Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. september 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10P/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201264
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6723201264.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o

maloleté dieťa C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. C. XXX/X, XXX XX X., štátny občan SR,
zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyZvolen,dieťarodičovmatkyJ.
T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X., t.č. bytom N.. D. XX, XXX XX X., štátna občianka SR, zastúpená
JUDr. Sárou Tarnociovou, PhD., advokátkou, so sídlom Letecká 238/2, 962 31 Sliač, IČO: 55033288 a
otca G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. C. XXX/X, XXX XX X., štátny občan SR, zastúpený Mgr.
Natáliou Miľanovou, advokátkou, so sídlom J.Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 42307597, o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

Maloletý C. T., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch, a to tak, že matka J. T., nar. XX.XX.XXXX je povinná
a oprávnená zabezpečovať starostlivosť o maloletého vždy od nedele nepárneho kalendárneho týždňa
od 18.00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod. a otec G. T.Ý., nar. XX.XX.XXXX
je povinný a oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloletého vždy od nedele párneho kalendárneho

týždňa od 18.00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod..
Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, v bežných veciach,
v čase kedy zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletého.
Otec maloletého je p o v i n n ý prevziať maloletého pred aktuálnym bydliskom matky v stanovenom
čase na určenú dobu a matka maloletého je p o v i n n á prevziať maloletého pred aktuálnym bydliskom
otca v stanovenom čase na určenú dobu.
Obaja rodičia sú p o v i n n í v stanovenom čase maloletého odovzdať do osobnej starostlivosti druhého
rodiča a riadne maloletého na odovzdanie pripraviť.

Výživné na maloletého sa počas striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e.
Styk rodičov s maloletým sa počas striedavej osobnej starostlivosti u p r a
v u j e telefonickou formou vždy v utorok, štvrtok a sobotu v čase od 17.00 hod., pričom rodič, ktorý má
maloletého v tom čase v osobnej starostlivosti je povinný telefonický kontakt sprostredkovať a umožniť.
Obaja rodičia sú p o v i n n í bezodkladne informovať druhého rodiča o zdravotnom stave maloletého
(v prípade jeho zmeny) a o iných dôležitých záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.
Matka maloletého je o p r á v n e n á poberať na maloletého rodinné prídavky.

Otec maloletého je o p r á v n e n ý uplatňovať si na maloletého daňový bonus.
Trvalý pobyt maloletého b u d e na adrese M. C. XXX/X, XXX XX X..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.09.2023 na Okresnom súde Zvolen,
a to za prítomnosti navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa, ich právnych
zástupcov a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení

a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, čo potvrdili
svojimi podpismi na úradnom zázname, ktorý bol bezprostredne potom spísaný.

2. Podľa ustanovenia § 221 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), písomné vyhotovenie
rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak

a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa
vzdajú odvolania, alebo
b) to ustanovuje tento zákon.

3. Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, s tým, že matka maloletého navrhla maloletého C. zveriť do jej osobnej

starostlivosti a otca maloletého zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 400,- EUR mesačne, počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletým navrhla neupravovať súdnym rozhodnutím.
V priebehu konania uzavreli rodičia maloletého rodičovskú dohodu, ktorú súd formou rozsudku schválil,
s tým, že pokiaľ ide o dojednanie, že týmto súdnym rozhodnutím nebola určená výška vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu, súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z otcom

maloletého deklarovaného záväzku prispievať na výdavky týkajúce sa maloletého vo väčšom rozsahu
primerane k pomeru výšky príjmov oboch rodičov maloletého.
O tomto návrhu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to podľa
nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku.

4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti nahradiť trovy konania,
ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.
Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú oprávnení podať, voči výroku, ktorým bola súdom schválená

rodičovská dohoda, odvolanie.
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa aj proti výroku rozsudku,
ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda, možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach (§
362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 C.m.p.),

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený

podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..

Nakoľko sa účastníci resp. ich zástupcovia na pojednávaní vzdali práva podať odvolanie voči tomuto
rozsudku, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.