Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010272
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820010272.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.

Marcely Malatkej a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 21. júna 2023 prejednal
odvolanie podané obžalovanou Mgr. art. T. A. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/75/2020 zo dňa 25.10.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/75/2020 z 25.10.2022 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a výroku o náhrade škody

obžalovanú Mgr. art. T. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., Ul.
V. XXX/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á a určuje jej skúšobnú dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanej u k l a dá trest zákazu činnosti vodiča, t.j. zákaz viesť
akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/75/2020 zo dňa 25.10.2022 bola obžalovaná Mgr.

art. T. A. uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 26.07.2019 v čase okolo 12.50 hodine viedla osobné motorové vozidlo značky AUDI A3 Sportback
evidenčné číslo NO XXX BV po R. V. v obci O., a to smerom k ceste číslo I/XX, okres Z., pričom keď sa s
vozidlom nachádzala v križovatke Ulice V. a cesty číslo I/XX, nerešpektovala zvislú dopravnú značku „P1
- daj prednosť v jazde“ s dodatkovou dopravnou značkou „P12 - vyznačený tvar križovatky“, vykonala

vjazd na hlavnú cestu číslo I/78, kde nedala prednosť motocyklu značky B. R XXXX GS evidenčné číslo
SC XXX FE, ktorý po hlavnej ceste, v smere na obec H. X., viedol T. B., narodený XX.XX.XXXX, v
dôsledku čoho došlo, v jazdnom pruhu motocykla, k zrážke, pri ktorej T. B., narodený XX. XX. XXXX
utrpel, okrem iných zranení, úrazovo-krvácavý šok v dôsledku kompresívnych komplexných poraneníhrudníka a panvy (polytrauma), na následky ktorých dňa 27.07.2019 zomrel, čím svojim konaním
porušila § 3 odsek 1, 2 písmeno b/, § 4 odsek 1 písmeno c/ a § 20 odsek 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Za to jej súd podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., uložil trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu 6 (šiestich) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným: E. V., nar.
XX.XX.XXXX v K., trvale bytom A., R. O. XXX/XXX nemajetkovú ujmu vo výške 6000,- Eur, L. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX nemajetkovú ujmu vo výške 6000,- Eur, Mgr. F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX nemajetkovú ujmu vo výške 10 000,- Eur a škodu vo výške
1520,- Eur, mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX v zastúpení zákonného zástupcu

F.. F. A. nemajetkovú ujmu vo výške 12 000,- Eur, mal. U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/
XX v zastúpení zákonného zástupcu Mgr. F. A. nemajetkovú ujmu vo výške 12 000,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému V. zdravotnej
poisťovni, a.s., pobočka B., H. 3, XXXXX B., J., D.: XXXXXXXX škodu vo výške 3 133,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodených E. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom A., R. O.
XXX/XXX, L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, F.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I., X. XXX/XX, mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, mal. U. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomI.,X.XXX/XXaV.zdravotnúpoisťovňu,a.s.,pobočkaB.,H.3,XXXXXB.,J.,D.:XXXXXXXX

odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovanej. Podané
odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. F. I. (č.l. 595-600 spisu) s prílohami (č.l.
601-663 spisu).

Obžalovaná v odôvodnení odvolania uviedla, že:

„A. Dôrazné ohradenie sa proti tvrdeniam prvostupňového súdu o odmietaní prijatia zodpovednosti
obžalovanej.

1. Za hrubé porušenie práv obžalovanej považujeme konštatovanie prvostupňového súdu, že
obžalovanáodmietaprijaťzodpovednosťzasvojekonanie(„...odmietaniaprijatiazodpovednostizasvoje
konania“ str. 11 napadnutého rozsudku), čo súd navyše zobral v úvahu pri ukladaní trestu: „Súd pri
ukladaní trestu zobral do úvahy aj postoj obžalovanej k súdenému skutku, obžalovaná počas celého
trestného konania, vrátane odvolacieho konania a opätovného konania pred okresným súdom odmietla

prijať zodpovednosť za svoje konanie, ...“ (str. 11 a 12 napadnutého rozsudku).
2. Tieto postuláty prvostupňového súdu sú nezlučiteľné s obsahom spisu a vykonanými dôkazmi a
obhajoba sa musí voči nim dôrazne ohradiť.
3. Už na strane č. 5 zápisnice o výsluchu svedka Mgr. art. T. A. zo dňa 7. 10. 2019 v L. A. obžalovaná
uvádza „Na záver chcem uviesť, že ma to veľmi mrzí, čo sa stalo, stále som na toho muža myslela a

taktiež na bábätko, aby boli v poriadku. Ako som uviedla, bábätko je v poriadku a aj ja som v poriadku.
Avšak viem, že ten motorkár zomrel. Chcem uviesť, že ja už presný deň neviem, no viem, že to bolo v
ten týždeň, keď ma pustili z nemocnice, tak moja sestra a moja mama boli u ex manželky toho motorkára
a aj dcéry v A.. Chceli ísť aj za jeho družkou, avšak tá už tam nebola. Ja som nešla preto, lebo som bola
na tom psychicky zle. Bála som sa o bábätko, preto som nešla. ...“

4. V záverečnej reči obžalovaná uviedla „Je mi to veľmi ľúto, čo sa stalo, je to veľmi ťažké aj pre
poškodených vyrovnať sa s tým.“ (vyšetrovací spis, č. l. 477). Na čo zareagoval splnomocnenec
poškodených „Som rád, že obžalovaná vyjadrila ľútosť, len doposiaľ sa nezaujímala o životy
poškodených a ľútosť vyjadrila až teraz.“ Na to zareagoval obhajca „Na margo vyjadreniasplnomocnenca chcem uviesť, že obžalovaná vyjadrila ľútosť už vo svojich predchádzajúcich
výpovediach.“ Záverom obžalovaná uviedla „Chcem uviesť, že súhlasím s tým, čo uviedol môj PZ, ja
som chcela ísť osobne za rodinou poškodeného ale nedovolil mi to lekár vzhľadom na môj zdravotný

