Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/162/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118208077
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7118208077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
C., B. D. E., F., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3
proti žalovaným: 1. A. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., A. XX, zastúpenej Mgr. Tomášom Bašticom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingova 56, 2. H. I. F., nar. X.XX.XXXX, bytom XXXX J. K., D.
E., F., 3. L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. M. X, XXXX N., O., o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C/22/2018-684 z19.5.2022 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Priznáva žalovanej v 1. rade proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 2. a 3. rade žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej v 1. rade priznal proti žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovaným v 2. a 3. rade proti žalobkyni nárok na náhradu

trov konania nepriznal.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovaným určenia, že nehnuteľnosti registrované
v katastri nehnuteľností Okresným úradom Košice-okolie, katastrálnym odborom, ktoré sú vedené na:
- LV č. XXXX katastrálne územie N., parcela reg. E: parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 3420 m2 pod por. č. X a 13 LV po XX/XXXX-XXXXX vedené na meno F. F. a žalovanej v 1. rade,
- LV č. XXXX katastrálne územie N., parcela reg. C: parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 6019 m2

vo výlučnom vlastníctve F. F. 1/1,
- LV č. XXXX katastrálne územie N., parcela reg. C: parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 6019 m2
vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade,
- LV č. XXXX katastrálne územie N., parcela reg. E: parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 10823 m2,
parc. č. XXX orná pôda o výmere 87390 m2, pod por. č. 1 a 2 LV po 1/2-ici z celku vo vlastníctve F.
F. a žalovanej v 1. rade,
nehnuteľnosť registrovaná v katastri nehnuteľností Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, vedená na:

- LV č. XXXX katastrálne územie I., parcela reg. E: parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 6791 m2, pod
por. č. X, X LV po 231/6880-inách z celku vedené na F. F. a žalovanú v 1. rade,
nehnuteľnosti registrované v katastri nehnuteľností Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor:- LV č. XXX katastrálne územie F. N. parcely reg. E: parc. č. XXX orná pôda o výmere 33572 m2, parc.
č. XXX vodné plochy o výmere 536 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 20217 m2, parc. č. XXX trvalé
trávne porasty o výmere 5717 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 10678 m2, pod por. č. X a X LV

po 1/6-ine z celku vedené na F. F. a žalovanú v 1. rade,
- LV č. XXXX katastrálne územie F. N. parcely reg. E: parc. č. XXX orná pôda o výmere 52 m2, parc. č.
XXX/X orná pôda o výmere 3757 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 19 m2, pod por. č. X a X LV
po 1/6-ine z celku vedené v podielovom spoluvlastníctve F. F. a žalovanej v 1. rade,
nehnuteľnosti registrované v katastri nehnuteľností Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor,

ktoré sú vedené na:
- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcely reg. E: parc. č. XX/X záhrady o výmere 150 m2, parc. č. XX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 149860 m2, parc.
č. XXX/X orná pôda o výmere 2274 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 2983 m2, parc.
č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 809 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 28258 m2, parc.
č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 10546 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 56999 m2, parc.

č. XXX/X orná pôda o výmere 76195 m2, pod por. č. X a X LV po 1/6-ine z celku vedené na F. F. a
žalovanú v 1. rade,
- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcely reg. E: parc. č. XXX orná pôda o výmere 18171 m2, parc.
č. XXX orná pôda o výmere 99499 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 78490 m2, pod por. č. X a X
LV po 1/6-ine z celku vedené na F. F. a žalovanú v 1. rade,

- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcely reg. E: parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 18487
m2, pod P. Q. XX E. X/XXX-XX K. P. P. Q. XX o veľkosti X/XX-XXX vo vlastníctve žalovanej v 1. rade
a pod por. č. XX X/XX-ina vo vlastníctve F. F.,
- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcela reg. E: parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 5023
m2, pod P. Q. XX R. E. X/XXX-XX K. P. P. Q. XX o veľkosti X/XX-XX vo vlastníctve žalovanej v 1. rade,

pod por. č. XX o veľkosti X/XX-XX vo vlastníctve F. F.,
- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcely reg. E: parc. č. XX/X záhrady o výmere 3320 m2, parc. č. XX/
X zastavaná plocha o výmere 205 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 261 m2, parc. č. XXX/XXX
orná pôda o výmere 4 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 628 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda
o výmere 333 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 8521 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty

o výmere 191 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 51493 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne
porasty o výmere 84 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 13070 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o
výmere 250 m2, pod por. č. X a X LV po 1/6-ine z celku vedené v prospech F. F. a žalovanej v 1. rade,
- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcely reg. C: parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 125 m2, parc.
reg. E: č. XXX/X orná pôda o výmere 183133 m2, pod por. č. X a X LV po 1/2-ici z celku v spoluvlastníctve

