Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoE/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710213717
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1710213717.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. O., D.. XX.XX.XXXX, H. A. R. XXX/XX,
XXX XX N., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, pod sp.zn.. EX 13995/10, o vymoženie istiny
993,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k.
9Er/1071/2010-26 zo dňa 22.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Pezinok č.k. 9Er/1071/2010-26 zo dňa
22.06.2020 p o t v r d z u j e.
II. Súd n e p r i z n á v a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to s odkazom na ustanovenia § 243d ods. 2,
§ 44 ods. 1 písm. d), § 44 ods. 2, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, 2,

3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu na
vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 06.09.2010 začalo exekučné
konanie a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., pred rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp.zn. SR 05505/10 zo dňa 09.07.2020,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2010 a vykonateľnosť dňa 29.07.2010. Žiadosť o udelenie
poverenia spolu s prílohami boli doručené súdu prvej inštancie dňa 25.11.2016. Dňa 05.02.2016 doručil
súdny exekútor Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 EP s poukazom
na § 39 ods. 4 EP. Súd prvej inštancie vyhodnotil Zmluvu o úvere č. 1191501, uzatvorenú medzi
oprávneným a povinným dňa 28.06.2009 ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 OZ nakoľko
mal preukázané, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu, t.j. pri uzatváraní zmluvy oprávnený konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a teda sa považuje za dodávateľa podľa § 52 ods. 3
OZ. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy
trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu a preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom
podľa § 52 ods. 4 OZ. Súd prvej inštancie napriek tomu, že povinný v zmluve o úvere prehlásil (na
predtlačenom formulári zmluvy označil "krížikom"), že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon

"zamestnania" mal za to, že oprávnený ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle §
243f ods. 1 EP nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, na aký účel bol povinnému poskytnutýúver a navyše sa s touto skutočnosťou v doplnenom návrhu oprávnený vôbec nezaoberal a ani na
ňu nepoukázal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 26CoE/60/2019 zo dňa 07.05.2019, pričom sa stotožnil s právnym názorom v ňom vyjadreným.

V tomto prípade išlo podľa súdu prvej inštancie o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy, najmä založenie právomoci
pre určitý rozhodcovský súd podstatným spôsobom neovplyvňujú, pričom zmluvné podmienky sú
vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v druhej polovici čl. 18 (miniatúrnym písmom) je zrejmé, že bola vopred

pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého len klient - povinný vpisoval svoje iniciály, pričom
rozhodcovský súd bol vopred vybraný a stanovený oprávneným (dodávateľom), v nadväznosti na čo súd
prvej inštancie ustálil, že spotrebiteľ v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nemal reálnu možnosť sa
so zmluvnými podmienkami oboznámiť a teda ani nemal reálnu možnosť ich žiadnym spôsobom meniť
a vybrať si súd, resp. túto skutočnosť nemal súd prvej inštancie žiadnym spôsobom preukázanú. Podľa
súdu prvej inštancie takto dohodnutá rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu na všeobecnom súde, pričom túto skutočnosť súd prvej inštancie považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami nemal na
výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam
a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom uvedený v

zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, čo podľa
súdu prvej inštancie vyvoláva pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovský súd
založil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci práve na základe vyššie uvedenej rozhodcovskej
doložky, ktorú však súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože

oprávnený (dodávateľ) nepreukázal jej individuálne dojednanie so spotrebiteľom a spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v nadväznosti
na čo súd prvej inštancie ustálil záver o neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti takto dohodnutej
rozhodcovskej doložky s tým, že právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom
zmluvnom dojednaní spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže

byť spôsobilým exekučným titulom, nakoľko je materiálne nevykonateľný a bol vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý nemal zákonným spôsobom založenú právomoc, v dôsledku čoho je nulitným (neúčinným)
exekučným titulom. Rovnako možnosť voľby súdu medzi všeobecným a rozhodcovským považoval súd
prvejinštanciezaformálnu,pretožezrozhodovacejpraxepovažovalzaustálené,žežalujúcoustranouje
vždy oprávnený, ktorý si zvolil rozhodcovský súd. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie žiadosť o

udeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolvzmysle§44ods.2EP.Napodporusvojichzáverov
poukázal na rozhodnutia súdov a to NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, KS v Košiciach
sp.zn. 17CoE/271/2017 zo dňa 27.10.2017, KS v Bratislave sp.zn. 18CoE/103/2017 zo dňa 29.12.2017.

