Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203740
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4123203740.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: R. R., nar. XX. XX. XXXX, X. U. XX/
XXX, U., zastúpeného JUDr. Jozefom Kóšom, advokátom, Mostná 29, Nitra, proti žalovanému: ČSOB
Leasing, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 869 970, v konaní o návrhu

žalobcu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra č. k. 16C/39/2023-40 zo dňa 26. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie) na základe návrhu žalobcu vyššie označeným
uznesením (I. výrok) zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č.

k. 12C/112/2018-38 zo dňa 17. 10. 2018 (zriadené v prospech žalobcu v uvedenom konaní za účelom
zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému v uvedenom konaní zo zmenky vystavenej dňa 07. 06.
2013 na zmenkovú sumu 47.694,39 eur vrátane príslušenstva uplatnenej v súdnom konaní vedenom na
OkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.25CbZm/11/2018),atoknehnuteľnostiamvovlastníctvežalovaného:
- byt č. 7, výška spoluvlastníckeho podielu 1/1, 3.p., vchod: č.o. 52, v obytnom dome č.o. XX so
súpisným číslom XX, postavenom na pozemku - parcele registra „C“ č. XXXX o výmere 303 m2, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorý sa nachádza v katastrálnom území U., obec Nitra, okres
Nitra a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku (parcele registra „C“ č. XXXX o výmere 303 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. U., obec Nitra) vo výške 903/14939,
- byt č. 8, výška spoluvlastníckeho podielu 1/1, 3.p., vchod: č.o. 52, v obytnom dome č.o.XX so
súpisným číslom XX, postavenom na pozemku - parcele registra „C“ č. XXXX o výmere 303 m2, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorý sa nachádza v katastrálnom území U., obec Nitra, okres
Nitra a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku (parcele registra „C“ č. XXXX o výmere 303 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. U., obec Nitra) vo výške 1686/14939, zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., obec Nitra, okres Nitra, vedený Okresným úradom
Nitra.

ZároveňsúdprvejinštancievII.výrokupriznalžalobcoviprotižalovanémunároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti predmetného
rozsudku (správne malo byť rozhodnutia alebo uznesenia) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.2. Vyššie uvedené uznesenie zo dňa 26. 06. 2023 súd prvej inštancie odôvodnil odkazom na ust. § 334,
§ 339, § 343 ods. 1, 2 a § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

Uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným dňa 03. 05. 2023 domáhal zrušenia zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené a zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania. Návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že na základe uznesenia
Okresného súdu Nitra č. k. 12C/112/2018-38 v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. 25Cb/Zm/11/2018 súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k
vyššie označeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného - ČSOB Leasing, a.s., a to za účelom
zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalobcovi zo zmenky vystavenej dňa 07. 06. 2013 na zmenkovú
sumu vrátane príslušenstva uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 25Cb/Zm/11/2018. Konanie vedené na Okresnom súde Trnava bolo právoplatne skončené
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. 31CoZm/3/2020 zo dňa 01. 03. 2022 v spojení s rozhodnutím

Okresného súdu Trnava č. k. 25CbZm/11/2018 zo dňa 24. 02. 2020 a rozhodnutím Okresného súdu
Trnava č. k. 25CbZm/11/2018 zo dňa 11. 02. 2020 tak, že súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných
na zaplatenie žalovanej sumy vyplývajúcej zo zmenky vystavenej dňa 07. 06. 2013 na zmenkovú sumu
vrátane príslušenstva. Pohľadávka ČSOB Leasing, a. s. bola na základe vyššie uvedených rozhodnutí
vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade JUDr. Vojtecha Markoviča PhD.

