Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010186
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3519010186.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu
JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom C. – D. C., E. XXX/XX, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 01. augusta 2023 odvolanie
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. júla 2021, sp. zn.

1T/36/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. júla 2021 sp. zn. 1T/36/2019 bol
obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 03.10.2016 v čase asi o 14:00 hod. v F. G. H. E. I. XXX/
XX, vnikol do bytu č. 13 tak, že bez súhlasu a povolenia oprávneného užívateľa bytu J. K., si bližšie
nezisteným spôsobom otvoril zamknuté vchodové dvere do bytu, vošiel dnu do bytu a z neho následne
za pomoci ďalších nestotožnených osôb neoprávnene vysťahoval kompletné zariadenie predmetného

bytu, patriace J. K., a to obývačkovú nábytkovú zostavu s vybavením (10 ks úžitková keramika, súprava
sklenených pohárov, hodiny, knihy), skriňa so sekretárom s vybavením (3 sady súprav sklenených
pohárov, porcelánový servis, knihy, hodiny), sedaciu súpravu (pohovka + 2 kreslá), stolíky – konferenčný
stolík, stolík pod kvety (2ks), stolík pod televízor, bytové doplnky na stenách, stropné svietidlo, dve zlaté
obrúčky, zlatý zásnubný prsteň, zlatú retiazku s krížikom, zlaté náušnice, zo spálne – nábytok – skriňu
štvordverovú, manželskú posteľ, matrace, nočné stolíky, policu (1ks), stoličky (2ks), stropné svietidlo,

vybavenie spálne – paplón (4ks), vankúše (2ks), prikrývky (3ks), posteľné povlečenie (2ks), plachty
(2ks), mužské oblečenie, ostatné veci (vysávač, šijací stroj, bytové doplnky na polici a stene); z kuchyne
–nábytok,kuchynskýstôl,4stoličky,polica,stropnésvietidlo,chladničkuzn.CALEX,kuchynskénáradie,
z pracovného kútiku pracovné náradie so zverákom York, pričom časť zariadenia vyhádzal z balkóna
toho bytu na ulicu a tak ich zničil a následne odviezol na neznáme miesto, čím vlastníkovi predmetných
vecí J. K. spôsobil ich zničením škodu vo výške najmenej 2.310,- Eur.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36
písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods.
1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1(jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestnéhozákonaokresnýsúdobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodložilapodľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti nemu obžalovaný
prostredníctvom obhajcu podal v zákonnej lehote odvolanie podľa § 306 a nasl. Trestného poriadku
proti všetkým jeho výrokom. V odvolaní uviedol, že základnou otázkou pre posúdenie, či obžalovaný

je páchateľom žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe je, či mal
vedomosť o tom, že v byte niekto býva, či kľúče od bytu mu boli odovzdané a či L. D. ml. označil
byt za vyprataný. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa z celého obsahu spisu účelovo povyberal
len tie vyjadrenie svedkov, resp. dôkazy, ktoré boli v neprospech obžalovaného, ale absolútne sa
nevysporiadal s vyjadreniami svedkov, resp. dôkazmi, ktoré boli v prospech obžalovaného. Ďalej

poukázal na to, že obžalovaný mal s L. D. F.. opakovane volať, pričom tento s ním nikdy nevolal.
Napriek tomu, že obžalovaný, poškodený, svedok F. M. a aj zápisnica o odovzdaní predmetu dražby
potvrdili, že L. D. ml. disponoval kľúčmi od bytu a že tieto odovzdal obžalovanému, súd prvého stupňa
uzavrel, že obžalovanému kľúče nikdy neboli odovzdané. Súd prvého stupňa pritom nevysvetlil, ako
by sa obžalovaný dostal k samotnému bytu (cez vstupné dreve od bytovky) a ani do samotného
bytu (bez poškodenia zámku), keď žiadny zo zámkov nebol poškodený. Súd prvého stupňa sa

