Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/20/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222202342
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222202342.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u otca, obe zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, matky: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. XX, G. F., a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/
XX, B., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
5P/54/2022-73 z 24. novembra 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 5P/54/2022-78 z 5. decembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením r u š í a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné matky, stanovené
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P/19/2018-105 zo dňa 29.10.2018, na maloletého
A. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, a na maloletého C. zo sumy 75 eur mesačne na
sumu 90 eur, ktoré je matka povinná zaplatiť k rukám otca vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred počnúc od 11.07.2022, výrokom II. uložil matke povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom
výživnom od 11.07.2022 do 24.11.2022 na maloletého A. vo výške 140 eur a na maloletého C. v sume
70 eur, spolu s bežným výživným na každé dieťa po 10 eur počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým,
že nezaplatením jednej splátky sa celý dlh stáva zročným; výrokom III. menil rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 12P/19/2018-105 zo dňa 29.10.2018 v časti rozhodnutia o výživnom a výrokom
IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až ods. 5, § 75 ods. 1, §77 ods. 1, § 78 ods. 1
až ods. 3 ZR zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“); § 232 ods. 12 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od ostatného
rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky, maloletý A. navštevuje šiesty ročník základnej školy, kde sú
pravidelné náklady ročne na ZRPŠ 20 eur, sada zošitov 20 eur, pracovné zošity 20 eur, v školskom
roku 2021/2021 len 6,50 eur, poistné 1,60 eur triedny fond 20 eur, v školskom roku 2021/2022 len 6 eur,
náklady na imunologickú liečbu otec preukázal vo výške 34,34 eur a 7,35 eur, náklady na ortopedickú
liečbu otec nevyčíslil. V prípade maloletého C., od ostatného rozhodnutia o výživnom dieťa nastúpilo
na základnú školu, toho času navštevuje tretí ročník. Otec vyčíslil náklady v školskom roku 2020/2021,
potvrdené školou 29 eur za triedny fond, balík zošitov 11,50 eur, exkurzia v školskom roku 2021/2022
4 eur, Malkia Park 10 eur, výlet organizovaný školou 134 eur, triedny fond 10 eur, balík zošitov 12 eur.
Maloletý bol pod dozorom imunológa, a v súčasnosti je pozorovaný len pediatrom. U maloletého bola
zároveň zistená plochonohosť, s odporučením používania ortopedickej vložky a nosenia pevnej obuvi. V
súvislosti s týmito zdravotnými problémami otec náklady nevyčíslil. Otec s deťmi obýva obecný byt, kde
platí nájomné 204,97 eur, za službu satelitného príjmu DIGI 26,90 eur, zálohu na plyn 50 eur a poplatok

