Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120315924
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6120315924.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/
b, Bratislava, IČO: 35 910 739 ,zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602/602,
Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: I. D., bytom E. M. XXXX/XX, T., zastúpenom: Advokátska
kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 10271,84
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 01. marca
2023 pod č.k.17 Csp/85/2020-370 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania na súde prvého stupňa ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zˇalobca si vocˇi zˇalovane´mu uplatnil na´rok na zaplatenie
sumy 10 271,84 eura spolu s príslušenstvom, zmluvnou pokutou a nárokom na náhradu trov konania.
Uplatneny´ na´rok odo^vodnil tým, že žalovaný vykonal na účet žalobcu neoprávnený odber zemného
plynu. Žalobca nebol dodávateľ zemného plynu, so žalovaným neuzatvoril žiadnu zmluvu. Pri kontrole

odberného miesta dňa 16.10.2018 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný na odbernom mieste E.
okružná XXXX/XX, XXX XX T., odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie
znalcovi. Znaleckým posudkom č. 159/PL-2019 zo dňa 04.03.2019 znalec W.. G. B., potvrdil porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Znalec v posudku uviedol, že na základe zistených
skutočností, s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Odberateľ, ktorý

neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu.
Zmluvným odberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody
spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu
bol stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.. Dňa 11.03.2019 žalobca
žalovanému, ako odberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za
obdobie od 11.12.2017 do 15.10.2018, určenú vo výške 10 271,84 eura, vyúčtovaním č. 9000318874,
splatným dňa 25.03.2019.

1.2. Krajský súd v Nitre, uznesením pod č. k. 25CoCsp/19/2022-262 zo dňa 02.08.2022 vyhovujúci
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu vo veciach III.ÚS 114/2020-81 dňa 09.03.2021, II.ÚS 207/2021 dňa21.04.2021, II.ÚS 319/2021-21 dňa 16.06.2021 a následne rozhodnutiami I.ÚS 457/2021-17 dňa
30.11.2021.

1.3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete
zemného plynu, nebol dodávateľom zemného plynu, so žalovaným nebol v žiadnom kontraktuálnom
vzťahu. Pri kontrole odberného miesta: E. M. XXXX/XX, XXX XX T., zamestnancom žalobcu, dňa
16.10.2018, žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný na predmetnom odbernom mieste odoberá
zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba.

Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znalec W.. G. B. v znaleckom
posudku č. 159/PL-2019 zo dňa 04.03.2019 dospel k záveru, že na základe optického skúmania môže
potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami
toho istého nástroja. Nezistil poškodenie, ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte
číselníka meradla. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští
zistil obsahovú podobnosť, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných

odtlačkov. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanické stopy, ktoré
boli vytvorené predmetom - nástrojom. Nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla.
Na základe zistených skutočností, s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote znalec predpokladal, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou
plombou. Zmluvným odberateľom na predmetnom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu

škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom
plynu bol stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.. Dňa 11.03.2019 žalobca
žalovanému, ako odberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za
obdobie od 11.12.2017 do 15.10.2018, výpočtom v zmysle uvedenej vyhlášky, vo výške 10 271,84 eura,
vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX, splatným dňa 25.03.2019. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným

odberom zemného plynu zo dňa 08.03.2019 je v prílohe vyúčtovania. Dňa 18.05.2020 odoslal žalobca
žalovanému predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky. Do podania žaloby nebola vykonaná žiadna
úhrada dlžnej sumy. Neuhradený zostatok predstavuje sumu 10 271,84 eura.