F. F. a žalovanej v 1. rade,
- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcely reg. E: parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 10823 m2,
parc. č. XXX orná pôda o výmere 87390 m2, pod por. č. 1 a 2 LV po 1/2-ici z celku v spoluvlastníctve
F. F. a žalovanej v 1. rade,
- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcely reg. E: parc. č. XXX orná pôda o výmere 6755 m2, parc. č.

XXX orná pôda o výmere 1815 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6793 m2, pod por. č. X a X LV po
1/6-ine z celku vedené vo vlastníctve F. F. a žalovanej v 1. rade,
- LV č. XXXX katastrálne územie E. parcely reg. C: parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 2234
m2, pod por. č. XX a XX LV po 1/2-ici z celku vedené vo vlastníctve F. F. a žalovanej v 1. rade,
-LVč.XXXXXkatastrálneúzemieKošice-Terasaakoparc.č.XXXX/XXovýmere3385m2,vovýlučnom

vlastníctve F. F.,
- LV č. XXXXX katastrálne územie Košice - Terasa ako parcela reg. C: parc. č. XXXX/XX o výmere 1390
m2, vo výlučnom vlastníctve F. F.,
patria do pozostalosti po B. F., S. F., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XX, F.,
a to s poukazom na to, že so žalovanými v 1. a 2. rade sú neopomenuteľnými zákonnými dedičkami

po B. F. a žalovaná v 3. rade je vnučkou po jeho synovi B., pričom tvrdila, že nemohla nadobudnúť
celé svoje dedičstvo po otcovi, keďže jeho významná časť nebola predmetom dedičského konania.
Vzal do úvahy obranu žalovanej v 1. rade, ktorá uviedla, že dedičstvo po poručiteľovi bolo prejednané
v konaní na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. D 293/93, keď v žalobe špecifikované nehnuteľnosti
neboli predmetom dedičstva, keďže poručiteľ v čase svojej smrti nebol ich vlastníkom, keď súčasťou

žaloby podľa nej neboli dôkazy spôsobilé preukázať pravdivosť skutočností uvedených v žalobnom
návrhu. Vzal do úvahy podstatnú argumentáciu žalobkyne prednesenú v priebehu konania, podľa ktorej
celé dedičstvo po poručiteľovi B. F. – nehnuteľný majetok prevzali do výlučného alebo podielového
spoluvlastníctva žalovaná v 1. rade a teraz už neb. F. F. a to bez ohľadu na poručiteľov závet a dedičskénástupníctvo po ňom, o ktorých skutočnostiach žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť, nakoľko finančné
náhrady na jej úkor nadobúdala žalovaná v 1. rade a veľký rozsah nehnuteľností bol reštituovaný od
Slovenského pozemkového fondu, kde ako oprávnené osoby vystupovali len žalovaná v 1. rade a F.

F.. Poukázal na to, že podľa žalovaných v 2. a 3. rade nehnuteľnosti pôvodne vlastnené B. F., o ktoré
žiadal v reštitúciách, skutočne patria do pozostalosti po ňom. Citoval § 132, § 137, § 149 a § 150
ods. 1, 2 CSP a ďalej § 123, § 124, § 126 ods. 1 a § 460 Občianskeho zákonníka. V prvom rade
skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a mal za to, že určovacia žaloba je
prípustná pri spornosti práv a vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností a ak sú

žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti, má žalobkyňa naliehavý
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Zaoberal sa aj splnením podmienky účasti všetkých
subjektov právneho vzťahu v spore podľa § 77 CSP a z dedičského rozhodnutia po neb. B. F. mu
vyplynulo,žededičmiboližalovanév1.až3.radeažalobkyňa.Nebolosporné,ževžalobešpecifikované
nehnuteľnosti neboli predmetom tohto dedičského konania, lebo poručiteľ v čase smrti nebol ich
vlastníkom a nebolo sporné ani to, že žalovaná v 1. rade a neb. F. F., obe zapísané v aktuálnych listoch

vlastníctvaakopodielovéspoluvlastníčkynehnuteľností,ktorésúpredmetomkonania,tietonadobudlina
základezmlúvobezodplatnomprevodevlastníctvakpozemkomuzatvorenýchmedzinimiaSlovenským
pozemkovým fondom podľa zákona č. 229/1991 Zb., resp. na základe dedičských rozhodnutí. Dospel
k záveru, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
poručiteľ v čase smrti vlastnil v žalobe špecifikované nehnuteľnosti, hoci základným hmotnoprávnym

predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu
jeho smrti. Žalobkyňa nepredložila ani žiadne dôkazy o nadobúdacom právnom titule, na základe
ktorého poručiteľ za jeho života mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva
a nepredložila ani dôkazy o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Uviedol
ďalej, že žalovaná v 1. rade predmetné nehnuteľnosti nadobudla do podielového spoluvlastníctva

v reštitučnom konaní na základe právoplatných reštitučných rozhodnutí, resp. na základe uzatvorených
zmlúvobezodplatnomprevodevlastníctvakpozemkomapodľaaktuálnychvýpisovzlistovvlastníctvaje
podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Právoplatné reštitučné rozhodnutia ani zmluvy
o bezodplatnom prevode k pozemkom neboli žiadnym príslušným správnym ani súdnym orgánom
zmenené, ani zrušené a ak je žalobkyňa toho názoru, že správny orgán v reštitučnom konaní pochybil,

mohla v zákonných lehotách využiť opravné prostriedky. Zdôraznil, že otec strán sporu B. F. nebol
a nemohol byť v čase jeho smrti vlastníkom reštituovaných nehnuteľností, pretože zomrel počas
reštitučného konania dňa 21.1.1993, pred vydaním rozhodnutí o uplatnených reštitučných nárokoch
a poručiteľ nemohol byť, ani nebol vlastníkom nehnuteľností, z ktorých mnohé boli vydané ako náhradné
pozemky, čo znamená, že tieto nikdy nevlastnil, neboli mu ani odňaté a boli oprávneným osobám

vydané ako náhradné pozemky. Žalovaná so svojou matkou v rámci reštitučného konania nehnuteľnosti
nadobúdali na základe právoplatných reštitučných rozhodnutí, kedy správny orgán s nimi konal ako
s oprávnenými osobami. Keďže B. F. ako osoba oprávnená podľa zákona č. 229/1991 Zb. si nárok na
pozemky uplatnil v zákonnej prekluzívnej lehote, využil možnosť domáhať sa ochrany práv postupom
podľa reštitučného predpisu a tak už nie je možné domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa

všeobecných predpisov a preto žalobu ako celok zamietol. O trovách konania vo vzťahu žalobkyne
k žalovanej v 1. rade rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej v 1. rade priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% a vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 2. a 3. rade stranám
náhradu trov konania nepriznal, keďže ju tieto ani nežiadali.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a žalobe vyhovieť alebo
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia, uplatniac
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ až h/ CSP. Vytkla konajúcemu súdu, že právnemu
zástupcovi žalovanej v 1. rade umožnil predniesť záverečný prejav opakovane, čím bol narušený princíp
rovného postavenia a práva na spravodlivé súdne konanie. Upozornila na nesprávnu časť odôvodnenia

napadnutého rozsudku, kde konajúci súd uviedol, že žalovaná v 1. rade a neb. F. F. nehnuteľnosti
o.i. nadobudli na základe dedičských rozhodnutí, keďže o sporných nehnuteľnostiach žiadne dedičské
konanie neprebehlo a reštitučné rozhodnutia po B. F. jej doručené neboli a nebola ani účastníčkou
zmlúv o bezodplatných prevodoch nehnuteľností po ňom v prospech žalovanej v 1. rade a v prospech
F. F., keďže práve žalovaná v 1. rade ju ako dedičku pri týchto úkonoch zamlčala. Upozornila, že

