Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722010181
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8722010181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.08.2023 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného A. B. z r u š u j
e v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/17/2022 z 22.11.2022 výrok o ochrannom liečení.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. B. - nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D., E. F.
XXX/XX, okr. C.,

u k l a d á:

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona a § 74 ods. 1 Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/17/2022 z 22.11.2022 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že

- dňa 14.03.2021 v čase okolo 20.30 hod. v D. na ulici E. F. XXX/X, G. C., v chodbe na prízemí
rodinného domu, v ktorom bývajú rodičia obžalovaného, fyzicky napadol po predchádzajúcej hádke

svoju partnerku, poškodenú H. I., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju udrel rukou do oblasti ľavého ramena,
pričom po údere H. I. spadla na zem, čím jej takýmto konaním spôsobil poranenie a to podvrtnutie ľavého
kolenného kĺbu s roztrhnutím vonkajšieho postranného väzu a šupinovitým odlomením časti vonkajšej
hlavy píšťaly, s dobou liečenia do 03.05.2021 a s práceneschopnosťou od 16.03.2021 do 30.06.2021,

za čo mu bol uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k), § 37 písm. m), § 38 ods.
2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona obžalovanému bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenej H. C. I.
škodu vo výške 454,- eur a J. A., pobočka C., škodu vo výške 434,87 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný po jeho vyhlásení proti všetkým jeho výrokom.
V dodatočne predložených dôvodoch odvolania predložených prostredníctvom svojho obhajcu vyslovil,
ženapadnutévýrokyrozsudkusúpostihnutéchybami,najmäprenejasnosť aneúplnosťjehoskutkových
zistení, a tiež, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vyvstala

tak potreba vykonať ďalšie dôkazy a napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Tr. zákona.
Obžalovaný namietal, že konal v priamom úmysle porušiť záujem na ochrane zdravia svojej partnerky,
domnieva sa, že súd prvého stupňa vyhodnotil skutkový stav veci v rozpore s jeho reálnym stavom,
ktorý nie je ani len v obrysoch zhodný s jeho opisom súdom prvého stupňa uvedeným v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy výrazne subjektívne
v jeho neprospech, pretože z dokazovania vyplýva, že poranenie si poškodená spôsobila nešťastnou

náhodou sama, potkla sa o prah dverí a poranila si koleno o kvetináč. Poškodená krivo vypovedala
v prípravnom konaní a na základe tejto výpovede mu bolo vznesené obvinenie.
Vo veci bol vydaný trestný rozkaz a v ňom bol uložený identický trest, ako mu bol uložený aj napadnutým
rozsudkom, hoci za diametrálne odlišné konanie, ako bolo zistené v prípravnom konaní. Súd tak
nezohľadnilspôsobjehokonaniaatopriukladanídruhuavýmerytrestu,pretotátoskutočnosťminimálne

v tomto rozsahu spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V rámci celého trestného konania boli produkované dva druhy dôkazov a to dôkazy proti jeho osobe
a dôkazy v prospech jeho osoby. Dôkazy, ktoré boli produkované v jeho neprospech, podľa jeho názoru
nevytvárali logický sled udalostí, ktoré by bolo možné bez pochybností ustáliť na základe dôkazov
vykonaných predovšetkým v prípravnom konaní. Došlo totiž k zmene výpovede poškodenej v konaní

pred súdom, ktorá v rámci svojich výpovedí nevedela rozumne vysvetliť, z akého dôvodu došlo k
podaniu ňou trestného oznámenia voči jeho osobe až s tak výrazným časovým odstupom po tom, čo
jej mal údajne spôsobiť zranenie tým, že mal úmyselne skočiť na nohu. Na hlavnom pojednávaní
poškodená logicky opísala, akým spôsobom si privodila zranenie, pričom svoju výpoveď z prípravného
konania označila za nepravdivú a účelovú. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že to čo povedala pred

