Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010234
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123010234.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom A. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na
neverejnom zasadnutí dňa 22. júna 2023 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/56/2023 zo dňa 24.04.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadkusasťažnosťprokurátorazamieta,pretoženiejedôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. apríla 2023, sp. zn. 37Pp/56/2023, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Trestného zákona v spojení s §415 odsek 1 Trestného

poriadku sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 0T/133/2020 zo dňa 05.10.2020
v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/133/2020 zo dňa 17.12.2021 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/1/2022 zo dňa 26.01.2022.
II. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu 3 (tri) roky a súčasne
nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 2 (dva) roky a zároveň odsúdenému ukladá v čase

probačného dohľadu nasledujúce obmedzenie a povinnosť:
- podľa §51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok,
-podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor sťažnosť do
zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.
Prokurátor podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Proti tomuto uzneseniu podal intervenujúci prokurátor okamžite po jeho vyhlásení sťažnosť. Dôvodom

sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie.

Z hodnotenia riaditeľa ÚV TOS Dubnica nad Váhom vyplýva, že u odsúdeného je stredné riziko recidívy
trestnej činnosti a menej priaznivá resocializačná prognóza.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ 8x súdne trestaný a vo výkone trestu je

druhýkrát. Za negatívum považuje prokurátor skutočnosť, že odsúdený sa opakovane dopúšťa trestnej
činnosti a vo výkone je už po druhýkrát. Hoci spočiatku sa odsúdený dopúšťal najmä majetkovejkriminality, posledné dve odsúdenia má za násilnú trestnú činnosť, pričom do osobitnej pozornosti
odvolacieho súdu dávam tú skutočnosť, že v skúšobnej dobe odsúdenia za trestný čin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona spáchal trestný čin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona. Napriek niekoľkým odsúdeniam z minulosti za majetkovú trestnú
činnosť sa trestného činu násilnej povahy dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Ani predošlé odsúdenia teda neviedli k jeho prevýchove a opakovane sa dopúšťal protispoločenského
konania. Zároveň poukazujem na hodnotenie ÚVTOS Dubnica nad Váhom, zo záverov, ktorého vyplýva,

že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, z dôvodu
stredného rizika recidívy.

Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je
automaticky udeľovanou odmenou za dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto
skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom

na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude
viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš vysoké riziko recidívy.

Uvedené je potrebné posudzovať komplexne aj s ohľadom na minulosť odsúdeného, pričom s ohľadom
na jeho doterajší život a kriminálnu recidívu nie sú dané dostatočné záruky, že odsúdený v prípade

podmienečného prepustenia povedie na slobode riadny život.

Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že
v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín napadnuté uznesenie Okresného
súdu v Trenčíne spisová značka 37Pp 56/2023 zo dňa 24.04.2023 zrušil a aby zamietol návrh
odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie.“
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa 22. júna 2023 podľa §

192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie

napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.
V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného
nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu

spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovnéhoúčinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri

jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého

sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky
zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods.
2 Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené
skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,
že správanie odsúdeného, ktorý síce je už po druhý krát vo výkone trestu, a to v minimálnom stupni

stráženia, je stabilizované a na požadovanej úrovni. Z týchto dôvodov sa krajský súd stotožnil s názorom
okresného súdu, podľa ktorého v správaní odsúdeného vo výkone trestu došlo k zlepšeniu, pričom
počas výkonu trestu absolvoval aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, počas ktorého
dodržiaval režim bez výhrad, naopak, intenzívnou protialkoholickou edukáciou prezentoval k závislosti
kritický postoj. Z hodnotenia ústavu pritom nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové konanie odsúdeného,

ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Preto
podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestov odňatia
slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli
ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť
riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona, aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd
konštatuje, že hoci má odsúdený v odpise z registra trestov evidovaných celkovo 8 záznamov a je
opakovane vo výkone trestu, pričom jeho trestná činnosť je prevažne majetkového charakteru, ktorá
však bola „ukončená“ v roku 2007. Posledné dve trestné odsúdenia sa týkali trestnej činnosti násilnej

povahy, avšak tých trestných činov sa dopustil v dôsledku požívania alkoholu, ktoré malo evidentne
výrazný negatívny vplyv na jeho správanie. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k
záveru, že okresný súd sa zaoberal skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech
odsúdeného, na rozdiel od prokurátora, ktorý poukázal len na negatívne poznatky súvisiace s osobou
odsúdeného. Okresný súd súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti neviedli k záveru

o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život. Nemožno opomenúť ani
skutočnosť, že na odsúdeného pred spáchaním trestného činu, pre ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu
odňatia slobody, nebolo pôsobené výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a na okresným súdom správne

preukázané polepšenie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života, k čomu má dopomôcť nielen
skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu spojeného s
primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré by mali eliminovať rizikové faktory u odsúdeného.Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je
dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.