len z archívnych dokumentov sa napr. dozvedela o rozhodnutí Pozemkového úradu Košice-vidiek, č.
1330/1994 MI z roku 1994 a o tom, že oprávnenými osobami medzi inými bola aj F. F. a A. G. E.,
u ktorých v odôvodnení bolo uvedené, že k nehnuteľnostiam si tieto 1.10.1992 uplatnili reštitučné nároky,
odvodzujúc tieto od B. F. a bolo im vyhovené. Je nepochybné, že žalovaná v 1. rade v reštitučnýchkonaniach ju zamlčala a na jej úkor sa obohatila o jej rozsiahly dedičský podiel po B. F., aj po jeho dvoch
bratoch. Predmetné reštitučné rozhodnutia nemohla napadnúť, keďže o nich vôbec nevedela, tieto jej
neboli doručené a s ňou nekonali. Celé rozsiahle dedičstvo v kat. úz. Košice-Mesto a Košice-okolie sa

nestalo predmetom dedičského konania, lebo si ich bez dedičského konania privlastnili žalovaná v 1.
rade a F. F. a na ňu ako na zákonnú a závetnú dedičku po B. F. prihliadané nebolo. Žalovaná v 1. rade
vybavovala reštitúcie nehnuteľností po nebohom a má niesť zodpovednosť za závažné poškodenie jej
majetkových práv. Pokiaľ ide o právnych nástupcov B. F., o týchto sa vyjadril už v minulosti krajský súd
v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, keď dôvodil, že ak oprávnená osoba, ktorá si včas

uplatnila reštitučný nárok na vydanie veci zomrie, po uplynutí lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona,
právninástupcoviataktozomrelej,oprávnenejosobynevystupujúakooprávnenéosobyvzmyslezákona
o pôde, ale ako právni nástupcovia, „dedičia zomrelej osoby“. Namietala, že Pozemkový úrad Košice-
okolie s ňou ako účastníčkou konania nejednal, nedoručoval jej rozhodnutia a svoje práva musela
uplatňovať pred Krajským súdom v Košiciach a pred Najvyšším súdom SR. Iné právne prostriedky
nápravy ako predmetnú žalobu nemala a to najmä v prípadoch, ak boli pozemky nezákonne vydané na

základe dohody iba niektorej dedičke z oprávnených dedičiek neb. B. F..

4. Podaním zo dňa 7.6.2022 (po uplynutí lehoty na odvolanie) žalobkyňa ako doplnok odvolania
predložila vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, zápisnice zo súdnych pojednávaní a dokument
z archívu mesta Košíc.

5. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne toto označila za nedôvodné a nespôsobilé
ani len ohroziť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa podľa nej len
opakuje už niekoľkokrát prednášané tvrdenia, z ktorých väčšina nesúvisí s prejednávanou vecou
a na ktoré ani neboli predložené žiadne dôkazy. Trvala na tom, že všetky predmetné nehnuteľnosti

nadobudla do vlastníctva, resp. podielového spoluvlastníctva v reštitučných konaniach na základe
právoplatných reštitučných rozhodnutí, vydaných príslušnými správnymi orgánmi a nadobudla ich
v dobrej viere v správnosť a zákonnosť postupu a rozhodnutí príslušného správneho orgánu a od
ich nadobudnutia ich nepretržite a nerušene užíva. Právoplatné reštitučné rozhodnutia neboli žiadnym
príslušným správnym ani súdnym orgánom zmenené ani zrušené, pričom právoplatnosť predstavuje

vlastnosť právneho aktu, ktorá spôsobuje jeho konečnosť a nezmeniteľnosť. Podaná žaloba tak nebola
vhodnýmprocesnýmnástrojom,nakoľkoreštitučnézákonysúvočivšeobecnejobčianskoprávnejúprave
predpismi špeciálnymi, čo je aj v súlade so súdnou praxou.

6. Žalované v 2. a 3. rade sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§

219 ods. 1, 3 CSP).

9. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ až h/ CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania

alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor nazáklade prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy

SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11. Pod poučením práva na spravodlivý súdny proces treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný
postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu

Civilným sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe porušenia práva na spravodlivý proces môže dôjsť
najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe
k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to
vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska

hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,

nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu

súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy ,ak strana
sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 CSP a z týchto skutočností
vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého
rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia

neobstojí.

16. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.17. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom
sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu
zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil

tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy
ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v
§ 366 CSP.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

19. Z obsahu spisu nevyplýva, aby postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do práv žalobkyne
a aby bol narušený princíp rovného postavenia, či právo na spravodlivé súdne konanie a to ani pri
pripustení prednášania záverečného návrhu zo strany zástupcu žalovanej v 1. rade. Na pojednávaní
konanom 14.4.2022 (č.l. 667 a 668 súdneho spisu) zástupcovia žalobkyne a žalovanej v 1. rade o.i.
predniesli záverečné reči a na pojednávaní 19.5.2022 bol už len vyhlásený rozsudok.

20. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo
veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy
hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v

hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil

pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

21. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre

rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán sporu.

22. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

24. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že ňou špecifikované nehnuteľnosti zapísané
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice-okolie na identifikovaných listoch
vlastníctva patria do pozostalosti po B. F., nar. X.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX.

25. Podľa žalobkyne je jednou z neopomenuteľných zákonných dedičiek po B. F., zomr. XX.X.XXXX,

pričom významná časť jeho pozostalosti nebola predmetom dedičského konania.

26. Nebolo sporné, že u žalobkyňou označených nehnuteľností v katastri nehnuteľností ako
spoluvlastníčky sú vedené žalovaná v 1. rade a (neb.) F. F. (právna predchodkyňa strán sporu).Žalobkyňa tvrdila, že pokiaľ spoluvlastnícke podiely či vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam
nadobudla žalovaná v 1. rade na základe právoplatných reštitučných rozhodnutí, resp. na základe
uzatvorených zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, tak rovnako i ona mala byť

reštituentkou (a oprávnenou osobou či dedičkou po neskôr zomrelom reštituentovi), avšak žalovaná v 1.
rade ju zamlčala a v reštitučných konaniach pred pozemkovým úradom s ňou preto konané nebolo, čím
došlo k poškodeniu jej majetkových práv. Táto argumentácia je aj predmetom uplatnených odvolacích
námietok smerujúcich proti preskúmavanému rozsudku.

27. Nie je teda sporné, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že ňou špecifikované podiely
k identifikovaným nehnuteľnostiam patria do pozostalosti po B. F., zomr. XX.X.XXXX. Žalobkyňou
formulovaný petit je celkom jednoznačný a určitý, netrpiaci vadami obsahu. Pred meritórnym
rozhodnutím veci samej súd do úplných podrobností nemôže zaujímať stanovisko k hmotnoprávnym
podmienkam uplatňovaného nároku. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia,
že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide potom o posúdenie

skutočností, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tej-ktorej veci. Požadované určenie sa vždy vzťahuje
ku dňu smrti poručiteľa. Keďže toho času v katastri nehnuteľností sú ako spoluvlastníčky sporných
parciel zapísané iné osoby (žalované), ako by podľa názoru žalobkyne mali byť pri ňou predpokladanom
priebehu dedičských či reštitučných konaní, boli splnené podmienky procesnej prípustnosti žaloby (§
137 písm. c/ CSP). Inou otázkou však už je hmotnoprávna opodstatnenosť požadovaného určenia, pre

vyhovenie ktorému by musela žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že podiely k sporným
nehnuteľnostiam v čase smrti B. F., t.j. k 21.1.1993 mu vlastnícky patrili a stali sa tak smrťou súčasťou
dedičstva po nebohom.

28. U prevažnej väčšiny nehnuteľností (až na ďalej uvedené výnimky) žalobkyňa ani nepredložila

doklady (dôkazy) o spôsobe ich nadobudnutia žalovanými a nespochybnila tak správnosť zápisu
v katastri nehnuteľností (ktorá sa inak bez ďalšieho predpokladá – ak nie je zákonom aprobovaným
spôsobom vyvrátená).

29. Pri časti nehnuteľností z dokladov nachádzajúcich sa v spise je možné identifikovať titul, na základe

ktoréhožalovanésúevidovanévkatastrinehnuteľnostíakovlastníčky.Priparceleč.XXXX/XXzapísanej
na LV č. XXXXX v kat. úz. F. podiel 2/4 Slovenský pozemkový fond (ako správca nehnuteľností vo
vlastníctve Slovenskej republiky) pri vyporiadaní reštitučných nárokov tento zmluvou o bezodplatnom
prevode vlastníctva z 19.1.2001 pridelil ako náhradný pozemok nadobúdateľke F. F. (viď zmluvu na č.l.
109-112).

30. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X v podiele 345/3420 Slovenský pozemkový
fond (ako správca nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky) pri vyporiadaní reštitučných
nárokov túto zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva previedol opäť na nadobúdateľku F. F. (viď
zmluvu na č.l. 201-203 súdneho spisu).

31. Pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX v kat. úz. E., Obvodný pozemkový
úrad Košice-okolie dňa 1.10.2010 pod č. 2010/00821-5KR vydal rozhodnutie, ktorým k nim oprávnenej
osobe – žalovanej v 1. rade priznal vlastnícke právo (viď rozhodnutie o vlastníctve na č.l. 234-236
súdneho spisu).

32. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a výsledkov dokazovania (zdokumentovaného v súdnom spise) je
správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, aby B. F. v čase smrti, t.j. XX.X.XXXX
bol vlastníkom v žalobe špecifikovaných nehnuteľností.

33. Pri týchto aj podľa tvrdení žalobkyne mohli nastať iba dve situácie.

34. U nehnuteľností, ktoré už po smrti B. F. (po XX.X.XXXX) boli rozhodnutiami pozemkového úradu
či zmluvami o bezodplatnom prevode vlastníctva podľa zákona č. 229/1991 Zb. vydané oprávneným
osobám ako náhradné pozemky platí, že tieto náhradné pozemky v čase smrti B. F. rozhodne neboli

v jeho vlastníctve. Pri nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX K. Q. XXXX v kat. úz. E. rozhodnutím
z1.10.2010oprávnenejosobe–žalovanejv1.radeobdobneboloažvreštitučnomkonaní(podľazákona
č. 229/1991 Zb.) priznané vlastnícke právo, ktoré takto nemohlo svedčiť B. F. dňa XX.X.XXXX, keďže
by neboli splnené podmienky pre jeho priznanie – navrátenie správnym rozhodnutím v rámci reštitúcie.35. Pokiaľ žalobkyňa vo všeobecnosti spochybňuje rozhodnutia pozemkových úradov, na základe
ktorých žalované mali nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam žiada sa dodať, že takéto

rozhodnutia boli vydané príslušným správnym orgánom, majú všetky náležitosti rozhodnutia a ide tak
o správne akty. Súdy v civilnom sporovom konaní bývajú viazané rozhodnutiami správneho orgánu
o navrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam potiaľ, že sú povinné vychádzať z ich účinkov, čím musia
prihliadať na rozhodnutia a dohody o vydávaní náhradných pozemkov, ktoré realizoval príslušný
a kompetentný orgán, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či oprávnené osoby spĺňajú

zákonné predpoklady na vydanie dotknutých nehnuteľností. Ak teda subjekt nadobudne vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na základe právoplatného správneho rozhodnutia pozemkového úradu, mimo
rámca správneho súdnictva nie je súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu – vždy
však skúma, či ide o správny akt a nie o paakt a či je správny akt vydaný v medziach právomoci
príslušného správneho orgánu, ako aj to, či je právoplatný a vykonateľný. U kategórii aktov, ktoré sú
vecne vadné platí prezumpcia ich správnosti a kým nie sú stanoveným postupom opravené, zrušené

alebo nahradené, sú považované za bezvadné a majúce právne účinky. Nadobudnutie vlastníctva k veci
na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré má konštitutívny charakter predstavuje
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Právna istota občanov a zachovanie nevyhnutnej
autority štátu vyžaduje, aby právoplatné konštitutívne rozhodnutia súdu či správneho orgánu, na základe
ktorých určitá osoba nadobudla vlastníctvo veci bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou, ktorá

s obmedzenými výnimkami, napr. obnovy konania, vylučuje požiadavku tretej – inej osoby zakladajúcej
svoje domnelé vlastníctvo na inej (skoršej) právnej skutočnosti.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Dá sa pochopiť
motivácia žalobkyne, poukazujúcej na snahu napraviť prípadné pochybenia v pozemkových reštitučných

konaniach, kde s ňou nebolo konané ako s právnou nástupkyňou po B. F., avšak zvolený typ žaloby,
s petitom žiadajúcim určenie náhradných pozemkov do pozostalosti po B. F. (ktoré tento nikdy
nevlastnil), či určenie do nej u pozemkov v čase jeho úmrtia v katastri zapísaných v prospech tretích
osôb (a preto podliehajúcich reštitúcii), je aj podľa názoru odvolacieho súdu nevhodný.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP spolu s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala žalovaná v 1. rade plný úspech a preto proti neúspešnej žalobkyni
jej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu žalobkyne
a žalovaných v 2. a 3. rade náhrada trov odvolacieho konania žalovaným priznaná nebola, keďže im
v ňom trovy ani nevznikli.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).