kamerou, nebola pravda, lebo bola naňho nahnevaná, on odišiel preč a ona nemala dostatok finančných
prostriedkov na živobytie. Po tom, čo jej zaplatil škodu, obaja začali opäť spolu žiť, našli si spoločne
väčší byt, kam sa spoločne s jej deťmi presťahovali.
Aj všetky ostatné dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní, mal by súd vyhodnotiť v jeho
prospech, pretože či už priamo alebo nepriamo potvrdzujú jeho verziu. Dcéra poškodenej H. I. a ostatní

svedkovia potvrdili ten skutkový dej, ktorý on a poškodená uviedli na hlavnom pojednávaní. Aj znalec
potvrdil, že nie je možné jednoznačne určiť, či poranenie poškodenej vzniklo pri páde alebo či by
muselo ísť o priľahnutie inou osobou. O skočení na koleno poškodenej podľa znalca by bolo možné
z medicínskeho hľadiska uvažovať pre prípad, ak by v rámci prvotnej prehliadky boli popísané na tejto
končatine aj nejaké modriny alebo odreniny, pričom tieto veci v zázname z vyšetrenia zaznamenané

neboli. Súdny znalec v ďalšom uviedol, že v zdravotnom zázname neboli popísané a uvádzané žiadne
možné následky údajného úderu do oka, ako sú modrina a podobne, čo napokon poškodená pri
svojom vyšetrení na centrálnom príjme ani vôbec neudávala. Znalec tiež uviedol, že zistené zranenia
poškodenej mohli vzniknúť jednoduchým následkom nekoordinovaného pádu poškodenej.
Napriek jeho vyhláseniu, že sa nedopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu, a pri zmene skutkových

okolností oproti trestnému rozkazu, kedy jeho konanie malo byť závažnejšie, súd prvého stupňa
pri ukladaní trestu neprihliadal k spôsobu vzniku zranenia u poškodenej, ktoré bolo ovplyvnené
nekoordinovaným pádom a tiež ako dôsledok predchádzajúceho požívania alkoholických nápojov. Pri
tomtokonanínemoholanilennevedomopredpokladať,žepoškodenáutrpítakzávažnéporaneniedolnej
končatiny, aké jej bolo diagnostikované. Má za to, že súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní spôsobu

jeho konania, za ktorý mu uložil trest, neprihliadal na spôsob, závažnosť a dôsledky jeho konania a len
bez rozumného zdôvodnenia a podľa neho aj nezákonne sa pridržiaval druhu a výšky uloženého trestu
v zmysle jeho pôvodného rozhodnutia v trestnom rozkaze.
Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani možnosťou absolvovania ním dlhodobo podstupovaného
protialkoholického liečenia ambulantnou formou a nie navrhovanou ústavnou formou, hoci predložil

lekárske potvrdenia o podrobovaniu sa ambulantnej protialkoholickej liečbe. Súd si ním predložené
správy žiadnym spôsobom nepreveril, nevyhodnotil ich a poukázal na znalecký posudok, ktorý bol
vypracovaný už dávno a je neaktuálny, a teda aj neobjektívny. Súd mal podľa jeho názoru si vyžiadaťaspoň doplnenie znaleckého posudku s poukazom na vyjadrenia k ním predložených lekárskych
potvrdení o úspešnom absolvovaní ambulantného liečenia vo vzťahu k návrhu uloženia ústavnej liečby.
Napadnutým konaním boli porušené aj ustanovenia Tr. poriadku, pretože súd neumožnil zložiť svedkovi