stav. Moja rodina osobne bola za rodinou poškodených s tým, že bolo povedané, že túto vec necháme
na rozhodnutie súdu. Je nám to veľmi všetko ľúto.“ Svoje právo posledného slova využila obžalovaná
nasledovne „Je mi to veľmi ľúto, ak by mi to vtedy môj zdravotný stav dovolil, tak by som šla aj za
poškodenými.“
5. Postulát súdu uvedený v odseku 1 je teda objektívne nezlučiteľný s vyjadreniami a postojmi

obžalovanej uvedenými v odsekoch 3 a 4 a preto nemôže byť tento postoj súdu považovaný za súčasť
rozhodovaniaouloženomtreste,hociprávesubjektívny(vnútorný)postojobžalovanejboljednýmztroch
aspektov, ktoré súd vyhodnotil pri určovaní trestu za rozhodný: „Za danej situácie obžalovanú, vzhľadom
na následok - smrť poškodeného (pozn. obhajoby - prvý aspekt) a tiež skutočnosť, že čin spáchala
závažnejším spôsobom konania (pozn. obhajoby - druhý aspekt), prístup obžalovanej, jej neschopnosť
sa poškodeným ospravedlniť (pozn. obhajoby - tretí aspekt), môže so spravodlivosťou, spoločnosťou

zmieriť iba spravodlivý trest, ktorým je trest nepodmienečný.“ (str. 12 napadnutého rozsudku).
6. Obhajoba žiada súd, aby dôslednejšie pristupoval k posudzovaniu konania obžalovanej vo vzťahu
k dopravnej nehode a jej tragickým následkom. Žalovanej spôsobila situácia traumu a uvedomuje si,
že trauma bola spôsobená aj poškodeným a že táto trauma je vyššia, pretože stratený život nemožno
vrátiť naspäť. Smrť pána B. obžalovaná úprimne ľutuje a to už od počiatku, ako to vyplýva ešte z jej

výsluchu ako svedka.
7. Obžalovaná za poškodenými nebola osobne, no ľútosť a podporu bola vyjadriť jej rodina. Obžalovaná
chcela ísť, ale jej zdravotný (psychický) stav to neumožňoval. Obžalovaná je súčasne introvertnej,
tichej a citlivej povahy a veľmi živo prežíva traumu dopravnej nehody a jej následkov. Obhajoba
sa domnieva, že jej nemôže byť na príťaž to, že nebola za poškodenými osobne. Hoci obžalovaná

nebola za poškodenými osobne, minimálne bola táto ľútosť zo strany poškodených prijatá, ako to
povedal splnomocnenec poškodených (viď odsek 4 vyššie). Ak bola ľútosť prijatá splnomocnencom
poškodených, sme toho názoru, že súd by nemal vyhodnotiť subjektívny postoj obžalovanej k skutku
inak.
8. S poukazom na horeuvedené má obhajoba za to, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z

nesprávnychskutkovýchzákladov,ktorésanáslednepretavilidouloženianespravodlivéhoazdoterajšej
rozhodovacej praxe súdov vybočujúceho rámca ukladaných trestov v obdobných veciach, ako to bude
podrobnejšie ukázané v nasledujúcich častiach. Z tohto dôvodu žiadame, aby bol napadnutý rozsudok
zrušený.
B. Porušenie zásad ukladania trestov.

9. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je v tomto prípade neprimerane prísne a
nedôvodné z hľadiska naplnenia účelu trestnoprávnej represie a zásad ukladania trestov. Táto časť
nadväzuje na nesprávne posúdenie súdu subjektívneho stavu obžalovanej, ktoré je uvedené v časti A
vyššie).
10. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou
(§ 34 ods. 1 Trestného zákona), no súčasne má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona).
11. V prípade páchateľov nedbanlivostných prečinov v doprave, ktoré majú povahu ojedinelého excesu

z rámca dodržiavania pravidiel cestnej premávky (tu podotýkame, že aj súd prvého stupňa konštatuje,
že obžalovaná spáchala len jediný priestupok v doprave), zabezpečuje ochranu spoločnosti pred
páchateľom aj trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon súd
podmienečne odloží. Obžalovaná nie je podľa vykonaného dokazovania osobou, ktorá by mala sklony
k páchaniu úmyselnej, či nedbanlivostnej trestnej činnosti, alebo k inému protiprávnemu konaniu.

Páchateľovi takéhoto druhu trestnej činnosti nie je v zásade potrebné zabrániť v páchaní ďalšej trestnej
činnosti ani vytvárať podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život; páchateľ takéhoto
druhu trestnej činnosti vedie riadny život, nespáchal trestnú činnosť vedome, úmyselne, nehodlá trestnú
činnosť opakovať a pobyt v ústave na výkon väzby, v prostredí osôb odsúdených mnohokrát za pomerne
závažné formy úmyselnej trestnej činnosti, má naňho často opačný efekt, než ten, ktorý zákonodarca

ukladaní trestu odňatia slobody sleduje.
12. Zodpovedá tomu aj fakt, že z hľadiska skladby trestov ukladaných za túto formu trestnej činnosti
dominuje jednoznačne podmienečný trest odňatia slobody, ako uvedieme v podrobnostiach v časti
C nižšie. Bez podstatného významu pritom nie je vplyv nepodmienečného trestu odňatia slobody narodinu a blízke osoby páchateľa. Prvostupňový súd ani v jednom bode neberie ohľad na skutočnosť,
že obžalovaná je matkou maloletého dieťaťa, ktoré je v rozhodnom psychologickom a sociálnom
formačnom veku 3 rokov. Medzi obžalovanou a jej dcérou je vytvorené silné citové puto, čo sa prejavuje

aj v tom, že obžalovaná je s dcérou doma a všetok jej čas venuje výchove a starostlivosti o dieťa. Manžel
obžalovanej pritom pracuje v zahraničí, do ktorého musí dochádzať.
13. Počas výkonu trestu odňatia slobody by dcéra obžalovanej prišla o mamu, čo má tvrdý sociálny a
psychologický dopad na jej aktuálny a budúci život, ako aj na životnú úroveň rodiny ako takej.
14. Dcéra obžalovanej sa blíži veku nástupu do materskej škôlky. Ak by obžalovaná bola vo výkone

trestu odňatia slobody, dcéra obžalovanej by bola okamžite identifikovaná ako dieťa „tej čo je vo väzení“.
Vytvorila by sa tak silná trauma a stigma, ktorá je spôsobila poznačiť dcéru obžalovanej na celý život.
Majetková stabilita rodiny obžalovanej by bola taktiež postihnutá, pretože by bolo potrebné prehodnotiť
pracovné pôsobenie jej manžela a zabezpečiť starostlivosť o maloletú dcéru. Sme presvedčení, že je
nesporné, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zasiahne nielen obžalovanú, ale aj jej
dcéru (predovšetkým) a rodinu.

