Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010388
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6723010388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a

sudcov JUDr. Štefana Juhása a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného O. H., pre
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné,
na verejnom zasadnutí dňa 22. augusta 2023, o odvolaní obžalovaného O. H. a prokurátora Okresnej
prokuratúry Zvolen, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/71/2023 zo dňa 07.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/71/2023 zo dňa 07.07.2023 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 5, C., t. č. v N. na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici

podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per
analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/71/2023 zo dňa 07.07.2023 bol obžalovaný O. H. uznaný
za vinného zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 21.02.2023 v čase okolo 15.14 hod. v J. C., okres C. na ulici H. fyzicky napadol a súčasne sa

vyhrážal zabitím príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Detva v zložení veliteľ hliadky
práp. Ing. E. B., nar. XX.XX.XXXX, M.: XXXXXX a člen hliadky nstržm. Bc. T. J., nar. XX.XX.XXXX,
M.: XXX XXX, ktorí počas výkonu služby na základe dožiadania Okresného úradu Zvolen vykonávali
doručovanielistovejzásielkyO.H.atotak,žepotomakohliadkazastalasoslužobnýmcestnýmvozidlomna ul. H., práp. Ing. E. B. z miesta spolujazdca oslovil po ulici kráčajúceho O. H., ktorý na to prišiel
k vozidlu, pričom práp. Ing. E. B. ho vyzval, aby od vozidla odstúpil, O. H. však výzvu neuposlúchol,
pristúpil k vozidlu a opľul práp. Ing. E. Chovanca, ktorý ho okamžite vyzval, aby od vozidla odstúpil,

na čo O. H. opäť nereagoval, v dôsledku čoho práp. Ing. E. B. otvoril silou dvere, z vozidla vystúpil
a O. H. ho okamžite na to svojou pravou rukou zovretou v päsť udrel do oblasti ľavej strany spodnej
čeľuste, následne na čo práp. Ing. E. B. O. H. chytil svojimi rukami za ramená, aby ho spacifikoval,
O. H. však kládol aktívny odpor a obidvaja spoločne spadli na zem, čím došlo k narazeniu ľavej ruky
práp. Ing. E. B. úderom o zem, v dôsledku čoho k O. H. a práp. Ing. E. B. priskočil nstržm. Bc. T. J.,

ktorý pomohol O. H. spacifikovať za pomoci pút a následne počas jeho eskorty na Obvodné oddelenie
Policajného zboru C. počas presunu v služobnom cestnom vozidle im O. H. vulgárne nadával, na výzvy
na upustenie od predmetného konania nereagoval, po celý čas eskorty kládol aktívny odpor, pri ktorom
hovoril slová: ,,si Vás nájdem, zistím si Vaše rodiny, zlomím Vás, zabijem, vyvraždím rodiny, uvidíte,
asi neviete, kto som“, pričom po vystúpení zo služobného cestného vozidla pri budove Obvodného
oddelenia Policajného zboru C. sa všetci spoločne presunuli do vnútorných priestorov budovy, v ktorých

na chodbe pri vyhradenom priestore sa O. H. rýchlo otočil a celou silou kopol nstržm. Bc. T. J. do
oblasti ľavého boku kolena a naďalej vykrikoval slová: ,,ste kokoti“ a od svojho násilného a verbálne
agresívneho správania neupustil ani po opakovaných výzvach, čím práp. Ing. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
M.: XXXXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie ľavej strany tváre (čeľuste), podvrtnutie krčnej chrbtice
a pomliaždenie ľavej hornej končatiny s oderkou v oblasti zápästia s dobou liečenia v trvaní 14 dní a

nstržm. Bc. T. J., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX XXX zranenie a to pomliaždenie ľavého kolena s dobou
liečenia v trvaní 14 dní.

Za to okresný súd obžalovaného O. H. odsúdil podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36
písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného

zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona, §
49 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 ( štyridsať ) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protialkoholické a
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Protitomutorozsudkupodalipojehovyhlásenínahlavnompojednávaníodvolanieobžalovanýaokresný
prokurátor.

Okresný prokurátor v podanom odvolaní uviedol, že sa s uloženým trestom odňatia slobody, resp. s jeho
výmerou sa nestotožňuje. Trest považuje za neprimeraný, a to s poukazom na okolnosti skutku a taktiež

aj s poukazom na osobu obžalovaného. Má za to, že aj napriek judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pripúšťajúcej možnosti mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby pri učinení vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. v danom
prípade na takýto postup nebol reálny dôvod. Vzhľadom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 v prípade prijatia

vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako ako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania
činu) má konajúci súd možnosť avšak nie povinnosť pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu. Poukázal,
že obžalovaný O. H. už v minulosti iného fyzicky napadol, v dôsledku čoho bol dvakrát právoplatne
uznaný vinným z prečinu výtržníctva. Z odpisu registra trestov navyše vyplýva, že obžalovaný sa už
v minulosti opakovane dopustil trestnej činnosti, avšak ani predchádzajúce odsúdenia nemali na jeho

osobu dostatočný prevenčný charakter a trestnej činnosti sa dopustil znovu, a to navyše v skúšobnej
dobe jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen,
sp. zn. 2T/41/2022-77 zo dňa 29.04.2022, právoplatným dňa 12.07.2022. Rovnako násilného konania sa
dopustil aj voči svojmu synovi dňa 18.04.2021, za čo bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