F. B. pred výsluchom prísahu.
So zreteľom na uvedené má za to, že existujú závažné a odôvodnené pochybnosti o správnosti
skutkových zistení napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj o nesprávnom
a nezákonnom vykonaní dôkazov, v dôsledku čoho existujú závažné a odôvodnené pochybnosti
o správnom a právne podloženom rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej. Preto navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alternatívne po zrušení napadnutého rozsudku, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že obžalovaného
oslobodzuje spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a), resp. písm. b) Tr. poriadku.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou,
krajský súd nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v postupe konajúceho súdu nezistil chyby takého zásadného charakteru, pre ktoré by mal
zrušiť napadnutý rozsudok. Konajúci súd totiž umožnil obžalovanému vyjadriť sa ku skutku kladenému
mu obžalobou za vinu, k vykonaným dôkazom, k návrhom na doplnenie dokazovania, a taktiež mu
umožnil predniesť argumenty k jeho nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, pričom v konaní
bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne obhajoval jeho práva. Z tohto pohľadu k porušeniu práva na

obhajobu obžalovaného nedošlo.

K námietke obžalovaného, že na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 nezložil prísahu svedok F.
B., ktorý vo veci vypovedal, odvolací súd len v stručnosti uvádza, že zvukový záznam vyhotovený
z tohto hlavného pojednávania overuje síce túto namietanú skutočnosť, avšak uvedené pochybenie

konajúceho súdu nemá zásadný význam z dôvodu, že konajúci súd o výpoveď tohto svedka neopieral
svoje závery o vine obžalovaného. Ide o nepodstatnú výpoveď, ktorá neosvedčuje priebeh skutkového
deja pri fyzickom ataku obžalovaného na poškodenú, čo ostatne vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého
rozsudku na strane 4.

Konajúci súd okrem namietaného výsluchu svedka vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami
stanovenými procesným predpisom a o tieto preto mohol opierať svoje skutkové zistenia. Na podklade
nich uzavrel, že obžalovaný konal v priamom úmysle porušiť záujem na ochrane zdravia svojej
partnerky, spôsobil jej poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo vyšetrenie a poskytnutie odbornej lekárskej
starostlivosti, a liečenie trvalo viac ako 42 dní. Vzhľadom na charakter konania a prostredie, kde došlo

k incidentu, intenzitu sotenia do tela poškodenej, mohol obžalovaný vedieť, že následkom tohto konania
dôjde k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok
nenastane. Spôsob riešenia incidentu pre obžalovaného je charakteristický tým, že použije fyzickú silu
a toto potvrdzujú aj predchádzajúce konania, ktoré boli uzavreté ako priestupky.

Z procesu dokazovania konajúci súd vyvodil skutkové zistenia - obžalovaný napadol po predchádzajúcej
hádke svoju partnerku, poškodenú H.. I. a to tak, že ju udrel rukou do oblasti ľavého ramena, pričom
poškodená po údere spadla na zem a spôsobila si podvrtnutie ľavého kolenného kĺbu s roztrhnutím
vonkajšieho postranného väzu a šupinovitým odlomením časti vonkajšej hlavy píšťaly.

Z dôvodov odvolania nevyplýva, aby obžalovaný namietal rozsah poranenia a dĺžku jeho liečenia, ktorá
odôvodňovala posúdenie poranenia ako ťažkej ujmy na zdraví. Ide o následok, ktorý ako kvalifikačný
moment zvýšil závažnosť protiprávneho konania obžalovaného. Aj napriek tomu, že o spôsobenom
následku niet sporu, odvolací súd v stručnosti uvádza, že poranenie bolo objektivizované lekárskym
vyšetrením a to aj diagnostickými metódami RTG a CT, pričom už len bežná doba liečby v rozpätí od 8

týždňov do 10 týždňov poukazuje na posúdenie poranenia ako ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods.
3 písm. i) Tr. zákona.Dôkazná situácia bez pochybností preukazuje, že obžalovaný udrel rukou/sotil poškodenú do oblasti
ľavého ramena, v dôsledku čoho poškodená spadla. Túto okolnosť nenamietal žiaden z tam prítomných,
ani obžalovaný, ani poškodená a ani svedkyňa H. I.. Všetci traja k okolnostiam predchádzajúcim