15. K hodnoteniu osoby obžalovanej treba uviesť, že pri určovaní druhu a výmery trestu jej poľahčuje, že
predspáchanímtrestnéhočinuviedlariadnyživot,poskytlaorgánomčinnýmvtrestnomkonanívždyplnú
súčinnosť a svoje konanie opakovane oľutovala (ako je uvedené v časti A vyššie). Žiadne priťažujúce
okolnosti zistené neboli. Obžalovaná sa dlhodobo stará o svoju dcéru čím napĺňa svoju spoločenskú
rolu matky. Pred tým podnikala ako živnostníčka a riadne sa podieľala na zabezpečení materiálnych

potrieb svojej rodiny. Pravidelne chodí do kostola, žije v usporiadanej rodine a jej správanie nebolo nikdy
prejednávané komisiou pre verejný poriadok.
16. Obhajoba považuje za potrebné sa vyjadriť aj k alokácii zodpovednosti - prvostupňový súd ju
ustanovil v pomere 10% / 90%. K okolnostiam prípadu je potrebné uviesť, že obžalovaná vychádzajúc
z vedľajšej cesty s veľmi obmedzeným rozhľadom pri vychádzaní na hlavnú cestu vytvorila nebohému

p. B. svojim vozidlom prekážku, a to aj napriek tomu, že sa pozrela do oboch smerov a aj do zrkadla na
protiľahlej strane, kde p. B. nevidela. Podľa znaleckého skúmania z odboru dopravy cestnej p. B. viedol
motocykel rýchlosťou okolo 65 - 66 km/hod. v úseku cesty, kde bola dovolená rýchlosť 50 km/hod. Pán
B. nebrzdil (neboli zistené brzdné stopy), nezmenil smerovanie motocykla a ani nevykonal žiaden úkon,
ktorým by mohol zvrátiť buď samotnú dopravnú nehodu, alebo ktorým by mohol zmierniť jej následky.

17. Keďže posudzujeme mieru zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody je potrebné posúdiť
nielen zavinenie obžalovanej, ale aj p. B..
18. Pán B. mal históriu porušovania pravidiel cestnej premávky, keďže v registri je uvedených 18
priestupkov z ktorých je takmer polovica za prekročenie rýchlosti. Počet záznamov je vysoký a dáva
obraz o tom, že p. B. skôr nemal rešpekt k dopravným pravidlám.

19. Dopravné predpisy koniec koncov porušoval aj v obci O., keď prekročil maximálnu povolenú rýchlosť
o 15 - 16 km/h. A to nemuselo byť jeho jediné porušenie v ten deň. Podľa svedka - I. Z. - zápisnica
o výsluchu svedka zo dňa 26. 5. 2020, str. 4 (v spise): „Ako sme vošli do obce O., išlo pred nami
nejaké neznáme osobné motorové vozidlo, neznámej značky a neznámeho evidenčného čísla, niekde
v začiatku obce nás predchádzal motocykel značky BMW. ... Uvedený motocykel nás predbehlo ako

aj vozidlo idúce pred nami, pred neho sa zaradil a potom išiel stálepred ním“. Pri vjazde do obce O.
zo strany obce B. je však zákaz predchádzania. Z uvedenej výpovede teda vyplýva, že p. B. predišiel
dve osobné motorové vozidlá v mieste zákazu predchádzania. Svedkyňa Z. uvádza v tej istej zápisnici
uvádza, že cez obec prešli so svojim manželom „konštantnou rýchlosťou“ a že sa autá a motocykel od
seba „nevzďaľovali“. Znalec určil rýchlosť motocyklistu 65 - 66 km/h. Ak sa podľa svedeckej výpovede

pohybovali autá a motocykel p. B. konštantou rýchlosťou a nevzďaľovali sa od seba, potom je dôvodné
predpokladať, že p. B. porušoval pravidlá prechádzajúc celou obcou O..
20. Nad rámec uvedeného obhajoba opäť poukazuje na to, že p. B. na vzniknutú kolíznu situáciu
nereagoval. Dôvody však súd nejakým spôsobom neskúmal a vôbec túto skutočnosť nevyhodnotil.
21. Priestupková história nebohého p. B., porušovanie pravidiel cestnej premávky aj bezprostredne

pred tragickou nehodou (t. j. prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti a porušovanie zákazu
predchádzania) ako aj absencia akejkoľvek reakcie, ktorá by mohla zmierniť následky kolízie, sú
dôvodmi, pre ktoré je obhajoba toho názoru, že zavinenie p. B. je vyššie ako súdom určených 10%.
22. Nad rámec horeuvedeného sa musí obhajoba vrátiť aj k znaleckému dokazovaniu a možnostiam
vyhnutia sa kolízii. Súd vyhodnocuje stanovisko znalca a znalecké posudky nesprávne a používa ich

spôsobom, ktorý zhoršuje postavenie obžalovanej. Na strane 10 napadnutého rozsudku súd v kľúčovej
statioalokáciizodpovednostizhŕňasvojpostojkargumentuobhajoby,žeakbyp.B.dodržiavaldopravné
predpisy tak by k nešťastiu nedošlo, nasledovne: „znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že ak by
vodič jazdil pri pravom okraji, rýchlosťou 50 km/hod., s vysokou pravdepodobnosťou, by zastavil predmiestom zrážky intenzívnym brzdením“, z čoho súd vyvodzuje, že „poškodený viedol motocykel, kde
mu pri intenzívnom brzdení mohla hroziť strata stability motocykla“. Druhá citácia však nenadväzuje
na prvú citáciu a nemá s ňou z nášho pohľad žiaden logický súvis (t. j vzťah premisa a rezultát).

