvedenom stretnutí, pričom žalovaný tvrdí, že finančnú hotovosť od
žalobcu nikdy neprevzal, ako záloha mu bolo odovzdané náradie v hodnote cca 1.000 eur. Následne súd
vypočul ešte ako svedka, rodinného priateľa žalobcu, ktorého výpoveď je v rozpore s tvrdeniami oboch
svedkýň, pretože tento uviedol, že k dohode ohľadom Zmluvy o dielo malo dôjsť na záhradnom posedení
ajzajehoprítomnosti,kedymalbyťdohodnutýrozsahprácahodnotarekonštrukcievovýške10.000eur.

Pri odovzdaní zálohy, nebol prítomný, avšak mal vedomosť o jej vyplatení, a to priamo od žalovaného.
Opodstatnenosť žalovaného nároku nie je možné preukázať ani z priloženej čiastkovej elektronickej
komunikácie medzi stranami sporu, nakoľko z tejto nevyplýva, či došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo, aké
boli jej podstatné náležitosti a napriek tomu, že sa v nej spomína vyplatená záloha vo výške 3.000 eur,
nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že by žalovaný potvrdil jej prevzatie vo výške 3.000 eur. Čo
sa týka odstúpenia od Zmluvy o dielo žalobcom, súd dáva do pozornosti, že základným predpokladom

možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či ide o odstúpenie v režime Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by
totiž zmluva platná nebola, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Nakoľko súd nemá
za preukázané, že došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o dielo, nie je možné vyhodnotiť ani prípadné
odstúpenie žalobcu od tejto zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania je nutné konštatovať, že

žalobca v konaní nepreukázal pravdivosť ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo, a teda
dôkazné bremeno neuniesol, žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne nasvedčovali tomu, že
k uzavretiu Zmluvy o dielo medzi ním a žalovaným došlo, ani dôkazy ktoré by potvrdili odovzdanie zálohy
vo výške 3000 eur žalovanému, preto tieto tvrdenia považuje súd iba za tvrdenia v rovine teoretických
možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci

samej v jeho neprospech, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V kontexte vykonaného
dokazovania sa potom súd špecifikáciou žalovanej sumy s ohľadom na ohodnotenie vykonaných prác
výkazom výmer resp. rozpočtom ďalej nezaoberal.“

6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § § 255 ods. 1 a 2 CSP s tým, že

podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania priznaných žalovanému podľa pomeru úspechu
vo veci vo výške 100 %, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

d), f) a h) CSP. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že v odôvodnení rozsudku iba citoval tvrdenia svedka
E. F., avšak vôbec sa nevysporiadal s výpoveďou tohto svedka, ktorý vo svojej výpovedi jednoznačne
potvrdil, že priamo žalovaný mu uviedol, že od žalobcu bude žiadať ďalšiu zálohu, nakoľko záloha 3.000
eur, ktorú mu žalobca už poskytol, mu bolo málo, a nevysporiadal sa ani s výpoveďou svedkyne G.

B., manželky žalobcu a ani s písomnou komunikáciou predloženou žalobcom v konaní, ktoré podľa
názoru žalobcu jednoznačne potvrdzujú, že žalovaný prevzal zálohu 3.000 eur na zhotovenie diela.
Zdôraznil, že ak by aj nepreukázal platné uzavretie zmluvy o dielo, nie je vylúčený jeho nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške rozdielu medzi sumou ním zaplateného
preddavku a hodnotou žalovaným vykonaných prác a použitého materiálu, keďže tieto samostatné

peňažné pohľadávky sú spôsobilé na započítanie v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti žalobca namietol, že ani týmto tvrdením žalobcu sa súd v rozsudku vôbec nezaoberal.
Nakoniec súdu prvej inštancie žalobca vytkol tiež to, že neposudzoval hodnotu žalovaným vykonaných
prác, hoci táto otázka je významná pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, a to
napriek tomu, že žalobca v spore predložil listinný dôkaz - Rozpočet a výkaz výmer zo dňa 9.4.2021, kde

boli práce a použitý materiál žalovaným ohodnotené na sumu 1.335,87 eur a nebránil sa ani ďalšiemu
dokazovaniu v tomto smere.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok ako zákonný a vecne správny
a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru

žalovaného súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedal postupu vyplývajúcemu z § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoréboli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení rozsudku podľa názoru žalovaného súd prvej
inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,

ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal, ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, a teda
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované § 220 ods. 2 CSP a nemožno
mu nič vyčítať. Odkázal pritom aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS
209/2004, II. ÚS 200/2009.

