Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9CdoR/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200709
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:7518200709.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci manželov H.. G. W., rodenej I., narodenej X. X.
XXXX, O. XXX, zastúpenej advokátkou Mgr. Stanislavou Liptákovou, Košice, Rozvojová 2 a Q.. R. W.,
narodeného XX. Q. XXXX, O. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kizivátom, Michalovce, Sama
Chalupku 6912/16C, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k
maloletým deťom A. W., narodenej XX. U. XXXX a R. W., narodenému XX. P. XXXX, obe maloleté deti

v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o výživnom
pre maloleté deti, vedenom na pôvodne na Okresnom súde Košice - okolie, teraz Mestský súd Košice
sp. zn. K3-9P/44/2018, o dovolaní manžela proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. augusta
2022 sp. zn. 7CoP/70/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (teraz Mestský súd Košice), ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej
inštancie“, rozsudkom z 18. novembra 2021 č. k. 9P/44/2018 - 380 manželstvo manželov H.. G. W.,
rodenej I. a Q.. R. W., uzavreté dňa 31. januára 2009 v Prešove, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Prešov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX

rozviedol. Maloleté deti A. W., narodenú XX. U. XXXX a R. W., narodeného XX. P. XXXX zveril na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal na povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou
170 eur mesačne a na výživu maloletého R. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci
vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk
otca s maloletými deťmi neupravil. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 30. augusta 2022 sp. zn.
7CoP/70/2022 o odvolaní manžela a otca maloletých detí rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného
súdu vo výroku o rozvode manželstva, o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o tom,
že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok a o styku manžela

s mal. deťmi. Zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného a o trovách konania a vec
v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania
nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,
bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky

už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Rozvrat manželstva, ako objektívny
stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájomovplyvňovali a znásobovali. Z § 23 Zákona o rodine vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia
podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní
vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä

vzájomný vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako
prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie
je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť
manželstvo rozviesť. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou
rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má

byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva.
Z výpovede účastníkov konania, najmä z postoja navrhovateľky jednoznačne vyplývalo, že majú
medzi sebou problémy, ktoré sa im ani v odvolacom konaní nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela
navrhovateľky o zotrvanie v manželstve nemohol byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku
zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je
potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu

manželstva účastníkov konania vyplýva zo skutočnosti, že nežijú spolu ako manželia od júla 2021.
Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že skutočnosti, na ktoré sa manžel odvolával existovali len
krátko po návrate navrhovateľky s mal. deťmi do spoločnej domácnosti od februára 2021 do júla 2021,
po ktorom sa vzťahy medzi manželmi skomplikovali do takej nenávratnej miery, že už nie je možné
očakávať ich zlepšenie a obnovenie účelu manželstva. Manžel navrhovateľky ani počas odvolacieho

konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak. Náboženské
presvedčenie, ktoré manžel označil ako dôvod, pre ktorý sa nechce rozviesť na pojednávaní dňa 20.
septembra 2021, nebolo možné akceptovať, pretože takéto jednostranné nastavenie manžela nie je
osamote spôsobilé plniť účel manželstva. Z podaní manželov v odvolacom konaní zároveň vyplývalo,
že rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami mal. detí, pretože záujmom mal. detí je vyrastať

v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, a vzťahy rodičov už nie sú
schopné túto atmosféru zabezpečiť. Skutočnosť, že manželstvo už neplnilo žiadnu zo svojich funkcií,
potvrdilo samotné vyjadrenie manžela na otázku súdu, prečo chce zotrvať v manželstve s manželkou,
ktorá s ním zotrvať nechce, a to, že si myslí, že je psychicky chorá. Manžel na pojednávaní potvrdil, že
ich manželstvo bolo postavené na zlých morálnych základoch, že majú s navrhovateľkou iné morálne

hodnoty, a že navrhovateľku nemiluje, ale má ju len rád. Pri takto nastavených postojoch manželov
a celkových vzťahoch v rodine dospel aj odvolací súd k záveru, že nie je žiadna nádej na obnovu
manželstva, pretože už nie je postavené na riadnych morálnych hodnotách a neplní žiadny účel.
2.2. Pokiaľ išlo o výchovu maloletých detí, súd prvej inštancie postupoval správne, ak zveril mal. deti
na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky a nevyhovel návrhu manžela na

ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Na zdôraznenie správnosti tohto výroku odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že striedavá starostlivosť rodičov o mal. deti má zmysel v prípadoch, ak
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa nemajú možnosť podieľať na výchove mal.
detí v rovnakom rozsahu. V danej veci bolo zistené, že rodičia bývajú s mal. deťmi v jednej domácnosti,
a že navrhovateľka nebráni manželovi podieľať sa na výchove mal. detí, čo v konečnom dôsledku

potvrdil aj manžel. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti (článok 5 Zákona o rodine). Striedavá starostlivosť môže teda skutočne
fungovať iba pri vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove detí, existencii
ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancii a schopnosti vzájomne spolupracovať na výchove, čo je však
podmienenépredovšetkýmvyspelosťouobochrodičov.Zdokazovaniavpredmetnejvecivšakvyplynulo,

že rodičia mal. detí spolu vôbec nekomunikujú, aj keď bývajú v jednom dome a vzájomná účelná
komunikácia sa neobnovila ani počas odvolacieho konania. Manžel napríklad vyčítal navrhovateľke, že
nechala mal. deti zaočkovať proti Covid 19. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že striedavou osobnou
starostlivosťou by neboli lepšie zaistené potreby mal. detí, pretože táto forma osobnej starostlivosti si
vyžaduje vysoké nároky na spoluprácu rodičov, ktoré objektívne nie sú schopní zvládnuť vzhľadom na

svoje osobnosti, iné morálne hodnoty a dôvody rozvratu ich manželstva. Zo znaleckého dokazovania
bolo zistené, že navrhovateľka je preferenčne lepším a výhodnejším rodičom pre záujmy mal. detí, so
zrelými rodičovskými schopnosťami, vie rozpoznať skutočný záujem mal. detí, je voči nim empatická,
tolerantná a vnímavá. Nebolo zistené, že by ich manipulovala proti manželovi, že by boli v starostlivosti
navrhovateľky pod silným psychickým tlakom, alebo, že by ich výrazne proti manželovi ovplyvňovala,

ako deklaroval manžel v priebehu konania. Manžel síce dokáže zabezpečiť základné potreby detí,
problém nastáva v emočne hlbších nárokoch rodičovstva. Ťažko je s ním dospieť k dohode a má málo
empatie, čo môže spôsobovať prekážku v zabezpečovaní hlbších potrieb mal. detí. Má výraznú snahu
o seba presadenie sa so sklonom k dominancii, vnútorne výrazne neistý, čo sa snaží kompenzovaťdirektivitou a autoritatívnosťou v jednaní s inými, s menšou ochotou vnímať ich potreby. Takto zistenú
osobnosť manžela potvrdili aj mal. deti, ktoré sa vyjadrili, že sa mu boja priamo povedať svoj názor, že
sa na nich bude hnevať, popisovali jeho direktivitu, nátlakovosť, menšiu schopnosť vnímať ich potreby.

To bolo aj dôvodom, prečo nesúhlasili s ich zverením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a
preferovali výhradnú osobnú starostlivosť navrhovateľky. Súd prvej inštancie správne zohľadnil názor
mal. detí prejavený pred znalkyňou, ako aj pred kolíznym opatrovníkom keď mali 11 a 10 rokov. Aj
odvolací súd dospel k záveru, že mal. deti boli schopné samostatne vyjadriť svoj názor, vnímať situáciu
v rodine, pričom znalkyne nezistili, že by boli vo svojich názoroch ovplyvňovaní alebo manipulovaní

navrhovateľkou. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak vzhľadom na dostatočne zistený skutočný stav
veci, nepovažoval za potrebné vypočúvať mal. deti aj na pojednávaní. Na tomto závere nič nemení
skutočnosť, že názor mal. detí nebol zisťovaný bezprostredne pred vyhlásením rozsudku, pretože od
jeho prejavu nedošlo v rodine k takým podstatným zmenám, pre ktoré by už nemohol byť aktuálne
použiteľný. Osobnosť manžela (otca) a z toho vyplývajúce správanie manžela navonok boli práve
dôvodmi, pre ktoré mal. deti preferovali navrhovateľku, a keďže tieto sú dlhodobo dané a nepodliehajú

výraznej zmene, nebolo potrebné aktualizovať názor mal. detí. Odvolací súd nepovažoval za potrebné
nariaďovať ani kontrolný znalecký posudok, pretože odlišnosti, ktoré jednotlivé posudky vykazovali, sa
týkali najmä toho, či sa u manžela prejavuje porucha osobnosti. Naopak, znalci, a to vrátane V.. D., ktorá
podala znalecký posudok na žiadosť manžela, sa zhodli na tom, že u manžela prevažuje emotivita nad
racionálnosťou, má zníženú ochotu prijať zodpovednosť za svoje činy a práve tieto zistenia boli pre súd

v predmetnej veci kľúčové pre potvrdenie záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme mal.
detí a lepšie nezabezpečí ich potreby.
2.3. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj vtedy, ak po právoplatnosti rozvodu manželstva neupravil
styk manžela s mal. deťmi so zreteľom na to, že manžel s mal. deťmi zdieľa spoločnú domácnosť, mal.
deti sú s ním v dennom kontakte a manžel zároveň tvrdí, že o nich vykonáva riadnu starostlivosť.