1.4. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 49 zákona č.656/2004 Z.z. o energetike a o zmene

niektorých zákonov, (ďalej len zákona o energetike) § 2 písm. c) bod 15 zákona č. 656/2004 Z. z., § 49
odsek 6 písmeno d) zákona o energetike, § 49 odsek 6 písmeno i) zákona o energetike, § 49 odsek 6
písmeno j) zákona o energetike, § 64 odsek 6 písmeno i), j) zákona o energetike, § 72 odsek 8 zákona
o energetike,§ 73 odsek 4 , 5 zákona o energetike, § 76 ods. 1, 8 , 11 zákona o energetike, § 82
odsek 1 zákona o energetike, § 82 odsek 2, 3, 4 zákona o energetike, § 420 Občianskeho zákonníka,

§ 489 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval podľa ustanovení
zákona č. 251/2012 Z. z. a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že právny vzťah nie je možné
vyhodnotiť ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko strany sporu v ich právnom vzťahu nevystupovali
v pozícii dodávateľa a spotrebiteľa , neexistovala medzi nimi žiadna zmluva majúca charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Za spotrebiteľskú zmluvu by bolo možné posudzovať zmluvu o dodávke

zemného plynu uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a
žalovaným. Nárok z tejto zmluvy však v tomto konaní nie je predmetom sporu. Právny vzťah medzi
stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym a je primárne regulovaný zákonom o energetike. V tomto
vzťahu majú subjekty navzájom rovné postavenie.
Citoval z rozhodnutia ústavného súdu III .ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 v ktorom ústavný súd

konštatoval, že ochrana poskytovaná jednému subjektu vlastníckeho práva nesmie byť v nepomere
k možnostiam ochrany, ktoré má druhý subjekt. V dôsledku relatívne striktnej zodpovednosti
odberateľa (a z toho vyplývajúceho zásahu do jeho vlastníckeho práva) treba túto prísnosť vyvažovať
dostupnými inštitútmi a rozhodne treba trvať na preukázaní zákonom predpokladaných podmienok
vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj jej rozsahu. Len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné, jeho
meranie je bez ďalšieho irelevantné. Tento nález Ústavného súdu jednoznačne prekonáva všetky
doposiaľ vydané rozhodnutia všeobecných súdov, aj najvyšších súdnych autorít, ktoré v tomto duchu
obdobné, ba priam totožné prípady rozhodovali. Vo svetle tohto nálezu Ústavného súdu súd prvej
inštancie preskúmal všetky dôkazy jednotlivo a vo svojej vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru,

že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu neoprávneného odberu, a preto bolo
potrebné žalobu zamietnuť.1.5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že Krajský súd v Nitre, v obdobnej veci, vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 12Co/5/2022 zo dňa 22.11.2022 uviedol, že žalobou uvádzané ustanovenie § 82 ods.1 písm. d)
zákona o energetike a následne ani ustanovenie § 82 ods. 2, 3 tohto zákona nebolo možné aplikovať,

pretože žalobca jednoznačne nepreukázal splnenie podmienky upravenej v ustanovení § 82ods. 1 písm.
d) zákona. Odvolací súd konštatoval, že z dokazovania jednoznačne nevyplýva, že práve kontrolné
odtlačky, ktoré znalec použil na porovnávanie sporných odtlačkov, boli skutočne tými odtlačkami,
ktoré mali byť žalobcom osadené ako prvotné odtlačky na demontované plynomery. Znalec posudky
vyhotovuje tak, že k spornému odtlačku používa kontrolný odtlačok, ktorý mu je najviac podobný.

Žalobca žalobu oprel o neoprávnený odber zemného plynu meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ku konštatovaniu, že plomba bola
pozmenená, by však bolo možné dospieť jedine porovnaním sporného odtlačku s odtlačkom kontrolným,
ktorý by musel byť vyhotovený tým istým razidlom, ako v čase jeho prvotného osadenia. Z výsledkov
vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalobca nepreukázal túto skutočnosť, pretože
kontrolné odtlačky boli vyhotovené rôznymi razidlami a pre znalecké skúmanie boli znalcovi dodané

zamestnancom, ktorý odtlačok za účelom vypracovania znaleckých posudkov vyhotovil. Odvolací súd
muselzhodnesosúdomprvejinštanciekonštatovať,žezdokazovanianevyplývaskutočnosť,žežalobca
predmetné meradlo plynu na danom odbernom mieste osadil práve takým razidlom, z ktorého ako
kontrolného, znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal. Žalobca sa tak dostal do stavu
dôkaznej núdze, čo znamená, že bez existencie dôkazu svedčiaceho o tom, akými odtlačkami boli