Taktiež sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v platnom znení dňa 11.10.2020, kedy sa hrubo správal a nadával
obsluhe v kaviarni S. v C., za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 Eur. Celkovo má v
evidencii priestupkov 9 záznamov. Ďalej poukázal na charakter skutku, ktorého sa obžalovaný dopustil.Vyslovil názor, že v prípade osoby obžalovaného O. H. a okolností, za ktorých sa dopustil predmetného
protiprávneho konania, konajúci súd nemal pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu obžalovanému
podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona a už vôbec nie v ním tak uloženej výmere. Okresný súd de facto uložil

obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej základnej trestnej sadzby.
Takto uložený trest nepovažuje za trest uložený zákonne, za trest primeraný okolnostiam spáchaného
skutku, jeho následku a osobe obžalovaného. Záverom navrhol, aby odvolací súd z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc vo veci
sámuložilobžalovanémuO.H.nepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmereminimálnej60mesiacov

so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia podľa
§ 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou
formou.

Obžalovaný jednak sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu v podanom odôvodnení odvolania
na úvod navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil a

rozhodujúc vo veci sám mu uložil trest v nižšej výmere. Následne poukázal, že súd prvého stupňa pri
ukladaní trestu vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu, pričom prihliadol aj na to, že na pojednávaní
urobil vyhlásenie, že je vinný. V odôvodnení súdneho rozhodnutia uvádza, že takýto druh a výmera
trestu spĺňajú všetky kritéria individuálnej a generálnej prevencie. Súd zároveň konštatuje prevahu
priťažujúcich okolností s tým, že nie je možné prihliadať na poľahčujúcu okolnosť, že napomáhal pri

objasňovanítrestnejčinnostipríslušnýmorgánompodľa§36písm.n)Tr.zák.Nesúhlasískonštatovaním
súdu, že túto poľahčujúcu okolnosť nie je možné priznať, nakoľko by muselo dôjsť aj k ďalšiemu
konaniu z jeho strany, t.j. nejaká aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho
výsluch, pričom takáto súčinnosť musí byť poskytnutá v prípravnom konaní. V tejto súvislosti uviedol,
že nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa nekonala rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka a

výpovede na mieste činu, ... tak ako to uvádza súd. Takéto úkony neboli potrebné, nakoľko okrem
priznania sa k celému skutku vyjadril takým spôsobom, ktorý nevyvolával potrebu ďalších úkonov a teda
jednoznačne napomohol objasneniu trestnej činnosti. Myslí si teda, že v danom prípade neprevažuje
pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami. Na základe uvedených skutočností
považuje uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov za neprimerane prísne. Pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. V tejto súvislosti poukázal, že má družku a 4 maloleté deti, s ktorými žil v spoločnej
domácnosti, pričom boli odkázaní na jeho príjem, ktorý dosahoval pri práci na stavbách vo výške cca 1
200 € mesačne. Taktiež poukázal, že okresný súd nevzal do úvahy znalecké posudky, z ktorých vyplýva,

že v čase skutku nebol pri zmysloch a plnom vedomí a preto nemohol rozpoznať svoje konanie. Záverom
uviedol, že aj v zmysle judikatúry NS SR je prípustné mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby pri učinení vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por. Uvedená skutočnosť bola zohľadnená pri konaní o DoVT, kde pôvodne s prokurátorom v rámci
dohody prijal trest v rozsahu 2 roky a 6 mesiacov nepodmienečne. Je pravdou, že uvedená dohoda v

dôsledkujehovyjadrenianebolanakoniecsúdomschválená(súdodmietolnávrh),alevčaseuzatvárania
dohody prokurátor považoval trest v rozsahu 2 rokov a 6 mesiacov za primeraný. Uvedené uvádza v
nadväznosti na dôvody odvolania, ktoré zaslala súdu Okresná prokuratúra Zvolen dňa 18.07.2023 a kde
už nepovažuje za primeraný ani trest v rozsahu 3 roky a 4 mesiace. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd rozhodol tak, ako to uviedol v úvode svojho odvolania.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa pripojila aj jeho družka D. Z., ktorá požiadala o zmiernenie
trestu. V tejto súvislosti poukázala, že obžalovaný je živiteľom rodiny.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje s odvolaním okresného prokurátora. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo
výroku o treste a rozhodujúc sám uložil obžalovanému nepodmienečný trest vo výmere 60 mesiacov
a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ostatné výroky aby ostali
nedotknuté. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, zotrvával na dôvodoch
podaného dovolania. Navrhol krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a
rozhodujúc sám pri použití poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n), ktoré na okresnom sude nebolo
akceptovateľné a § 39 Tr. zák. uložil obžalovanému nižší trest, a to aj s prihliadnutím na predchádzajúcudohodu o vine a treste, kde mu bol uložený trest vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov. Má za to, že aj
nižší trest naplní účel trestu a bude dostatočný na nápravu osoby obžalovaného. Odvolanie prokurátora
navrhol zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje čo spravil, vie čo urobil a žiada krajský súd, aby
prihliadol na jeho pomery, keďže má 5 detí, pričom jeho žena je z toho zúfalá. Poukázal, že v čase
skutku bol pod vplyvom alkoholu, nikdy by to za triezva neurobil.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm.
b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v
zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je

čiastočne dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný O. Pleško na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom
dňa 7.7.2023 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania žalovaného skutku. Následne samosudca v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného

poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h)
Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného prijal.

Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že výrok o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol

vyhlásený na základe prijatia vyhlásenia obžalovaným podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
nie je možné odvolaním napadnúť a v odvolacom konaní vecne preskúmať, keďže podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku, vyhlásenie obžalovaného je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), t. j. z dôvodu zásadného
porušenia práv obžalovaného na obhajobu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k

výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. len výrok o uloženom treste.

Vychádzajúc z tejto situácie, potom odvolací súd preskúmaval výrok o uloženom treste a zistil, že súd

prvého stupňa pri ukladaní trestu v rozpore s ustanovením Trestného zákona aplikoval ustanovenie §
39 ods. 1, keď na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Preto podľa § 321 ods. 1 písm. d),
ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste následne rozhodol sám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na

všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom

trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého
stupňa prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože sa k spáchanej
trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. n) Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, tak ani odvolací
súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby na jej priznanie. Aby súd mohol, priznať túto poľahčujúcu
okolnosť nestačí, aby sa obžalovaný iba doznal k spáchaniu trestného činu, resp. urobil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o svojej vine [ § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ], ale vyžaduje savyššia súčinnosť páchateľa pri objasňovaní skutkových okolností. Obžalovanému priťažovalo podľa §
37 písm. h), písm. m) Tr. zák., že v prejednávanom prípade spáchal viac trestných činov (dva) a už v
minulosti bol odsúdený za trestný čin. Pretože obžalovaný súčasne spáchal viac trestných činov, tak

v takom prípade podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. V prípade obžalovaného O. H. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným
ustanovením § 323 ods. 2 Tr. zák. vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný čin umožňujúci obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody vo výmere na tri až osem rokov. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje

pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby, obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na 4 roky
a 8 mesiacov až 8 rokov.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je

potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby, ale účel trestu bude
možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a
súd toto jeho vyhlásenie prijal. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39

ods. 2 písm. d) , ods. 4
Tr. zák., teda v situácii
vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) toto ustanovenie per analogiam použiť aj v
prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne

ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je
pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec
zákona, avšak v iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Na

základe uvedeného preto krajský súd u obžalovaného použil analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zák. pre ukladanie trestu. Vychádzajúc z ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o
dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod
dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj

generálnej prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere troch rokov,
pritom vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zákona podľa ktorého, trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Takto vymeraný trest odvolací súd uložil ako nepodmienečný, pretože neboli splnené zákonné

podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa §
51 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/41/2022-77 zo dňa
29.04.2022, právoplatným dňa 12.07.2022, ktorým rozhodnutím mu bol odložený výkon trestu odňatia
slobody v trvaní 20 mesiacov na skúšobnú dobu do 12.3.2024 a v takom prípade podľa § 49 ods. 2 Tr.

zák. nie je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd
ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd sa nestotožnil, s návrhom prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobodyvovýmere60mesiacov,pretoženazabezpečenieochranyspoločnostianápravu obžalovaného
výkon trestu odňatia slobody v takejto výmere plnil by už len represívnu úlohu. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na pôvodne dohodnutý trest medzi prokurátorom a obžalovaným vo výmere
30 mesiacov, ktorý nakoniec obžalovaný na verejnom zasadnutí okresného súdu neakceptoval, preto

navýšenie trestu o ďalších 30 mesiacov by bolo neadekvátne.

Pokiaľ obžalovaný poukázal, že trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom návykových látok, tak túto
skutočnosť nemožno pri ukladaní trestu hodnotiť v jeho prospech. Aj keď podľa znaleckého posudkuvypracovaného znalkyňou MUDr. D. Z. z odvetvia psychiatria, ovládacie schopnosti mohli byť u
obžalovaného vplyvom jednoduchej intoxikácie alkoholom v kombinácii s analgetikami a opioidnými
analgetikami (vo forenzne nevýznamnej miere) znížené, avšak tento stav si privodil vedomým požitím

alkoholu a liekov, teda spôsobil si opilstvo vlastnou vinou.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, takto uložený trest, nemožno
považovať za neprimeraný. Uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v §

34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih obžalovaného je adekvátny, zodpovedá požiadavkám
zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie.

Odvolací súd ďalej na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmaval výrok, ktorým okresný
súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Odvolací súd nezistil pochybenie v tomto výroku, pretože znaleckým posudkom bola u obžalovaného

zistená závislosť od viacerých návykových látok.

Spoukazomnazhorarozvedené dôvodysenátkrajskéhosúdurozhodoltakakojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.