2.4. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k určeniu výživného dospel
k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové skutočnosti,
priamo súvisiace s rozhodnutím o výživnom od manžela pre mal. deti ktoré môžu mať za následok iné
rozhodnutie vo veci. Z obsahu napadnutého rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal
pri určení výživného z čistého priemerného mesačného príjmu manžela v sume 1 352 eur, z čistého

priemerného mesačného príjmu navrhovateľky v sume 2 598 eur a zo zistenia, že mal. deti nenavštevujú
žiadne mimoškolské aktivity. Z podaní navrhovateľky a manžela v odvolacom konaní podloženými
listinnými dôkazmi bolo však zrejmé, že príjmy oboch rodičov sa od vyhlásenia rozsudku výrazne zvýšili
a mal. R. začal koncom roka 2021 navštevovať cyklistický krúžok. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré
vyšli za odvolacieho konania najavo, a ktoré sa priamo týkajú podstatných kritérií pre určenie výživného,

odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť o podanom odvolaní manžela proti výroku
o určení výživného, ani o odvolacom návrhu navrhovateľky na určenie vyššieho výživného, najmä so
zreteľom k tomu, že výživné sa v danej veci určuje od právoplatnosti rozsudku, ktorá ešte nenastala.
Takáto situácia by si vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, že by to v skutočnosti malo za
následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku určení výživného podľa § 389 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie dovolateľ, ktorý: „ prípustnosť dovolania v zmysle 420

písm. f/ CSP vidí vtom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi mal/dovolateľovi,
aby riadne mohol uskutočňovať svoje procesné práva, nakoľko z jednotlivých zápisníc o pojednávaniach
vedených na sude prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie poskytoval matke mal. neprimerane
širší priestor na jej vyjadrenia na jednotlivých pojednávaniach, kde otcovi mal/dovolateľovi nebol
poskytnutý, z čoho otec mal/dovolateľ dospel k záveru, že takýmto postupom súdu prvej inštancie

došlo k porušeniu jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Otec ma/dovolateľ poukazuje nielen na skutočnosť, že bol matke mal. poskytovaný neprimerane
väčší časový priestor na pojednávaniach, ako aj možnosť reagovať na jednotlivých pojednávaniach v
porovnaní s časovým priestorom otca mal/dovolateľa. Tak na pojednávaní dňa 19.04.2021 na súde prvej
inštancie, ako aj na pojednávaní dňa 20.9.2021 neposkytol súd prvej inštancie otcovi mal/dovolateľovi

rovnocenný priestor na vyjadrenie. Taktiež súd bez ohľadu na skutočnosť, že od posledného znaleckého
dokazovania potrebného pre rozhodnutie súdu vo veci došlo k uplynutiu značnej doby, t.j. viac ako 3
roky a tiež ku zmene vo vzájomných vzťahoch rodičov mal. detí, nakoľko matka mal. sa prisťahovala
bývať do rod. domu v obci O., k otcovi mal./dovolateľovi, súd prvej inštancie neakceptoval návrhotca mal./dovolateľa na vykonanie nového znal. dokazovania, ale ani návrh kolízneho opatrovníka na
vhodnosť doplnenia znal. dokazovania. ....K procesnému pochybeniu súdov, podľa názoru otca mal./
dovolateľa došlo aj tým, že s ohľadom na list MS SR zo dňa 21.07.2021 o preskúmaní sťažnosti

otca mal./dovolateľa, vo veci postupu znalca pri priberaní konzultanta, došlo zo strany znalca Q.. J.
J. k pochybeniu, bol jej vytknutý postup v rozpore s ustanoveniami zákona o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch, na ktorú skutočnosť súdy neprihliadali. Otec mal./dovolateľ je toho názoru, že súd pri
svojom rozhodnutí vo veci, sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ak bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania v zmysle návrhu otca mal./dovolateľa v časti rozsudku

súdu týkajúcej sa zverenia mal. detí a styku otca mal./dovolateľa s mal. deťmi rozhodol v súlade s
návrhom matky mal., bez zistenia stanoviska mal. detí. Otcovi mal./dovolateľovi je známe, že vo veci
úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva, a to v časti zverenia mal. detí
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ako aj úpravy styku s mal. deťmi jedným z rodičov, ktorému
mal. deti neboli zverené do osôb starostlivosti, takéto rozhodnutie závisí od vyriešenia právnej otázky,
ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.“

