Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121200584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2121200584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX,trvalobytomul.D.XXXX/X,C.E.,zastúpenéhosplnomocnenkyňou:OľgaŠajdíková-advokátska
kancelária, s. r. o., Kašmírska 24, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50157337, proti
žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812
72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava z 12. januára 2022 č. k. 37C/6/2021-153, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 764,58

eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 764,58 eur od 30.1.2021 do zaplatenia, p o t v r d z u j e.

II. V zostávajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 344,34 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 € ročne zo sumy 344,34 € od 5.5.2021
do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku
žalobu zamietol; III. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,24%. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420, § 442 ods. 1 a 3, § 488, § 489, § 494, § 517 ods. 1 prvá veta
a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“);
§ 1, písm. a/, § 2, § 3, § 9 ods. 1 a ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 , § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení účinnom ku dňu 5.11.2018
(ďalej len „ZoZŠ“); § 89, § 99 ods. 1, § 104 Trestného poriadku; § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; § 132, § 182, § 187, § 191 ods. 1,
§ 215, § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“); článku 46 ods. 3 Ústavy SR, a čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,
a poukazom na judikát R 55/1971 (s. 151). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 1.2.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej aby mu zaplatila sumu
14.470,64 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.1.2021 do zaplatenia a trov konania, a to
titulom náhrady škody spôsobenej žalobcovi žalovanou pri výkone verejnej moci, konkrétne nesprávnym
úradným postupom pri vykonávaní domovej prehliadky u žalobcu.
Súd prvej inštancie dôvodil, že vychádzal zo zisteného skutkového a právneho stavu: Dňa 5.11.2018 v

skorých ranných hodinách (okolo 6,00 hod.) vykonal vyšetrovateľ PZ, odbor kriminálnej polície OR PZ
Bratislava IV, na základe príkazu na domovú prehliadku zo dňa 30.10.2018, vydaného Okresným súdom
Bratislava IV vo veci č: OS BA IV-V-35-1/2018-6 Tp/71/2018 (Príkaz na vykonanie domovej prehliadky
Kč. p.: I PO-V-72-1/2018- BAIV) v rodinnom dome žalobcu v C. E. F. D. G. H. X domovú prehliadku.V konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že pred násilným vniknutím do domu žalobcu bola vykonaná
výzva v zmysle § 104, ods. 1 Trestného poriadku - žalobca a svedkyňa I. J. tvrdia že k výzve nedošlo, v
zápisnici z domovej prehliadky sa neuvádza konkrétne, že bezprostredne pred samotným vniknutím do

domu bola výzva vykonaná (uvádza sa iba že žalobca a I. J. „po výzve podľa § 104 Trestného poriadku ..
uviedli že v prehľadávanom objekte sa nenachádzajú žiadne veci...“); žalovaný súdu napriek výzve
nesprístupnil kamerový záznam o priebehu domovej prehliadky (evidentne však existuje jeho zostrihaná
verzia, voľne prístupná na internete). Po vykonaní domovej prehliadky nesmeroval zo strany orgánov
činnýchvtrestnomkonanívočižalobcovižiadnyďalšíprocesnýúkon,veciktorémubolizaistené,muboli

následne vrátené. V súvislosti s domovou prehliadkou boli žalobcovi dňa 5.11.2018 1/ zaistené motorové
vozidlo Seat Cupra, späť odovzdané mu bolo dňa 7.5.2019; v protokole o odovzdaní č. 6676/18 žalobca
neuviedol žiadne poškodenie vozidla, 2/ zaistené motorové vozidlo VW Tiguan, späť odovzdané mu
bolo dňa 9.4.2019; v protokole o odovzdaní č. 6676918 žalobca neuviedol žiadne poškodenie vozidla,
3/ zaistené, a dňa 10.4.2019 vrátené 3x USB kľúč, volant zn. SEAT, notebook Acer, notebook sivej farby
so zdrojom (v zápisnici zopakované viackrát), HDD kamerový systém, PC COMPAQ, autobatéria...;

v doklade o odovzdaní ČVS: ORP-105/2VYS-B4-2017 zo dňa 10.4.20019 neuviedol žalobca žiadne
poškodenie vecí, resp. ich nekompletnosť, 4/ zaistený, a dňa 10.7.2019 vrátený motor č. AUY291513;
v doklade o odovzdaní ČVS: ORP-105/2VYS-B4-2017 zo dňa 10.7.20019 neuviedol žalobca žiadne
poškodenie veci, resp. jej nekompletnosť. Žalobca požiadal listom z 3.11.2020 Ministerstvo vnútra SR
(doručený bol 5.11.2020), aby jeho nárok na náhradu škody prerokovalo, a aby mu bol priznaný a

uhradený jeho nárok na náhradu škody, Ministerstvo vnútra SR žiadosť zamietlo. Žalobca si v súvislosti
s domovou prehliadkou (ktorú považuje za úradný postup nesprávny a nezákonný) uplatňuje náhradu
škody, a to 1a/ za poškodené zariadenie rodinného domu spočívajúce v zničení záclon - náklady na
uvedenie veci do pôvodného stavu vo výške 344,34 eur, 1b/ poškodené dvere - výmena skla a dodávka
zasklievacej lišty a magnetického pásu vo výške 764,58 eur (táto položka nebola predmetom žiadosti

žalovanému na prerokovanie nároku žalobcu, faktúra bola vystavená až dňa 27.11.2020), 2/ za zaistený
a zničený osobný počítač, za ktorý si dňa 14.11.2018 musel zaobstarať náhradný za cenu 656,18
eur, zaistenú a zničenú dokovaciu stanicu Asus AH 001 a príslušenstvo, za ktorú si musel zaobstarať
náhradnú za cenu 78,10 eur, 3/ za zaistené motorové vozidlo VW Tiguan R Line bielej farby, VIN: K.
- znalec A. J. E. v znaleckom posudku určil výšku škody na predmetnom motorovom vozidle na sumu

7.673 eur, 4/ za zaistené motorové vozidlo Seat Leon bielej farby, TEČ: L. XXX M., VIN: N. - znalec A. J.
E. v znaleckom posudku určil výšku škody na predmetnom motorovom vozidle na sumu 2.070 eur, 5/ za
vypracovanie vyššie uvedených znaleckých posudkov odmenu znalcovi 200 eur, 6/ za zničenú batériu
do vozidla Seat Leon, z dôvodu jej zničenia pri dlhodobo odstavenom motorovom vozidle, keď žalobca
musel zakúpiť novú za 215,56 eur, 7/ za zaistené a zničené náhradné diely na motorové vozidlá (ktoré

boli vrátené poškodené), a z tohto dôvodu si musel zakúpiť nové náhradné diely, konkrétne a/ jednotka
airbag pod volant, clona pre volant, obe položky s DPH vo výške 1.082,52 eur, b/ združený prístroj na
palubovej doske, panel stĺpika A, panel stĺpika A, panel stĺpika B, panel stĺpika B, 1 QB displej pro, všetko
spolu s DPH vo výške 1.386,36 eur, spolu tak uplatnená škoda vo výške 14.470,64 eur. Žalovaná nárok
žalobcu neuznala, a ani len čiastočne neposkytla žalobcovi náhradu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu je možné vyhovieť iba čiastočne, a
to v časti v ktorej svoj nárok riadne preukázal.
Súd sa v bode 15/1 odôvodnenia rozsudku prioritne vysporiadal s otázkou, či v danom prípade došlo zo
strany príslušníkov PZ (za ktorých konanie je v súdenom prípade zodpovedná žalovaná) k nesprávnemu
úradnému postupu. Dňa 5.11.2018 v skorých ranných hodinách (okolo 6,00 hod.) vykonal vyšetrovateľ

PZ, odbor kriminálnej polície OR PZ Bratislava IV, na základe príkazu na domovú prehliadku zo dňa
30.10.2018 vydaného Okresným súdom Bratislava IV vo veci č: OS BA IV-V-35-1/2018-6 Tp/71/2018
(Príkaz na vykonanie domovej prehliadky Kč. p.: I PO-V-72-1/2018- BAIV) v rodinnom dome žalobcu v C.
E. F. D. G. H. X domovú prehliadku. V konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že pred násilným vniknutím
do domu žalobcu bola vykonaná výzva v zmysle § 104, ods. 1 Trestného poriadku - žalobca a svedkyňa

I. J. tvrdia že k výzve nedošlo, v zápisnici z domovej prehliadky sa neuvádza konkrétne že bezprostredne
pred (!) samotným vniknutím do domu bola výzva vykonaná (uvádza sa iba že žalobca a I. J. „po výzve
podľa § 104 Trestného poriadku .. uviedli že v prehľadávanom objekte sa nenachádzajú žiadne veci...“);
v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalovaná súdu napriek výzve nesprístupnila kamerový záznam o
priebehu domovej prehliadky, na základe ktorého by bolo možné presne ustáliť či k výzve pred vniknutím

do domu došlo alebo nie (evidentne pritom existuje jeho zostrihaná verzia, voľne prístupná na internete
- vo vyhľadávači M. nájdená pri zadaní výrazu „O. J. P.“). Vyhodnotením dokazovania (výpoveď žalobcu,
svedkyne, záznam z prehliadky) súd potom dospel k záveru, že k výzve podľa § 104 ods. 1 Trestného
poriadku (pričom sa nejednalo o situáciu, v ktorej by mal byť použitý postup podľa § 104 ods. 2 Trestnéhoporiadku) pri vstupe/vniknutí do rodinného domu žalobcu nedošlo, a tým nebol dodržaný predpísaný,
zákonom vyžadovaný postup, súd preto konštatoval že tu prišlo k nesprávnemu úradnému postupu (§
9 ods. 1 ZoZŠ - „štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj ... iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb...“). Súd prvej inštancie zdôraznil, že za nesprávny úradný postup považuje
konanie príslušníkov PZ pri, resp. pred vstupom/vniknutím do rodinného domu žalobcu. V ďalšom, t. j. pri
zadržaní vecí, ich skúmaní a následnom vrátení žalobcovi, už postup orgánov činných v trestnom konaní
bol v súlade so zákonom, preto nemožno konštatovať, že aj tu prišlo k nesprávnemu úradnému postupu.