8.1. Na tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný sa mal vyjadriť pred svedkom E. F., že od žalobcu bude
pýtať ďalšie peniaze, lebo 3.000 eur ako záloha bolo málo, žalovaný podčiarkol, že s týmto vyjadrením
svedka nesúhlasí, lebo na tému preddavku, o odovzdaní, pýtaní ďalších finančných prostriedkov od
žalobcu, sa s ním nerozprával, pričom tento svedok v rámci svojej výpovede sa ani raz nezmienil o tom,
žezostranyžalobcumalodôjsťajkreálnemuodovzdaniusumy3.000eur.Vsúvislostistvrdenímsvedka

F., žalovaný poukazom na žalobcove tvrdenie, že hodnota prác a materiálu vykonaných žalovaným v
rámci rekonštrukcie rodinného domu žalobcu je 1.050 eur, podčiarkol, že je otázne, z akého dôvodu by
sa mal zmieňovať svedkovi F. o navyšovaní nejakej zálohy, keď ,,odovzdaná záloha“ mala byť vo výške
3.000 eur. Tvrdil naopak, že výpoveď svedka F. potvrdila v celom rozsahu tvrdenie žalovaného, že aj
p. F. nebol vyplatený, že sa „to robilo formou kamarátskej výpomoci“, že od žalobcu žiadnu finančnú

zálohu nezískal a práce žalovaný vykonával v rámci kamarátskej výpomoci.

8.2. V súvislosti s namietaným postupom súdu prvej inštancie ohľadom nezaoberania sa s hodnotou
vykonaných prác, ktoré boli predložené žalobcom, žalovaný podčiarkol, že z tejto listiny – Rozpočet
a výkaz výmer zo dňa 9.4.2021 nevyplývajú žiadne smerodajné skutočnosti, ktoré by naznačovali, že

tento žalobcom predložený výmer bol vyhotovený v spojitosti s rekonštrukciou jeho rodinného domu,
a preto aj v tejto časti odvolaním namietaný postup súdu prvej inštancie zo strany žalobcu považuje
žalovaný za irelevantný, keďže nedošlo k preukázaniu, že by došlo k odovzdaniu akejkoľvek finančnej
hotovosti titulom zálohy. Citujúc znenie § 153 ods. 1 až 3 CSP a § 185 ods. 1 CSP, z ktorého plynie,
že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je

úlohou a doménou súdu, žalovaný akcentoval, že prvoinštančný súd v rozsudku náležite odôvodnil,
prečonepovažovalzapotrebnébližšiesazaoberaťpredmetnýmvýmerom.Podľanázoružalovanéhonie
je pravdou, že by súd prvej inštancie o návrhoch žalobcu na doplnenie dokazovania žiadnym spôsobom
nerozhodol, lebo súd na pojednávaní poučil všetkých prítomných v zmysle § 181 ods. 2 CSP, v rámci
ktorého poučenia určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia súd

považoval za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná, súčasne súd strany oboznámil
s predbežným právnym posúdením veci, následne bolo dané stranám poučenie v zmysle § 154 CSP a v
zmysle § 182 CSP boli vyzvaní, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci, a potom súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, keď nepovažoval za potrebné vykonať
žalobcom navrhovaný dôkaz, čo odôvodnil v rozsudku.

9. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní.

10. Ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli.

11. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 a 2 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu opodstatnené. Nie sú
ale splnené podmienky pre zmenu rozsudku, ale rozsudok je spolu s akcesorickým výrokom o trovách

konania zrušiť.

12. V posudzovanej veci je zo žaloby a z obsahu súdneho spisu zrejmé tvrdenie žalobcu, že uzatvoril
so žalovaným ústnu zmluvu o dielo.

13. Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho
za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo (§ 631 Občianskeho zákonníka).14. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach
zmluvy, a to a) o predmete diela, b) o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa,
c) o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť

dohodnutá.

15. Zmyslom zmluvy o dielo uzavretej podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka je záväzná dohoda o
zhotovení diela zhotoviteľom za dohodnutú cenu a na jeho vlastné nebezpečenstvo, pričom dohodnutá
cena (ak nie je dohodnuté inak) sa vyplatí po skončení diela. Zhotoviteľ pritom môže financovať náklady

na vykonanie diela aj z preddavkov, ktoré objednávateľ zveril zhotoviteľovi na tento účel. Po skončení
diela je objednávateľ povinný zaplatiť jeho cenu, pričom poskytnuté preddavky sa započítavajú do ceny
diela a objednávateľ zaplatí len zostávajúcu časť ceny.

16. K platnosti ústnej zmluvy postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných
náležitosti zmluvy, ktoré nemusia byť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany.

S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu.

17. Účastníci však môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie
odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona (§ 51 Občianskeho zákonníka).

18. Z uvedeného je zrejmé, že až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody zmluvných strán môže súd
posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla povinnosť (R 9/2002).

19. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že súd môže pristúpiť k aplikácii použitej právnej normy až
v procesnej situácii, kedy zistil relevantný skutkový stav. Následne v tomto smere je súd povinný uviesť

zistený skutkový stav (skutkový záver) a podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého dôvodu
zistený skutkový stav veci nakoniec podradil pod aplikované ustanovenia.