absolútne nevysporiadal ani s predloženým čestným vyhlásením F. N. ako konateľa vydražiteľa,
ktorý potvrdil, že obžalovaný sa v mene spoločnosti Midas real s. r. o. zúčastňoval na prevzatiach
vydražených nehnuteľností a rokovaní pri výkupoch nehnuteľností, pričom ale obžalovaný sa žiadnym
spôsobom nepodieľa na komunikácii a administratívnom spojení s dražbou nehnuteľností, nepreberá
zásielky adresované spoločnosti Midas real s. r. o. a do dražobného procesu sa zapája až pri

prevzatí vydražených nehnuteľností. Obžalovaný nemal prístup k listinám súvisiacim s dobrovoľnými
dražbami, nakoľko tieto považuje spoločnosť Midas real s. r. o. za obchodné tajomstvo a tieto nie
sú obžalovanému prístupné. Obžalovaný tak absolútne nemal prístup a ani nebol oboznámený ani
so znaleckým posudkom, ani s notárskou zápisnicou a ani so žiadnymi fotkami. Napriek uvedenému
súd prvého stupňa uzavrel, že obžalovaný mal z vyhotovených fotografií (ktoré ale obžalovaný nikdy

nevidel) vedomosť, že v byte niekto býva. Keďže samosudca očividne nemal skúsenosti s tým, v
akom stave sa nachádzajú nehnuteľnosti dražené na dobrovoľných dražbách, boli mu predložené
fotografie, zápisnice, znalecké posudky a čestné vyhlásenie p. O., z ktorých vyplýva, že nie je nič
neobvyklé a stáva sa bežne, že v nehnuteľnostiach, ktoré sú označené ich predchádzajúcimi vlastníkmi
ako vypratávané a sú riadne odovzdané bývalým vlastníkom na základe preberacieho protokolu, sa

nachádza nielen všetok nábytok, ale aj dokumenty, oblečenie, koberce, vybavenie kuchynských liniek,
postele, elektrospotrebiče, prostriedky osobnej hygieny a podobne. Tieto veci sa v nich nachádzajú
napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti ich predchádzajúci vlastníci označia ako vypratané. Pôvodní
vlastníci si odnesú len zopár vecí, pričom všetko ostatné, čo nechcú, nechajú v odovzdávaných
nehnuteľnostiach a tieto sú následne čistené ich vydražiteľom, resp. dohodnutou firmou /živnostníkom.

Ak pôvodní vlastníci prejavia záujem o pomoc so sťahovaním, je im zabezpečená pomoc spočívajúca
vo vynesení vecí, ich naložení na motorové vozidlo a odvoz na nimi zvolené miesto, čo je bežný
postup pri všetkých nehnuteľnostiach. Samosudca pravdepodobne nikdy nekupoval byt po asociálovi,
v dobrovoľnej dražbe, resp. takýto byt nikdy nevypratával a napriek tomu sa vyjadruje k tomu, čo si mal
obžalovaný myslieť o tom, keď uvidel v byte, že tento je zariadený. Keď následne obžalovaný predložil

zápisnice, znalecké posudky a fotografie, z ktorých bolo vidieť, že v bytoch označených ich vlastníkmi
ako vypratané sa často nachádza všetok nábytok, ale aj dokumenty, oblečenie, koberce, vybavenie
kuchynských liniek, postele, elektrospotrebiče, prostriedky osobnej hygieny a podobne, tak uvedené
samosudca označil ako nadbytočné a nesúvisiace s prejednávanou vecou a ich vykonanie odmietol.
Napriek tomu, že obžalovaný nemal odkiaľ vedieť, že byt užíva poškodený, tak podľa samosudcu to

obžalovaný vedel. Uvedené je pritom doslova absurdným, pričom ak vlastník nehnuteľnosti túto predá,
odovzdá novému vlastníkovi kľúče, tak nový vlastník sa nemá odklial dozvedieť o tom, že v dome niekto
býva, keď túto osobu v dome nenájde a pôvodný vlastník mu to zamlčí. Okrem toho, že sa bežne dražia
nehnuteľnosti, ktoré sú plne vybavené, tak aj v prípade bežnej kúpy sa predávajú nehnuteľnosti ako
stoja a ležia (osobitne pri predaji zdedených nehnuteľností). Napr. potencionálny záujemca by napr.