V bode 15/2 odôvodnenia súd uviedol, že v súvislosti s identifikovaným nesprávnym úradným postupom
príslušníkov PZ vznikla žalobcovi škoda, a podľa názoru súdu by mala byť žalovanou nahradená.
V bode 15/2/a odôvodnenia dôvodil, že škoda vznikla v súvislosti s poškodením zariadenia rodinného
domu - zničenie záclon, keď náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu boli žalobcom preukázané
vo výške 344,34 eur. Pri tejto položke súd konštatoval, že boli splnené podmienky náhrady škody
(nesprávny úradný postup, vznik škody, preukázanie výšky škody, jej riadne uplatnenie u žalovanej),

preto súd rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 344,34 eur.
Žalobca má tiež nárok na úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby B. Q. C. platnej k
prvému dňu omeškania (ku dňu 5.5.2021 vo výške 0,00%) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 344,34 eur
(prisúdená suma) od 5.5.2021 (t. j. uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku,

nakoľko žalobcom nebolo predložené oznámenie žalovanej, že neuspokojí nárok na náhradu škody -
§ 16 ods. 4 tretia ZoZŠ) do zaplatenia; časť žaloby ohľadom úroku z omeškania z prisúdenej sumy
344,34 eur vo výške 5% ročne od 30.1.2021 do 4.5.2016 súd tiež musel zamietnuť.
V bode 15/2/b uviedol, že škoda vznikla v súvislosti s poškodením zariadenia rodinného domu -
poškodenie dverí, výmena skla a dodávka zasklievacej lišty a magnetického pásu, keď náklady na

uvedenie veci do pôvodného stavu boli žalobcom preukázané vo výške 764,58 eur. Pri tejto položke súd
konštatoval, že neboli splnené všetky podmienky náhrady škody, keď bol preukázaný nesprávny úradný
postup, vznik škody, aj výška škody, avšak absentovala ďalšia podmienka pre jej priznanie, a to jej
riadne uplatnenie u žalovanej - táto položka totiž nebola predmetom žiadosti žalovanej na prerokovanie
nároku žalobcu z 3.11.2020, keď predmetná faktúra bola vystavená až dňa 27.11.2020, a žalobca sa už

následne so žiadosťou na prerokovanie svojho nároku aj ohľadom tejto položky na Ministerstvo vnútra
SR neobrátil. Nakoľko nebola splnená jedna z podmienok priznania na náhradu škody (§ 15 ods. 1
ZoZŠ - „nárok ... na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku“, a
§ 16, ods. 4 ZoZŠ- „ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.“) súd
musel v tejto časti (o zaplatenie 764,58 eur) žalobu zamietnuť.

Podľa bodu 15/3 odôvodnenia žalobca si v súvislosti s domovou prehliadkou ďalej uplatňuje náhradu
škody za ďalšie zaistené (a následne vrátené veci) - v tejto časti súd nepovažoval postup orgánov
činnýchvtrestnomkonanízataký,ktorýbyvykazovalznaky„nesprávnehoúradnéhopostupu“(viď15/2),
preto podľa názoru súdu nie je splnená jedna zo základných podmienok na náhradu škody; už z tohto
dôvodu by bola žaloba v zostávajúcej časti zamietnutá.

Podľa bodu 15/3/a žalobca žiadal o náhradu škody za zaistený a zničený osobný počítač, za ktorý si dňa
14.11.2018 musel zaobstarať náhradný za cenu 656,18 eur, zaistenú a zničenú dokovaciu stanicu Asus
AH 001 a príslušenstvo, za ktorú si musel zaobstarať náhradnú za cenu 78,10 eur - v tejto súvislosti súd
uviedol, že žalobca netvrdil že by mu neboli uvedené veci vrátené, resp. že by boli po vrátení poškodené.
Skutočnosť, že si kúpil veci nové sa nedá považovať za škodu vzniknutú žalobcovi, nakoľko uvedené

veci ostali v jeho vlastníctve, a žalobca s nimi mohol disponovať (podľa názoru súdu by tak v prípade
poskytnutia náhrady vzniklo naopak na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie, nakoľko by mal aj veci
„staré“ a aj náhradu za veci „nové“)
Podľa bodu 15/3/b žalobca žiadal náhradu za zaistené motorové vozidlo VW Tiguan R Line bielej farby,
VIN: K., poukazujúc na to, že znalec v znaleckom posudku určil výšku škody na predmetnom motorovom

vozidle na sumu 7.673 eur. Je pravdou, že v súvislosti s domovou prehliadkou bolo dňa 5.11.2018
uvedené motorové vozidlo zaistené, pričom dňa 9.4.2019 mu bolo vrátené - v protokole o odovzdaní č.
6676918 žalobca neuviedol žiadne poškodenie vozidla. Súd uviedol, že vypracovaný znalecký posudok
nepovažuje za dostatočný v súvislosti s preukázaním škody na motorovom vozidle, a to z dôvodu 1/že znalec stav motorového vozidla pred jeho odobratím nepoznal, teda nemohol s určitosťou zistiť
jeho prípadné poškodenie/znehodnotenie v čase, keď bolo zadržané, 2/ k znaleckému posudku nie je
priložená fotodokumentácia, z ktorej by bolo zrejmé poškodenie vozidla, 3/ škoda vyčíslená na sumu

7.673 eur je aj podľa vyjadrenia znalca spôsobená prevažne tým, že motorové vozidlo počas jeho
zadržania nemohlo byť predané za vyššiu cenu („ďalšiu škodu ktorá vznikla na vozidlách vyčíslil znalec
v dôsledku zníženia trhovej hodnoty za čas kedy boli zadržiavané na polícii“) - toto je iba odhad znalca,
ktorý nemôže súd brať za preukázanie skutočnej škody na motorovom vozidle
Podľa bodu 15/3/c žalobca žiadal náhradu za zaistené motorové vozidlo Seat Leon bielej farby, TEČ: L.

XXX M., VIN: N., poukazujúc na to, že znalec v znaleckom posudku určil výšku škody na predmetnom
motorovom vozidle na sumu 2.070 eur. Je pravdou že v súvislosti s domovou prehliadkou bolo dňa
5.11.2018 uvedené motorové vozidlo zaistené, pričom dňa 7.5.2019 mu bolo vrátené - v protokole
o odovzdaní č. 6676/18 žalobca neuviedol žiadne poškodenie vozidla. Súd uviedol, že vypracovaný
znalecký posudok nepovažuje za dostatočný v súvislosti s preukázaním škody na motorovom vozidle,
a to z dôvodu 1/ že znalec stav motorového vozidla pred jeho odobratím nepoznal, teda nemohol s

určitosťou zistiť jeho prípadné poškodenie/znehodnotenie v čase, keď bolo zadržané, 2/ k znaleckému
posudku nie je priložená fotodokumentácia, z ktorej by bolo zrejmé poškodenie vozidla, 3/ škoda
vyčíslenánasumu2.070eurjeajpodľavyjadreniaznalcaspôsobenáprevažnetým,žemotorovévozidlo
počas jeho zadržania nemohlo byť predané za vyššiu cenu („ďalšiu škodu ktorá vznikla na vozidlách
vyčíslil znalec v dôsledku zníženia trhovej hodnoty za čas kedy boli zadržiavané na polícii“) - toto je iba

odhad znalca, ktorý nemôže súd brať za preukázanie skutočnej škody na motorovom vozidle.
Podľa bodu 15/3/d žalobca žiadal náhradu za vypracovanie znaleckých posudkov - odmena znalcovi
vo výške 200 eur. Podľa názoru súdu sa nejedná o škodu vzniknutú žalobcovi v súvislosti s domovou
prehliadkou, aj s poukazom na vyhodnotenie znaleckých posudkov uvedené v bode 15/3/c a 15/3/d.
Podľa bodu 15/3/e žalobca žiadal náhradu za zničenú batériu do vozidla Seat Leon, z dôvodu dlhodobo

odstaveného motorového vozidla, keď si musel zakúpiť novú za 215,56 eur - v tejto časti žalobca
nepreukázal v akom stave bola autobatéria pri zadržaní motorového vozidla, nie je zrejmý jej stav, preto
sa ani nedá určiť či škoda vôbec vznikla v súvislosti so zadržaním vozidla (alebo z dôvodu bežného
opotrebovania, zostarnutia batérie by ju bolo tak či tak potrebné vymeniť)
Podľa bodu 15/3/f žalobca žiadal náhradu za zaistené a zničené náhradné diely na motorové vozidlá

(ktoré boli vrátené poškodené), a z tohto dôvodu si musel zakúpiť nové náhradné diely, konkrétne a/
jednotka airbag pod volant, clona pre volant, obe položky s DPH vo výške 1.082,52 eur, b/ združený
prístroj na palubovej doske, panel stĺpika A, panel stĺpika A, panel stĺpika B, panel stĺpika B, 1 QB
displej pro, všetko spolu s DPH vo výške 1.386,36 eur - ani v tejto časti žalobca riadne nepreukázal
vznik škody a hlavne jej výšku, pričom súd poukázal na skutočnosť, že v doklade o odovzdaní ČVS:

ORP-105/2VYS-B4-2017 z 10.4.20019 ani v doklade ČVS: ORP-105/2VYS-B4-2017 z 10.7.20019
neuviedol žalobca žiadne poškodenie vecí, resp. ich nekompletnosť. To, že až následne (doma) zistil
zničenie/znehodnotenievecínepreukazuje,žekichpoškodeniudošlopozaistení,resp.žalobcomvôbec
nebolo preukázané poškodenie vecí a tým ani vznik škody.
Súd uviedol, že v prípade položiek pod. 15/3/a až 15/3/f, okrem toho že absentuje jedna zo základných

požiadaviek na priznanie nároku na náhrady škody, a to nepreukázanie (poznámka odvolacieho súdu
– zjavne mal na mysli preukázanie) „nesprávneho úradného postupu“, žalobca ani neuniesol dôkazné
bremeno, teda nepreukázal vznik škody, resp. jej výšku, pričom dôkazné bremeno spočívalo výlučne
na jeho strane; za takejto situácii sa potom žalobca s preukazovaním vzniku a výšky škody dostal do
dôkaznej núdze (návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania už nepredložil), ktorú musel súd vyhodnotiť

v jeho neprospech/v prospech žalovanej.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 344,34 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 eur ročne zo sumy 344,34 eur od 5.5.2021
do zaplatenia; vo zvyšku (14.126,30 eur s príslušenstvom, a úrok z omeškania zo sumy 344,34 eur vo
výške 5% ročne od 30.1.2021 do 4.5.2016) súd žalobu zamietol).

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne prevažným
úspechom žalovanej v konaní, keď žalobca žiadal o priznanie sumy istiny 14.470,64 eur, súd rozhodol
o jeho nároku vo výške 344,34 eur (žaloba v zostávajúcej časti bola zamietnutá); nárok na náhradu trov
konania potom súd určil vo výške 95,24% (100% mínus 2,38% ako úspech žalobcu mínus 2,38% ako
neúspech žalovanej).