Obhajoba nerozumie tomu, čo chcel súd povedať - znamená to, že nebolo možné spravodlivo očakávať
od motocyklistu, že bude prudko brzdiť, pretože je na motocykli a môže stratiť stabilitu? Pán B. mal
s jazdou na motorke veľa skúseností, bola táto hrozba straty stability v prípade prudkého brzdenia
skutočnetakáreálna?Aakbytátohrozbabolareálna,niejenebezpečenstvostratystabilityprijateľnejšie
ako zrážka s pevnou prekážkou? Domnievame sa, že strata stability a pád budú vždy preferovanejšie

následky ako kolízia s pevnou prekážkou.
23. Súd svojou úvahou supluje uvažovanie motocyklistu. Ak by nebolo možné zabrániť kolízii aj keby
p. B. dodržiaval všetky predpisy (s čím však nesúhlasíme), tak mohol a mal robiť všetko preto aby buď
kolízii zabránil alebo aby zmiernil jej následky. Za úkon smerujúci k zmierneniu následkov je potrebné
považovať brzdenie (akejkoľvek intenzity) alebo zmena smeru jazdy. Akýmkoľvek znížením rýchlosti by
nevyhnutne došlo k zmierneniu následku. Ak v dôsledku nekonania nebohého p. B. k zníženiu rýchlosti

nedošlo, potom narastá jeho zavinenie ani nie tak za kolíziu samotnú, ale za jej tragické následky.
24. Súd nepochopiteľne pracuje s otázkou „či by k nehode došlo aj keby nebohý pán Briš išiel
predpísanou rýchlosťou“ (strana 10 napadnutého rozsudku - „... v prípade ak by sa poškodený
motocyklom pohyboval aj rýchlosťou do 50 km za hodinu, k nehode by aj tak bolo došlo...“), pričom sa
vôbec nezaoberá tým, že ak by pán B. išiel v súlade s dopravnými predpismi, ku kolízii by síce mohlo

dôjsť (čo tvrdí súd a s čím sa obhajoba nestotožňuje) ale následky by celkom rozhodne nemuseli byť
fatálne. Ak by nebohý pán B. išiel v súlade s predpismi, nemali by sme sa pýtať či by došlo ku kolízii
(pretože tá nie je centrálnou otázkou veci) ale či by došlo k usmrteniu, resp. či by miera zásahu do
zdravia nebohého p. B. bola menej intenzívna.
25. Motocykel pána B. mal však v okamihu kolízie s automobilom ktoré viedla obžalovaná rýchlosť 65 -

66km/h.Akbykukolíziidošloprirýchlostimotocyklistu-pobrzdení-20km/halebo10km/h,snajväčšou
pravdepodobnosťou by nedošlo k tragickej smrti vodiča motocykla. A to by podľa názoru obhajoby malo
hrať rolu pri alokácii zodpovednosti. Argument súdu, že nebohý pán Briš nesie zavinenie len vo výške
10%, pretože aj keby brzdil tak ku kolízii by došlo alebo by bola ohrozená jeho stability, teda podľa nás
nemôže obstáť.

26. Keďže stanovenie miery zavinenia je rozhodné pre určovanie trestu a jeho výšky žiadame, aby bol
rozsudok prvostupňového súdu zrušený a trest stanovený s ohľadom na horeuvedené.
27. Následky nesprávnej alokácie zodpovednosti.
28. Ak teda súd prvého stupňa ustáli vinu obžalovanej a stanoví správne mieru zavinenia oboch
účastníkov tragickej dopravnej nehody, s poukazom na uvedené skutočnosti by mal dôslednejšie

hodnotiť okolnosti podstatné pre ukladanie trestov a rešpektovať zásady stanovovania trestov, pričom
sme presvedčení, že je namieste záver, že na naplnenie účelu trestu postačí trest odňatia slobody na
samej dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom, samozrejme v kombinácii s trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu primeraného trvania.
29. V dôsledku potreby správneho určenia miery alokácie zavinenia následku dopravnej nehody bude

nevyhnutnénásledneupraviťajpovinnosťnahradiťpoškodenýmškodu,atočosatýkavýškypriznaného
nároku. Preto obhajoba žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil.
30.Žiadametiežsúd,abyprípadnývýrokonáhradeškodyzneltak,žeknáhradeškodybudeobžalovaná
zaviazaná, bol určený splátkový kalendár s mesačnými platbami v trvaní aspoň dva roky. Majetkové
okolnosti obžalovanej súd neskúmal. Ak by ich skúmal, zistil by, že obžalovaná sa stará o maloleté dieťa,

bez príjmu, a nie je v jej možnostiach uhradiť takú veľkú sumu naraz.
31. Vo vzťahu k zavineniu obžalovanej za spôsobený následok uvádzame nasledovné.
32. Dávame súdu na zváženie tieto prípady:
a.Motocykeljevzdialenýodautomobilu(vsituáciiakojevtomtoprípade)100mapribližujesarýchlosťou
65 km/h, nespomaľuje. Automobil minimálnou rýchlosťou vychádza do križovatky. Nastane kolízia. Čo

ak by začal vodič motocykla ihneď brzdiť?
b. Motocykel je vzdialený od automobilu (v situácii ako je v tomto prípade) 50 m a približuje sa rýchlosťou
65 km/h, nespomaľuje. Automobil minimálnou rýchlosťou vychádza do križovatky. Nastane kolízia. Čo
ak by začal vodič motocykla ihneď brzdiť?
c. Motocykel je vzdialený od automobilu (v situácii ako ja v tomto prípade) 10 m a približuje sa rýchlosťou