prišiel na obhliadku, vlastník by mu byt ukázal a zamlčal, že v ňom býva jeho teta, následne by sa
podpísala kúpna zmluva, previedla kúpna cena. Nový vlastník by ale nechcel vybavenie bytu, ale chcel
by si ho prerobiť podľa seba, tak aby sa zbytočne nenarobil, objednal by si na vypratanie firmu. Počas
vypratávania alebo po ňom by ale prišla táto teta a povedala, že ona tam býva a mala tam osobné
veci. Odkiaľ by to ale nový vlastník mal vedieť, keď mu to nik nepovedal? Rovnako je na mieste otázka,

odkiaľ by obžalovaný mal vedieť, že v byte býva poškodený, keď mu to nik nepovedal, nemal ani len
prístup k administratívnej časti dražby, nepreberal zásielky a to, že je byt užívaný niekým iným ako L.
D. ml. tento neuviedol znalcovi, ani dražobníkovi a ani do zápisnice o odovzdaní predmetu dražby?
Pokiaľ aj svedok J. uviedol, že sa mal od obžalovaného dozvedieť o tom, že sa snažili kontaktovaťpoškodeného na mieste bytu, tak uvedené absolútne odmietame, a to z dôvodu, že obžalovaný nemal
o existencii poškodeného žiadnu vedomosť. Zároveň obžalovaný nemal žiaden dôvod, aby sa vyvážal
z Bratislavy do Myjavy a naspäť za poškodeným, o ktorého existencii nevedel. Samosudca ale počas

celého konania vychádzal len z výpovedí L. D. ml., ktorý opakovane absolvoval rôzne liečenia, bol
závislým od alkoholu a drog a preukázateľne opakovane klamal v celom trestnom konaní. Napriek tomu
samosudca k tomuto svedkovi pristupoval nekriticky a jeho výpovede, aj keď v rozpore s dôkazmi, bral
ako pravdivé. Na základe uvedeného nesúhlasíme s tvrdením súdu prvého stupňa, že obžalovaný vedel,
že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený.Obžalovanýtotižnevedel, ževbyte bymalniektobývať,resp.ževecivbytenepatrialenL.
D.ml.,ktorýichtamnechalakoodpad.Vprípadeobžalovanéhotakniejemožnéhovoriťnielenoúmysle,
ale ani o nedbanlivosti. Obžalovaný bol poslaný na prevzatie bežného vydraženého bytu a následne,
keďže v tomto sa nachádzalo ešte vybavenie, ktoré jeho vlastník L. D. ml. nechcel, zabezpečil partiou
robotníkov, aby za neho byt vyprázdnili. Uvedený byt sa v ničom neodlišoval od iných nehnuteľností,
ktoré ich vlastníci odovzdali v plne vybavenom stave. Obžalovaný nekontroloval skrine, šuplíky a pod., či

sa tam nenachádzajú nejaké cennosti, alebo listiny, ani si nebral žiadne oblečenie, nakoľko na uvedené
nemal žiadny dôvod a nie je na to ani majetkovo odkázaný. Súd prvého stupňa taktiež nedostatočne (ak
vôbec) aplikoval zásadu „in dubio pro reo,“ pričom do úvahy prichádzali 2 možné alternatívy konania
a vnímania obžalovaného: Ak by bola pravda, čo uviedol L. D. ml. (ten, ktorý neustále klame a vyhýba
sa zodpovednosti), že obžalovaný sa snažil poškodeného kontaktovať a teda mal vedomosť o tom, že