na TV 4,64 eur, služby Telekom s internetom 55,28 eur mesačne, zálohy na elektrinu 30 eur. Celkové
náklady rodiny otca na bývanie a služby spojené s tým predstavujú 371,79 eur. Suma pripadajúca na
jedného člena domácnosti činí 123,93 eur. Otec detí vykonáva prácu na živnosť, za rok 2021 vykázal
príjem 17.391,93 eur, z toho výdavky 11.389,32 eur, pričom má daňový bonus na dve deti 2.866,84 eur
a poberá prídavky na dve maloleté deti 50 eur mesačne. Matka má skončené len základné vzdelanie
a čistý mesačný príjem 700 až 850 eur mesačne, ktorý závisí od počtu odpracovaných hodín a nadčasov.
Náklady matky na bývanie sú vo výške 500 eur, cestovné náklady do práce vo výške 200 eur mesačne.
Po odpočítaní týchto nákladov matke ostáva 200 eur, v prípade dlhšieho odpracovaného týždňa 350 eur.
Súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého A. z 90 eur na 110 eur, keď v čase ostatného rozhodnutia
bol žiakom základnej školy na prvom stupni, kde boli náklady aj na obedy a na družinu, ktoré v súčasnosti
nie sú. Zdravotný stav dieťaťa sa od ostatného rozhodnutia nezmenil. Matka detí zarábala 240 eur, jej
príjem sa zvýšil oproti ostatnému rozhodnutiu najmenej o 460 eur, za súčasného zvýšenia nákladov na
zabezpečenie bývania. Otec detí mal v čase ostatného rozhodnutia príjem do 555 eur, a vykonával prácu
na základe pracovnej zmluvy. V súčasnosti pracuje na živnosť, s hrubým príjmom vo výške 17.391,93
eur, čo predstavuje 1.449,27 eur mesačne, z čoho uviedol výdavky 11.389,32 eur. Čistý príjem otca by
bol mesačne 500,16 eur, čo by znamenalo, že jeho príjem je obdobný ako pri ostatnom rozhodnutí.
Otcovi vznikli ďalšie dve vyživovacie povinnosti vo výške 230 eur mesačne. Pri spriemerovaní výdavkov
na maloleté deti, okrem bežných na stravovanie, ošatenie a hygienu, kde neboli žiadne zvýšené náklady
dokladované, okrem ortopedickej vložky a pevnej obuvi, pripadá na jedno dieťa výdavok na bývanie
pomerná časť 123,93 eur, pravidelné náklady ročne 20 eur ZRPŠ, čo je 2 eur na školský rok, 20 eur sada
zošitov, 2 eur na mesiac v školskom roku, 25 eur na pracovné zošity, keď v školskom roku 2021/2022 len
6,50 eur, čo predstavuje 0,65 eur na mesiac až 2 eur v školskom roku (nezrozumiteľná veta – poznámka
odvolacieho súdu). U tohto dieťaťa sú zvýšené náklady na lieky nepravidelné, v závislosti od ročného
obdobia asi do 40 eur. Celkom mesačné náklady na dieťa sú v priemere do 150 eur, k tomu strava,
pre intoleranciu na laktózu zvýšené náklady, ošatenie obuv a hygienické potreby 100 eur mesačne.
Spolu do 250 eur. U maloletého C. je pomerná časť nákladov na bývanie rovnako vo výške 123,93
eur, triedny fond 29 eur ročne, čo je 2,90 eur na mesiac v školskom roku, sada zošitov 11,50 eur, čo
predstavuje mesačne 1,15 eur, kde bol zvýšený náklad na organizovaný školský výlet 134 eur, a už len
exkurzie po 4 eur a 10 eur. Aj u tohto dieťaťa sú rovnaké ortopedické problémy, čo si vyžaduje pevnú
obuv a ortopedickú vložku. Náklady sú vo výške 140 eur mesačne, k tomu náklady na stravu, ošatenie,
obuv a hygienické potreby do 80 eur mesačne. Celkové náklady na dieťa sú vo výške 220 eur. Otec
je poberateľom rodinných prídavkov na každé dieťa v sume 24,89 eur a má výhodu daňového bonusu
na deti, ktorá bola v roku 2021 vo výške 2.866,84 eur, čo mesačne predstavuje 238 eur. Od 1.1.2023
dôjde k zvýšenie rodinných prídavkov na 50 eur na dieťa. Matka zaplatí výživné na maloletého A. vo
výške 110 eur k tomu rodinné prídavky v sume 24,89 eur, od januára 2023 vo výške 50 eur a otec detí je
povinný prispieť na výživu detí 1/3 určeného výživného, čo je u A. 37 eur. V prípade maloletého C. určené
výživné je vo výške 90 eur, k tomu rodinné prídavky 24,89 eur a pomerná časť z výživného povinnosť
platiť otcom v sume 30 eur, v celkovej výške 145 eur (nezrozumiteľná veta – poznámka odvolacieho
súdu). Od roku 2023 už o 25 eur viac. Je zrejmé, že možnosti a schopnosti na strane otca sú dané aby
prispel vyššou sumou na výživu detí, keď v prípade detí z druhého vzťahu, ktoré sú v predškolskom veku
mohol na základe dohody prispieť 230 eur mesačne. Na takúto výšku prispenia na ich výživu majú aj
deti otca z tohto vzťahu, vzhľadom na možnosti a schopnosti rodičov. V nadväznosti na vyššie uvedené
preto súd prvej inštancie priznal zročné výživné od podania návrhu, t.j. od 11.07.2022 až do rozhodnutia
dňa 24.11.2022. V prípade maloletého A. o 30,- eur, v celkovej výške 140 eur a v prípade maloletého
C. o 15 eur, kde dlžné výživné predstavuje celkom 70 eur. Zároveň v zmysle ustanovenia § 232 ods. 2
CSP povolil úhradu na zročnom výživnom po sume 10 eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným
výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Opravným uznesením č.k. 5P/54/2022-78 z 05. decembra 2022 súd prvej inštancie opravil II. výrok
rozsudku nasledovne: „Dlh na zročnom výživnom od 11.7.2022 do 24.11.2022 na maloletého A. vo výške
140,- eur a na maloletého C. v sume 70,- eur je matka povinná zaplatiť spolu s bežným výživným na
každé dieťa po 10,- eur počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa
stáva zročným celý dlh“. Opravné uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že došlo k zrejmej chybe
v počítaní pri uvedení výšky dlhu a v tej súvislosti aj výšky splátky tohto dlhu a túto zrejmú chybu bolo
dôvodné odstrániť podľa § 224 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých
detí, ktoré odôvodnil nezrozumiteľnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. Namietal najmä obsah
zdôvodnenia zvýšenia výživného a rozsah zvýšenia výživného pre obe deti len o 35 eur. Uviedol,
že napadnutému rozsudku chýba odôvodnenie. Poukázal na skutočnosť, že matka maloletých detí
mesačne platí 500 eur za nájom bytu a okrem platenia výživného deťom neprispieva a nejaví o ne žiaden
záujem. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil celú situáciu a zle rozhodol. Pri určovaní výživného
nevychádzal z reálnych možností a schopností matky a určil výživné, ktoré nepokrýva ani najzákladnejšie
potreby detí. Matka nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, ani žiadne iné náklady na život. Dodal, že on
má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil, a nesprávne
k výživnému prirátaval aj rodinné prídavky, na ktoré má nárok každé nezaopatrené dieťa a nemožno
ich prirátavať k plusom pre toho, kto má platiť výživné. Namietal aj výšku splátok zročného výživného,
keď u maloletého A. by splatenie zročného výživného trvalo 14 mesiacov a u maloletého C. 7 mesiacov.
Tento postup považuje za nepochopiteľný a nesúladný s rozhodovacou činnosťou súdov. Navrhol, aby
odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že výživné zvýši na sumu
v zmysle podaného návrhu, alebo ho v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
súdu prvej inštancie.