Záverom dovolateľ uviedol, že považuje za potrebné uviesť, že dňa 31. augusta 2022 sa odsťahoval
zo spoločného bydliska v obci O.Y. do bytu v S., aby maloleté deti neboli vystavované ďalšiemu stresu
po rozvode manželstva rodičov. Žiadal preto rozsudok krajského súdu o výroku o zverení mal. detí do
osobnej starostlivosti matky a vo výroku o styku otca mal. s mal. deťmi zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu sa vyjadrila matka mal. detí, ktorá ho žiadala ako neprípustné a nedôvodné zamietnuť.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že vadou podľa § 420 písm. f/ CSP má byť nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie, ktorý údajne mal dovolateľovi/ otcovi mal. detí znemožniť, aby riadne mohol
uskutočňovať svoje procesné práva, mala za to, že takéto odôvodnenie nepostačuje. Zdôraznila, že v

obidvoch prípadoch, ktoré dovolateľ uviedol, išlo o pojednávania bez rozhodnutia vo veci samej, pričom
dokazovanie nebolo ukončené. Je pritom na prvý pohľad zrejmé, že na pojednávaní dňa 19. apríla 2021
bol pre krátkosť času vyhradeného na prejednanie právnej veci, realizovaný len výsluch matky mal. detí,
s tým, že pojednávanie bolo odročené z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania a to výsluchu manžela,
dopočutia manželky, vykonania ďalšieho dokazovania. Navyše po pojednávaní otec mal. doručil súdu

obsiahle písomné vyjadrenia s množstvom ďalších príloh - nielenže možnosť reagovať na tvrdenia matky
mal.detímal,aletútomožnosťajvyužil.Priestornavyjadreniesakdanejveci,požadovanýdovolateľom,
tak jednoznačne zachovaný bol. Zároveň matka mal. detí uviedla, že v podanom dovolaní otec namieta
tento údajne nesprávny procesný postup, avšak tento údajný nedostatok vôbec nenamietal v podanom
odvolaní zo dňa 31. januára 2022 proti rozsudku súdu prvej inštancie. Preto účastník konania, ktorý

nevyužil svoje právo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania, hoci tak urobiť mohol
a predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý nemal možnosť ex officio
v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť; nemôže sa jej úspešne domáhať v dovolacom
konaní. Keďže údajná potreba vykonania nového znaleckého dokazovania bola jedným z odvolacích
dôvodov otca mal. detí a odvolací súd sa ňou riadne zaoberal a dostatočne zdôvodnil, prečo návrhu otca

v tomto smere nebolo a nie je potrebné vyhovieť, matka mal. detí sa k tomuto nepovažovala za potrebné
osobitne znovu vyjadrovať. Matka mal. detí mala za to, že dovolateľ nenastolil právnu otázku, na ktorej
riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie spôsobom predpokladaným v § 421 ods. 1 písm. a/ a c/
v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Dovolateľ v podanom dovolaní v závere tiež ozrejmuje aktuálny skutkový
stav dovolaciemu súdu, pričom uvádza, že dňa 31. augusta 2022 sa odsťahoval zo spoločného bydliska.

Matka mal. detí v tejto súvislosti dala do pozornosti, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,
akohozistilodvolacísúd(§442CSP),atoajvprípadekonanípodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku.
Nemôže preto preskúmavať správnosť skutkových záverov rozhodnutí súdov nižších inštancií. Navyše,
pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), preto ani odvolací
súd nemohol prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení jeho rozsudku (30. augusta 2021).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP) po zistení, že dovolanie podal účastník konania v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpený
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj
ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v Civilnom mimosprovom poriadku (ďalej
len ,,CMP“). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na
konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76CMP neobsahuje osobitnú úpravu dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, dovolací súd
posudzoval prípustnosť dovolania podľa ustanovení CSP.

7.Otecmal.detínamietal,žesúdyposkytovalivrámcidokazovaniaskutkovéhostavuširšípriestormatke
mal. detí a nevyhoveli jeho návrhu na doplnenie dokazovania, čím porušili jeho právo na spravodlivý
proces.

8. Z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup
súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva Civilný
sporový poriadok aj Civilný mimosporový poriadok (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na
doručenie súdnych písomností a vyjadrení protistrany a pod.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno
odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie

návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov konania (strán sporu). Hodnotenie dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v
ústavnom princípe nezávislosti súdov.

10. Dovolací súd pripomína, že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení
urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na
hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v

prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov.
I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie
je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný
dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na

spravodlivý proces.