byt užíva poškodený, tak prečo by potom obžalovaný byt vyprázdňoval, vyrábal si zbytočné náklady a
vystavoval sa riziku trestného stíhania? Veď sám poškodený uviedol, že on by sa z bytu vysťahoval
aj sám. To akože si mal obžalovaný myslieť, že keď bude byt prázdny, tak poškodený sám odíde bez
toho, aby napr. podal trestné oznámenie, alebo žalobu o náhradu škody? Uvedené by znamenalo, že
obžalovaný chcel byť obvinený a odsúdený. Alebo je aj druhá možnosť, kedy obžalovaný prišiel pred

bytový dom spolu s F. M. za dražobnú spoločnosť a L. D. ml. ako predchádzajúcim vlastníkom, tento
prehlásil, že byt je vyprataný, L. D. ml. odovzdal mu kľúče a podpísal aj zápisnicu o odovzdaní predmetu
dražby. Keď si následne obžalovaný kľúčmi od L. D. ml. otvoril vchodové dvere do bytového domu a
následne aj od bytu, videl byt s nábytkom a nejakým zariadením, pričom to vyzeralo tak, ako by tam
„niekto“ býval ale tento „niekto“ (L. D. ml.) mu pred malou chvíľou odovzdal vonku kľúče, odišiel preč a

nechcel si z bytu nič zobrať. Na skriniach a iných veciach nebola visačka „POZOR, táto vec nepatrí L. D.
ml.“Pokiaľsavbytenachádzaliajnejakécennostialeboosobnédoklady,tietovovšeobecnostinezvyknú
byť vystavené v strede miestnosti, ale schované niekde v šuplíku alebo skrinke, pričom obžalovaný
nemal dôvod celý byt prehľadávať. Opakovane uvádzame, že bývalý vlastník odovzdal obžalovanému
kľúče a nepožadoval nič z bytu, tento dokonca označil za vyprataný. Pokiaľ by L. D. ml. oznámil

dražobníkovi alebo obžalovanému, že byt užíva tretia osoba, uvedené by nepochybne bolo uvedené v
zápisnici o odovzdaní predmetu dražby spolu s kontaktnými údajmi takejto osoby. Súd prvého stupňa
sa ale vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal druhou možnosťou, ktorá je reálna, logická a podporená
výpoveďami dražobníka, poškodeného a aj obžalovaného spolu s listinami, ako aj skutočnosťou, že
bez kľúčov by sa obžalovaný nemohol dostať ani len do vchodu. Namiesto toho súd prvého stupňa

aplikoval len prvú možnosť, pričom túto potvrdzoval len L. D. ml, ten L. D. ml., ku ktorého dôveryhodnosti
sme sa vyjadrovali. Súd prvého stupňa na jednej strane neuveril obžalovanému, ani svedkovi F. M.
za dražobníka, ani samotnému poškodenému (ktorý potvrdil, že mu L. D. povedal, že má kľúče od
predmetnej nehnuteľnosti a že tieto odovzdal obžalovanému a F. M.). Na druhej strane ale súd uveril
len L. D. ml., ktorý poprel, že by odovzdal kľúče obžalovanému a ktorý tvrdil, že obžalovaný mal zháňať

poškodeného, pričom v spise sa nenachádza jediný dôkaz o tom, že by ktokoľvek obžalovaného o
existencii tretej osoby užívajúcej byt informoval a uvedené nebolo uvedené ani v znaleckom posudku,
ani v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby a ani v notárskej zápisnici o priebehu dražby. O existencii
poškodeného a jeho užívaní bytu nevedel: a) znalec, ktorý byt ohodnocoval, je profesionál v jeho odbore
a ak by to vedel, musel by to uviesť v znaleckom posudku, b) nevedel o ňom dražobník, ktorý je tiež

profesionálom a neuviedol to ani v dražobnom oznámení ani v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby, c)
nevedel o tom ani notár osvedčujúci priebeh dobrovoľnej dražby. Ale podľa názoru súdu prvého stupňa
o tom mal vedieť obžalovaný, ktorému to nikto nepovedal, nevyplývalo to z jediného dokumentu. V praxi
obžalovanéhoniejeničmimoriadne,žesaakovypratanéodovzdávajúajzariadenénehnuteľnosti,kdesi
ich vlastníci nič z nich nezoberú, o čom sme predložili aj dôkazy, ktoré ale súd prvého stupňa nevykonal.