65 km/h, nespomaľuje. Automobil minimálnou rýchlosťou vychádza do križovatky. Nastane kolízia. Čo
ak by začal vodič motocykla ihneď brzdiť?
33. Je v každom z týchto prípadov zavinenie vodičky automobilu rovnocenné a sú následky tejto kolízie
vždy rovnako pričítateľné vodičke automobilu?34. Podľa názoru obhajoby jednoznačne nie.
35. Zatiaľ čo v prípade v písmene c. by si vodička počínala jednoznačne bezohľadne, pretože by na
poslednú chvíľu vytvorila prekážku v ceste vodiča motocykla, ktorej by s najväčšou pravdepodobnosťou

nebolo možné sa vyhnúť.
36. No platí to aj v prípade a. a b.? Podľa názoru obhajoby sa s narastajúcou vzdialenosťou medzi
oboma dopravnými prostriedkami zvyšuje miera možnosti odvrátenia kolízie na strane vodiča motocykla.
S tým rovnako úmerne narastá jeho zavinenie. Miera zavinenia vodiča motocykla je o to vyššia, že ak
by reagoval správne a brzdil by, v prípade a. a b. by došlo k významnému zmierneniu spôsobeného

následku teda v posudzovanom prípade usmrtenia vodiča motocykla.
37. Obhajoba tvrdí, že z pohľadu viny obžalovanej je trestnoprávne relevantné to, akým spôsobom sa
účastník dopravnej nehody podieľa na následku dopravnej nehody, nie na dopravnej nehode ako takej.
Dopravná nehoda má samozrejme tiež relevanciu, ale iné následky má dopravná nehoda pri rýchlosti
65 km/h a iné pri rýchlosti 10 km/h. Súd nemôže tieto následky paušalizovať a obhajovať nebohého
motocyklistu p. Briša tak, že „v prípade, ak by sa poškodený motocyklom pohyboval aj rýchlosťou do 50

km za hodinu, k nehode by aj tak bolo došlo“ (str. 10 napadnutého rozsudku). Z tohto predsa súd nemôže
vyvodiť, že následky tejto kolízie by boli rovnaké. Nemožno vylúčiť, že pri správnej reakcii motocyklistu
by boli škody iné ako škody na majetku.
38. Ak teda znalecké posudky preukazujú, že aj keby začal nebohý vodič motocykla prudko brzdiť, tak
ku kolízii by došlo, neznamená to, že by následkom bolo usmrtenie alebo dokonca akákoľvek ujma na

zdraví vodiča motocykla. Nie je možné vylúčiť, že v takom prípade by mohlo dôjsť len k vzniku ujmy
materiálnej.
39. Miera zavinenia je teda rozhodná. Zavinenie následku (usmrtenia vodiča motocykla) je dané aj
reakciou vodiča motocykla na vzniknutú dopravnú situáciu. Ak reakcia bola nesprávna, vodič motocykla
mohol zhoršiť následok vzniknutej kolíznej situácie. Obhajoba poukazuje na skutočnosť - opätovne - že

vodič motocykla vôbec nereagoval.
40. Žiadame súd, aby opätovne prehodnotil mieru zavinenia nebohého vodiča motocykla p. B. a
obžalovanej. V prípade zásadnej disproporcie medzi mierou zavinenia za trestnoprávne relevantný
následok kolízie (t. j. usmrtenie vodiča motocykla) v neprospech vodiča motocykla je obhajoba toho
názoru, že to má dopad aj na vinu obžalovanej.

41. Opätovne sa vraciame k príkladom v písmenách a., b. a c. vyššie. Miera zavinenia v týchto prípadoch
je medzi vodiča motocykla a vodiča automobilu alokovaná nevyhnutne rozdielne. Túto skutočnosť by
mal súd reflektovať aj v aktuálne posudzovanom prípade.
42. Opätovne obhajoba poukazuje na vyjadrenie znalca Ing. P. J., č. l. 447 že „ak by (pozn.: motocyklista)
jazdil pri pravom okraji, lebo už som povedal, že s vysokou mierou pravdepodobnosti s rýchlosťou

50 km/h by zastavil pred miestom zrážky intenzívnym brzdením“. Nemožno teda poprieť, že ak by
motocyklista dodržiaval predpisy cestnej premávky a reagoval v súlade so znalcom opísaným konaním,
t. j. intenzívne by brzdil, ku zrážke by nedošlo. To isté tvrdí aj druhý znalec Ing. F. G., č. l. 448 „... pokiaľ
by motocykel na rozdiel od skutočnej rýchlosti išiel 50 km/h, tak vo svojom ZP a tiež v odpovedi na
predchádzajúcu otázku som uviedol, že pokiaľ by vodička vozidla audi pokračovala v pohybe ďalej,

stačilo by iba ubrať plyn na motorke a s istotou sa minú. A pokiaľ by si to chcel nejakým spôsobom
poistiť, tak tam opísaným spôsobom brzdenia, ktorý je naozaj neporovnateľným s intenzívny zastavíte,
ešte si dá dole prilbu a otvorí kryt a povie nech sa páči“. Rozhodnutie súdu, že zavinenie za následok
obžalovanej vo výške 90% je vo svetle týchto znaleckých odborných tvrdení hrubo nekompatibilné. Ak
vodič motocykla žiadnym spôsobom nereagoval na vzniknutú kolíznu situáciu, nebrzdil, nezmenil smer

jazdy a pritom svojou jazdou porušoval dopravné predpisy, potom toto jeho konanie, resp. absencia
konania, musí mať právne následky pri vyhodnotení zavinenia a to tak, že miera zavinenia na strane
vodiča motocykla dramaticky vzrastie. Súčasne dávame súdu do pozornosti, že v napadnutom rozsudku
súd uvádza, že „v prípade, ak by sa poškodený motocyklom pohyboval aj rýchlosťou do 50 km za
hodinu, k nehode by aj tak bolo došlo, čo potvrdzujú aj závery znaleckého posudku z odboru dopravy

na str. 45-46 znaleckého posudku obrázok č. 26“ (str. 10 napadnutého rozsudku). Súd v tomto prípade
podľa názoru obhajoby nesprávne vyhodnotil tento znalecký posudok, pretože hneď na strane 51 toho
istého znaleckého posudku Ing. J. sa jasne uvádza „Ak by vodič motocykla reagoval na situáciu včas
intenzívnym brzdením, dokázal by zastaviť pred miestom zrážky za predpokladu, že by motocykel viedol
rýchlosťou do 53 km/h.“ Toto nesprávne hodnotenie súdu je však také zásadné, že zakladá takú vadu

konania, že rozsudok prvostupňového súdu nemôže obstáť.
43. Keďže súd nesprávne vyhodnotil otázku zavinenia a viny za trestný čin, ktorý mala spáchať
obžalovaná, žiadame aby súd rozsudok aj v časti výroku o vine zrušil. Obžalovaná cíti zodpovednosť
a ľútosť, ktoré prejavili v priebehu trestného konania, za následok dopravnej nehody v dôsledku ktorejpán Briš prišiel o život. Posúdenie viny, ako trestnoprávnej kategórie, je na strane súdu a obžalovaná
žiada súd, aby bol braný ohľad na všetky okolnosti tohto prípadu.
C. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanej je celkom zjavne neprimeraný.