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výrokov I. a III. podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom
na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alternatívne na jeho zmenu zamietnutím žaloby v takejto časti a priznaním žalovanejnáhrady trov konania. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (podľa obsahu
aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže namietala nevysporiadanie sa súdom prvej
inštancie s jej námietkami v odôvodnení napadnutého rozsudku). S poukazom na § 9 ods. 1 a 3 ZoZŠ

dôvodila,žepočaskonaniapredprvoinštančnýmsúdomkžalobcomtvrdenémunesprávnemuúradnému
postupu uviedla, že dňa 5.11.2018 boli v súvislosti so žalobcom vykonané dve domové prehliadky,
boli vykonané na základe príkazov Okresného súdu Bratislava IV. Žalobca namieta nesprávny úradný
postup poverených príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s domovou prehliadkou vykonanou na
D. G. H. X N. R. C. E.. Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava IV (ďalej len „OR PZ Bratislava IV.“) viedol pod ČVS: ORP-105/2-VYS-B4-2017 trestné
stíhanie pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona. Dňa 26.10.2018 vyšetrovateľ odboru kriminálnej
polície, OR PZ Bratislava IV. doručil dozorujúcej prokuratúre, a to Okresnej prokuratúre Bratislava IV
podnetnavydaniepríkazunavykonaniedomovejprehliadky,pričompopreskúmaníspisovéhomateriálu
považovala okresná prokurátorka podnet vyšetrovateľa za dôvodný.

Dňa 29.10.2018 podala dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV návrh č. I PO-
V-72-1/2018-BAIV na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky podľa § 100 ods. 1 Trestného
poriadku, a to v rodinnom dome na adrese C. E., D. X, súpisné číslo XXXX na parcele č. 1027/326,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, okres Trnava, obec C. E., katastrálne územie C. E. a na
pozemkoch k nemu patriacich na parcele číslo 1003/73 a 1003/125, zapísaných na totožnom liste

vlastníctva, ktorého vlastníkom bol žalobca.
Príkazom na domovú prehliadku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. OS BA IV-
V-35-1/2018-6Tp/71/2018 z 30.10.2018 sudca pre prípravné konanie, na základe návrhu prokurátorky
Okresnej prokuratúry Bratislava IV na vydanie príkazu na domovú prehliadku, nariadil domovú
prehliadku, a to v rodinnom dome na adrese C. E., D. X, súpisné č. XXXX na parcele č. 1027/326,

zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, okres Trnava, obec C. E., katastrálne územie C. E. a na
pozemkoch k nemu patriacich na parcele číslo 1003/73 a 1003/125, zapísaných na totožnom liste
vlastníctva, ktorého vlastníkom a užívateľom bol žalobca.
Zo zápisnice 2. oddelenia vyšetrovania, odboru kriminálnej polície, OR PZ Bratislava IV, ČVS:
ORP-105/2-VYS-B4-2017 z 5.11.2018 o vykonaní domovej prehliadky vyplýva, že dňa 5.11.2018 o

06.00 hod. bolo prikročené k výzve a preukázaniu príslušnosti k Policajnému zboru za prítomnosti
nezúčastnenej osoby k vstupu do nehnuteľnosti na základe príkazu na vykonanie domovej prehliadky
Okresného súdu v Bratislave IV, sp. zn. OS BA IV-V-35-1/2018-6Tp/71/2018 z 30.10.2018.
Citovala § 104 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2 Tr. poriadku s tým, že zo zápisnice 2. oddelenia vyšetrovania,
odboru kriminálnej polície, OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORP-105/2-VYS-B4-2017 z 5.11.2018 vyplýva, že

zo strany poverených príslušníkov Policajného zboru bolo prikročené k výzve a preukázaniu príslušnosti
k Policajnému zboru, bola použitá predchádzajúca výzva podľa § 104 Trestného poriadku a zároveň
osoba, u ktorej mala byť vykonaná domová prehliadka bola poučená podľa § 106 Trestného poriadku.
Z predmetnej zápisnice je zároveň zrejmé, že došlo len k poškodeniu sklenených terasových dverí
domu. Zo stanoviska vecne príslušného útvaru zároveň vyplýva, že výkon domovej prehliadky riadil

vyšetrovateľ za asistencie útvaru osobitného určenia Policajného zboru, pričom k poškodeniu vecí došlo
povýzvenaotvoreniedverí,ktorábolamárna,pretosapristúpilokvniknutiudonehnuteľnostizasplnenia
zákonných podmienok.
Vykonanou domovou prehliadkou na adrese C. E., D. X bolo zaistené veľké množstvo hnuteľných
vecí jednak samotným výkonom domovej prehliadky a taktiež podľa zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Pri druhej domovej
prehliadke na adrese C. H. XXX, ktorá bola rovnako vykonaná zákonne na základe príkazu na
domovú prehliadku, nedošlo k žiadnemu poškodeniu. Hnuteľné veci, ktoré boli žalobcovi zaistené počas
domových prehliadok boli zaslané na expertízne skúmanie. Po vykonaní expertízneho znaleckého
skúmania boli žalobcovi vrátené tie hnuteľné veci, ktoré bolo možné vrátiť. Hnuteľné veci, ktoré

pochádzali z trestnej činnosti boli dňa 10.7.2019 predložené dozorujúcemu prokurátorovi s návrhom na
podanie obžaloby a s návrhom na zhabanie predmetných hnuteľných vecí.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že cit.: „nesprávnosť úradného postupu vidí žalobca v tom, že orgány
činné v trestnom konaní vykonali procesný úkon, ktorý bol zjavne predčasný a úplne neprimeraný, o čom
svedčí najmä skutočnosť, že zistenia z domovej prehliadky neviedli k vzneseniu obvinenia voči osobe

žalobcu.“ Tvrdenie žalobcu považovala žalovaná za subjektívne, pričom žalobca na preukázanie svojho
tvrdenia k svojej žalobe nepripojil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie. Domová prehliadka
bola vykonaná v súvislosti s trestným konaním vedeným odborom kriminálnej polície, OR PZ Bratislava
IV pod ČVS: ORP-105/2-VYS-B4-2017. Vyšetrovateľ podal podnet Okresnej prokuratúre Bratislava IVna vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky, s ktorým sa stotožnila dozorujúca prokurátorka,
ktorá podala Okresnému súdu Bratislava IV návrh na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky.
S návrhom dozorujúcej prokurátorky sa stotožnil aj sudca pre prípravné konanie, čo malo za následok

vydanie Príkazu Okresného súdu Bratislava IV na vykonanie domovej prehliadky. Tvrdenie žalobcu
o zjavne predčasnom a úplne neprimeranom vykonaní procesného úkonu je možné rovnako označiť
za subjektívne. Tvrdenie žalobcu, že zistenia z domovej prehliadky neviedli k vzneseniu obvinenia
voči osobe žalobcu boli irelevantné, nakoľko účelom inštitútu domovej prehliadky nie je po vykonaní
samotnej domovej prehliadky vznesenie obvinenia. Počas vykonaných domových prehliadok boli

zaistené hnuteľné veci, ktoré pochádzali z trestnej činnosti, a tie boli dňa 10.7.2019 predložené
prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby v predmetnej trestnej veci a s návrhom na zhabanie
predmetných hnuteľných vecí.
Žalobca zároveň v žalobe konštatoval, že vykonanie domovej prehliadky dňa 5.11.2018, ako aj súvisiaci
a následný postup orgánov činných v trestnom konaní bol nesprávny a aj nezákonný. Tu rovnako
poukázala na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal, a o ním tvrdenom

nesprávnom úradnom postupe ku svojej žalobe nepripojil žiadny dôkaz.
V žalobe žalobca uviedol: „ak by orgány činné v trestnom konaní požiadali žalobcu o poskytnutie
súčinnosti,bolbyurčiteochotnýspolupracovaťsnimi,čímsamohlopredísťvznikuškôdnajehomajetku.
Toto sa prejavilo aj v násilnom vniknutí do žalobcovho rodinného domu, ktorému nepredchádzala
výzva podľa § 104 ods. 1 Tr. por., pričom výzve nebránila žiadna prekážka“. Citované tvrdenie žalobcu

sa nezakladalo na pravde, čo preukazuje zápisnica o vykonaní domovej prehliadky 2. oddelenia
vyšetrovania, odboru kriminálnej polície, OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORP-105/2-VYS-B4-2017 z
5.11.2018, z ktorej vyplýva skutočnosť, že došlo k výzve podľa § 104 Trestného poriadku.
Prvoinštančný súd v rozsudku uviedol, že „žalovaný súdu napriek výzve nesprístupnil kamerový záznam
o priebehu domovej prehliadky, na základe ktorého by bolo možné presne ustáliť, či k výzve pred

vniknutím do domu došlo, alebo nie (evidentne pritom existuje jeho zostrihaná verzia, voľne prístupná
na internete – vo vyhľadávači M. nájdená pri zadaní výrazu „O. J. P.“).“, teda si odvodil existenciu
nesprávneho úradného postupu od zostrihaného záznamu z internetu. Z predmetného internetového
záznamu žiadny nesprávny úradný postup poverených príslušníkov policajného zboru nevyplýva. Vo
vyjadrení z 29.9.2021 žalovaná uviedla: Dňa 24.9.2021 bolo žalovanej doručené stanovisko vecne

príslušného útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to 2. oddelenia vyšetrovania, odboru
kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, z ktorého vyplýva, cit.:
„predmetný kamerový záznam zo strany OKP OR PZ Bratislava IV nie je možné poskytnúť, nakoľko OKP
OR PZ Bratislava IV žiadny kamerový záznam, respektíve obrazovo-zvukový záznam nevyhotovovalo
na predmetnej domovej prehliadke, ako ani na iných prehliadkach v rámci vyšetrovanej veci ORP-105/2-

VYS-B4-2017. Domová prehliadka bola zadokumentovaná formou Zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky a fotodokumentácie. Žiadna požiadavka zo strany vyšetrovateľa alebo iných príslušníkov
OKP OR PZ Bratislava IV na vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu z domovej prehliadky nebola
a žiadny príslušník OKP OR PZ Bratislava IV žiadny takýto záznam nevyhotovil. Žiadny takýto
záznam ani nebol súčasťou spisového materiálu ORP-105/2-VYS-B4-2017. Z uvedeného vyplýva, že

požadovaný obrazovo-zvukový záznam z predmetnej domovej prehliadky Vám nevieme poskytnúť,
nakoľko takýmto záznamom nedisponujeme, nevyhotovovali sme ho a žiadny takýto záznam nebol
súčasťou predmetného spisového materiálu.“
Prvoinštančný súd mal zároveň za preukázaný nesprávny úradný postup poverených príslušníkov
Policajného zboru z výpovede žalobcu a svedkyne. Žalobca, ani svedkyňa nie sú oprávnení nesprávny

úradný postup posudzovať, ani konštatovať. V konaní pred prvoinštančným súdom poukázala žalovaná
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/416/20158 z 29.6.2016, v ktorej veci bola na
vstup do obydlia použitá ofenzívna pyrotechnika bez predchádzajúcej výzvy žalobkyne bez príkazu
na vykonanie domovej prehliadky a „iba“ na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Citovaným
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k.