plynomery v čase ich osadenia opatrené, nebolo jednoznačne preukázané porušenie zabezpečenia
meradla proti neoprávnenej manipulácii v porovnaní so stavom zabezpečenia meradla v čase
jeho inštalácie. V tomto smere aj odvolací súd posúdil obranu žalovanej ako dôvodnú. Nie
je vôbec podstatné, či sa plomba osádza pri montáži plynomera alebo je na plynomer osádzaná na
pracovisku autorizovanej osoby. Podstatné je preukázať, ako plomba v čase jej osadenia vyzerala. Ako

vyplynulo z vykonaného dokazovania, kontrolné odtlačky sa vyznačovali odlišnosťami v tvare, veľkosti
písma a číslic. Zákon pre prípad neoprávneného odberu plynu nevyžaduje ani preukázanie toho, kto
porušenie zabezpečenia meradla vykonal, no ak má pre taký prípad odberateľ za škodu zodpovedať,
prevádzkovateľ distribučnej siete musí nad všetky pochybnosti preukázať, že došlo k porušeniu takého
zabezpečenia meradla, aké sa v čase jeho montáže na meradle nachádzalo. Tieto podmienky

pre vyhovenie žalobe žalobcu v danom prípade splnené neboli.

1.6. Žalobca svoj nárok v konaní vyvodzoval z titulu náhrady škody vychádzajúc primárne zo záverov
znaleckého posudku vypracovaného znalcom W.. G. B.. Na základe dokazovania dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal, že kontrolné odtlačky, s ktorými znalec porovnával sporné odtlačky na

plynomeroch demontovaných na odbernom mieste, boli vyhotovené tými istým nástrojmi, ktoré boli
použité pri prvotnej montáži plynomerov u žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že razníc, ako aj vložiek do plombovacích klieští je vždy niekoľko a znalec nemá k
dispozícii vždy priamo plombovacie kliešte, ktorými je vyhotovená konkrétna plomba ale iba kontrolný
odtlačok rovnakého druhu plombovacích klieští. Je teda predpoklad, že kontrolné odtlačky nemuseli

byť vyhotovené tými istými kliešťami, resp. razidlami, akými mali byť vyhotovené plomby v čase ich
osadenia na plynomer. Žalobca síce v konaní predložil protokol o meraní plynomerov, z ktorých vyplýva,
že plynomery meraniu vyhoveli, avšak súčasťou montážneho protokolu nie je záznam o tom, ako
plomba v čase osadenia na plynomer vyzerala. Pokiaľ aj malá odchýlka od kontrolného odtlačku má
byť zásadným dôkazom o neoprávnenom odbere plynu a založení objektívnej zodpovednosti

odberateľa, je na mieste od distribútora plynu požadovať predloženie takých dôkazov, ktoré
by všetky pochybnosti preukazovali, že plomba bola pozmenená, poškodená, resp. nahradená inou,
pričom k takému konštatovaniu možno dospieť jedine porovnaním sporného odtlačku s odtlačkom
kontrolným, ktorý však musí byť vyhotovený tým istým nástrojom, ako v čase jeho prvotného osadenia.
V konaní bolo preukázané, že plomby osádzajú zamestnanci partnerskej spoločnosti žalobcu, a teda

je nesporné, že pri ich osádzaní, či už na plynomer zohráva úlohu aj ľudský faktor. Žalobca v konaní
rovnako nepreukázal, že by po získaní podozrenia na neoprávnený odber plynu podrobil plynomer
ďalšiemu skúmaniu a meraniu, že účelom zistenia, či je jeho meranie irelevantné, či množstvo
odobratého plynu nemeral správne. Toto žalobca neurobil, ale sporný plynomer bez ďalšieho zaslal
priamo znalcovi na preskúmanie kontrolných odtlačkov. K tejto otázke sa vo svojom náleze Ústavný

súd rovnako vyjadril, keď uviedol, že prevádzkovateľ distribučnej siete musí v konaní tvrdiť a preukázať,
že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu, a že takýmto spôsobom meraný odber plynu
bol vykonaný odberateľom, čím prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikla škoda. Okrem zásahu do
značky montážnika by bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či jepozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Toto v konaní
nebolo preukázané, a nevyplýva to ani zo samotného znaleckého posudku. Samotný znalec,
W.. B., vo svojich znaleckých posudkoch uvádza, že nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej

hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla, nezistil poškodenie plomby osadenej v
kryte číselníka meradla a zistil iba mechanické stopy vytvorené predmetom- nástrojom v kryte číselníka
v okolí plomby, nezistil poškodenie meradla. Jedinou spornou skutočnosťou, ktorú znalec zistil bolo,
že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho
istého nástroja a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladal, že pôvodné zabezpečenie

proti neopravenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.

