Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Csp/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201343
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3123201343.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so

sídlomvBratislave,Mýtna48,IČO:35831154,právnezastúpenéhoJUDr.JánomŠoltésom,advokátom
so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. E. XXX/XX, o zaplatenie 607,67 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (VÚB, a. s.) sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 607,67
eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 21.01.2023 do zaplatenia. Uviedol, že medzi Všeobecnou
úverovou bankou a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 12.08.2004 uzatvorená

zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty F., A., na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 2248085. Žalovanému bol poskytnutý úver
s dohodnutým úrokom vo výške 21,24 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 600,00 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú
splátku vo výške 20,00 eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č.483/2001 Z. z. o bankách v znení
neskorších predpisov banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa
na účely toho zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle

zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných
zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať
vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po
skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky
("výpis z bankovej knihy") o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis
všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním
poskytnutéhoúverovéhorámca,výškupovinnejsplátky,účet,vprospechktoréhomábyťpovinnásplátka

uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému
v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska.
Klientautomatickypotvrdzujeinformáciuoobratoch,akdo15dníododňavystavenianedoručísprávcovi
písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do
dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok
na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním
karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny

deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi
vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku
kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti
deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy ajeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením
na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06.01.2023 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom
ku dňu 31.12.2022 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a

štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu
vo výške 607,67 eur.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalobca predložil listinné dôkazy, žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty, časť obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a výpis z Quatro Šikovnej karty.

4. Podľa predložených listinných dôkazov právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa
12.08.2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu. Žalovanému bol poskytnutý úverový rámec 15 000,- Sk
s mesačnými splátkami 500,- Sk, dohodnutá výška úrokov sa v zmluve nenachádza. V obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, čl. IV bodu 2 a 4, bolo uvedené,
že banka má právo zaťažiť daný kartový účet poplatkami a úrokmi spojenými so správou, vydaním a

používaním kreditnej karty, čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, platbami poistného
a úhradami záväzkov klienta voči správcovi. Štandardná, sankčná a vkladová úroková sadzba je
pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle zásad Úrokovej politiky VÚB a. s. a je zverejnená
na výveskách v obchodných priestoroch. Výšku úrokovej sadzby je banka oprávnená jednostranne
meniť. Podľa výpisu z karty bol za zúčtovacie obdobie od 01.09.2004 do 31.12.2008 konečný stav

debetných transakcií 37 512,23 Sk a kreditných transakcií 27 076,00 Sk, rozdiel bol mínus 10 436,23
Sk (346,42 eur). Úverový limit bol uvedený 600,00 eur. Podľa výpisu z karty bol za zúčtovacie obdobie
od 01.01.2009 do 31.12.2022 konečný stav debetných transakcií 2 350,38 eur a kreditných transakcií
2 089,12 eur, rozdiel bol mínus 261,26 eur, ktorá suma spolu s predchádzajúcim debetom 346,42 eur
je predmetom sporu (607,67 eur). Úverový limit bol uvedený 600,00 eur, štandardná splátka 20,00 eur.

Posledný krát žalovaný čerpal úver 14.11.2017 (600,00 eur), posledné úhrady zo strany žalovaného boli
10.10.2019 dve úhrady 40,00 a 20,00 eur. Od 29.02.2020 boli debetné transakcie výhradne základné
a sankčné úroky. Posledný poplatok za správu kartového účtu bol uplatnený 30.04.2019. V priebehu
konania obchodná spoločnosť VÚB, a. s. (pôvodný žalobca) postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou
zo dňa 17.03.2023 spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o. .

5. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
7. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku
právneho vzťahu, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa § 2 písm. a/, b/ , § 4 ods. 1, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v
znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.11. Podľa § 4 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,

spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. Prostredníctvom aktivovanej kreditnej karty právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na
jeho požiadanie peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
zvýšené o dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o
úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi stranami je teda vzťahom
zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny

obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
13. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Posudzovaný právny
vzťah túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o pôžičke bola vyhotovená ako formulár s odkazom
na Obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre

veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy
vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v čase uzavretia zmluvy nekonal v
súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická
osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.
Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi veriteľom ako dodávateľom a žalovaným
ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie
citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že bola uzavretá zmluva o úvere, ktorú svojou

povahou a charakterom zmluvných strán možno považovať za spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za to, že
išlo o platnú zmluvu, aj keď neobsahovala náležitosti, predpokladané zákonom, nakoľko úverový rámec
bolžalovanémuposkytnutýaúveržalovanýajčerpal.Tiežjepotrebnékonštatovať,ževsamotnejzmluve
nie je uvedená konkrétna úroková sadzba a táto nie je presne uvedená ani v obchodných podmienkach,
kde je uvedená ako pohyblivá s odkazom na vývesky v priestoroch banky.

15. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či uplatnený nárok nie je premlčaný.
16. Zákonom č. 343/2018 Z. z. zo dňa 27.11.2018 sa menil Občiansky zákonník tak, že sa vložil za
§ 54 nový § 54a, ktorý znie: "Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho
platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len

na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel". Za účelom zachovania právnej istoty
účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov (teda nielen dlžníka, ale aj veriteľa) uvedená novela
zákona stanovila aj prechodné ustanovenie - § 879v - upravujúce podrobnosti stretu časovo rozdielnych
predpisov a toto prechodné ustanovenie účinné od 05.12.2018 jednoznačne upravuje prípady, ak
konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo začaté pred

účinnosťou tohto zákona, tak sa dokončí podľa doterajších predpisov. Keďže v prejednávanej veci bola
žalobanasúdpodanádňa28.02.2023,pričomideospotrebiteľskýspor,bolopovinnosťousúduuvedené
ustanovenie v konaní aplikovať, ex offo posúdiť otázku premlčania uplatneného nároku. Základným
cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľskýchzmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s
prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v
dôsledkučohobymohlabyťoslabenájehopozícia(napr.nebudeuždisponovaťdôkazmi).Právoplynúce

zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho
záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať
proti vôli povinného subjektu (dlžníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa
v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr

do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (OZ), ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník

povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len
splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe
rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z
nichtrojročnápremlčaciadobaplyniesamostatne.Splatnosťjednotlivýchsplátokneovplyvňujesplatnosť
celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá OZ viaže na jednotlivé splátky a nie na celý

dlh. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9
v spojení s § 565 OZ vyvolať jednostranným právnym úkonom. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa
bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní
zaplatenie celej pohľadávky naraz.
19. V ustanovení § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne, je

počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia
dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky (§103 OZ), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Preto

premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale
na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.
20. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky
sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní
zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína

plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej
splatnosti dlhu došlo.
21. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa
neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata
výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva

veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka
so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na
jednorazové zaplatenej celej pohľadávky naraz.
22. V danej veci žalobca súdu predložil len akceptovanú žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty

a súbor výpisov z kreditnej platobnej karty za obdobie od 01.09.2004 do 31.12.2022. Či došlo k
situácii, umožňujúcej zosplatniť zostatok dlhu pre neplatenie dohodnutých splátok, súd nemohol posúdiť,
nakoľko k tomu žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Premlčacia doba v zmysle vyššie citovaných
ustanovení tak začala plynúť od splatnosti jednotlivých splátok, k čomu je potrebné dodať, že splatnosť
splátky konkrétnym dňom v mesiaci nebola uvedená v zmluve. Posledný poplatok za správu kartového

účtu bol uplatnený 30.04.2019, ak to znamená, že došlo k spoplatneniu zostatku dlhu v tomto období,
bolo by to pre splátku, splatnú pred týmto dátumom a uplatnená pohľadávka by bola premlčaná, pretože
žaloba bola podaná 28.02.2020. Toto pre nedostatok tvrdení a predložených dôkazov zo strany žalobcu
nebolo možné konštatovať. Žalobca sa teda mohol domáhať nepremlčaných splátok za obdobie od28.02.2020 do podania žaloby, takýmto spôsobom si svoj nárok neuplatnil. Uplatnený nárok je rozdielom
debetných a kreditných transakcií za obdobie už od 01.09.2004, pričom súčasťou debetných transakcií
už od tohto dátumu je aj úrok z dlžnej čiastky, a to aj napriek tomu, že výška úroku v zmluve z roka 2004

uvedená nebola. Od 29.02.2020 sú na účte výlučne debetné transakcie, a to sankčné a základné úroky.
Pretože od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, žaloba nebola dôvodná ani v nepremlčanej časti, teda debetných transakcií
od 28.02.2020.
23. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o

bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Zákon stranám ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
sú záležitosťou žalovaného.

24. Súd mal za to, že žalobca neuniesol celkom tak bremeno tvrdenia ako bremeno dôkazné. Súd môže
rozhodovať len na základe tvrdených a preukázaných skutočností, prípade nespochybnených, to ale
v tomto prípade nebolo možné. Súd nemá vyšetrovaciu povinnosť a nemôže rozhodovať na základe
domnienok. Ak došlo k spoplatneniu zákonným spôsobom, resp. bola dohodnutá výška úrokov aspoň
v nejakej fáze poskytovania úverového rámca, mohol súd rozhodnúť inak, na základe tvrdení žalobcu

a predložených dôkazov ale súd žalobu zamietol, v časti pre premlčanie uplatneného nároku a v časti
pre jeho nedôvodnosť.
25. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa týchto ustanovení by

patrila náhrada trov konania žalovanému, tento si ale žiadne trovy neuplatnil, preto mu ich náhrada
nebola priznaná.
26. Vo veci ide o nárok zo zmluvy, ktorá má spotrebiteľský charakter. Ide zároveň o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000,00 eur. Vzhľadom k tomu súd s použitím § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku

(CSP) vo veci nenariadil pojednávanie, rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.