pádu popísali, že po príchode H. I. do domu obžalovaný odišiel z kuchyne za menovanou svedkyňou
a v predsieni domu jej vytýkal, že je zákaz vychádzania, a nadával jej, pričom do chodby domu prišla aj
poškodená a vytýkala obžalovanému, prečo sa stará o jej dcéru. Medzi nimi došlo k výmene názorov,
poškodená buchla rukou do ramena obžalovaného, ktorý ju vzápätí strčil a následkom tohto sotenia
poškodená spadla, pričom pri páde pocítila puknutie v kolene. Uvedený popis priebehu skutkového deja

je zjednodušenou verziou, ktorá korešponduje so všetkými troma výpoveďami zúčastnených. Okrem
toho je potrebné uviesť, že svedkyňu H.. I. obžalovaný chytil pod krk a obaja, tak poškodená ako aj
obžalovaný, mali požité alkoholické nápoje.

Takto ustálený skutkový stav obžalovaný nenamietal, hoci v odvolaní vytýkal, že súd nesprávne zistil
skutkový stav, pričom poukazoval na zmenu výpovede poškodenej oproti prípravnému konaniu, v ktorej

uvádzala, že ju najprv udrel päsťou do oka, v dôsledku ktorého úderu spadla, a následne na ňu skočil,
kde cítila, ako jej prasklo v kolene.

Samotná skutočnosť, že poškodená zmenila svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu nemá vplyv
na ustálený skutkový stav konajúcim súdom, pretože tento oproti obžalobe upravil skutkové zistenia

v súlade s ním zabezpečenými výsledkami dokazovania. Obžaloba totiž kládla obžalovanému za vinu,
že udrel poškodenú rukou do oblasti ľavého oka, pričom po údere H.. I. spadla na zem a následne na ňu
obžalovaný skočil, čím jej spôsobil poranenia popísané aj v súdom ustálených skutkových zisteniach.

Zmena výpovede poškodenej, ktorú považuje odvolací súd za účelovú, je zo psychologického hľadiska

zrozumiteľná, pretože obžalovaný je jej druh, s ktorým opätovne žije v spoločnej domácnosti a ktorý jej
finančne pomáha. Práve táto životná situácia mohla viesť poškodenú k zmene výpovede a k zmierneniu
popisu fyzického útoku zo strany obžalovaného, ktorú verziu ale potvrdzoval nielen obžalovaný, ale aj
svedkyňa H.. I., ktorá v prípravnom konaní nevypovedala.

Hoci došlo k zmene mechanizmu vzniku poranenia, totožnosť skutku ostala zachovaná, pretože zostal
zachovaný totožný následok. Znalec už v prípravnom konaní pri podávaní znaleckého posudku za
účelom posúdenia spôsobeného poranenia poškodenej stanovil dve možnosti mechanizmu vzniku
poranenia a to buď podvrtnutím ľavého kolenného kĺbu pri páde, čo znamená rotácia nohy pri páde,
alebo pri páde s následným priľahnutím kolena z vonkajšej strany. Znalec zotrval aj na hlavnom

pojednávaní pri týchto verziách vzniku poranenia s doplnením o ďalšiu verziu, že útočník kopne
protivníka do kolena z vnútornej strany veľkou silou. Podľa názoru odvolacieho súdu preto i v konaní
pred súdom popísaná verzia priebehu skutkového deja, pri ktorom došlo k vzniku poranenia, je možným
mechanizmom vzniku spôsobeného poranenia poškodenej. Pre úder do kvetináča nesvedčia žiadne
sprievodné znaky, keďže v čase lekárskych vyšetrení neboli zistené na koži v oblasti kolena žiadne

odreniny ani modriny.

Tvrdenie poškodenej, že v dôsledku odsotenia obžalovaným ju to trochu odhodilo a otočilo,
zakopla o prah, udrela nohu o kvetináč a pri páde pocítila puknutie v ľavom kolene, zodpovedá
nekoordinovanému pádu, ku ktorému sa vyjadril znalec, pričom počas neho došlo aj k rotácii nohy.

