Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-4Sa/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200128
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200128.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W.,
proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne - ústredie, sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813
63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31. januára
2022 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a žalobu.

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 06. marca 2022, doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „KS v
Prešove“) dňa 09. marca 2022 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX
0 zo dňa 31. januára 2022 ( ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 193 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z. prerušil konanie o odvolaní
účastníka konania ( ďalej „žalobca“) podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X z 23. novembra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku a o zmene
dátumu jeho priznania a uloženie povinnosti žalovanému pokračovať v konaní v kontexte rozsudku NS
SR č.k.: 9Sk/9/2019 z 26. februára 2020 a KS v Prešove č.k.: 2Sa/15/2020 zo dňa 10. novembra 2021.

2. Podanú správnu žalobu žalobca odôvodnil ustanoveniami § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) Správneho
súdneho poriadku ( ďalej „SSP“). Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a postupom správneho orgánu došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Mal za to, že z napadnutého
rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti na základe ktorých nastal pre žalovaného dôvod mimoriadne

zložitého prípadu a nutnosť od začiatku presne a úplne zistiť skutkový stav veci, pre ktoré bolo potrebné
konanie o odvolaní prerušiť. Tvrdil, že doterajšími prvostupňovými správnymi konaniami, odvolacími
správnymi konaniami, rozhodnutím KS v Prešove v konaní č.k.: 2Sa/15/2020 zo dňa 10. novembra 2021
a rozhodnutím NS SR v konaní č.k.: 9Sk/9/2019 boli skutkové okolnosti a najmä právne otázky vo veci
rozhodovania o jeho starobnom dôchodku vysvetlené jasne, zrozumiteľne a explicitne. Nevidel preto
dôvod znova, od začiatku zisťovať všetky potrebné údaje, informácie a skutočnosti, ktoré by správne

orgány mali od začiatku zadovažovať pre riadne a úplne zistenie skutkového stavu a podraďovať
správne konanie o jeho dôchodku pod kategóriu tzv. „ mimoriadne zložitého prípadu“. Z napadnutého
rozhodnutia podľa jeho názoru taktiež nevyplývalo o akej konkrétnej predbežnej otázke a na akom
právnom základe sa začalo konanie, ani kto začal takéto konanie, keďže je zrejmé, že KS v Prešove
( v kontexte právneho názoru NS SR) mu rozhodnutím z 10. novembra 2021 vyhovel len v žalobnej
námietke neprimeraného krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku v rozsahu celého služobného

pomeru 34 skončených rokov a nie primerane v rozsahu 30 rokov, resp. v zmysle právneho názoru NS
SR k otázke správneho započítania úhrnu doby poistenia pre krátenie teoretickej sumy dôchodku.Mal za to, že ide vymyslený dôvod k týmto dvom závažným právnym otázkam, majúci rozhodujúci
vplyv na výšku jemu priznaného starobného dôchodku. V súvislosti s týmito pravdepodobne dvoma
„tzv. predbežnými otázkami“ poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka

uvedenej problematiky a uviedol, že pokiaľ žalovaný prerušil konanie z dôvodu konania o predbežnej
otázke krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku (nad rámec 30 rokov zhodnotených vo výške
výsluhového dôchodku) ide o fiktívny dôvod, pretože táto otázka bola rozhodovacou praxou NS SR
už vyriešená. V závere uviedol, že podanie kasačnej sťažnosti a prerušenie konania o odvolaní s
cieľom evidentnej účelovosti žalovaného dosiahnuť, aby nerozhodla v zmysle kvalifikovaných súdnych

rozhodnutí v predmetnej otázke hodnotí ako snahu ho poškodiť na jeho právach pri starobnom
zabezpečení. Uzavrel, že podanie kasačnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania o odvolaní
a taktiež nie je dôvodom, pre ktorý by správne orgány nemali postupovať v intenciách príslušných
súdnych rozhodnutí.