11. Dovolací súd, viazaný obsahom dovolania, a kontrolou postupu súdov nižších stupňov pri zisťovaní
skutočného stavu veci (§ 35 CMP) nezistil, že by konanie bolo postihnuté akýmikoľvek závažnými
deficitmi v dokazovaní ani to, že by konajúcimi súdmi prijaté závery boli svojvoľné, neudržateľné

alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, potom ako v
rámci odvolacieho konania umožnil účastníkom konania, písomne viackrát reagovať na vzájomné
námietky, tieto vyhodnotil a zdôvodnil svoj prijatý záver, pričom poskytol odpovede na všetky relevantné
skutkové okolnosti. Odôvodnenie rozsudkov (vo vzájomnej súvislosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s

rozhodnutím odvolacieho súdu) zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti
jednotlivýchčastíodôvodneníaichobsahovénáplnezakladajúsúhrnneichzrozumiteľnosťajvšeobecnú
interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnení rozsudkov vyplýva, ktoré dôkazy súdy vykonali a ako ich
vyhodnotili aj to, ako vec právne posúdili. Ak mal dovolateľ za to, že súdy nevykonali pre vec relevantný
dôkaz, a to nové znalecké dokazovanie, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu dalo odpoveď na túto

námietku (pozri bod 2.2 tohto rozhodnutia). Dovolateľ v dovolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré
by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie alebo pred súdom odvolacím
pred jeho rozhodnutím dňa 30. augusta 2022. Preto ak dovolateľ v dovolaní poukázal na podľa neho
podstatnú zmenu pomerov po tomto dátume, dovolací súd k nej nemohol prihliadať, len poznamenáva,že konanie o úprave rodičov k maloletým deťom je konaním, v ktorom je možné po zmene pomerov
podať návrh na zmenu tejto úpravy na súde prvej inštancie.

12. Pretože konanie pred odvolacím (ani pred okresným) súdom nebolo postihnuté dovolateľom
namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z
hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím
súdom. Dovolateľ tvrdil, že podáva dovolanie aj z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, v zmysle
ktorého je dovolanie prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia v dovolaní
nastolenej právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, tiež ak je právna otázka rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne.
12.1. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným,

určitým a zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd konštante judikuje, že v dovolaní, ktorého prípustnosť
sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú
odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska,
judikátualeborozhodnutianajvyššiehosúdudoložiť),včomsariešenieprávnejotázkyodvolacímsúdom
odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne

riešená, uviesť rozhodnutia, ktoré odôvodňujú záver o rozdielnej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
o konkrétnej právnej otázke.
12.2. Vymedzenie dovolateľa, že ... je toho názoru, že súd pri svojom rozhodnutí vo veci, sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ak bez potreby vykonania ďalšieho
dokazovania v zmysle návrhu otca mal./dovolateľa v časti rozsudku súdu týkajúcej sa zverenia mal.

detí a styku otca mal./dovolateľa s mal. deťmi rozhodol v súlade s návrhom matky mal., bez zistenia
stanoviska mal. detí. Otcovi mal./dovolateľovi je známe, že vo veci úpravy práv a povinností k mal.
deťom na čas po rozvode manželstva, a to v časti zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, ako aj úpravy styku s mal. deťmi jedným z rodičov, ktorému mal. deti neboli zverené do
osôb starostlivosti, takéto rozhodnutie závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom

rozhodovanározdielne“nespĺňakritéria,zaktorýchbymoholdovolacísúduskutočniťdovolacíprieskum.
Dovolací súd dáva do pozornosti, že otázku názoru (stanoviska) maloletých detí považovali súdy za
dostatočne vyriešenú v znaleckom dokazovaní, z ktorého i vychádzali, naviac je to vždy skutočnosť v
každom prípade individuálna, nemožno ju paušalizovať a nespĺňa preto ani atribúty toho, že by dovolacia
prax v takýchto prípadoch bola rozdielna. V konaní o úpravu práv k maloletým deťom (vrátane úpravy

styku s mal. deťmi) súdy postupujú v súlade s vyšetrovacou zásadou v konaní, pričom nie sú viazané
návrhmi účastníkom a ku každej veci pristupujú individuálne, rozhodujúc v súlade s určujúcou zásadou
najlepšieho záujmu maloletých detí, tak ako to bolo i v danom prípade.

13. Dovolací súd uzatvára, že na základe dôvodov uvedených dovolateľom dospel k záveru, že nie je

daná prípustnosť dovolania podľa§ 420 písm. f/ CSP a tiež § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, čo vedie k
odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c/, f/ CSP.

14. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 453 ods.
1 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.