16C/77/2007-299 z 21.1.2015, ktorým prvoinštančný súd žalobu zamietol. V nadväznosti na uvedené
poukázala žalovaná aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 165/2017-44
z 21.3.2017.
Žalobcu v tejto právnej veci nezaťažovala len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Zo žaloby
žalobcu a jeho príloh vyplývali len nepreukázané tvrdenia, a subjektívne konštatovania o nesprávnom

úradnom postupe. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nesprávny úradný postup poverených
príslušníkov Policajného zboru (ani prokurátora, keďže žalobca vo svojej žalobe uvádza „orgány činné
v trestnom konaní“).Poukázala na znenie § 9 ods. 3 ZoZŠ, v zmysle ktorého je pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu povereného príslušníka Policajného zboru možné vychádzať len z vybavenia žiadosti o
preskúmanie postupu povereného príslušníka Policajného zboru, a to prokurátorom. Žalobca na

preukázanie svojich tvrdení ku svojej žalobe nepripojil žiadny listinný dôkaz, v ktorom by bol
konštatovaný (na to príslušným orgánom) nesprávny úradný postup tak, ako ho žalobca tvrdil.
Počas konania pred prvoinštančným súdom poukázala na skutočnosť, že domová prehliadka bola
vykonaná v rámci trestného konania, hnuteľné veci boli zaistené v rámci trestného konania, pričom
časť hnuteľných vecí bola žalobcovi vrátená z dôvodu, že pre trestné konanie už ďalej neboli

potrebné. Žalovaná preto zastáva názor, že ak námietky žalobcu spočívali v spochybnení správnosti
orgánov činných v trestnom konaní, tak posúdenie zákonnosti tohto postupu v trestnom konaní sú
príslušné riešiť orgány činné v trestnom konaní, nie civilný súd. Ak žalobca tvrdil, že úkon bol
predčasný, ide opätovne len o jeho tvrdenie. O tejto skutočnosti však nemôže rozhodovať civilný súd.
V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/104/08-210
z 26.6.2008, v ktorom Krajský sud v Banskej Bystrici vyslovil právny názor: „nezákonné konanie

orgánov činných v trestnom konaní nemôže spočívať v tom, že občiansko-právny súd posúdi, či
malo alebo nemalo byť začaté trestné stíhanie aj pre iný trestný čin, alebo aj voči inej osobe ako
v skutočnosti bolo začaté...ktorýkoľvek účastník, občan môže mať určitý názor na to, či rozhodnutie
prokuratúry, polície alebo aj súdu je zákonné, alebo nezákonné. Ale o tom, či skutočne rozhodnutie
vydané prokuratúrou v súvislosti so zastavením trestného stíhania voči D.H. bolo, alebo nebolo zákonné,

nemôže rozhodnúť súd posudzujúci súdený nárok na náhradu škody, ale len súd rozhodujúci v trestnej
veci.“ Aplikujúc citované na predmetnú právnu vec, nemožno dospieť k názoru, že civilný súd môže
hodnotiť oprávnenosť príkazu Okresného súdu Bratislava IV na vykonanie domovej prehliadky č.
OS BA IV-V-35-1/2018-6Tp/71/2018. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v súvislosti s
vykonanou domovou prehliadkou nemožno vychádzať z tvrdení žalobcu a ani civilný súd nemôže len

na základe tvrdenia žalobcu rozhodnúť o skutočnosti, či nesprávny úradný postup existuje, alebo nie.
V tejto súvislosti dala do pozornosti súdu § 9 ods. 3 ZoZŠ. Civilný súd posudzuje splnenie troch
predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. V tomto konaní nemal súd
právomoc preskúmavať správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, pretože sa jedná o
realizáciu inštitútu trestného práva procesného. Civilný súd v tomto prípade môže vychádzať len z

už konštatovaného nesprávneho postupu na to príslušným orgánom, pričom v právomoci civilného
súdu je na základe takéhoto konštatovania nesprávneho úradného postupu posúdiť splnenie prvej
podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Keďže v tejto právnej
veci žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu povereného
príslušníka Policajného zboru, má žalovaná za to že prvoinštančný súd svojvoľne konštatoval splnenie

prvej podmienky zodpovednosti za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu.
Výrokom I. rozsudku, bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 344,34 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 344,34 eur od 5.5.2021 do zaplatenia do troch dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že pri tomto
nároku žalobcu bola splnená podmienka nesprávneho úradného postupu, vzhľadom na argumentáciu

žalovanej aj v tomto odvolaní. Prvoinštačný súd sa nevysporiadal s námietkou žalovanej počas
prvoinštančného konania k žalobcom uplatnenému nároku, a to 344,34 eur – ako náklady na uvedenie
veci do pôvodného stavu za poškodené zariadenie žalobcovho rodinného domu, spočívajúce v zničení
záclon. Žalovaná namietala, že žalobca ku svojej žiadosti priložil listinný dôkaz, a to bloček v hodnote
344,34 eur z 23.10.2020. Suma na predmetnom bločku pozostáva z položiek: záclona, riasiaca páska,

šitie, dekoračné práce. Z predmetného bločka nevyplýva, resp. ani nie je možné zistiť, či za uvedený
tovar zaplatil žalobca, či tovar je určený do nehnuteľnosti, v ktorej bola vykonaná domová prehliadka.
Domová prehliadka bola vykonaná dňa 5.11.2018, pričom bloček bol vystavený dňa 23.10.2020,
temer po dvoch (2) rokoch. Zo zápisnice 2. oddelenia vyšetrovania, odboru kriminálnej polície, OR
PZ Bratislava IV ČVS: ORP-105/2-VYS-B4-2017 o vykonaní domovej prehliadky z 5.11.2018 zároveň

vyplýva, že došlo len k poškodeniu terasových sklenených dverí. V čase vystavenia predmetného bločka
už žalobca ani nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bola vykonaná domová prehliadka.
Žalovaná zastáva názor, že dostatočne odôvodnila odvolacie dôvody vo svojom odvolaní spočívajúce
v skutočnosti, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Proti rozsudku v rozsahu jeho výrokov II. a III. podal včas odvolanie aj žalobca, s návrhom na
jeho zmenu v napadnutej časti vyhovením žalobe aj v takejto časti a priznaním žalobcovi náhrady trov
konania v rozsahu 100%. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (podľaobsahu aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže namietal nevysporiadanie sa súdom
prvej inštancie s jeho námietkami v odôvodnení napadnutého rozsudku). Bol názoru, že súd nesprávne
interpretoval a aplikoval ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 ZoZŠ, keď v časti, v ktorej zamietol nárok na

náhradu škody vo výške 764,58 eur poukázal na to, že síce v konaní bol preukázaný nesprávny úradný
postup, vznik škody, aj výška škody, avšak absentovala ďalšia podmienka pre jej priznanie, a to jej
riadne uplatnenie u žalovanej, keď súd uviedol, že táto položka nebola predmetom žiadosti žalovanej
na prerokovanie nároku žalobcu zo dňa 3.11.2020, nakoľko predmetná faktúra bola vystavená až dňa
27.11.2020, a žalobca sa už následne so žiadosťou na prerokovanie svojho nároku aj ohľadom tejto

položky na Ministerstvo vnútra SR neobrátil. Z ust. § 15 ods. 1 či § 16 ods. 4 ZoZŠ nevyplýva, že by
žalobcov nárok nemohol byť súdom vyhodnotený ako relevantný v prípade, ak nebol zahrnutý v žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku. Uvedený postup súdu je prehnane formalistický. Jednak sám súd
uvádza, že faktúra za opravu dverí a skla vrátane lišty a pásu bola vystavená až po tom, čo sa žalobca
obrátil na žalovanú a jednak z postupu žalovanej (po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
zo strany žalobcu dňa 3.11.2020) bolo zrejmé, že neuznávala nárok žalobcu v celom rozsahu. Ak by

sa žalobca obracal s týmto nárokom na žalovanú opakovane, výsledok by bol rovnaký a žiadosť tak
predstavuje iba nezmyslenú formálnu podmienku, s ktorou súd nesprávne spojil záver, že žalobcovi jeho
nárok v časti 764,58 eur nevznikol.
Rovnako za nesprávne považuje žalobca závery súdu vo vzťahu k zvyšku ním uplatneného nároku,
ktorý súd rovnako zamietol, a to z dôvodu, že nemal za preukázané, že postup OČTK bol nesprávny,

a že v jeho dôsledku vznikla v majetkovej sfére žalobcu škoda. Tieto úvahy súdu považuje žalobca
za nesprávne a za nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Dňa 5.11.2018 vykonal vyšetrovateľ
PZ, Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava IV za účasti kriminalistického technika, príslušníka
odboru kriminálnej polície, Oboru poriadkovej polície a pohotovostného policajného útvaru, na základe
príkazu na domovú prehliadku z 30.10. 2018 vydaného Okresným súdom Bratislava IV vo veci číslo: OS

BA IV-V-35-1/2018-6 Tp/71/2018 (Príkaz na vykonanie domovej prehliadky K č. p.: I PO-V-72-1/2018-
BAIV) v rodinnom dome žalobcu v C. E. F. D. G. H. X domovú prehliadku, v rámci čoho boli policajným
zborom SR zaistené všetky v žalobe špecifikované veci. Prvostupňový súd sa však vôbec nevyporiadal
s argumentami žalobcu spočívajúcimi v tom, že ak aj príkaz na domovú prehliadku udelil v danej veci
sudca pre prípravné konanie na základe návrhu prokurátorky, ktorá tak učinila na podnet vyšetrovateľa