1.7. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, dospel k záveru, že nie je sporná
objektívna zodpovednosť žalovaného, ale žalobca jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
neoprávneným odberom plynu a škodou. V rozhodnutí III. ÚS 114/2020-81 ústavný súd jednoznačne
uviedol, že vždy treba preukázať vznik škody a jej rozsah. PDS zaťažuje preukázanie existencie

neoprávneného odberu, vznik škody na jeho strane a príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom
plynu a škodou. Zistenie neoprávneného odberu treba podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti strán a záver o tom, že došlo k neoprávnenej manipulácii , podložiť presvedčivými dôkazmi.
Nahrádza sa skutočná škoda. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody môžu slúžiť údaje o histórii
predchádzajúcej spotreby na danom mieste, znalecké posudky, informácie o spotrebičoch na odbernom

mieste. Zároveň od vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať prípadné platby ( napr. vo forme záloh),
ktoré odberateľ uhrádzal v rozhodnom období. Ústavný súd sa veľmi podrobne vyjadril k dôkaznej
núdzi žalobcu. Žalobca má nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody a ju preukázať. Toto dôkazné
bremeno neuniesol . Výšku škody, príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody,
jednoznačne a nesporne nepreukázal, preto žalobu zamietol.

1.8. O náhrade trov konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobu v celom
rozsahu zamietol, je nesporné, že žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % konania na súde prvého stupňa, ako aj v odvolacom konania. O výške
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

2. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovenie § 365 písm. b), f), h)
CSP majúc za to , že súd prvej inštancie nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení
uviedol, že jeho povinnosťou bude doplniť dokazovanie ohľadne výšky škody a spôsobu jej vyčíslenia.
Nebude sa ďalej zaoberať objektívnou zodpovednosťou žalovaného, ktorá nie je sporná. Preto sa
mal zaoberať výlučne výškou škody a jej výpočtov, nie ďalšími okolnosťami v konaní nespornými.
Rozporoval skutočnosti, ktoré žalovaný v konaní nenamietal. Takýto postup je v rozpore s článkom 6

ods. 1 CSP t. j. s princípom rovnosti sporových strán. O zvýšenú ochranu sporovej strany nemôže ísť,
lebo sa jedná o podnikateľský subjekt. Nestotožnil sa s úvahami súdu poukazujúcimi na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 . Namietal, že žalovanému nič
nebránilopreukázaniu,žeplombapoškodenánebola.Vkonanížiadnutakútoskutočnosťnepreukazoval
a ani ju nepreukázal. Nič mu nebránilo navrhnúť výsluch znalca a následne mu klásť otázky, ktoré

mohli odstrániť akékoľvek pochybnosti. Mohol si dať vypracovať nový znalecký posudok. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie oprel o nekriticky prevzaté dôvody v rozhodnutí ústavného súdu. Toto
rozhodnutie je ojedinelé a diametrálne sa odkláňa od ustálenej rozhodovacej praxe. Bolo prekonané
ďalšími rozhodnutiami, ktoré v konaní predložil a na ktoré opätovne poukázal. Citoval z uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 207/2021, II. ÚS 319/2021, I. ÚS 457/2021, uznesenie