Ďalej zdôraznil, že napriek tomu, že si poškodený neuplatňuje voči obžalovanému žiadnu škodu, necíti
sa byť poškodeným zo strany obžalovaného, ale cíti sa byť poškodeným zo strany L. D. ml., tak OČTK
a súd ho doslova tlačia do toho, aby bol poškodený obžalovaným, aby mu vznikla ujma zo strany
obžalovaného. Uvedené je obdobné, ako keby bolo predmetom konania ublíženie na zdraví, poškodenýby označil osobu A ako útočníka a osobu B ako toho, kto išiel okolo a poškodeného ošetroval, ale OČTK
a súd povedia poškodenému, že nie je poškodený osobou A, ale osobou B. Mal za to, že výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak

priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania obžalovaného, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby.
Záverom navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu ku všetkým výrokom
a aby oslobodil obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu. Obžalovaný následne doplnil odvolanie,
v ktorom uviedol, že aktuálnou vlastníčkou predmetného bytu je F. C. C. a predmetný byt kúpila priamo

odvydražiteľaspoločnostiMidasreal,s.r.o.,pričomjukontaktovaltelefonickyap.C.súhlasilastým,aby
sa nahrával ich telefonický rozhovor. Z odpovedí p. C. je zrejmé, že keď kupovala predmetný byt, tak jej
realitnýmaklérp.F.zaprítomnostinejakéhopánazMidasreal,s.r.o.odovzdalizväzokkľúčov,naktorom
bol okrem kľúča od bytu aj kľúč od vchodu do bytového domu, kľúč od oddelenej a zamrežovanej časti
na chodbe, kľúč od miestnosti vedľa výťahu a kľúč od pivnice. Nakoľko sa jednalo o byt, tak je zrejmé,
že nešlo o odovzdanie len jedného kľúča od bytu, ale predmetom odovzdania museli byť minimálne

3 kľúče, a to kľúč od bytu, pivnice a kľúč od hlavného vchodu k bytového domu, pričom súd prvého
stupňa sa vo svojom rozsudku nevysporiadal ani len okrajovo s tým, ako by sa obžalovaný dostal cez
vchodové dvere od bytového domu k samotnému bytu, keď by mu L. D. ml. neodovzdal predmetné
kľúče. Žiaden zo svedkov, ktorí vypovedali, teda ani obyvatelia toho istého domu neuvádzali, že by boli
menené kľúče či už od vchodu, alebo od predmetných 2 miestností/častí. Ak by aj obžalovaný vymenil

zámky na byte a pivnici, tak týmito ďalšími 3 kľúčmi by obžalovaný nemohol disponovať, jedine že by
mu ich odovzdal L. D. ml., čo tento potvrdil aj v zápisnici o odovzdaní predmetu dobrovoľnej dražby a čo
vyhlásil aj pred poškodeným. Teda je zrejmé, že L. D. ml. odovzdal dobrovoľne obžalovanému kľúče od
bytu spolu s kľúčmi od vchodu do bytového domu, pivnice a 2 spoločných priestorov. L. D. ml. rovnako
uviedol, že byt je vyprataný a preto pokiaľ týmto jeho konaním vznikla poškodenému akákoľvek ujma,

mala by byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť voči L. D. ml. a nie voči obžalovanému.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že námietky obžalovaného
považuje za neopodstatnené, ide v podstate o obdobné námietky, aké uvádzal obžalovaný v doterajšom
priebehu súdneho konania, s ktorými sa súd prvého stupňa zaoberal a aj sa s nimi dostatočne

vysporiadal. Vina obžalovaného bola dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní dostatočne
preukázaná. Obžalovaný je usvedčovaný ako výpoveďou poškodeného K., tak aj výpoveďami svedkov
D. F., D. st., P., či svedka J.. Súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy a preto dospel k správnemu
záveru, že skutok sa stal, dopustil sa ho obžalovaný a že ním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstatytrestnéhočinu,prektorýbolapodanáobžaloba.Knámietkamobhajobyohľadnekľúčovuviedol,