Sila odsotenia teda musela byť väčšia, ak poškodená tvrdila, že ju to odhodilo a otočilo, čo potvrdila
aj svedkyňa H.. I., dcéra poškodenej, keď sa vyjadrila, že „on otvorenou dlaňou sotil do mamy, ona sa
neudržala,potklasaoprah,buchlanohuokvetináčaspadlanazem“.Opisskutkovéhodejapoškodenou
a svedkyňou podľa názoru odvolacieho súdu vyznieva ako dohoda medzi oboma vyslúchajúcimi
osobami, keďže používajú tie isté gramatické výrazy v krátkom slede za sebou bez uvádzania odlišných

skutkových okolností. V tomto štádiu konania odvolací súd túto úvahu len konštatuje a bližšie sa týmto
nezaoberal, keďže odvolanie bolo podané len obžalovaným v jeho prospech a teda nemôže dôjsť
k zhoršeniu jeho postavenia aj ohľadne skutkových zistení.

Ak teda skutkový stav preukazuje, že len v dôsledku konania obžalovaného došlo k pádu poškodenej,

pri ktorom utrpela poranenie klasifikované ako ťažká ujma na zdraví, odvolací súd následne posudzoval
zavinenie obžalovaného k následku.Konanie obžalovaného bolo posúdené ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Z pohľadu spôsobeného následku ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu
prečinu podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona, ktorá je založená na úmyselnom ublížení na zdraví

(ľahkej ujmy) s následkom ťažkej ujmy na zdraví spôsobeného z nedbanlivosti. Kvalifikačný znak čin
spáchal na blízkej osobe (družke) je premietnutý do posúdenia podľa § 156 ods. 2 písm. a ) Tr. zákona.

Úmyselobžalovanéhoublížiťpoškodenejnazdravímožnovyvodiťprávezospôsobu vykonanéhoútoku.
Obžalovaný bol agresívny, na čo možno usudzovať z jeho správania sa k dcére poškodenej, a práve táto

agresivita sa prejavila aj pri sotení poškodenej veľkou intenzitou, keďže poškodenú odhodilo a otočilo,
v dôsledku čoho spadla. Pre takýto spôsob útoku na fyzickú integritu iného svedčí priamy úmysel podľa
§ 15 písm. a) Tr. zákona. Spravidla od/sotenie iného pri použití vyššej sily vyvoláva stratu stability
a následný nekoordinovaný pád, v dôsledku ktorého dochádza aj k ujme na zdraví, keďže od/sotená
osoba pád nepredvída a reakcie naň sú nekoordinované ako pád samotný. Obžalovaný teda chcel
spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví a preto sa odvolací súd stotožnil so záverom konajúceho súdu

o zavinení obžalovaného k základnej skutkovej podstate prečinu podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

V posudzovanom prípade ale došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, čo zakladá uplatnenie
kvalifikačného momentu uvedeného v § 156 ods. 3 písm. c) Tr. poriadku. Na spôsobenie tohto následku
už postačuje forma nedbanlivostného zavinenia uvedená v § 16 Tr. zákona.

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ po a) vedel, že môže spôsobom vedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a po b) nevedel, že svojím konaním môže
také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery

vedieť mal a mohol.