NS SR 4 Cdo 106/2020, 2 Obdo/71/2021. Uviedol, že z posledného rozhodnutia NS SR vyplýva záver
neaplikvateľnosti rozhodnutia ústavného súdu III.ÚS 114/2020 na daný stav, nejedná o spotrebiteľský
vzťah, pretože protiprávneho konania sa žalovaný dopustil ako podnikateľ. K tomuto záveru citoval
z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 CoCsp/17/2022, 7 Cob/38/2022. Nestotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie aplikujúceho na daný skutkový stav rozhodnutie Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 12Co/5/2022 zo dňa 22.11.2022, neaplikovateľné na daný skutkový stav z dôvodu,
že medzi stranami nebolo sporné, či boli odtlačky kontrolované alebo neboli kontrolované s kontrolným
odtlačkom vyhotoveným z presne tých istých kliešti ako originálny. Súd prvej inštancie svojvoľne uviedol
v rozhodnutí skutočnosti, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť. Tým došlo k porušeniu princípu rovnostistrán sporu. Súd prvej inštancie určil sám pravidlá používania porovnávacieho materiálu v znaleckom
skúmaní, čo je neakceptovateľné. Je irelevantné, akým konkrétnym kontrolným odtlačkom porovnal
znalec spornú plombu, nakoľko všetky originálne kliešte , ktoré vytvárajú originálne odtlačky sú totožné

bez akýchkoľvek odchýlok. Nemohol predložiť potvrdenie spoločnosti P., s.r.o., pretože protistrana a
súd nevyjadrili v konaní námietku formulovanú v odôvodnení rozsudku. Vzhľadom k tomu, že razníky
s označením sú vyrábané na CNC gravírovacích strojoch podľa konkrétneho technického výkresu, nie
je možné, aby obsahovali odchýlky a všetky odtlačky sú zhodné, nie je možné, aby vytvárali odlišné
odtlačky. Preto je irelevantné, že znalec nedisponoval originálnymi kliešťami. Ďalej žalobca namietal

záver súdu, že okrem zásahu do značky montážnika by bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne
vykazuje odchýlky oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla
alebo inak obídené. Toto v konaní nebolo preukázané a nevyplýva to zo znaleckého posudku. Je
irelevantné, či meradlo meralo alebo nemeralo správne, prípadne či bolo funkčné alebo nie. V konaní to
žiadna strana nerozporovala. Netvrdil, že meradlo vykazuje odchýlku merania a z toho ani neodvodzuje
svoj nárok. S údajom na meradle mohlo byť manipulované kedykoľvek bez toho, aby sa meradlo

akokoľvek poškodilo, prípadne vykazovalo akúkoľvek odchýlku. Podľa názoru odvolacieho súdu sa mal
súd prvej inštancie zaoberať len výškou škody a spôsobom jej vyčíslenia. Vznik škody nebol sporný,
škoda vznikla tým, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

3. Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Poukázal na záver odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení , z ktorého vyplýva záver, že žalobca má nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody a
musí je preukázať. Žalobca po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom svoju aktivitu v konaní preukázal
len doručením troch rozhodnutí. Nepreukázal skutočne vzniknutú škodu, ani náznak, že by ju chcel
zisťovať. V odvolaní len citoval rozhodnutia vyšších súdnych autorít a k výške škody sa vôbec nevyjadril.

Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania .

4. Žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že najvyšší súd SR vo svojej ustálenej
praxe zastáva názor, že ak je zistený neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods.1 písm. d) zákona o
energetike, nie je možné žiadnymi inými prostriedkami ani náhradným spôsobom určiť výšku skutočnej

škody. Vzhľadom k tomu, že bolo porušené- odstránené zabezpečenie meradla plynu(plomba) a
nahradenéinouplombou,niejemožnépodľazákonaometrológiitaktoúdajenačíselníkumeradlapoužiť
pre určenie skutočnej škody. Údaje nie je možné použiť ani na určenie množstva skutočne odobratého
zemného plynu za rozhodné obdobie pre dodávateľa zemného plynu, ktorý fakturuje odber zemného
plynu. Nie je možné určiť skutočnú škodu na základe predchádzajúcich spotrieb alebo následných

spotrieb. Nemá inú možnosť, ako vypočítať výšku škody podľa vykonávacej vyhlášky.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydanéavzákonomstanovenejlehote(§359,§ 362ods.1CSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti

§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok

ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
6. Žalobca v odvolaní namietal porušenie rovnosti strán a postup súdu prvej inštancie vyhodnocujúceho
znalecký posudok v dôvodoch písomného rozhodnutia , ku ktorému žalovaný počas celého konania
nemal námietky a nemal možnosť podať vyjadrenie k hodnoteniu znaleckého posudku súdom, čím mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní
pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na
spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale
ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňounavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do