3. K obsahu podanej správnej žaloby sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 06.06.2022 v ktorom

okrem iného uviedol, že konanie vedené pred Krajským súdom v Prešove ktorého predmetom je
preskúmanie zákonnosti správnosti a postupu žalovaného v dôchodkovej veci žalobcu bolo síce
ukončené právoplatným rozsudkom z 10.11.2021, ale pokračuje na základe kasačnej sťažnosti, ktorú
žalovaný podal na NS SR ( pozn. súdu NSS SR). Dôvodom podanej kasačnej sťažnosti bola skutočnosť,
že sa nestotožnil s právnym posúdením a odôvodnením KS v Prešove, ktoré sa týkalo nesprávne

použitého vzorca na krátenie tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku žalobcu o sumu dôchodku,
priznaného mu z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Uvedenú otázku považoval za
významnú pre vydanie rozhodnutia vo veci realizácie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.:
2Sa/15/2020 z 10. novembra 2021 a preto konanie o realizáciu predmetného rozsudku prerušil. V tejto
súvislosti uviedol, že prerušením konania sa konanie samo o sebe nekončí, rozhodnutie o prerušení

konania sa netýka veci samej, teda neupravuje práva a povinnosti účastníka konania, upravuje len
procesný postup. Ide o obligatórny procesný úkon správneho orgánu oprávneného rozhodovať o
podanom odvolaní, ktorý odráža procesnú situáciu.

4. K vyjadreniu žalovaného sa v replike datovanej ku dňu 25. júla 2022 vyjadril žalobca, ktorý opätovne

o.i. zdôraznil, že žalovaný nerešpektuje právny názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutí č.k.:
9Sak/9/2019 zo dňa 26. februára 2020, ktorý sa týka jeho dôchodkovej veci.

5. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

6. Správny súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej
veci (ust. § 10 a ust. § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku) skôr, ako pristúpil k meritórnemu
preskúmaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa otázkou splnenia procesných
podmienok konania a po preštudovaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
po oboznámení sa so žalobnými námietkami dospel k záveru, že je dôvod na odmietnutie správnej

žaloby postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa ust. § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie
rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľaosobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

10. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

11. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich
právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.

12. Podľa ust. § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd

kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať
a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky").

13. Podľa ust. § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia
orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej

povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu,
ak je neprípustná.

15. V preskúmavanej veci je základom otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

16. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k
súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby
determinované princípom generálnej klauzuly vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v

čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne
súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne zo správneho súdneho prieskumu vylučuje ( ust. §

7 Správneho súdneho poriadku). Aj tu však rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho
preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy bude vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných
práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú. Správnemu súdnemu prieskumu
preto budú podliehať aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nie sú rozhodnutiami
vo veci samej, ale majú napríklad predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, avšak spĺňajú

podmienku, že nimi bola spôsobená ujma na subjektívnych právach účastníka konania. Je to tak preto,
aby ani v prípade týchto rozhodnutí nedošlo k stavu denegatio iustitiae pri uplatňovaní práva na súdnu
ochranu.

17. Zo zákonného vymedzenia § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku vyplýva, že pre odmietnutie

žaloby pre jej neprípustnosť musia byť splnené tri podmienky, a to:
a) (pozitívna) podmienka objektu ( t.j. musí ísť o rozhodnutie alebo opatrenia orgánu verejnej správy)
b) (pozitívna) podmienka nesubstantívnosti rozhodnutia/ opatrenia (t.j. musí isť o rozhodnutie / opatrenia
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy).
c) (negatívna) podmienka obsahu- t.j. nemôže ísť o taký akt, pri ktorom sú síce splnené vyššie

spomenuté pozitívne podmienky, avšak súčasne nemôže tento akt viesť k ujme na právach účastníka
konania.

18. Právnu situáciu medzi účastníkom správneho konania ( žalobcom) a orgánom verejnej správy,
vytvára rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ ) zo dňa

23. novembra 2017, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie
starobného dôchodku a jeho priznanie od skoršieho dátumu. Žalovaný v pozícii odvolacieho orgánu
svojim rozhodnutím zo dňa 05. mája 2020, č. XXX . XXX XXXX X (ďalej druhostupňové
rozhodnutie) správnosť vyššie spomínaného prvostupňového rozhodnutia potvrdil. Druhostupňovérozhodnutie žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.
novembra2021,č.k.:2Sa/15/2020-75tak,žedruhostupňovérozhodnutiezrušilazaviazalžalovanéhovo
veci opätovne rozhodnúť s tým, že sa musí, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v predmetnej veci vyjadreným v rozsudku zo dňa 26. februára 2020, č.k.: 9Sk/9/2019,
vysporiadať so všetkými žalobnými námietkami žalobcu.

