Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Mezőszállási

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Er/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200907
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4217200907.3

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému: N.. P. E., N.. X.XX.XXXX, N. A. N. W. XXX/XX, Č., D..
XX.X.XXXX, o vymoženie 2142,74 eur s príslušenstvom a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd p o k r a č u j e v konaní s dedičom povinného: P..

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 22.8.2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 25CoE/5/2021
z 7.4.2021 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd totiž zistil, že povinný v
priebehu konania zomrel, v ktorej proscesnej situácii prichádza do úvahy zastavenie konania alebo
pokračovanie v konaní s dedičmi povinného.

2. Súd zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 5D/561/2018 zistil, že uznesením z 19.3.2019 bola

schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej majetok po poručiteľovi nadobudol
dedič: P.

3. Podľa § 63 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP) ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že

v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

4. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že práva a povinnosti prislúchajúce povinnému prešli jeho smrťou
na jeho dediča, súd v súlade s § 63 CSP rozhodol, že v exekučnom konaní bude ďalej pokračovať s
ním tak, ako je uvedené v 1. výroku tohto rozhodnutia.

5. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.6. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základeuzavretej(resp.platnej)rozhodcovskejzmluvy(rozhodcovskejdoložky)(uznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

7. Súd za účelom posúdenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia preskúmal zmluvu
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu z 12.5.2008 uzavretú medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinným, spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s.
pre depozitné produkty, dohodu o uznaní záväzku z 29.8.2013 a rozhodcovskú zmluvu z 29.8.2013. Z
predloženej rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. článku zmluvy na
všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejzmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi

Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.(bod 3.2). Zmluvné
strany tiež mali dohodnúť, že ktorákoľvek zo strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia
dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde.
Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej
strane.

8. Oprávneným predložená zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu z
12.5.2008 založila záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej
uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako

dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 OZ). Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým

vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.

9. Z listín predložených oprávneným ďalej vyplynulo, že pohľadávka, ktorej vymoženie od povinného

sa navrhuje v tomto konaní, bola postúpená Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvou o postúpení
pohľadávok z 12.12.2012 na oprávneného. Oprávnený následne uzavrel s povinným rozhodcovskú
zmluvu dňa 29.8.2013, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní záväzku.
Je nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého skrytým cieľom je
dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie

dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná
spolu s ďalšími listinami. Z jeho obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov, avšak rozhodne nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie premlčacej lehoty,
prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo
je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou

nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že povinný nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania
uvedenej dohody. Takisto aj rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnému, bola uzavretá
vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už
predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje dlžníka ako meno, priezvisko, bydlisko
a rodné číslo povinného. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na

prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom totiž iniciuje práveveriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie
o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o rozhodcovskom konaní súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto

konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Ak bola rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky na jej
dodatočné zrušenie v súlade s bodom 3.3. rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinný v skutočnosti ani nemohol

odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy by povinný mal iba
v prípade, že zmluva bola platne uzavretá. Súd tiež poznamenáva, že nevidí dôvod, prečo by mal
spotrebiteľ, ktorý si zmluvu individuálne nevyjednal, vyvíjať aktivitu smerom k odstúpeniu od zmluvy,
ktorá mu bola druhou stranou vnútená.

10. Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu považovať
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.

11. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, uvedené predstavuje dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto súd v súlade s § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do
31.3.2017 rozhodol tak, ako je to uvedené v 2. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti 2. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd

v Nitre.

Proti 1. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.