3. Súd prvej inštancie zároveň z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na zamietnutie žiadosti o

udelenie poverenia nepovažoval za potrebné rozhodnúť o doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v
zmysle § 243f ods. 1 EP zo dňa 21.01.2016.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vo vzťahu k dôvodu odvolania

predstavujúcemu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený v odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu
Exekučným poriadkom, v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to,
že exekučný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, keď
okrem ustanovenia § 44 ods. 2 EP na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený má za to, že citované
ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34

ZoRK obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje
splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný
súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu

(odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže nemôže
vyplývať z vady konania ako je oprávneným odôvodnené vyššie). Táto požiadavka materiálnej stránky
exekučného titulu podľa názoru oprávneného vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde

konajúci súd nemá možnosť inak, ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského
konania, pričom uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j.
nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci (v tejto súvislosti oprávnený v odvolaní poukázal
na Nález ÚS SR 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000). Postupom súdu prvej inštancie v tejto veci a

jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Vo
vzťahu k dôvodu odvolania predstavujúcemu námietku nesprávnych skutkových zistení oprávnený v
predmetnomodvolaníuviedol,žemázato,žesúdprvejinštanciepriposudzovanípredloženýchdôkazov
nesprávnezistilskutkovýstavveci,keďženamietaskutočnosť,žezmluvnýmistranamineboladojednaná

žiadnarozhodcovskázmluva/rozhodcovskádoložka.Oprávnenýpoukázalnato,žespovinnýmuzatvára
rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu
a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu.

Ďalej oprávnený bez ďalšieho v odvolaní uviedol, že v článku 2 tejto zmluvy (bez bližšej konkretizácie
použitého pojmu „tejto zmluvy“) je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. postupuje v súlade so ZoRK,
ako aj v zmysle svojho rokovacieho poriadku. Exekučný titul bol preto podľa názoru oprávneného vydaný

oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle ZoRK. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2,
druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa

v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Odvolateľ
ďalej namietal nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie o neprijateľnej zmluvnej podmienke
podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním zo da 19.07.2022 s tým, že nedostal žiadnu
výzvu na zaplatenie dlhu. Mal za to, že dlh bol už zaplatený. Povinný poukázal na to, že je dôchodca s
nízkym príjmom a nebude platiť za niečo, čo už zaplatil.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 01.01.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
(zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov), vydaného pred 1.januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto

zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote, nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.8. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015) na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného

predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z
hľadiskaskúmaniaplatnostirozhodcovskejdoložkyvprejednávanejprávnejvecisútakrozhodnéprávne
predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.

9. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. apríla 2017) ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.03.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou

rozhodnutia.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 06.09.2010, spísaním návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 05505/10 zo dňa 09.07.2010,
s vyznačenou právoplatnosťou dňom 26.07.2010 a vykonateľnosťou dňom 29.07.2010.

15. Záväzkový vzťah oprávneného a povinného bol založený Zmluvou úvere č. 1191501 zo dňa
28.06.2009, ktorá vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy

spotrebiteľskej.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
v zmysle § 44 ods. 2 EP oprávnený a povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je
v rozpore so zákonom. Citované ustanovenie zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované

exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov a to aj s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 a
2 ZoRK. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity
titulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt
nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak
to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M

Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).

17. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský
rozsudok, ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu.
Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným

exekučným titulom.

18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský,
na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napadnutým uznesením
súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem
na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je prejavom slobodnej vôle a zmluvnejvoľnosti spotrebiteľa. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a
je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci
POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti

s článkom 6 uvedenej smernice hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel“.

20. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012,
v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou nebránia

ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne
účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich
premietaklasickárímskaprávnazásada„vigilantibusiurascriptasunt“(právopatríbdelým).Tentoprincíp
ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný
súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo

veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1.11.2011 a ďalšie).

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k dátumu 28.06.2009, t.j. ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení, za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v citovanom znení, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.
24. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v citovanom znení, obsahuje príkladmý výpočet
neprijateľných podmienok a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v citovanom znení neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Odvolací súd s poukazom na svoje doterajšie rozhodnutia vo veciach identického oprávneného,
od ktorých nemá dôvod sa odkloniť je toho názoru, že odvolacie námietky oprávneného vytýkajúce
súdu prvej inštancie nemožnosť preskúmania rozhodcovskej zmluvy a nesprávnosť záveru o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

26. V zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý poukazuje aj na povinnosť spotrebiteľa
podrobiť sa v určitých prípadoch výlučne len rozhodcovskému konaniu, odvolací súd nad rámec
odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie uvádza, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
avšak formulácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu

právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle
dodávateľa v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných
strán. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, abyju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).

27. Rozhodcovská zmluva zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu
ochrany práva, na prejednanie sporu medzi účastníkmi.

28. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v

právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve, ako aj o nedostatku jej individuálneho
dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na jej základe nesporne sledovalo
zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami
spotrebiteľa.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom, ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie

je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých
finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a
poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom
dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského
súdu, t.j. či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle

spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu
a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.

30. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri
rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a

povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu, resp. rozhodcovskej zmluvy
alebo doložky so zákonom predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv
(vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím
zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným
obmedzením práva silnejšieho.

31. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu
existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v

rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16).

32. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom
zmluvnom charaktere rozhodcovskej zmluvy je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené,

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako
vo výroku vecne správne.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy

konania nevznikli (neplatil žiadne súdne poplatky, ani nebol zastúpený advokátom), súd povinnému
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania

nepriznáva).

36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447
písm. d/, e/ CSP).