4. Matka ani opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 a 2 CMP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) CSP a § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý
rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť (§ 389 ods. 1 CSP) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je zvýšenie výživného na maloletého
A. a maloletého C., ostatný krát určeného rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
12P/19/2018-105 z 29.10.2018, na maloletého A. sumou 90 eur a na maloletého C. sumou 75 eur
mesačne. Dôvodom podania návrhu otca maloletých detí na zvýšenie výživného pre maloletého A.
zo sumy 90 eur na sumu 230 eur, a na maloletého C. zo sumy 75 eur na sumu 180 eur mesačne
bola skutočnosť, že od ostatného rozhodnutia súdu upravujúceho výšku výživného uplynuli už štyri
roky, náklady na deti stúpli s poukazom na ich vek, záujmové činnosti a zdravotnú starostlivosť.
Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca len čiastočne, zvýšil výživné pre
maloletého A. na sumu 110 eur mesačne a pre maloletého C. na sumu 90 eur mesačne.

7. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či
boli splnené podmienky na určenie výživného v rozsahu 220 eur mesačne, keď odvolacie dôvody otca
smerovali proti výške výživného pre maloleté deti určeného súdom prvej inštancie.

8. Ako prvú zásadnú odvolaciu námietku otec maloletých detí uviedol nepreskúmateľnosť
a neodôvodnenosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym

vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku rozhodnutia.

11. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
(zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa
totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo
svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“.

12. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými
kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie síce opísal
obsah podaní účastníkov konania, obsah výpovedí účastníkov konania, obsah listinných dôkazov
a teoretické východiská pre rozhodovanie o výživnom, a o jeho zvýšení priebeh konania na súde prvej
inštancie, avšak absentuje zrozumiteľné odôvodnenie preukazujúce zmeny pomerov odôvodňujúce
zvýšenie ako i rozsah zvýšeného výživného, a preto preskúmavaný rozsudok nenaplňuje požiadavku
zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Súd sa žiadny spôsobom nevysporiadal s porovnaním zmeny výdavkov
u maloletých detí, keď len vágne konštatoval zmenu mesačných výdavkov. Tu sa žiada zdôrazniť, že
odôvodnenie rozhodnutia nemá byť súhrnom súdneho spisu, ale má mať logickú nadväznosť medzi
skutkovými zisteniami zistenými v procese dokazovania, úvahami súdu o hodnotení dôkazov a jeho
právnymi závermi. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je veľmi strohé, nekonkrétne, obsahom
len definuje pravidelné mesačné výdavky, pričom nie sú zrejmé relevantné myšlienkové postupy a úvahy,
ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o
skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k napadnutým výrokom, keď
odôvodnenie jeho rozsudku je zmätočné a nepresvedčivé, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej,
je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

13. Nepreskúmateľnosť, zmätočnosť napadnutého rozhodnutia zakladá aj skutočnosť, že napadnuté
rozhodnutie obsahuje mnoho faktických, matematických a v neposlednom rade aj gramatických chýb.

V odôvodnení rozhodnutia sa nachádza niekoľko nezrozumiteľných či nedokončených viet. Absenciou
riadnej štylizácie ako procesu výstavby a formovania jazykového prejavu tak došlo k situácii, že
účastníci konania nedokázali porozumieť faktickej argumentácii súdu.