20. Inými slovami, súd je povinný jasne a zrozumiteľne uviesť, aký záver učinil o skutkovom stave veci,
t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal predmetné

skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Ich rozsah sa v podstate musí kryť s rozsahom tých skutočností,
ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej) právnej normy zásadne právne významné. Sú to tie právne
skutočnosti, ktoré sú upravené v príslušnej právnej norme, ktorá má byť vo veci súdom aplikovaná a
ktorá tak predznamenáva výpočet tých skutočností, ktoré budú formulovať záver o skutkovom stave
veci. Záver o skutkovom stave veci slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v jeho tzv. skutkovej časti

potiaľ, že predstavuje (z dielčich skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému
súd nachádza (aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový stav aplikovať.
Uvedený záver prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok, bol v konaní
preukázaný, lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie právnej
normy, ale nepreukázaním právne významných skutočností. I v tomto smere súd musí podať zreteľný a

zrozumiteľný výklad o tom, aký zistil skutkový stav (a z akých dôkazov) a z akého právneho ustanovenia
či právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav
veci.

21. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou

informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania,
je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti.

22. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické so
skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej)

skutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.

23. Súd je v súlade s § 191 CSP povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo
a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci.

24. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo
tvrdenýminámietkamistránnezaoberávôbec,alebosasnimivysporiadanedostatočnýmspôsobom,má
to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektujesa tým základná funkcia dôkazného konania v civilnom súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie
dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu. Ak teda súd pri hodnotení dôkazov niektorý z
dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie

mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre
nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely
eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

25. K uvedenej vade došlo v posudzovanej veci. Z odôvodnenia rozsudku nemožno vyvodiť, aké

skutkové závery súd učinil z vykonaných dôkazov, t.j. čo bolo konkrétne obsahom zmluvného dojednania
medzi žalobcom a žalovaným a ani aké je právne posúdenie zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie vo väzbe na konkrétne zistený skutkový stav. V bode 37 odôvodnenia rozsudku súd totiž iba
konštatuje, že „svedecké výpovede oboch vypočutých svedkýň si navzájom v plnej miere odporovali“, a
že „z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť ani len miesto a čas stretnutia strán sporu, nieto
ešte ustáliť, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a jej prípadné náležitosti“. Následne súd v bode 38

odôvodnenia rozsudku, posledná veta bez ďalšieho iba uzavrel, že „nemá za preukázané, že došlo
k platnému uzavretiu zmluvy o dielo“ a „nie je možné vyhodnotiť ani prípadné odstúpenie žalobcu od
tejto zmluvy“.

26. Žalobca vo svojom odvolaní opodstatnene namietol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku

iba cituje tvrdenia svedka E. F., avšak bez toho, aby tento súdom vykonaný dôkaz, rovnako ani výpoveď
svedkyne G. B., a ani listinný dôkaz - písomná komunikácia predložená žalobcom, náležite vyhodnotil
postupom podľa § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Ako opodstatnenú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku žalobcu,

že súd prvej inštancie opomenul akokoľvek posúdiť tvrdenia žalobcu, že pohľadávka žalobcu titulom
vrátenia poskytnutej zálohy 3.000 eur a pohľadávka žalovaného titulom ceny žalovaným vykonaných
prác pre žalobcu sú samostatné peňažné pohľadávky spôsobilé na započítanie v zmysle § 580 a nasl.
Občianskeho zákonníka, naviac za stavu, ak žalovaný i vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu potvrdil,
že vykonával práce pre žalobcu a tieto práce vykonával žalovaný v rámci kamarátskej výpomoci a súd

prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sám konštatoval, že pre rozhodnutie o nároku žalobcu je právne
významné i posúdenie nároku na vyplatenie sumy za vykonané práce a účelne vynaložené náklady a
na základe uvedeného posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške poskytnutej zálohy 3.000 eur, po ich odrátaní vo výške 1.950 eur.

27. S ohľadom na uvedené je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalobcovi (i žalovanému), aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom.Vzhľadomnapovahuvytknutejvadykonaniapredsúdomprvejinštanciesaodvolacísúdužďalej
nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, keďže odvolací súd nemá dostatočný ustálený skutkový

podklad pre posúdenie vecnej správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto
odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov vykonané
dôkazy bez ďalšieho hodnotiť.

28. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok spolu s akcesorickým

výrokom o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

29. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP) odstrániť vytýkané vady, predovšetkým náležite zistiť

skutkový stav veci, t.j. čo bolo obsahom dohody medzi žalobcom a žalovaným, a až tak v spore opätovne
rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami
súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybný skutkový záver súdu o obsahu
dohody medzi žalobcom a žalovaným ako i zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého dôvodu zistený
skutkový stav veci nakoniec súd podradil pod aplikované ustanovenia, vrátane jasných a zrozumiteľných

odpovedínavšetkyskutkovoaprávnerelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,vrátane
v priebehu tohto odvolacieho konania prednesených námietok žalobcu a žalovaného.30. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).