PZ, táto skutočnosť nevylučuje, že predmetný úkon bol predčasný a že bol vykonaný riadne. Ak by
nešlo o predčasný a správny úradný postup, zrejme by žalobcovi bolo vznesené obvinenie za nejaký
trestný čin. Nestalo sa tak, a nie je zrejmé, prečo mal či má žalobca znášať neprimerané zásahy OČTK
do jeho domovej slobody a vlastníckych práv. OČTK predsa majú aj iné inštitúty trestného poriadku,
ktoré sú podstatne primeranejšie vo vzťahu cieľu, ktorý sledovali a ktorý mohli dosiahnuť. Prvostupňový

súd uvedené úvahy žalobcu vôbec nezval do úvahy a nevyporiadal sa s nimi. V tomto smere považuje
žalobcazáveryprvostupňovéhosúduzanepreskúmateľnéaarbitrárne.Nesprávnymúradnýmpostupom
je aj postup kompetentného orgánu, pri ktorom využíva svoju právomoc na plnenie jemu zverených úloh
v oblasti verejnej správy, avšak činí tak v rozpore s právnym poriadkom a účelom, na ktorý mu bola táto
právomoc zverená. Prvostupňový súd úplne odignoroval pomeriavanie prostriedkov použitých OČTK

a účelu (resp. cieľa), ktorý tieto orgány sledovali. Konkrétne bolo potrebné zo strany súdu vyhodnotiť
odpovede na tieto otázky: a) Aký bol v danom prípade účel úkonu domovej prehliadky spôsobom
zvoleným príslušníkmi PZ? b) Nedal sa cieľ, ktorý sledovali dosiahnuť aj inak a miernejším spôsobom?
c) Odôvodňujú výsledky postupu zvoleného príslušníkmi PZ spôsob vykonania predmetného úkonu? Je
celkom zjavné, že ak by prvostupňový súd správne vyhodnotil odpovede na tieto otázky, dospel by k

záveru, že postup OČTK bol celkom zjavne nesprávny a na strane žalobcu založil nárok na náhradu
škody, ktorá mu týmto nesprávnym úradným postupom vznikla. Jedinou procesnou obranou žalovanej v
tomto smere bolo tvrdenie, že účelom domovej prehliadky nie je a ani nebolo vznesenie obvinenia voči
žalobcovi. V kontraste s týmto tvrdením žalovanej je, že ak tomu tak nebolo, prečo nepoužili príslušníci
PZ miernejšie nástroje na to, aby sa dostali k veciam, u ktorých mali pochybnosti o tom, či pochádzajú

z trestnej činnosti? Mohlo byť napr. využité ust. § 89 TP upravujúce povinnosť na vydanie veci a pod.
Naproti tomu, ust. § 99 TP o domovej prehliadke jasne hovorí o tom, že účelom tohto inštitútu je
prioritne náhrada škody poškodeného, odhalenie skrývajúcej sa osoby alebo získanie veci dôležitej pre
trestné stíhanie. Nič z toho sa však nenaplnilo a preto je a bolo dôvodné tvrdenie žalobcu, že postup
príslušníkov PZ bol v tomto prípade nesprávny, nedôvodný a nenaplnil (a ani nemohol naplniť) účel,

ktorý je ním možné (a ktorý sa ním aj má) sledovať. Prvostupňový súd teda zjavne vec nesprávne
právne posúdil. Záver prvostupňového súdu spočívajúci v konštatovaní v poslednej vete bodu 15/1
odôvodnenia žalobcom napadnutého rozsudku (i keď súd v bode 15/3 nesprávne odkazuje na bod
15/2) je v celom rozsahu nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje žiadny relevantný argument a je ibatvrdením súdu bez reálnej argumentácie (súd totiž iba konštatuje, že: „Na tomto mieste súd zdôrazňuje,
že za nesprávny úradný postup považuje konanie príslušníkov PZ pri, resp. pred vstupom/vniknutí do
rodinného domu žalobcu. V ďalšom, t.j. pri zadržaní vecí, ich skúmaní a následnom vrátení žalobcovi, už

postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade so zákonom, preto nemožno konštatovať že aj tu
prišlo k nesprávnemu úradnému postupu.“). Toto konštatovanie súdu je neudržateľné. Postup orgánov
činných v trestnom konaní bol ako celok neprimeraný a neproporcionálny k cieľu, ktorý sa sledoval ako aj
kcieľu,ktorýsatýmitoúkonmidosiahol.Výsledkomcelejakcie(nesprávnehoúradnéhopostupuorgánov
činných v trestnom konaní) je len škoda na žalobcovom majetku, ktorá vznikla bez toho, aby sa podarilo

zistiť akékoľvek dôkazy usvedčujúce žalobcu z akejkoľvek trestnej činnosti, zaistiť veci, ktoré by slúžili
na náhradu škody poškodenému alebo by sa zistili skrývajúce sa osoby.
Za veľmi nesprávne až iracionálne považuje žalobca úvahy súdu vo vzťahu k nároku na náhradu
škody týkajúce sa osobného počítača a dokovacej stanice. Žalobca sa živí ako A. J.. Je predsa
nepredstaviteľné, že osoba pracujúca v danom obore mala či má zostať bez osobného počítača a
dokovacej stanice. Súd danú vec vyhodnotil tak, že nakoľko sa žalobcovi daná vec vrátila, nedošlo

na jeho strane k vzniku škody, čo však nie je pravda, nakoľko ak by OČTK konali tak ako mali a
nepostupovali by neprimerane a nesprávne a neodobrali by mu uvedené zariadenia, nemusel by si
kúpiť iné (obdobné) za účelom bežného plnenia svojich pracovných ale aj iných povinností bez toho,
aby bol znížený jeho bežný životný štandard. Z písomností predložených súdu je zrejmé, ako dlho
boli predmetné veci zaistené, pričom podľa uznesenia NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo

dňa 21.12.2009 pojem škoda možno definovať ako „ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu.“ Žalobca nevedel či a kedy mu budú zaistené veci vrátené a žiadať od neho
čakať (bez vedomosti o tejto skutočnosti) bez primeraného vybavenia potrebného pre výkon práce a
pre bežný život nie je možné od žalobcu primerané. S poukazom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn.

3Cdo/32/2007 dôvodil, že v danom prípade je celkom jasné, že ak by príslušníci PZ nevnikli do domu
žalobcu a nezaistili by jemu patriace veci, tieto by nerozoberali a nemali ich u seba, k škode na jeho
majetku by nikdy nebolo došlo.
Rovnako, pokiaľ ide o (podľa súdu) neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu ku škode na
zaistených motorových vozidlách, závery prvostupňového súdu nemôžu obstáť. Pokiaľ ide o motorové

vozidlá, nakoľko tieto boli OČTK rozoberané a neboli žalobcovi vrátené v takom stave, v akom
mu boli zaistené, pričom v čase ich vrátenia žalobca vzal so sebou znalca, ktorý k dátumom ich
vrátenia vypracoval znalecké posudky opatrené znaleckou doložkou. Nemožno sa stotožniť so závermi
súdu ohľadom nepresvedčivosti či nedostatočnosti predložených znaleckých posudkov, nakoľko znalec
hodnotil stav tých istých motorových vozidiel a porovnával ich hodnotu so stavom pred zaistením

a rozobratím s hodnotou po zložení a v čase vrátenia. V tomto smere sú závery a konštatovania
prvostupňového súdu rovnako neudržateľné.
Pokiaľ ide o hodnotenie záverov znaleckého posudku, v tomto smere poukázal žalobca na rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne zo 14.1.2015 sp. zn. 17Co/349/2014, v ktorom sa tento súd zaoberal
možnosťou hodnotenia záverov znaleckého posudku súdom, s tým, že obdobné závery vyplývajú aj z

iných rozhodnutí všeobecných súdov SR (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.6.2011
sp. zn. 40Cbs/27/2003, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 13.9.2012 sp. zn.
4Obo/81/2011), z ktorých je zrejmé, že súd nemôže sám spochybňovať závery znaleckého posudku,
nakoľko mu na to chýba potrebná erudícia. Znalecké posudky sa dávajú znalcom vypracovať práve z
dôvodu, že súd sám nevie a ani nemôže posúdiť otázky, ktoré sú jeho predmetom, nakoľko na to nemá

potrebné odborné vedomosti. Znalci musia podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spĺňať osobitné
odborné predpoklady na zápis do zoznamu znalcov, ktoré sudca nespĺňa. Je preto úplne neprípustné,
aby súd hodnotil, či znalec postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku správne.
Pokiaľ ide o závery súdu ohľadom nepreukázania poškodenia batérie či ostatných vecí, ktoré boli

žalobcovi zaistené OČTK, súd nesprávne prenáša dôkazné bremeno na preukázanie, že veci boli bez
vád v čase ich zaistenia na žalobcu. Žalobca preukázal ich poškodenie v čase vrátenia a rovnako tak
aj vznik škody na jeho strane (napr. kúpu novej batérie a pod.), pričom súd predsa nemôže od žalobcu
vyžadovať preukázanie stavu veci v čase jeho zaistenia OČTK. Tento stav boli predsa povinné riadne
zaznamenať OČTK v čase zaistenia týchto vecí. Alebo súd sám na dennej báze vedie evidenciu stavu

(vrátane preskúšania funkčnosti a bezvadnosti) každej časti svojho majetku? Bola to práve žalovaná,
koho zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu stavu zaistených vecí v čase ich zaistenia.
Inak súd musí zrejme vychádzať z toho, že tieto veci sú v primeranom stave zodpovedajúcom ich vekua bežnému opotrebeniu (ale funkčné). Inak by ich predsa žalobca nevlastnil, ale zbavil by sa ich. Toto
sa týka všetkých vecí, vo vzťahu ku ktorým súd nemal za preukázaný vznik škody a jej výšku.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že navrhla žalobcom napadnutý II. výrok rozsudku
potvrdiť. Z ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 ZoZŠ jednoznačne vyplývajú práva a povinnosti žalobcu,
ktoré súvisia s uplatnením jeho nároku na náhradu škody. Žalobca uvedené podmienky nesplnil, a
svoju zodpovednosť sa v tomto smere snaží preniesť na prvoinštančný súd. Znenie § 15 ods. 1 a § 16
ods. 4 ZoZŠ určujú procesné podmienky úspešnosti žalobcovho nároku, ktoré nesplnil. Rozhodnutie a

odôvodneniežalobcovhonárokuvtejtočastiprvoinštančnýmsúdomvrozsudkubolosprávneažalovaná
nesúhlasí s názorom žalobcu o prehnane formalistickom postupe súdu.
Žalobca je názoru, že nesprávnym úradným postupom je aj postup kompetentného orgánu, pri
ktorom využíva svoju právomoc na plnenie jemu zverených úloh v oblasti verejnej správy, avšak
činí tak v rozpore s právnym poriadkom a účelom, na ktorý mu bola táto právomoc zverená.
Žalobcovi legislatíva priznáva právo obrátiť sa na príslušnú prokuratúru so žiadosťou o preskúmanie

postupu policajta. Žalobca žiadnu takúto písomnosť v konaní pred prvoinštančným súdom nepredložil.
Čím nielenže nie sú preukázané tvrdenia žalobcu, ale nie je ani žiadnym spôsobom preukázaný
nesprávny úradný postup poverených príslušníkov Policajného zboru. Civilný súd pri konštatovaní o
existencii/neexistencii nesprávneho úradného postupu vychádza len z výsledkov vybavenia takejto
sťažnosti. Civilný súd nemá právomoc spätne preskúmavať účel úkonu domovej prehliadky, prípadne

vyhodnocovať, či sa cieľ, ktorý bol sledovaný vykonaním domovej prehliadky nedal dosiahnuť inak a
miernejším spôsobom. Skutková situácia vyplývala z príkazu na vykonanie domovej prehliadky.
Vykonanou domovou prehliadkou na adrese C. E., D. X bolo zaistené veľké množstvo hnuteľných
vecí jednak samotným výkonom domovej prehliadky a taktiež podľa zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Hnuteľné veci, ktoré boli