Súdny exekútor vydaním upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 31. 03. 2023 v zmysle ust. §
61o ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu vedenú voči žalobcovi ukončil a zároveň v súlade s ust.
§ 61o ods. 2 Exekučného poriadku oznámil, že v konaní bola vymožená pohľadávka oprávneného
(žalovaného) vo výške 69.602,01 eur, trovy oprávneného vo výške 1.954,97 eur a trovy exekútora vo
výške 17.245,80 eur. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka oprávneného zo zmenky vystavenej dňa

07.06.2013vrátanepríslušenstva,vdôsledkuktorejbolovydanépredmetnézabezpečovacieopatrenia,
bola v celom rozsahu vymožená.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že celá pohľadávka zo zmenky bola vymožená. Uviedol, že
zabezpečovacie opatrenie zabezpečuje i príslušenstvo pohľadávky, ku ktorému okrem zmenkového

úroku patria aj trovy súdneho konania. Nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
bol žalovanému súdom priznaný, ale doteraz nebolo rozhodnuté o jeho výške, a teda obava z ohrozenia
výkonu práva pretrváva aj vo vzťahu k tejto časti pohľadávky, ktorá doteraz nebola ani sčasti vymožená/
uspokojená. Navrhol, aby súd návrh žalobcu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia o zrušení zabezpečovacieho opatrenia
uviedol, že z obsahu návrhu žalobcu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z doložených
listinných dôkazov mal za preukázané, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie
nariadené, nakoľko pohľadávka žalobcu, ktorej splnenie bolo zabezpečené zriadením záložného práva
k nehnuteľnosti žalovaného, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalobcovi zo zmenky

vystavenej dňa 07. 06. 2023 bola v rámci exekučného konania vymožená v celom rozsahu vrátane trov
oprávneného a trov súdneho exekútora, a tak odpadol dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie
nariadené. K argumentu žalovaného ohľadne nesúhlasu s návrhom na zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožňuje s jediným argumentom žalovaného týkajúcim
sa nevymoženia trov súdneho konania, pretože trovy súdneho konania nespadajú pod príslušenstvo

pohľadávky vo vzťahu k predmetu zabezpečovacieho opatrenia. Trovy konania nie sú istinou, ani
príslušenstvom k žalobe. V danom prípade nemožno aplikovať na trovy súdneho konania ust. § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V prípade náhrady trov súdneho konania ide
o samostatný nárok, ktorý nemožno subsumovať pod ust. § 121 ods. Občianskeho zákonníka. V súlade

s uvedeným mal súd prvej inštancie za to, že podmienky na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia v
zmysle ust. § 334 CSP sú splnené, nakoľko bol žalobcom podaný návrh na jeho zrušenie a odpadli
dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP

tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100
%, pretože žalobca mal vo veci mal plný úspech.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby ho odvolací
súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, návrh na zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietne. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vrátane trov

právneho zastupovania v rozsahu 100 %.

Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V celom

rozsahu nesúhlasil so závermi a právnym hodnotením súdu prvej inštancie a jeho postup pri
posudzovaní právnej veci považoval za nesprávny, pretože do príslušenstva pohľadávky zabezpečenej
predmetným sudcovským záložným právom jednoznačne patria trovy súdneho konania (zaplatený
súdny poplatok + trovy právneho zastupovania), ktoré doposiaľ neboli vymožené, ani inak uspokojené,
a tým pádom neplatí, že došlo k vymoženiu celej zabezpečenej pohľadávky. Dôvody, pre ktoré bolo
zabezpečovacie opatrenie zriadené, preto naďalej trvajú a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu

rozhodnutiu. Názor žalovaného je podporený odbornou literatúrou ako aj judikatúrou. Veľký komentár
Občianskeho zákonníka I. diel, autor Imrich Fekete, vydavateľstvo Eurokódex 2011 k výkladu ust.
§ 121 ods.3 Občianskeho zákonníka uvádza „Príslušenstvom pohľadávky sú napokon aj náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vrátane nákladov súdneho konania. Nárok na náhradu nákladov
súdneho konania sa považuje za príslušenstvo pohľadávky, ak je pohľadávka uplatnená na súde (za