14. I napriek tomu, že samotná nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia
a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolaciemu súdu sa žiada
poukázať na ďalšie nedostatky napadnutého rozhodnutia.

15. Predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti a súd
prvej inštancie síce citoval ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom, ktoré však nesprávne aplikoval. V zmysle
citovaného zákonného ustanovenia treba zisťovať, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, podstatnú
zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je vykonaným dokazovaním zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery.

17. Súd prvej inštancie nezisťoval komplexne majetkové a zárobkové pomery rodičov, príjmy a výdavky
rodičov neboli správne a dostatočne zistené, celkové možnosti a schopnosti matky neboli riadne
vyhodnotené, a nedôvodne pri ustanovení výšky výživného vychádzal z príjmu matky po odpočítaní
nájomného, opomínajúc prednosť výživného pre maloleté deti pred inými výdavkami rodičov. V tomto
prípade je nutné podotknúť, že je potrebné skúmať i opodstatnenosti výdavkov rodičov, keď nájomné
matky výrazne prevyšuje výživné platené pre obe deti. Súd prvej inštancie nezisťoval, s kým žijú
rodičia v spoločnej domácnosti a aký je priemerný čistý mesačný príjem spolužijúcich osôb rodičov.
Odvolaciemu súdu však neunikla pozornosti ani skutočnosť, že takto stanovené výživné pre obe
deti je v rovnakej sume, ako matkine cestovné náklady do práce. Tieto výdavky matky však neboli
riadne preskúmané a vyhodnotené, keď boli v odôvodnení len stroho akceptované. Súd prvej inštancie
tak vo vzťahu k požiadavke na zvýšenie výživného náležite nezisťoval všetky relevantné okolnosti
pre rozhodnutie o povinnosti matky platiť zvýšené výživné na maloletých, pričom nevykonal i ďalšie
dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce
rozhodné okolnosti daného prípadu.

18. Súd prvej inštancie dôsledne neskúmal ani zmenu príjmov výživou povinných ani zmenu potrieb
maloletých detí v zmysle už uvedených kritérií. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených
nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa
pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón a pod.), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú
väčšinu mesiacov v roku (školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne) je nutné uviesť
v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných
pomôcok, lyžovačky, letné dovolenky) sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada
každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta
iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie
bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny. V tomto
prípade odvolací súd poukazuje aj na nezrovnalosti pri výpočtoch pravidelných nákladov na dieťa, keď
v napadnutom rozhodnutí je niekoľko zrejmých chýb.

19. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výživnému teda náležite nezisťoval všetky relevantné okolnosti
pre jeho rozhodnutie o zvýšení výživného matky pre maloletého A. vo výške 110 eur mesačne a pre
maloletého C. vo výške 90 eur mesačne, nevykonal nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil
všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť
prečo zvýšil výživné u maloletého A. o 20,- eur a u maloletého C. o 15,- eur mesačne. Tiež z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o dlhu na zročnom výživnom v spojení s opravným uznesením
nevyplýva žiaden výpočet nedoplatku na zročnom výživnom na maloletého A. vo výške 140,- eur a na
maloletého C. v sume 70,- eur za obdobie od 11.07.2022 do 24.11.2022, pričom absentuje nielen výpočet
ale aj skutkové zistenia, v akej výške matka v rozhodnom období výživné platila, a zdôvodnenie určenia
splátok práve vo výške 10 eur mesačne.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a
princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

21. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Navyše u nepreskúmateľného rozhodnutia
nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto
bolo nutné tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor
pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je
komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania, dôsledne zistiť príjmy rodičov a spolužijúcich osôb
za rozhodné obdobie predchádzajúce minimálne 12 mesiacov pred podaním návrhu až do rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ale aj výdavky rodičov a maloletých detí s poukazom na opodstatnenosť výdavkov
oboch rodičov, porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V
zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné objektivizovať príjmy
a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov za rozhodné obdobie (aktualizovať ich ku dňu nového
rozhodnutia), možnosti a schopnosti matky platiť otcom navrhované zvýšené výživné. Okrem príjmov
a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným
veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch
a pod.. Výsledky dokazovania je potom nevyhnutné znova vyhodnotiť, a to najmä so sústredením sa na
sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo
veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť s dôrazom na gramatickú
a štylistickú zrozumiteľnosť rozhodnutia, riadne a zrozumiteľne vysvetliť myšlienkové postupy, ktorými
sa súd pri rozhodovaní riadil.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 9. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.