44. Obhajoba má za to, že trest uložený obžalovanej je neprimerane prísny. Pre porovnanie pripájame
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky o odsúdení páchateľov za obdobnú trestnú činnosť (usmrtenie
v súvislosti s dopravnou nehodou), z ktorých vyplýva, že v obdobných prípadoch boli uložené v drvivej
miere nepodmienečné tresty odňatia slobody. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov:
45. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 12. 2019, sp. zn. 4Tdo/54/2019, súd

odmietol dovolanie vo veci, v ktorej bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného
zákona, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom
v skúšobnej dobe 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky
druhy motorových vozidiel na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Rozsudok Okresného súdu Prešov zo
dňa 10. 8. 2017, sp. zn. 5T/88/2012, ktorý je podkladovým rozhodnutím pre predmetné uznesenie sa

nepodarilo dohľadať z verejne dostupných zdrojov, no uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je jednoznačné.
46. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. 12. 2013, sp. zn. 1To/117/2013, bol zrušený
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a bol obžalovanej, uznanej za vinnú
zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona a z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 ods. 1
Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom
v skúšobnej dobe na 3 (tri) roky a bol jej uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových
vozidiel na 4 (štyri) roky. V ostatnej časti zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. V tomto prípade
podotýkame, že krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, okrem iného, tak, že nepodmienečný

trest zmenil na podmienečný.
47. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 11. 2014, sp. zn. 6To/33/2014, bol zrušený
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a bol obžalovanej bola, uznanej za vinnú zo spáchania prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pričom jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe na 16 (šestnásť) mesiacov a bol jej

uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 1 (jeden) rok.
48. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. 12. 2016, sp. zn. 2To/111/2014, bol obžalovaný
uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v
skúšobnej dobe 3 (tri) roky (vo zvyšku uložený trest uložený prvostupňovým súdom zostal nezmenený).

49. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2018, sp. zn. 3To/38/2017, bol potvrdený
rozsudok, kde bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, pričom mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe
3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových

vozidiel na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
50. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 6. 12. 2017, sp. zn. 1T/45/2017, bol obžalovaný uznaný
zavinnéhozospáchaniaprečinuusmrteniapodľa§149ods.1,2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazom
na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 2 (dvoch) rokov a bol mu uložený trest

zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 5 (päť) rokov. Podotýkame, že odsúdený v
tomto prípade prekročil rýchlosť o viac ako 50km/h.
51. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 19. 6. 2018, sp. zn. 6T/87/2015, bol obžalovaný
uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, pričom mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 30 (tridsať) mesiacov a
uložil nahradiť poškodeným škodu.
52. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 19. 5. 2016, sp. zn. 4T/32/2016, bol obžalovaný
uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, pričom mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 4 (štyri) roky a bol mu
uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 4 (štyri) roky. V tomto prípade
bola usmrtená jedna osoba a tri osoby utrpeli zranenia.53. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 11. 2018, sp. zn. 1To/94/2018, krajský súd potvrdil
(nezmenil) výrok o vine a uloženom treste odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.

3T/64/2017-407 zo dňa 23.4.2018, v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
3T/64/2017-441 zo dňa 28.9.2018, za spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
54. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 6. 2019, sp. zn. 3To/32/2019, bol obžalovanému, ktorý
bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, zmenený trest tak, že mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
55. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 7. 2020, sp. zn. 1To/56/2020, súd potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, pričom mu

bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe
4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových
vozidiel na 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, bol uložený probačný dohľad a bolo mu uložené nahradiť
poškodeným škodu.
56. Obhajoba poukazuje na vybrané prípady zo súdnej praxe, ktoré je potrebné vnímať individuálne a

na ad hoc báze. Rozumieme, že každý prípad je iný a má svoje osobitnosti. Trend ukladania trestov
za spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona je však podľa názoru obhajoby jasný - v prípadu ukladania
trestov za spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona prevláda trest podmienečný. Ak prvostupňový súd

považuje aktuálny prípad za tak výnimočný, že vybočuje z rámca hlavného prúdu judikatúry, potom je
potrebné zodpovedajúcim spôsobom uloženie nepodmienečného trestu odôvodniť.
57. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia, princíp právnej istoty, a účel trestného práva, ktorý
je daný v § 1 Trestného poriadku je trest uložený obžalovanej neprimeraný. Páchatelia majú byť v
zmysle ustanovení Trestného poriadku spravodlivo potrestaní. Podľa názoru obhajoby uložený trest

nepodmienečného odňatia slobody nie je primeraný a spravodlivý, čo zakladá dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku.
D. Súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhla obžalovaná.
58. Obžalovaná navrhla vypočuť svedka - M. Q., V. XXX/X, XXX XX O.. Táto svedkyňa bola v blízkosti
miesta nehody a mohla počuť zvuk prichádzajúcej motorky nebohého p. B.. Svojou výpoveďou môže

svedkyňa potvrdiť - alebo vyvrátiť - že pred kolíziou motocyklista p. B. zrýchľoval - zrýchlenie na
motocykli je sprevádzané zvýšeným hlukom, ktorý je špecifický, a tak je jednoducho rozpoznateľný. Ak
by výsledkom svedeckej výpovede bolo potvrdenie, že motocykel zrýchľoval, potom by to bola okolnosť,
ktorá by mala priamy dopad na výrok o vine, treste a náhrade škody, keďže by sa znížila miera zavinenia
obžalovanej a zvýšila miera zavinenia nebohého motocyklistu.