19. Proti rozsudku správneho súdu zo dňa 10. novembra 2021, č.k.: 2Sa/15/2020- 75 podal žalovaný
v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvodom podanej kasačnej sťažnosti bol nesúhlas

žalovaného so záverom správneho súdu o nesprávnosti vzorca použitého pre výpočet sumy dôchodku,
konkrétne o nesprávnosti úhrnu rokov doby poistenia, rozhodujúcich pre výpočet tak teoretickej sumy
dôchodku, ako ja pomernej časti v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128. Predmetný rozsudok žiadal žalovaný
zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

20. Žalovaný následne svojim rozhodnutím z 31. januára 2022, č. XXX XXX XXXX X (napadnuté

rozhodnutie) konanie o odvolaní podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 23. novembra 2017
prerušil.

21. Konajúci súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o prerušení
odvolacieho konania zo dňa 31. januára 2022, č. XXX XXX XXXX X, ktoré žalobca napadol správnou

žalobou je rozhodnutím procesným a na právnu situáciu vytvorenú rozhodnutím prvostupňového orgánu
zo dňa 23. novembra 2017, č. XXX XXX XXXX X ako aj súvisiacimi rozhodnutiami žalovaného
nemá vplyv a priamo žiadnym spôsobom nemení ani hmotnoprávne postavenie žalobcu. Jedine
vyššie spomenuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, ako aj Generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne sú rozhodnutiami, ktoré sú svojimi účinkami spôsobilé privodiť žalobcovi ako účastníkovi

administratívneho konania ujmu na jeho subjektívnych právach. Právnym dôsledkom vyplývajúcim z
napadnutého rozhodnutia je len prerušenie konania do skončenia konania o predbežnej otázke, v tomto
prípade do skončenia konania kasačného.

22. V súlade s vyššie uvedeným a vysvetlením podaným v bode 17 tohto uznesenia správny súd

uzatvára, že prvé dve pozitívne podmienky na odmietnutie správnej žaloby pre jej neprípustnosť (t.j. ide
o rozhodnutie orgánu verejnej správy procesnej povahy) sú v prejednávanej veci splnené.

23. V ďalšom kroku je potrebné, aby správny súd verifikoval to, či predmetné rozhodnutie nemohlo mať
za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania ( žalobcu).

24.Vtejtosúvislostikonajúcisúdkonštatuje,žesanestotožnilsnázoromžalobcu,žeprerušeniekonania
o odvolaní je okolnosťou, ktorá by mohla viesť k poškodeniu jeho práva na starobné zabezpečenie. Je
nepochybné, že po odstránení všetkých medzi účastníkmi sporných okolností mu bude v budúcnosti, po
ukončení kasačného konania a následnom rozhodnutí sociálnej poisťovne, dôchodok priznaný vo výške

zodpovedajúcej príslušným zákonným ustanoveniam. Tvrdenia žalobcu preto podľa názoru správneho
súdu sledujú len dosiahnutie ním želaného výsledku v podobe rozhodnutia žalovaného o zvýšení jeho
starobného dôchodku, čo v najkratšom možnom čase. Uvedené však v žiadnom prípade nemožno
spájaťsdeklarovaným poškodenímprávanastarobnézabezpečenie,keďžesamotnérozhodnutiesamo
o sebe neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť, ktorú by mal splniť a ani sa mu ním konštitutívne neodňali

žiadne práva.

25. Uvedené skutočnosti nemohli správny súd viesť k inému záveru ako takému, že žalobca všeobecnou
správnou žalobou napadol rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilým objektom súdneho prieskumu v režime
správneho súdnictva, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým žalovaný neporušil ani neohrozil

subjektívne práva žalobcu a preto správny súd jeho správnu žalobu ako neprípustnú, podľa ust. § 98
ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku odmietol.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170, písm. a/ Správneho súdneho poriadku tak,
že keďže žalobu odmietol, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu.

27. Záverom správny súd k ustanoveniu § 7 písm. e) SSP nad rámec vyššie uvedeného uvádza,
že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné,
procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotnýprocesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie
alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo
opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým

sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné
predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť
namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou
napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.