že poškodený K. jasne uviedol, že mal len 3 kľúče od bytu, pričom dva mal on a jeden nechal odložený,
aby sa k nemu dalo dostať, ale o mieste, kde bol schovaný, vedel len svedok P.. Zároveň svedok
P. uviedol, že po skutku tento schovaný kľúč bol na svojom mieste. Je teda zrejmé, že žiaden kľúč
nemoholbyťodovzdanýaobžalovanýsaaninemoholdostaťdobytuzapoužitiapravéhokľúča.Tvrdenia
svedkov D. preto potvrdzujú aj výpovede poškodeného aj svedka P.. Ďalej poukázal na to, že podľa

výpovede obžalovaného z prípravného konania, obžalovaný si skontroloval nehnuteľnosť, pričom kľúč,
ktorý mal dostať, mu pasoval do zámku. O pár dní neskôr sa mal vrátiť na miesto a kľúč mu už
nepasoval. To znamená, že v priebehu pár dní v čase pred vyprataním nehnuteľnosti musel byť zámok
vymenený. O vymenení zámku ale žiaden zo svedkov nikdy nehovoril a aj samotná obhajoba v podstate
akceptovala, že poškodený K. nemal o odovzdaní bytu svedkom D. ml. vedomosť. Ak by sa skutok mal

odohrať tak, ako to uviedol obžalovaný, muselo by ísť o spiknutie a krivé svedectvá v podstate všetkých
svedkovobžaloby,vrátanepoškodenéhoK.čisvedkaP.,nielensvedkovD..Ďalejuviedol,žezvýpovede
svedka poškodeného K., ale podporne aj svedka P. vyplýva, že svedok D. ml. nedisponoval žiadnymi
kľúčmi od bytu poškodeného. Poškodený navyše tvrdil, že svedok D. ml. nikdy žiadne kľúče nedal ani
nepožičal, nemal na to ani dôvod. Navyše svedok D. ml. a rovnako aj jeho otec na hlavnom pojednávaní

vyvrátil tvrdenia obžalovaného či svedka M.. Ohľadne spochybňovania subjektívnej stránky uviedol, že
v tomto prípade bol byt nielen plne zariadený nábytkom, ktorý bol aj podľa posudku v dobrom stave, ale
nachádzali sa tu aj cennosti a veci osobnej povahy. Najmä v prípade cenností ako šperkov je skutočne
nemožné uveriť, že je bežné, aby byty, ktoré sa vydražia z dôvodu prebiehajúcich exekučných konaní,
sú odovzdávané ich nemajetnými vlastníkmi aj s hodnotnými vecami ako zlatými prsteňmi či retiazkami

a funkčnou elektronikou. Záverom navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného v zmysle § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.Na verejnom zasadnutí krajského súdu konaného dňa 01.08.2023 obhajca ani obžalovaný netrvali na
vykonaní ďalších dôkazov napriek tomu, že v podanom odvolaní navrhli doplnenie dokazovania.