žalobcovi zaistené počas domových prehliadok boli zaslané na expertízne skúmanie. Po vykonaní
expertízneho znaleckého skúmania boli žalobcovi vrátené tie hnuteľné veci, ktoré bolo možné vrátiť.
Hnuteľné veci, ktoré pochádzali z trestnej činnosti boli dňa 10.7.2019 predložené dozorujúcemu
prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby a s návrhom na zhabanie predmetných hnuteľných
vecí. Je preto irelevantné tvrdenie žalobcu, či po vykonaní domovej prehliadky došlo, alebo nedošlo k

vzneseniu obvinenia žalobcovi.
Znalecképosudkyniesúspôsobilépreukázaťvznikškody.Sumavnichvyčíslenáznalcomnieješkodou.
Svedeckou výpoveďou znalca sa potvrdili námietky žalovanej obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe. Znalec
potvrdil, že pri vypracovaní znaleckých posudkov nemal k dispozícií vlastnú fotodokumentáciu. Znalec
pri vypracovaní znaleckých posudkov nevychádzal z protokolov o odovzdaní osobných motorových

vozidiel žalobcovi, z ktorých žiadne poškodenie nevyplýva. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť,
že predmetné znalecké posudky nezohľadňujú škodu na osobných motorových vozidlách, ktorá by
bola v priamej príčinnej súvislosti s ich zaistením. Znalec sám vo svojej výpovedi uviedol, že uplatnil
zrážku z výbavy vozidla vo výške 10% (za poškodenie interiéru), čo vyjadril pri výsluchu v sume
200-300 eur. Samotná zrážka je síce slovne uvedená v predmetných znaleckých posudkoch, avšak

bez konkrétneho vyčíslenia, a konkrétnej identifikácie jednotlivých „údajne“ poškodených súčastí
interiéru osobných motorových vozidiel. Ako príklad možno uviesť, že z potvrdenia o zaistení veci
1. operatívneho oddelenia, odboru kriminálnej polície, OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORPZ-BAIV-
OKP5-113-200/2018 z 5.11.2020 je v súvislosti s osobným motorovým vozidlom VW Tiguan uvedené,
cit.: „opis: km 19953, chýba tapacír stropný, zadné sedačky, zadný tapacír, pol nádrže paliva, chýba

bočný plast, bočný plast palubovky.“ Predmetné potvrdenie bolo vlastnoručne podpísané žalobcom. V
znaleckomposudkuvšaktietoskutočnostiuvedenéniesú,niejeanišpecifikované,ktorésúčastiinteriéru
mali byť poškodené, resp. sa nachádzajú/nenachádzajú vo vozidle. Znalcom vyčíslená „údajná“ škoda v
znaleckých posudkoch nie je škodou. Zo zápisnice 2. oddelenia vyšetrovania, odboru kriminálnej polície,
OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORP-105/2-VYS-B4-2017 z 5.11.2018 vyplýva, že zo strany poverených

príslušníkov Policajného zboru bolo prikročené k výzve a preukázaniu príslušnosti k Policajnému zboru,
bola použitá predchádzajúca výzva podľa § 104 Trestného poriadku a zároveň osoba, u ktorej mala byť
vykonaná domová prehliadka bola poučená podľa § 106 Trestného poriadku. Z predmetnej zápisnice
je zároveň zrejmé, že došlo len k poškodeniu sklenených terasových dverí domu. Zo stanoviska vecne
príslušného útvaru zároveň vyplýva, že výkon domovej prehliadky riadil vyšetrovateľ za asistencie útvaru

osobitného určenia Policajného zboru, pričom k poškodeniu vecí došlo po výzve na otvorenie dverí,
ktorá bola márna, preto sa pristúpilo k vniknutiu do nehnuteľnosti za splnenia zákonných podmienok.5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom II. a III. výroku zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu a žalobcovi priznaný
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pridržiaval sa v plnom rozsahu žaloby,

ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanej škodu, (ktorú presne vyčíslil aj zdokladoval vo výške 14. 470,
64 eur) a to v súvislosti vykonanou domovou prehliadkou dňa 5. 11. 2018 v obci C. E., G. D. X, taktiež
svojich doterajších tvrdení, žalobca tvrdí a stále opakuje, že nebol vyzvaný k sprístupneniu obydlia
políciou osobitého určenia; všetko čo uvádza žalovaná je vytrhnuté z kontextu a ničím nepreukázané.
K týmto skutočnostiam sa vyjadrila na pojednávaní družka žalobcu I. J., ktorá presne opísala postup

polície osobitého určenia, nakoľko boli v tom čase s maloletou dcérou doma, a práve vstávali. V prípade
druhej domovej prehliadky v mieste C., nedošlo ku žiadnej škode, nakoľko rodičia žalobcu sprístupnili
obydlie, tak ako ho chcel sprístupniť žalobca v prípade domovej prehliadky na G. D. H. X N. C. E., ale
nestihol nakoľko mu taká možnosť nebola daná. S. Q. bez predchádzajúcej výzvy vyrazilo baranidlom
terasové dvere, napriek tomu, že žalobca mal rozsvietené svetlo v rodinnom dome, a bol by dvere na
základe výzvy polície otvoril a nehnuteľnosť sprístupnil.

Čo sa týka kamerových záznamov, žalovaná uviedla, že na základe stanoviska vecne príslušného
orgánu, a to 2. odd. vyšetrovania, odboru kriminálnej polície, OR PZ Bratislava IV, žiadny kamerový
záznam nebol vyhotovovaný, čo však zjavne nie je pravda a uvedené bolo v konaní preukázané. Tak ako
žalobca uviedol, vo svojom vyjadrení a priamo v záverečnej reči, žalovaná si nesplnila edičnú povinnosť,
nakoľko žalobca má vedomosť a aj svedkyňa- družka žalobcu, by potvrdila, že kamerové záznamy boli

vykonávané, osobami, zúčastnenými na domovej prehliadke. Priamo žalobca vypovedal na kameru o
čom svedčí aj zverejnenie kamerového záznamu priamo na stránke zásahov S. Q. T.,. To chce žalovaná
tvrdiť, že žalobca sa pri takomto zásahu sám natočil spravil si selfie a dal kamerový záznam zo zásahu
nainternetpodcudzímiúdajmi.Tohádamžalovanánemyslívážne.Aksazachovalanahrávkazozásahu
priamo na internete, je nemožné, aby takouto nahrávkou žalovaná nedisponovala, alebo nechcela

disponovať, aby sa nepreukázalo, že k výzve zo strany polície osobitého určenia neprišlo!
Žalovaná nesprávne argumentuje a cituje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
12Co/104/08 v súvislosti s týmto konaním, žalobca netvrdí a nikdy netvrdil, že úkon zo strany prokuratúry
a následne súdu, čo sa týka domovej prehliadky bol predčasný a nesprávny. Žalobca neustále tvrdí,
že postup, akým bola vykonaná domová prehliadka, že postup príslušníkov polície osobitého určenia

bol v tomto prípade nesprávny, nedôvodný a nenaplnil (a ani nemohol naplniť) účel, ktorý je ním
možné (a ktorý sa ním aj má) sledovať. Postup orgánov činných v trestnom konaní bol ako celok
neprimeraný a neproporcionálny k cieľu, ktorý sa sledoval ako aj k cieľu, ktorý sa týmito úkonmi dosiahol.
Výsledkom celej akcie (nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní) je len škoda
na žalobcovom majetku, ktorá vznikla bez toho, aby sa podarilo zistiť akékoľvek dôkazy usvedčujúce

žalobcu z akejkoľvek trestnej činnosti, zaistiť veci, ktoré by slúžili na náhradu škody poškodenému alebo
by sa zistili skrývajúce sa osoby.
Žalobca neustále opakuje, že predchádzajúca výzva podľa § 104 Trestného poriadku zo strany polície
nebola vôbec uskutočnená. Polícia násilne vnikla do domu, v ktorom sa mala vykonať domová
prehliadka, a nielen že poškodili sklenené terasové dvere ako to sama žalovaná konštatuje v odvolaní,

ale nad dverami po celej dĺžke bola aj záclona, ktorá tým pádom musela byť roztrhaná. Nie je predsa
možné, aby pri takomto ataku, zo strany polície žalobca zvesil záclonu aby k poškodeniu záclony
neprišlo. To, že si žalobca uplatnil škodu vo výške 344,34 eur blokom z 23.10.2020, predsa nemôže
ovplyvniť, to, že ku škode došlo, a ako to konštatoval prvostupňový súd v rozsudku, v príčinnej súvislosti
s poškodením zariadenia rodinného domu. Prvostupňový súd konštatoval nesprávny úradný postup,

vznik škody, preukázanie výšky škody a jej riadne uplatnenie žalobcom voči žalovanej. To že za ušitie a
kúpu záclony nie je zrejmé, kto tovar zaplatil a či záclona bola použitá do rodinného domu, je irelevantné
tvrdenie žalovanej, a priam smiešne, nakoľko k poškodeniu záclony prišlo, okrem iných poškodení,
a svedkyňa J. vypovedala aj k tejto škode na záclonách. Blok je z 23.10.2020, a to z dôvodu, že
pri dvoch maloletých deťoch si žalobca so svedkyňou nemohli skôr našetriť finančné prostriedky na

zakúpenie novej záclony. To, že žalobca nebol v čase vystavenia predmetného bločka už vlastníkom
nehnuteľností nemôže predsa obstáť, nakoľko škodu si žalobca voči žalovanej uplatnil, v dobe, keď
vlastníkom nehnuteľnosti bol, len blok doložil neskôr. Vrátenie teraz už nepoužiteľných vecí, ktoré boli
pri prehliadke zhabané v mechu žalobcovi (tak ako to tvrdila aj žalovaná na pojednávaní, „veci sme
vrátili v mechu“) zapríčinilo poškodenie predmetných vecí a taktiež neodborné rozobratie a podobne

a tak aj vznik škody, na ktorú si v žalobe žalobca nárokuje a presnú škodu vypočítal a doložil blokmi
a znaleckým posudkom, k jednotlivým položkám. Bola to práve žalovaná, koho zaťažovalo dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu stavu zaistených vecí v čase ich zaistenia. Inak súd musí zrejme
vychádzať z toho, že tieto veci sú v primeranom stave zodpovedajúcom ich veku a bežnému opotrebeniu(ale funkčné). Inak by ich predsa žalobca nevlastnil, ale zbavil by sa ich. Toto sa týka všetkých vecí vo
vzťahu ku ktorým súd nemal za preukázaný vznik škody a jej výšku.

6. Ďalšie podania strán už neboli v odvolacom konaní doručené.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je v časti vecne správny a je dôvodné ho v tejto časti potvrdiť, v zostávajúcej časti ho však nemožno
považovať za správny a je dôvodné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu boli všetky 3 výroky rozsudku súdu prvej inštancie, keďže I. a III.
výrok bol napadnutý odvolaním žalovanej a II. a III. odvolaním žalobcu.