Odvolací súd opätovne poukazuje na spôsob, ktorým konal obžalovaný, pretože z neho možno vyvodiť
nielen úmysel k základnej skutkovej podstate, ale aj vedomú nedbanlivostnú formu zavinenia, ktorá
spočíva práve v tom, že obžalovaný so zreteľom na svoju mentálnu výbavu vedel, že pokiaľ poškodenú

od/sotí silou vyššej intenzity, táto môže stratiť rovnováhu a spadnúť, pričom pri páde vznikajú rôzne
poranenia ľahšieho i ťažšieho charakteru, vo výnimočných prípadoch aj nezvratné následky. Nie je ničím
výnimočným, ak po páde vznikne ťažšie poranenie, za ktoré sa zlomeniny rôzneho charakteru spravidla
pre ich dlhšie trvajúcu liečbu považujú. Zavinenie obžalovaného nezmierňuje ani fakt, že poškodená
ho predtým rukou sotila do ramena, pretože obžalovaný vulgárne nadával dcére poškodenej a chytil

ju pod krk, čo bola zo strany poškodenej iba reakcia na jeho agresívne správanie za účelom ochrániť
dcéru pred ním. I toto správanie obžalovaného poukazuje na podstatne agresívnejšiu reakciu vo vzťahu
k poškodenej, čo by zodpovedalo jej výpovedi z prípravného konania a nie zmiernenej reakcii podľa
výpovede v konaní pred súdom.

Stručné vyhodnotenie dôkazov konajúcim súdom, predovšetkým stav po požití alkoholu oboch aktérov,
priestor, kde došlo k incidentu, či intenzita sotenia do tela poškodenej podľa názoru odvolacieho
súdu neboli vyhodnotené v neprospech obžalovaného. Konajúci súd posúdil, že medzi konaním
obžalovaného a spôsobeným následkom, ktorým je ťažká ujma na zdraví poškodenej, je príčinná
súvislosť, a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Nejde o nešťastnú náhodu, ako to uvádza

obžalovaný, pretože nebyť silného od/sotenia poškodenej obžalovaným, k strate rovnováhy poškodenej
a jej pádu by nedošlo. Z dokazovania bez pochýb vyplýva, že len v dôsledku konania obžalovaného
poškodená spadla, k čomu vypovedala nielen poškodená, ale aj jej dcéra a napokon aj obžalovaný.
Pritom konajúci súd vychádzal iba z výpovede poškodenej v konaní pred súdom, keďže ustálil skutkový
stav v prospech obžalovaného na základe tejto jej výpovede a výpovede svedkyne H.. I..

Ak obžalovaný poukazuje na požívanie alkoholických nápojov poškodenou, tak táto okolnosť žiadnym
spôsobom neovplyvňuje ustálenie skutkových zistení, či ich právnu kvalifikáciu. Naopak, môže
obžalovanému pri hodnotení dôkazov iba priťažovať, pretože obžalovaný taktiež požíval alkoholické
nápoje spolu s poškodenou a so svojimi rodičmi a švagrinou, pričom si musel byť vedomý, že pokiaľ

od/sotí poškodenú silou väčšej intenzity, tak táto môže stratiť rovnováhu nielen v dôsledku nečakaného
dôraznejšieho útoku na jej fyzickú integritu, ale aj v dôsledku požitia alkoholu. Nekoordinovanosť pohybu
pri páde poškodenej spôsobil útok zo strany obžalovaného.Napokon je potrebné dodať i to, že aj keď poškodená podala trestné oznámenie až po mesiaci od
spáchania skutku, niet dôvodu pochybovať o priebehu skutkového deja, ku ktorému sa vyjadrili všetci
tam zúčastnení v podstate zhodným spôsobom.

Za daného stavu odvolací súd potom vyhodnotil ustálené skutkové zistenia ako vecne správne
a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Zákonu zodpovedajúcim je aj právne posúdenie
skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a ), ods. 3 písm. c) Tr. zákona,
keďže u obžalovaného nebolo preukázané úmyselné zavinenie spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na

zdraví, nedbanlivostné zavinenie však vyplýva zo spôsobu útoku a okolností, ktoré mu predchádzali.

So zreteľom na výpovede obžalovaného, poškodenej a jej dcéry, z ktorých konajúci súd vyvodil
skutkový stav a na ktoré poukazoval aj obžalovaný, nemožno uznať námietku obžalovaného, že dôkazy
nevytvárali logický sled udalostí. Ako je to už vyššie spomenuté, obžalovaný tento skutkový stav
nenamietal, namietal jeho hodnotenie vo vzťahu k zavineniu následku.