také uplatnenie možno nepochybne považovať i vymáhanie pohľadávky prostredníctvom exekúcie) ...
Náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktorými sú nepochybne i trovy súdneho konania, v ktorom
bola pohľadávka uplatnená, sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky...“. Uvedený názor
žalovaného podporuje aj rozhodnutie - uznesenie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 5406/2007 z 25. 08. 2008,
podľa ktorého, ak je pohľadávka uplatnená na súde (za takéto uplatnenie potom možno považovať tiež

vymáhanie pohľadávky exekúciou), považuje sa nárok na náhradu trov konania za jej príslušenstvo.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní
zo dňa 20. 07. 2023. Uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým dospel v
odvolaním napadnutom uznesení súd prvej inštancie. Exekučné konanie vedené voči žalobcovi ohľadne

pohľadávky, ktorá bola zabezpečená predmetným zabezpečovacím opatrením bolo ukončené, nakoľko
žalobca uhradil v exekučnom konaní vymáhanú sumu v plnom rozsahu, o čom predložil vo svojom
návrhu aj listinné dôkazy. Je teda nesporné, že aktuálne nemôže existovať obava, ktorú predpokladá
ust. § 343 ods. 1 CSP ako podmienku pre nariadenie a trvanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca
sám splnil v exekučnom konaní vymáhaný nárok v celom vymáhanom rozsahu, a preto ani hypoteticky

nemôže existovať obava, že by bola budúca exekúcia voči nemu ohrozená. Nie je preto naplnený ani
základný predpoklad na zriadenie, resp. trvanie predmetného zabezpečovacieho opatrenia.

Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného ohľadne trov konania ako „príslušenstva
pohľadávky“. Poukázal na to, že pohľadávka titulom trov konania je špecifickým druhom pohľadávky,

ktorej existencia vzniká až keď o nej súd právoplatne rozhodne. Do tejto doby preto nemôže byť
príslušenstvom pohľadávky, nakoľko ešte neexistuje. Uvedený právny názor žalobcu je podporený aj
aktuálnym nálezom Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. V. ÚS 183/2020 zo dňa 09. 03. 2021.
Žalovanýdorozhodovaniasúduonávrhužalobcunepreukázal,žebysúdprávoplatnerozhodolotrovách
konania, a že by tieto žiadal a domáhal sa ich od žalobcu uhradiť, a preto je jeho právna argumentácia

nesprávna, neaplikovateľná na prejednávanú právnu vec. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol,
aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v

znení neskorších predpisov - ďalej len CSP) zistil, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné, oprávnenou stranou - žalovaným, v neprospech ktorého
bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 2, § 357 ods. 2 písm. e/, § 359, §
362 ods. 1 CSP) a konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom
stanovené odvolacie dôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 písm. h/, d/, f/ CSP). Následne odvolací súd,

viazaný rozsahom podaného odvolania žalovaného, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie
zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, ženapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 26. 06. 2023 je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b/ a ust. § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením.

7. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 339 CSP, o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 343 ods. 1, 2 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká

zápisom do príslušného registra.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d/ nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 02. 05. 2023 bol Okresnému súdu Nitra ako súdu

prvej inštancie doručený návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia zabezpečovacieho opatrenia
nariadeného uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 12C/112/2018-38 (ktoré sa v súdnom spise
nenachádza), tvrdiac, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené a zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 03. 06. 2023 a nesúhlasil s tým,
že celá jeho pohľadávka zo zmenky bola vymožená, nakoľko zabezpečovacie opatrenie zabezpečovalo

aj príslušenstvo pohľadávky, ku ktorému okrem zmenkového úroku patria podľa ust. § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka aj trovy súdneho konania, pričom nárok na ich náhradu mu bol právoplatne
priznaný v celom rozsahu, ale doteraz nebolo rozhodnuté o jeho výške, a teda naďalej trvá obava
ohrozenia výkonu práva aj vo vzťahu k tejto časti pohľadávky, ktorá nebola doteraz ani sčasti vymožená,
resp. uspokojená. Dňa 26. 06. 2023 vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol

tak, ako je uvedené v 1. bode tohto uznesenia, teda zrušil zabezpečovacie opatrenie, nakoľko bol toho
názoru, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi zánikom (ust. § 333 CSP) a zrušením (ust. § 334 CSP)
neodkladného opatrenia, pričom tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie

(ust. § 344 CSP). K zániku zabezpečovacieho opatrenia dochádza v dôsledku objektívnej skutočnosti
(uplynutie času, v prípade, ak bolo limitované konkrétnym časovým okamihom), kým k jeho zrušeniu
dochádza na základe individuálneho aktu, ktorým je rozhodnutie súdu. K zrušeniu zabezpečovacieho
opatrenia teda môže prísť s poukazom na ust. § 334 CSP v spojení s ust. § 344 CSP na návrh,ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Z uvedeného je zrejmé, že
subjekt, v neprospech ktorého bolo zabezpečovacieho opatrenie nariadené (v konkrétnej veci žalobca,
ktorý musel strpieť zriadenie záložného práva na svojich nehnuteľnostiach), môže okrem podania

odvolania proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, podať aj návrh na jeho zrušenie. V
predmetnej veci žalobca takto i postupoval tvrdiac, že v exekučnom konaní bola vymožená pohľadávka
oprávneného (žalovaného v tomto súdnom konaní) v sume 69.602,01 eur, trovy oprávneného v sume
1.954,97 eur a trovy exekútora v sume 17.245,80 eur, a teda pohľadávka oprávneného zo zmenky
vystavenej dňa 07. 06. 2013 vrátane príslušenstva bola v celom rozsahu vymožená, čo podľa neho

znamenalo, že odpadli dôvody ohrozenia exekúcie, resp. odpadli dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie
opatrenie nariadené.

Súd prvej inštancie sa stotožnil s týmto tvrdením žalobcu, pričom bol toho názoru, že v predmetnej
veci sú splnené podmienky na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko trovy súdneho konania
nespadajúpodpríslušenstvopohľadávkyvovzťahukpredmetuzabezpečovaciehoopatreniaanemožno

na ne aplikovať ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

10. Uvedený právny názor súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za správny. Z ust. § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka vyplýva, že za príslušenstvo pohľadávky sa okrem úrokov, úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania považujú aj náklady spojené s jej uplatnením. Náklady spojené s uplatnením

pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom
štádiu, ale i štádiu súdnom, t. j. v štádiu z časového hľadiska ohraničenom začiatkom súdneho konania
a právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z ust. § 251 CSP možno vyvodiť, že trovami
konania sú len také preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní

pred súdom možno považovať len také, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva a z časového hľadiska vznikli v konaní, t. j. časový interval je striktne ohraničený začatím konania
a právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného dôvodu sa napríklad v súvislosti
s trovami právneho zastúpenia za účelné považujú len tie náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade
s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na závery Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení v konaní
pod sp. zn. 3 ECdo 278/2013 zo dňa 06. 03. 2014 konštatoval, že za náklady spojené s uplatnením
pohľadávky sa v súdnej praxi (viď obdobne R 12/1991) a tiež právnej teórii (viď Jaromír Svoboda a
kol., Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, Eurounion, 2005, str. 172) považujú aj trovy
súdneho konania, pokiaľ boli priznané rozhodnutím súdu. Trovy súdneho konania možno považovať za

príslušenstvo pohľadávky (t. j. za náklady spojené s jej uplatnením), avšak za podmienky, že ich náhrada
bola rozhodnutím súdu právoplatne priznaná (prisúdená).