9. Žalobca sa v predmetnej veci domáhal proti štátu/žalovanej náhrady škody, ktorá mu mala byť

spôsobená orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci, jeho nesprávnym úradným postupom,
svoj nárok vyvodzoval zo ZoZŠ. Medzi stranami nebola sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, a to, že právnym predpisom relevantným pre posúdenie
zodpovednosti štátu za nárokovanú škodu, ktorá mala byť spôsobená pri výkone verejnej moci orgánmi
štátu žalobcovi, je ZoZŠ.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoZŠ: (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 a 4 ZoZŠ: (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. (4) Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Zákonodarca nepristúpil k definícii "nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci", a prenechal

tak pole právnej vede a judikatúre; v ZoZŠ len príkladmo uviedol pochybenia orgánu verejnej moci,
ktoré spadajú pod "nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci". Nesprávnym úradným postupom
je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo
vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. V najvšeobecnejšej rovine je možné konštatovať, že
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci je akékoľvek konanie tohto orgánu pri výkone

verejnej moci alebo opomenutie konania zo strany tohto orgánu pri výkone verejnej moci, ktoré je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi - podstatné je, aby k takémuto konaniu alebo
opomenutiu konania došlo pri výkone verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom orgánu štátu sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie 3 podmienok, ktorými

sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do
najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušnéhoorgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup príslušného orgánu smeruje.
Súd prvej inštancie nezdôvodnil prečo je podľa neho orgánom konajúcim za žalovanú práve Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, ust. § 4 ZoZŠ neaplikoval.

10. Podľa § 15 ods. 1 a 2 ZoZŠ: (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 až 4 ZoZŠ: (1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
(2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený
na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté
právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo

jeho časti na súde. (3) Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi
žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán
ďalej neprihliada. (4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia

neskôr.
Žalobca sa domáhal náhrady škody aj v súvislosti s poškodením dverí, výmenou skla a dodávky
zasklievacejlištyamagnetickéhopásu,tedanákladovuvedeniavecidopôvodnéhostavuvsume764,58
eur s príslušenstvom.
Pri tejto položke súd prvej inštancie konštatoval, že neboli splnené všetky podmienky náhrady škody,

keď bol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody, aj výška škody, avšak absentovala ďalšia
podmienka pre jej priznanie, a to jej riadne uplatnenie u žalovanej - táto položka totiž nebola predmetom
žiadosti žalovanej na prerokovanie nároku žalobcu z 3.11.2020, predmetná faktúra bola vystavená až
dňa 27.11.2020, a žalobca sa už následne so žiadosťou na prerokovanie svojho nároku aj ohľadom
tejto položky na Ministerstvo vnútra SR neobrátil. Nakoľko nebola splnená jedna z podmienok priznania

na náhradu škody (§ 15 ods. 1 ZoZŠ - „nárok ... na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku“, a § 16, ods. 4 ZoZŠ- „ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný.“) súd v tejto časti (o zaplatenie 764,58 eur) žalobu zamietol.
Odvolateľ/žalobca bol názoru, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4
ZoZŠ,keďžezuvedenýchustanovenínevyplýva,žebyžalobcovnároknemoholbyťsúdomvyhodnotený

ako relevantný v prípade, ak nebol zahrnutý v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Uvedený
postupsúdujeprehnaneformalistický.Jednaksámsúduvádza,žefaktúrazaopravudveríasklavrátane
lišty a pásu bola vystavená až po tom, čo sa žalobca obrátil na žalovanú a jednak z postupu žalovanej
(po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo strany žalobcu dňa 3.11.2020) bolo zrejmé,
že neuznávala nárok žalobcu v celom rozsahu. Ak by sa žalobca obracal s týmto nárokom na žalovanú

opakovane, výsledok by bol rovnaký a žiadosť tak predstavuje iba nezmyslenú formálnu podmienku, s
ktorou súd nesprávne spojil záver, že žalobcovi jeho nárok v časti 764,58 eur nevznikol.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že v danom prípade ide o nezmyselnú formálnu
podmienku. Ide o zákonnú podmienku, vyjadrenú v zákonnom ustanovení (§ 15 ods. 1 a § 16ods. 1 a 4 ZoZŠ). V spore bolo jednoznačne preukázané, že žiadosťou z 3.11.2020 si žalobca
neuplatnil nárok na náhrady škody v súvislosti s poškodením dverí, výmenou skla a dodávky
zasklievacej lišty a magnetického pásu, teda nákladov uvedenia veci do pôvodného stavu v sume

764,58 eur s príslušenstvom, preto súd prvej inštancie správne žalobu v časti o zaplatenie 764,58 eur
s príslušenstvom zamietol, keďže pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Dátum
vystavenia faktúry a postoj žalovanej je bez vplyvu na splnenie tejto zákonnej podmienky.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie

764,58 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 764,58 eur od 30.1.2021 do zaplatenia, podľa §
387 ods. 1 CSP, potvrdil.

11. Žalovaná v odvolaní poukazovala na § 9 ods. 3 ZoZŠ (Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa
finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone
verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia
žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.)
a namietala, že, žalobca na preukázanie svojich tvrdení ku svojej žalobe nepredložil žiadny listinný

dôkaz, v ktorom by bol konštatovaný (na to príslušným orgánom) nesprávny úradný postup tak, ako
ho žalobca tvrdil. Ak námietky žalobcu spočívali v spochybnení správnosti orgánov činných v trestnom
konaní, tak posúdenie zákonnosti tohto postupu v trestnom konaní sú príslušné riešiť orgány činné
v trestnom konaní, nie civilný súd. Súd podľa nej nemal právomoc preskúmavať správnosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní, pretože sa jedná o realizáciu inštitútu trestného práva procesného,

civilný súd v tomto prípade môže vychádzať len z už konštatovaného nesprávneho postupu na
to príslušným orgánom, pričom v právomoci civilného súdu je na základe takéhoto konštatovania
nesprávneho úradného postupu posúdiť splnenie prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci.
Odvolací súd k tejto námietke žalovanej uvádza, že žalobca v predmetnej veci netvrdil, že nesprávny

úradný postup spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, preto
podľa odvolacieho súdu aplikácia ust. § 9 ods. 3 ZoZŠ nebola na mieste a túto námietku žalovanej
vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. Žalovaná tiež namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázala na ust. § 104 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2 Trestného poriadku s tým, že zo zápisnice
2. oddelenia vyšetrovania, odboru kriminálnej polície, OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORP-105/2-VYS-
B4-2017 z 5.11.2018 o vykonaní domovej prehliadky vyplýva, že dňa 5.11.2018 o 06.00 hod. bolo

prikročené k výzve a preukázaniu príslušnosti k Policajnému zboru za prítomnosti nezúčastnenej
osoby k vstupu do nehnuteľnosti na základe príkazu na vykonanie domovej prehliadky Okresného
súdu v Bratislave IV, sp. zn. OS BA IV-V-35-1/2018-6Tp/71/2018 z 30.10.2018, zo strany poverených
príslušníkov Policajného zboru bolo prikročené k výzve a preukázaniu príslušnosti k Policajnému zboru,
bola použitá predchádzajúca výzva podľa § 104 Trestného poriadku a zároveň osoba, u ktorej mala byť

vykonaná domová prehliadka bola poučená podľa § 106 Trestného poriadku. Z predmetnej zápisnice
je zároveň zrejmé, že došlo len k poškodeniu sklenených terasových dverí domu. Zo stanoviska vecne
príslušného útvaru zároveň vyplýva, že výkon domovej prehliadky riadil vyšetrovateľ za asistencie útvaru
osobitného určenia Policajného zboru, pričom k poškodeniu vecí došlo po výzve na otvorenie dverí,
ktorá bola márna, preto sa pristúpilo k vniknutiu do nehnuteľnosti za splnenia zákonných podmienok.

Za nepravdivé označila žalovaná tvrdenie žalobcu zo žaloby, že ak by orgány činné v trestnom konaní
požiadali žalobcu o poskytnutie súčinnosti, bol by určite ochotný spolupracovať s nimi, čím sa mohlo
predísť vzniku škôd na jeho majetku, čo sa prejavilo aj v násilnom vniknutí do žalobcovho rodinného
domu, ktorému nepredchádzala výzva podľa § 104 ods. 1 Tr. poriadku, pričom výzve nebránila žiadna
prekážka. Nepravdivosť tohto tvrdenia podľa žalovanej preukazuje zápisnica o vykonaní domovej

prehliadky, z ktorej vyplýva skutočnosť, že došlo k výzve podľa § 104 Trestného poriadku. Taktiež
namietala, že súd prvej inštancie si odvodil existenciu nesprávneho úradného postupu od zostrihaného
záznamu z internetu, z ktorého žiaden nesprávny úradný postup poverených príslušníkov policajného
zboru nevyplýva. Žalovaná uviedla, že požadovaný obrazovo – zvukový záznam z predmetnej domovejprehliadky nevie poskytnúť, nakoľko takýmto záznamom nedisponuje, nevyhotovili ho a žiadny takýto
záznam nebol súčasťou predmetného spisového materiálu. Domová prehliadka bola zadokumentovaná
formou Zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a fotodokumentácie, žiadny príslušník OKP OR

PZ Bratislava IV. žiadny takýto záznam nevyhotovil. Vytkla súdu, že mal nesprávny úradný postup
poverených príslušníkov policajného zboru za preukázaný z výpovede žalobcu a svedkyne, ktorí nie
sú oprávnení nesprávny úradný postup posudzovať ani konštatovať. Zo žaloby a jej príloh vyplývali
len nepreukázané tvrdenia a subjektívne konštatovania o nesprávnom úradnom postupe, žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal nesprávny úradný postup poverených príslušníkov policajného zboru

(ani prokurátora) a súd svojvoľne konštatoval splnenie prvej podmienky zodpovednosti za škodu, a to
existenciu nesprávneho úradného postupu.
Súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že pred násilným vniknutím do
domu žalobcu bola vykonaná výzva v zmysle § 104 ods. 1 Trestného poriadku - žalobca a svedkyňa I.
J. tvrdia že k výzve nedošlo, v zápisnici z domovej prehliadky sa neuvádza konkrétne že bezprostredne
pred (!) samotným vniknutím do domu bola výzva vykonaná (uvádza sa iba že žalobca a I. J. „po výzve

podľa § 104 Trestného poriadku .. uviedli že v prehľadávanom objekte sa nenachádzajú žiadne veci...“);
v tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná súdu napriek výzve nesprístupnila kamerový
záznam o priebehu domovej prehliadky, na základe ktorého by bolo možné presne ustáliť či k výzve pred
vniknutím do domu došlo alebo nie (evidentne pritom existuje jeho zostrihaná verzia, voľne prístupná na
internete - vo vyhľadávači M. nájdená pri zadaní výrazu „O. J. P.“). Vyhodnotením dokazovania (výpoveď