59. Súd však tento návrh odmietol a svoje odmietnutie odôvodnil tým, že nie je jasné aké skutočnosti by
mali byť v dôsledku výpovede získané. Pre vylúčenie pochybností obhajoba opätovne opakuje, že sa
majú zistiť skutočnosti opísané v bode 58. vyššie týkajúce sa miery zavinenia obžalovanej a nebohého
p. B..
60. Obhajoba má za to, že odmietnutie vykonania vypočutia svedka bolo arbitrárne a nezohľadňovalo

prínos svedeckej výpovede pre objasnenie miery zavinenia účastníkov predmetnej dopravnej nehody.
Aj z toho dôvodu žiadame, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Námestovo vrátil a vec mu vrátil
na opätovné prejednanie.
E. Záver
61. Z uvedených dôvodov žiadame, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a f)

Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine aj treste a náhrade škody a vec vrátil
na prvostupňový súd na opätovné prejednanie veci

K dôvodom podaného odvolania obžalovanej sa prokurátor do rozhodnutia krajského súdu písomne
nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí na krajskom súde obhajca obžalovanej uviedol, že sa pridržiava konečného
návrhu tak, ako ho formuloval v písomných dôvodoch podaného odvolania. Napadnutý rozsudok
okresného súdu preto navrhol zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V prípade, že krajský súd pri rozhodovaní dospeje kzáveru o vine obžalovanej navrhol, aby jej bol uložený primeraný podmienečný trest odňatia slobody,
resp. aby bolo zvážené, či obžalovanej nie je možné uložiť alternatívne aj trest domáceho väzenia. V
prípade, že krajský súd dospeje k záveru o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody,

požiadal o určenie primeraného odkladu jeho výkonu s tým, že obžalovaná potrebuje určité časové
obdobie na vybavenie si svojich osobných a rodinných vecí.

Prokurátorka uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné, a preto ho navrhla
zamietnuť v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. ako nedôvodné. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že

je potrebné obžalovanej uložiť iný druh a výmeru trestu, navrhla, aby krajský súd rozhodol v zmysle
záverečnej reči prokurátora okresnej prokuratúry.

Obžalovaná v konečnom návrhu uviedla, že stíhaného skutku jej je veľmi ľúto, strašne ju to mrzí, a to od
začiatku trestného stíhania, aj s ohľadom na pozostalých po poškodenom. Z tohto dôvodu sa v celom
rozsahu pridržiava konečného návrhu tak, ako tento formuloval jej obhajca.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §
317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej
v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie

obžalovanej je čiastočne dôvodné, a to pokiaľ sa týka druhu a výmery uloženého trestu. Krajský súd
preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uznanej vine, uloženom treste a náhrade
spôsobenej škody.

Krajskýsúdvkonaníoodvolaníobžalovanejnezistiltakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalipochybnosti

o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaná
bola zo spáchania trestnej činnosti usvedčená procesne správne zabezpečenými a vykonanými
dôkazmi, medzi ktoré patrili výpovede zainteresovaných svedkov, výsledky znaleckého dokazovania z
odboru cestnej dopravy, ako aj zdravotníctva a relevantné listinné dôkazy. Predmetné dôkazy, ktorých
podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou

zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia
vyhodnotil s totožným výsledkom.

Preskúmaním dôvodov podaného odvolania obžalovanej odvolací súd prijal záver, že tieto sú len

opakovaním obhajoby obžalovanej či už z prípravného konania alebo hlavného pojednávania. Okresný
súd sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku s týmito dôvodmi veľmi podrobne zaoberal a na tieto
reagoval. Odvolací súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovanej v tom zmysle, že stíhaného trestného
činusanedopustila,resp.žekolíznusituáciuvdopravevyvolalsvojimprotiprávnymkonanímpoškodený.
V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje jednoznačné závery vyplývajúce z justičnej praxe, a to pri

posudzovaní obdobných dopravných nehôd.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Tz/6/2006 (ZSP
57/2007). Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa zaoberá zavinením ako obligatórnou zložkou
subjektívnejstránkytrestnéhočinu,atovsúvislostisnedanímprednostivjazdeaprekročenímpovolenej

rýchlosti.

V zmysle obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva nasledovné:

I. Na dopravnej nehode zapríčinenej nedaním prednosti vjazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere

nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde; vodič vozidla, ktorý má
prednosť v jazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nie nenasvedčuje tomu, že by
hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť v jazde. Túto povinnosť a v nadväznosti
na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí,že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak,
že je zrejmé, že ju nesplní.
II. Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky

porušením jej pravidiel a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo
možné nehode predísť, možno ho robiť zodpovedným za nehodu iba potiaľ, pokiaľ mu na voľbu
nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď nehodu takto spoluzaviní
nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, spravidla nemožno posudzovať jeho konanie ako porušenie
dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm. a) Trestného zákona a § 149 ods. 1 a ods. 2 písm. a), resp.

§ 158 Trestného zákona.

Podstatou označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní obdobnej dopravnej nehody
je tá skutočnosť, podľa ktorej niet pochybností o tom, že vodič vozidla vchádzajúceho z vedľajšej cesty
na hlavnú cestu je povinný dať prednosť vozidlu riadenému po hlavnej ceste. Nemožno však z toho
bez ďalšieho vyvodiť, že uvedená okolnosť znamená, že obžalovaný nenesie zodpovednosť na vzniku

dopravnej nehody, t.j. že ju nezavinil, pretože konanie poškodeného (jazda nedovolenou rýchlosťou)
nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe v
podobných prípadoch všeobecne platí, že vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde nie je povinný meniť
smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič
je povinný dať mu prednosť v jazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu

vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má
dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že zrejme si ju nesplní.

Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky
porušením jej pravidiel, a v dôsledku toho nezabráni v dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii

bolo možné nehode predísť, možno ho robiť za nehodu zodpovedným iba potiaľ, pokiaľ mu za voľbu
nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď nehodu takto spolu zaviní
nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, nemožno spravidla posudzovať jeho konanie ako porušenie
dôležitej povinnosti (§ 138 písm. h/ Tr. zák.).