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 06. 2023 uviedol, že nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania mu už bol právoplatne priznaný v celom rozsahu. Súd prvej inštancie vo svojom

odvolaním napadnutom uznesení rovnako uviedol, že súdne konanie na Okresnom súde Trnava bolo
právoplatne skončené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp. zn. 31CoZm/3/2020
zo dňa 01. 03. 2022 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 25CbZm/11/2018
zo dňa 24. 02. 2020 a rozhodnutím pod sp. zn. 25CbZm/11/2018 zo dňa 11. 02. 2020 tak, že súd
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy vyplývajúcej zo zmenky vystavenej

dňa 07. 06. 2013 na zmenkovú sumu vrátane príslušenstva. Tieto rozhodnutia sa však v súdnom
spise nenachádzajú (rovnako sa v ňom nenachádza ani uznesenie o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia). Súd prvej inštancie, vzhľadom na svoj nesprávny právny názor, ktorý spočíval v tom, že
trovy súdneho konania nie sú príslušenstvom pohľadávky a nemožno ich subsumovať pod ust. § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp. že pohľadávka žalovaného bola vymožená v exekučnom konaní

v celom rozsahu, zrejme nepovažoval za potrebné obstarať si tieto rozhodnutia s vyznačenou doložkou
právoplatnosti. Rovnako tak nemohol posúdiť ani rozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia
(keďže sa nenachádza v súdnom spise a teda ho súd prvej inštancie nemal pri svojom rozhodovaní k
dispozícii) v tom zmysle, či sa toto vzťahuje i na príslušenstvo v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, teda i na náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky (trov súdneho konania, ak

už bolo rozhodnuté o nároku na ich náhradu, ako to tvrdil žalovaný). V prípade, ak zabezpečovacie
opatrenie bolo vydané na zabezpečenie pohľadávky žalovaného aj s príslušenstvom, ktoré predstavuje
i nárok na náhradu trov konania, o ktorom už bolo rozhodnuté, ale trovy konania neboli ešte uhradené,
podľa názoru odvolacieho súdu nemohol odpadnúť dôvod na trvanie zabezpečovacieho opatrenia.11. Nevykonanie dokazovania spočívajúceho v obstaraní vyššie označených právoplatných rozhodnutí,
neoboznámení sa s ich obsahom a nevyhodnotení ich vplyvu na konanie v predmetnej veci bolo

dôsledkomnesprávnehoprávnehoposúdeniazostranysúduprvejinštancie,ktorýspočívalvnesprávnej
interpretácii ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a následne potom i nesprávnej interpretácii ust.
334 CSP. Uvedené v predmetnej veci znamená, že súd prvej inštancie pochybil pri právnom posúdení
predmetnej veci pri interpretácii uvedených zákonných ustanovení a z toho dôvodu i nedostatočne zistil
skutkový stav, pričom takéto pochybenie by nemal naprávať odvolací súd ako súd vyššej inštancie.

Dôsledkomnesprávnehoprávnehoposúdeniabolvpredmetnejvecinedostatočnezistenýskutkovýstav,
čo bolo dôvodom na to, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a bude
postupovať vo vyššie naznačenom smere. Uvedené znamená, že po obstaraní vyššie označených

súdnych rozhodnutí s vyznačenou doložkou právoplatnosti, posúdi ich vplyv na konanie v predmetnej
veci vrátane toho, či sa nariadené zabezpečovacie opatrenie vzťahuje i na príslušenstvo pohľadávky
žalovaného, ktorým sú podľa ust. 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s uplatnením
pohľadávky (trovy súdneho konania vrátane súdneho poplatku za predpokladu, že o nich bolo
právoplatne rozhodnuté). V kladnom prípade posúdi, či skutočne došlo k splneniu povinnosti žalobcu

v zmysle právoplatných rozhodnutí. Pokiaľ nedošlo k splneniu povinnosti zo strany žalobcu v plnom
rozsahu,neboldôvodnazrušeniezabezpečovaciehoopatrenia.Uzneseniuozrušenízabezpečovacieho
opatrenia podľa ust. § 334 CSP nevyhnutne musí predchádzať posúdenie toho, či skutočne došlo k
odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo nariadené.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v novom
rozhodnutí o veci.

14. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)