žalobcu, svedkyne, záznam z prehliadky) súd potom dospel k záveru, že k výzve podľa § 104 ods. 1
Trestného poriadku (pričom sa nejednalo o situáciu, v ktorej by mal byť použitý postup podľa § 104 ods.
2 Trestného poriadku) pri vstupe/vniknutí do rodinného domu žalobcu nedošlo, a tým nebol dodržaný
predpísaný, zákonom vyžadovaný postup, súd preto konštatoval že tu prišlo k nesprávnemu úradnému
postupu, pričom za nesprávny úradný postup považuje konanie príslušníkov PZ pri resp. pred vstupom/

vniknutím do rodinného domu žalobcu. V ďalšom, t. j. pri zadržaní vecí, ich skúmaní a následnom vrátení
žalobcovi, už postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade so zákonom, preto nemožno
konštatovať, že aj tu prišlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti (§ 191 CSP). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku (§ 220

ods. 2 CSP). Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a
to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej
selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť
dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým

zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti
dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, nakoľko nevyhodnotil dôkazy
(výpoveď žalobcu, svedkyne, zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky, zostrihanú verziu kamerového
záznamu) každý jednotlivo z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti a následne všetky

v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie síce poukazuje na zostrihanú verziu kamerového
záznamu voľne prístupného na internete - vo vyhľadávači M. pri zadaní výrazu „O. J. P.“, avšak
z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani obsahu spisu sa nepodáva, že by súd prvej inštancie takýto
dôkaz vôbec vykonal a vyhodnotil (či z neho vyplýva nesprávny úradný postup poverených príslušníkov
policajného zboru) z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti, hoci z neho vyvodzuje existenciu

kamerového záznamu z domovej prehliadky, na základe ktorého by bolo možné podľa názoru súdu prvej
inštancie presne ustáliť či k výzve pred vniknutím do domu došlo alebo nie. Žalovaná tak opodstatnene
namietala hodnotenie dôkazov a právny záver, že prišlo k nesprávnemu úradnému postupu príslušníkov
PZ pri resp. pred vstupom/vniknutím do rodinného domu žalobcu, takýto záver i odvolací súd považuje
bez riadneho vykonania a vyhodnotenia dokazovania za predčasný. Následne je tak predčasným aj

záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok náhrady škody vo vzťahu žalobcom uplatnenej náhrade
škody za zničenie záclon v sume 344,34 eur s príslušenstvom. Je nutné prisvedčiť žalovanej aj v tom,
že sa súd prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia nevysporiadal s jej argumentáciou pred súdom
prvej inštancie (že z bločku na sumu 344,34 eur nevyplýva kto za tovar zaplatil, či bol určený do
nehnuteľnosti, v ktorej bola vykonaná domová prehliadka, vystavenie bločku takmer po 2 rokoch od

prehliadky v čase keď už žalobca nebol vlastníkom danej nehnuteľnosti).
Súd prvej inštancie v závere bodu 15/1 a v bode 15/3 uviedol, že v ďalšom, t. j. pri zadržaní vecí, ich
skúmaní a následnom vrátení žalobcovi, už postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade
so zákonom, preto nemožno konštatovať, že aj tu prišlo k nesprávnemu úradnému postupu, žalobcasi v súvislosti s domovou prehliadkou ďalej uplatňuje náhradu škody za ďalšie zaistené (a následne
vrátené veci) - v tejto časti súd nepovažoval postup orgánov činných v trestnom konaní za taký, ktorý
by vykazoval znaky „nesprávneho úradného postupu“, preto podľa názoru súdu nie je splnená jedna

zo základných podmienok na náhradu škody; už z tohto dôvodu by bola žaloba v zostávajúcej časti
zamietnutá.
Odvolateľ/žalobca považuje za nesprávne závery súdu vo vzťahu k zvyšku ním uplatneného nároku,
ktorý súd zamietol z dôvodu, že nemal za preukázané, že postup OČTK bol nesprávny, a že v jeho
dôsledku vznikla v majetkovej sfére žalobcu škoda. Tieto úvahy súdu považuje žalobca za nesprávne a

za nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Prvoinštančný súd sa podľa neho vôbec nevyporiadal
s jeho argumentami o predčasnosti, neprimeranosti, neproporcionálnosti zásahu, v tomto smere
považuje žalobca závery súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Prvoinštančný súd úplne
odignorovalpomeriavanieprostriedkovpoužitýchOČTKaúčelu(resp.cieľa),ktorýtietoorgánysledovali.
Jedinou procesnou obranou žalovanej v tomto smere bolo tvrdenie, že účelom domovej prehliadky nie
je a ani nebolo vznesenie obvinenia voči žalobcovi. V kontraste s týmto tvrdením žalovanej je, že ak

tomu tak nebolo, prečo nepoužili príslušníci PZ miernejšie nástroje na to, aby sa dostali k veciam, u
ktorých mali pochybnosti o tom, či pochádzajú z trestnej činnosti? Mohlo byť napr. využité ust. § 89 TP
upravujúce povinnosť na vydanie veci a pod. Naproti tomu, ust. § 99 TP o domovej prehliadke jasne
hovorí o tom, že účelom tohto inštitútu je prioritne náhrada škody poškodeného, odhalenie skrývajúcej
sa osoby alebo získanie veci dôležitej pre trestné stíhanie. Nič z toho sa však nenaplnilo a preto je a

bolo dôvodné tvrdenie žalobcu, že postup príslušníkov PZ bol v tomto prípade nesprávny, nedôvodný a
nenaplnil (a ani nemohol naplniť) účel, ktorý je ním možné (a ktorý sa ním aj má) sledovať. Prvostupňový
súd teda zjavne vec nesprávne právne posúdil. Záver súdu spočívajúci v konštatovaní v poslednej vete
bodu 15/1 odôvodnenia žalobcom napadnutého rozsudku (i keď súd v bode 15/3 nesprávne odkazuje
na bod 15/2) je v celom rozsahu nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje žiadny relevantný argument a je

iba tvrdením súdu bez reálnej argumentácie. Toto konštatovanie súdu je neudržateľné. Postup orgánov
činných v trestnom konaní bol ako celok neprimeraný a neproporcionálny k cieľu, ktorý sa sledoval ako aj
kcieľu,ktorýsatýmitoúkonmidosiahol.Výsledkomcelejakcie(nesprávnehoúradnéhopostupuorgánov
činných v trestnom konaní) je len škoda na žalobcovom majetku, ktorá vznikla bez toho, aby sa podarilo
zistiť akékoľvek dôkazy usvedčujúce žalobcu z akejkoľvek trestnej činnosti, zaistiť veci, ktoré by slúžili

na náhradu škody poškodenému alebo by sa zistili skrývajúce sa osoby.
Žalovaná uviedla, že vykonanou domovou prehliadkou bolo zaistené veľké množstvo hnuteľných vecí,
tieto boli zaslané na expertízne skúmanie, po vykonaní ktorého boli žalobcovi vrátené tie hnuteľné veci,
ktoré bolo možné vrátiť, hnuteľné veci, ktoré pochádzali z trestnej činnosti boli dňa 10.7.2019 predložené
dozorujúcemu prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby a s návrhom na zhabanie predmetných

hnuteľných vecí. Tvrdenie žalobcu (o predčasnosti a neprimeranosti procesného úkonu, o čom má
svedčiť najmä skutočnosť, že zistenia z domovej prehliadky neviedli k vzneseniu obvinenia voči osobe
žalobcu) považovala žalovaná za subjektívne, pričom žalobca na preukázanie svojho tvrdenia k svojej
žalobe nepripojil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie. Tvrdenie žalobcu, že zistenia z
domovej prehliadky neviedli k vzneseniu obvinenia voči osobe žalobcu boli irelevantné, nakoľko účelom

inštitútu domovej prehliadky nie je po vykonaní samotnej domovej prehliadky vznesenie obvinenia.
Pokiaľ žalobca v žalobe konštatoval, že vykonanie domovej prehliadky dňa 5.11.2018, ako aj súvisiaci
a následný postup orgánov činných v trestnom konaní bol nesprávny a aj nezákonný, tu žalovaná
poukázala na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal, a o ním tvrdenom
nesprávnom úradnom postupe ku svojej žalobe nepripojil žiadny dôkaz.

Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd

dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS209/04). Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď
právanatentoargument(porov.rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS410/03).
Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou strany konania, nemôže ju odmietnuť len pre nesprávnosť,
ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou
základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné a s ktorými
sa súd musí vyrovnať (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 18.5.2010 Vetrenko

v. Moldavsko, opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi je nezlučiteľné s ideou spravodlivého
procesu).
Odvolací súd považuje námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku (vo vzťahu k zvyšku ním
uplatneného nároku, konkrétne o súladnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní so zákonom
resp. správnosti úradného postupu) za dôvodnú. Svoj záver o súladnosti postupu orgánov činných

v trestnom konaní so zákonom (resp. že nemožno konštatovať, že aj tu prišlo k nesprávnemu
úradnému postupu) žiadnym spôsobom súd prvej inštancie neodôvodnil, nevysporiadal sa s tvrdeniami
žalobcu (uvedenými už v žalobe a v konaní pred súdom prvej inštancie) o nesprávnosti, nezákonnosti,
predčasnosti, neprimeranosti postupu štátneho orgánu a neproporcionálnosti zásahu k cieľu, ktorý sa
domovou prehliadkou sledoval.

Z dôvodu, že absolútne absentuje argumentácia vo vzťahu k zvyšku žalobcom uplatneného nároku (v
zamietajúcej časti nad sumu 764,58 eur s príslušenstvom) – záveru o správnosti úradného postupu,
ktorú by mohol odvolací súd preskúmať, pričom nesprávny úradný postup je (okrem predbežného
prerokovania nároku) jednou z 3 podmienok zakladajúcich objektívna zodpovednosť štátu, nezostávalo
odvolaciemu súdu iné než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie o veci (v zostávajúcej časti). Vzhľadom
na dôvod, ktorý viedol k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami
uvádzanými v odvolaniach nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie, nakoľko pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne 3 podmienky, ktorými sú nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,

a pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval nesplnenie prvej podmienky (nesprávny úradný postup) a iba
„naviac“ uvádzal ďalšie dôvody pre zvyškové zamietnutie žaloby, odvolací súd nepovažoval za účelné
sa nimi zaoberať.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v zostávajúcej časti (vrátane rozhodnutia o trovách konania) zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude najmä
vyhodnotiť dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať na všetko
čo vyšlo počas konania najavo. V prípade ak bude vychádzať z konkrétneho dôkazu, tento je potrebné

najprv riadne vykonať a vyhodnotiť.
Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady
kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver
zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď
na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a

zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán
konania.Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade
s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

14. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti) preto rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov
prvoinštančného i odvolacieho konania.

15. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostíadôkazovnapreukázanieprípustnostiavčasnostipodanéhodovolania.(§435CSP).