30. júna XXXX tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R XXX/XXXX a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo
38/2015,5Cdo201/2011,6Cdo90/2012).Tentopojemnemožnovykladaťextenzívnejehovzťahovaním

aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku.
Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej

je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za
právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

7. Po zrušení prvého rozsudku súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 09.11.2022. Strana a

súd sa nevyjadrili ku znaleckému posudku, žalobca trval na svojom závere výpočtu výšky škody podľa
vyhlášky, žalovaný jeho tvrdenie odmietol. Na ďalšom pojednávaní 01.02. 2023 súd prvej inštancie
oboznámil znalecký posudok, strany poučil podľa § 153, § 154 CSP , vyhlásil dokazovanie za skončené.
Ani jedna strana nespochybnila znalecký posudok a súd prvej inštancie svoje pochybenie vyvodzujúce
v dôvodoch písomného rozhodnutia neuviedol. Tým znemožnil žalobcovi vyjadrenie k spochybneniu

znaleckého posudku a prípadnému doplneniu dokazovania na preukázanie jeho tvrdenia. Uvedená vada
by mala za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces .
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
8. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen

zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie

§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa § 82 ods. 2 CSP, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a

prevádzkovateľovi distribučnej siete.

9. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení jasne uviedol, že nárok žalobcu je daný, pretože
sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného a je potrebné, aby sa súd prvej inštancie ďalej
zaoberal vznikom škody a jej výškou. Preto odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa
k odvolacím dôvodom žalobcu ohľadne znaleckého posudku, pretože súd prvej inštancie svoje

zamietajúce rozhodnutie založil na nepreukázaní vzniku škody, jej výšky a nedostatkom príčinnej
súvislosti medzi objektívnou zodpovednosťou za neoprávnený odber plynu a škodou.
10. Súd prvej inštancie v bode 32 rozsudku citoval z nálezu ústavného súdu III. ÚS 114/2020 podľa
ktorého treba preukázať vznik škody a jej rozsah, čo zaťažuje žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno , výšku škody a príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom nepreukázal, preto žalobu

zamietol.

11. Žalobca v odvolaní citoval z rozhodnutí ústavného súdu SR, ktoré v zrušujúcom uznesení uviedol
odvolací súd, opakovane predkladal rozhodnutia ústavného súdu, krajského súdu v Prešove, NS SR
obchodnoprávneho kolégia. Nepovažoval za správnu aplikáciu nálezu ústavného súdu III. ÚS 114/2020 ,

citoval z rozhodnutia NS SR 2 Obdo/71/2021 z 30.11. 2022 vyjadrujúceho sa k uvedenému nálezu
nemožného aplikovať na vzťah ak sa neoprávneného odberu plynu dopustil podnikateľ. Najvyšší súd
v rozhodnutí uviedol, že v bode 51 nálezu uvádzajúceho, že ak je odberateľom spotrebiteľ podľa
Občianskeho zákonníka, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom a PDS
posudzovať optikou spotrebiteľského práva.

12. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným názorom, že v prípade občianskoprávneho vzťahu odberateľ
ako fyzická osoba má postavenie spotrebiteľa. Tým ale nie sú dotknuté ustanovenia § 82 ods. 2 zákona
o energetike, ktoré nerozlišujú medzi odberateľom fyzickou osobou a podnikateľom. Preto sa odvolací
súd stotožnil s aplikáciou citovaného nálezu ústavného súdu a zamietajúcim rozhodnutím súdu prvej

inštancie. Žalobca napriek názoru odvolacieho súdu, že nárok žalobcu je daný a je potrebné, aby
preukázal vznik škody a jej výšku, namietal nepochopenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Ku vzniku
škody a jej výške sa vyjadril len nemožnosťou jej zistenia a správnosťou výpočtu podľa vyhlášky.
Neuniesoldôkaznébremenotvrdeniaovznikuškodyajej výške,pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie vo veci samej a v časti náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa §

262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).