Následne odvolací súd preskúmaval výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený na dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 2 rokov pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za
uvedený prečin podľa § 156 ods. 3 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na dva roky až na
päť rokov. Obžalovanému bola priznaná jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zákona,

ktorou je náhrada škody a jedna priťažujúca okolnosť a tou je predchádzajúce odsúdenie za úmyselný
trestný čin podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Iné okolnosti nezistil ani odvolací súd, preto uloženie trestu
odňatia slobody vo výmere 2 rokov nie je trestom prísnym. Ak takýto trest bol uložený aj trestným
rozkazom, k tomu je potrebné uviesť, že nižšiu výmeru konajúci súd uložiť nemohol, keďže neboli
splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu uvedené v § 39 Tr. zákona.

Rozhodnutie o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody je podmienené skutočnosťou, že
obžalovaný spáchal prerokúvaný skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Táto okolnosť
vyplýva z obsahu pripojeného spisu konajúceho súdu sp. zn. 0T/2/2021, v ktorej veci bol obžalovaný
trestným rozkazom zo dňa 03.01.2021 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 16 mesiacov a trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 5 rokov 7 mesiacov. Keďže trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2021, skúšobná doba obžalovanému v tejto veci začala planúť dňa
04.01.2021aobžalovanýprerokúvanýspáchalodvamesiace10dní,t.j.14.03.2021,čojevkrátkejdobe

po odsúdení k podmienečnému trestu odňatia slobody. Aplikácia ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona
bola daná.

Z odpisu registra trestov tiež plynie, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol,
preto rozhodnutie konajúceho súdu o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona je vecne správnym.

Kvýrokuouloženíochrannéholiečeniaodvolacísúddoplnildokazovanievyžiadanímsprávy odK. L.K.,
u ktorej obžalovaný má absolvovať protialkoholickú liečbu ambulantnou formou. Z nej vyplynulo, že obž.
A. B. sa lieči v ich ambulancii a podrobuje sa protialkoholickej liečbe, liečbu dodržiava a spolupracuje.

Ambulantná liečba u neho nateraz spĺňa účel. Je kritický s náhľadom chorobnosti, motivovaný plne
v abstinencii zotrvať.

Znalkyňa z odvetvia psychiatrie v rámci posúdenia duševnej spôsobilosti obžalovaného síce odporučila
uložiť obžalovanému ústavné protialkoholické liečenie vzhľadom na jeho nekritičnosť a nedostatočný

náhľad k nadužívaniu alkoholu, neschopnosť abstinencie napriek škodlivým účinkom alkoholu, avšak
toto odporúčanie bolo k podaniu znaleckého posudku dňa 09.01.2022, pričom odvolací súd mal
k dispozícii lekársku správu z 31.07.2023.

V dôsledku zmeny postoja obžalovaného k protialkoholickému liečeniu, ktoré sám začal absolvovať,

odvolací súd usúdil, že síce je potrebné obžalovanému uložiť navrhnuté ochranné liečenie, avšak
postačuje ambulantnáformajehovýkonu.Vprípade,aktátoformanebudedostatočná,súdmámožnosť
zmeniť formu liečenia na ústavnú.Na základe vyššie uvedených zistení a prezentovaných úvah odvolací súd nezistiac potrebu zmeny
vo výroku o vine a treste v prospech obžalovaného v tomto rozsahu jeho odvolanie vyhodnotil ako
nedôvodné. Za dôvodné považoval iba námietku týkajúcu sa uloženia ochranného liečenia i to len

v spôsobe jeho výkonu. Preto na podklade odvolania obžalovaného zrušil v napadnutom rozsudku výrok
o ochrannom liečení a obžalovanému uložil ochranného protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd iba čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.