V konečnom návrhu prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na zákonný a správny rozsudok
súdu prvého stupňa vo všetkých jeho smeroch a aj s poukazom na vyjadrenie prokurátora okresnej
prokuratúry, s ktorým sa stotožnila, navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa
§ 319 Trestného poriadku.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu poukázal na predsedom senátu doslovne prečítané
odvolacie námietky v ich písomných vyhotoveniach a s poukazom na ne navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Obžalovaný v konečnom návrhu poukázal na predsedom senátu prečítané odvolacie námietky
odôvodnené prostredníctvom jeho obhajcu i na konečný návrh svojho dnešného obhajcu a zdôraznil, že

samotný poškodený K. sa necíti byť poškodený vo vzťahu k jeho osobe a ten, ktorý trestné oznámenie
podal, ho chcel aj následne vziať späť, len to už nešlo a žiadal o oslobodenie spod obžaloby.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316

ods. 3 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 01. augusta 2023 preskúmal podľa § 317 ods.
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje
chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového
stavuveciatietosprávnevyhodnotiljednotlivoivovzájomnejsúvislostitak,akomuukladajúustanovenia
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.

Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel predovšetkým o svedecké výpovede L. D. ml., L.
D. E., Q. P., F. P. M., K. F. J., o výpoveď poškodeného J. K., listinné dôkazy: oznámenie o začatí
výkonu záložného práva, výzvu na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby,
oznámenie o dobrovoľnej dražbe, notársku zápisnicu spísanú na notárskom úrade L. L. M. zo dňa 04.
08. 2016 č. N10662/2016, NZ 29962/2016, NCRIs30879/2016, oznámenie o začatí výkonu záložného

práva, výzvu na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 25. 04. 2016.
Svedecké výpovede si vzájomne neodporujú a vyplýva z nich, že obžalovaný nemohol mať k dispozícii
kľúče od predmetného bytu. Rovnako tak bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že poškodený
oprávnene užíval byt a platil aj náklady spojené s jeho užívaním a že obžalovaný vedel, že v byte
niekto býva a že je riadne užívaný a zariadený. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že byt niekto

užíva aj z iných zdrojov a aj z fotografií predmetného bytu, z ktorých je zrejmé, že byt bol riadne
zariadený a spôsobilý na bežné užívanie. Preto je dôvodný záver okresného súdu, že obžalovaný
do bytu vnikol neoprávnene, pričom musel do bytu vniknúť nedovoleným prekonaním uzamknutia,
nakoľko aj sám v prípravnom konaní uviedol, že kľúče, ktoré mu mali byť odovzdané „nepasovali,“ teda
nebolo možné nimi otvoriť dreve predmetného bytu. O vierohodnosti svedeckých výpovedí a listinných

dôkazov, na ktoré v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa poukázal, nie sú žiadne pochybnosti a
rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia súd podrobne, vecne správne
a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné
tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Vo vzťahu k výroku o vine odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o jeho dôvodnosti, keďže tento
vyplynul z vykonaného dokazovania a teda je správny a zákonný. Krajský súd v prvom rade konštatuje,
že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vykonané
dôkazy následne okresný súd v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku vyhodnotil
individuálne, ako aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného. V odôvodnení

napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a rozviedol právne úvahy, ktorými sa spravoval
prihodnotenívykonanýchdôkazov,najmäaksinavzájomodporovali.Zodôvodneniarozsudkujezrejmé,ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz
dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal
obžalovaný. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto

za dôvodné a neakceptoval ich.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody.
Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému v zákonom upravenej hranici trestnej sadzby
v rozmedzí 1 až 5 rokov za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, ktorý je vo vzťahu k prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestné

zákona prísnejšie trestný, vo výmere 1 roka, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, s podmienečným
odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, aj podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 a §
41 ods. 1 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaných trestných činov i zistené pomery obžalovaného, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom takto uložený trest je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Okresný súd správne zistil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, kedy vzhliadol
jednu priťažujúcu (§ 37 písm. h/ Trestného zákona) - spáchal viac trestných činov) a rovnako tak
jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Trestného zákona) - viedol pred spáchaním trestného

činu usporiadaný život, taktiež poukázal na priestupkovú históriu obžalovaného, avšak vzhľadom na
charakter a druh spáchaných priestupkov, kedy sa jednalo predovšetkým o priestupky na úseku dopravy,
na tieto v celkovom hodnotení obžalovaného neprihliadal.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe

náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.