V posudzovanej veci je treba vyhodnotiť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Tz/6/2006) tú
podstatnú skutočnosť, či obžalovaná nemala možnosť spozorovať vozidlo poškodeného skôr než so
svojim vozidlom započala odbočovací úkon z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a v dôsledku toho nemohla
splniť ani povinnosť dať mu prednosť v jazde a z tohto by bolo možné usudzovať, že posudzovanú
dopravnú nehodu zavinil výlučne poškodený. Ak to tak nebolo, treba skúmať (pri hodnotení viny), či

poškodený na dostatočnú vzdialenosť mohol zistiť, že mu obžalovaná nedá prednosť v jazde a či na
túto situáciu reagoval správne. V uvedenom kontexte sa napokon musí zohľadniť aj to do akej miery sa
na tom podieľalo porušenie pravidiel cestnej dopravy poškodeným, t.j. výrazné prekročenie dovolenej
rýchlosti, resp. iné okolnosti, najmä technika jazdy poškodeného, resp. vhodnosť spôsobu akým riešil
vzniknutú kolíznu situáciu a pod.

Z vykonaného dokazovania mal krajský súd jednoznačne preukázané, že obžalovaná v inkriminovanom
čase bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody nedala prednosť v jazde poškodenému, ktorý
sa pohyboval na hlavnej ceste. Vykonaným dokazovaním bola ďalej preukázaná aj tá skutočnosť,
že vodič motocykla sa pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou o 15 až 16 km vyššou ako

bola najvyššia dovolená rýchlosť v danom úseku vozovky (50 km/hod.). Odvolací súd takéto konanie
poškodeného vyhodnotil ako spoluzavinenie na vzniku dopravnej nehody, avšak s primárnym a hrubým
porušením povinnosti vodiča zo strany obžalovanej. Je potrebné poznamenať, že obžalovaná mala
k dispozícií pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu dostatočný časový priestor a výhľadové
podmienky potrebné k tomu, aby mohla bezpečným spôsobom vykonať odbočovací manéver. Napriek

týmto skutočnostiam nerešpektovala dopravné značenie „daj prednosť v jazde“ a započala vykonávať
vjazd z vedľajšej cesty na hlavnú bez toho, aby sa dostatočným spôsobom presvedčila o voľnom pruhu
na hlavnej ceste, do ktorého vchádzala. Poškodený fakticky nemal možnosť pri zistených konkrétnych
podmienkach jeho jazdy zabrániť vzniku dopravnej nehody.

Krajský súd neuveril argumentom obhajoby obžalovanej, že výhľadové podmienky na konkrétnej
križovatke boli sťažené, resp. znemožnené zlým nastavením odrazového zrkadla. Zo zabezpečenej
fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu je jednoznačne zrejmé, že kritický úsek
hlavnej cesty pri vchádzaní z vedľajšej bol v celom rozsahu obsiahnutý v odraze umiestneného zrkadla.Odrazové zrkadlo nebolo poškodené, ani iným spôsobom znehodnotené. Fotodokumentácia miesta
dopravnej nehody bola vykonaná tesne po jej vzniku. Z tohto dôvodu bola podľa názoru krajského
súdu vylúčená aj manipulácia s uvedenou pomôckou, ktorá uľahčovala vchádzanie do križovatky. Preto

krajský súd v zhode s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že za vznik dopravnej nehody
je primárne zodpovedná obžalovaná, a to tak, ako to bolo uvedené v skutku napadnutého rozsudku.
Preto v tejto časti ďalej odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré sa týkalo
uznanej viny. Argumenty obhajoby krajský súd vyhodnotil ako irelevantné a produkované v snahe zbaviť
obžalovanú trestnej zodpovednosti. Poškodený neviedol motocykel takou výraznou vyššou rýchlosťou,

ktorá by obžalovanej znemožňovala zaznamenať jeho pohyb po hlavnej ceste.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov.
Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom

výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom
a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a
prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec

nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak
z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť
výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia
sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej

trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce,
proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú
orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z
hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa

musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného
k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných

potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú

a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Krajský súd vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaná na konanom verejnom zasadnutí stíhanú trestnú
činnosť úprimne oľutovala s tým, že osobne navštívila poškodených za účelom ospravedlnenia, dospel

k záveru o možnosti uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody, a to s podmienečným odkladom
jeho výkonu. Podľa § 34 ods. 3 Tr. por. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
obžalovaná je matka maloletého dieťaťa (dcéry) s tým, že riadnym spôsobom zabezpečuje jeho výchovua opateru. V minulosti nebola súdne trestaná a priestupkovo bolo riešená v jednom prípade za menej
závažný priestupok na úseku cestnej premávky (v roku 2015, t.j. pred 8 rokmi). Obžalovanej bol trest
ukladaný za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností (§ 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák.), v

zmysle ktorých sa základná ustanovená trestná sadzba pri trestnom čine podľa § 149 ods.
2 Tr. zák. (horná hranica) znižovala o jednu tretinu. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský
súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že osoba obžalovanej bola trestným stíhaním traumatizovaná už
od roku 2019. Po prvotnom rozhodnutí krajského súdu vo veci (sp.zn. 1To/79/2021) bolo okresným
súdomsprávnerozhodnuté,okreminéhoajopriznanínemajetkovejujmypoškodeným,akoajpovinnosti

nahradiť im spôsobenú škodu. Takýto procesný postup prvostupňového súdu mal taktiež vplyv na
konečné rozhodnutie, v zmysle ktorého odvolací súd dospel k záveru, že v rámci označenej individuálnej
a generálnej prevencie trestu je možné pôsobiť na osobu obžalovanej aj miernejším trestom, t.j. trestom
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Uloženie miernejšieho trestu zákazu činnosti
vodiča, t.j. zákazu viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 roky bolo zo strany krajského súdu
motivované obdobnými úvahami, ako tomu bolo pri uloženom treste odňatia slobody. Krajský súd

pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj okolnosti stíhaného trestného činu, t.j. označené spoluzavinenie
poškodeného na vzniku dopravnej nehody.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s výrokmi napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré sa
týkali priznanej nemajetkovej ujmy poškodeným a taktiež povinnosti nahradiť im spôsobenú škodu, preto

napadnutý rozsudok pri čiastočnom vyhovení odvolaniu obžalovanej zrušil len vo výrokoch o uloženom
treste odňatia slobody a trestu zákazu činnosti. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený (vina,
škoda).

Nazákladetýchtodôvodovkrajskýsúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.