Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203963
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:1319203963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
ViennaInsurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO 00 585 441, zastúpeného JUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, proti žalovanému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu A. B. C. X, zastúpenému JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Štúrova 44, o zaplatenie 244,61 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce č.k. 16C/70/2022-107 zo dňa 24.2.2023 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 16C/70/2022-107 zo dňa 24.2.2023
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy titulom
regresného nároku z vyplateného poistného plnenia. Žalovanému priznal nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania od žalobcu s tým, že o výške nároku bude rozhodnuté v osobitnom
uznesení.

2.Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel poistenú zmluvu pre povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou od 6.3.2016
na dobu neurčitú. Dňa 4.4.2016 nastala poistná udalosť tak, že poisteným motorovým vozidlom došlo
k poškodeniu motorového vozidla poškodeného Wiener StädtischeAllgemeine, ECČ. MD 795 IZ, ktorý
poškodený si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody a poverený likvidátor po prešetrení poistnej
udalosti vyplatil poistné plnenie poškodenému vo výške 4.892,19 €. Regresný nárok, ako vyplýva zo
žaloby, bol voči žalovanému uplatnený z dôvodu omeškania s platením poistného v zmysle ust. § 12

ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. Keďže žalovaný neuhradil požadovanú sumu, uplatnil si žalobca
aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 27.10.2016 do zaplatenia.
3.Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Potvrdil, že so žalobcom uzatvorili poistnú zmluvu
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 6.3.2016 a prvá
platba dohodnutého poistného za obdobie od 7.3.2016 do 6.9.2016 vo výške 79,50 € bola ním riadne
zaplatená. Vyplýva to aj z dôkazu, ktorý predložil samotný žalobca, a teda žalovaný zaplatil ku dňu
6.3.2016 platbu dohodnutého poistného za toto obdobie. K poistnej udalosti došlo 4.4.2016, a teda

v tom čase žalovaný mal zaplatenú platbu dohodnutého poistného za obdobie od 7.3.2016 do 6.9.2016.
Vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku s tým, že platí všeobecná trojročná premlčacia
doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ak by aj súd vyhodnotil námietku premlčania za nedôvodnú,tak opätovne trval na tom, že platenie poistného bolo dohodnuté v polročnom intervale, ktoré žalovaný
dodržal, a preto žalobný návrh nie je dôvodný.

4.Súd vykonal vo veci dokazovanie, zistil, že skutočne medzi sporovými stranami bola predmetná
poistná zmluva uzavretá a z priloženého dokladu bolo zistené, že suma 4.254,08 € bola poukázaná
poškodenému z nehody dňa 6.9.2016. Z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy bolo preukázané, že
žalovaný mal zaplatené poistné za obdobie od dňa 7.3.2016 do 6.9.2016 v sume 79,50 € a platba bola
prijatá dňa 8.3.2016, za obdobie od 7.9.2016 do 6.3.2017 mal zaplatené poistné v identickej sume,

pričom platba bola prijatá 27.9.2016, za obdobie od 7.3.2017 do 6.9.2017 zaplatil poistné 83,48 €, ktorá
platba bola prijatá 13.3.2017. Za obdobie od 7.9.2017 do 7.10.2017 bolo predpísané poistné 14,38 €,
ktoré je vykázané ako nedoplatok. K poistnej udalosti došlo pritom 4.4.2016, ktorá bola dôvodom pre
vyplatenie poistného plnenia poškodenému.

5.Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa ust. § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001

Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb., § 100, § 101, § 106, § 796 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vo veci rozhodol. Mal pritom preukázané, že žalobca a žalovaný mali uzavretú poistnú
zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla dňa 6.3.2016, kde bolo dohodnuté ročné poistné 159 € a polročné, tzv. lehotné poistné 79,50

€. Bolo preukázané, že za obdobie od uzavretia poistnej zmluvy so začiatkom poistenia 7.3.2016 do
6.9.2016 bolo zo strany žalovaného predpísané poistné aj zaplatené. Keďže škodovú udalosť spôsobil
so svojím motorovým vozidlom žalovaný, poškodenému žalobca poskytol poistné plnenie a následne
voči žalovanému uplatnil regresný nárok vo výške 244,61 € z dôvodu, že žalovaný bol v čase keď nastala
poistná udalosť, teda 4.4.2016 v omeškaní s platením poistného. V konaní však mal súd jednoznačne

preukázané, že žalovaný v omeškaní s platením poistného nebol, pretože toto zaplatil riadne a včas
a preto nárok žalobcu nie je dôvodný. Pokiaľ ide o námietku premlčania, túto súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú vzhľadom na právny záver, ktorý si urobil o nároku žalobcu a to napriek tomu, že
námietka premlčania vznesená dôvodne nebola.

6.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
7.V zákonnej lehote podal proti uvedenému rozsudku odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Zotrval v ňom na všetkých doterajších v konaní prezentovaných a uvedených
skutočnostiachstým,ženesúhlasísozávermisúduprvejinštancievodôvodnenínapádanéhorozsudku,

ktoré považuje za nepresvedčivé. Podľa neho konajúci súd nesprávne vec právne posúdil a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že mu vznikol nárok na náhradu
časti poistného v momente vyplatenia poistného dňa 6.9.2016 poškodenému a regresný nárok žalobcu
vznikol v dôsledku neohlásenia škodovej udalosti včas, teda v 15-dňovej zákonnej lehote. K nahláseniu
došlo totiž až 21.4.2016 a preto si následne voči žalovanému vo výzve uplatnil nárok na zaplatenia

náhrady poistného zo dňa 12.9.2016, ktorá sa považuje za doručenú dňom uloženia 19.9.2016. Je
pravda, že v žalobe bol uvedený dôvod regresu podľa ust. § 12 ods. 1 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
túto nezrovnalosť však následne opravil vo svojom vyjadrení prvostupňovému súdu spolu so správnym
zákonným ustanovením podľa § 12 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona. Táto nezrovnalosť však nemá

žiadenvplyvnahmotnoprávneporušeniepovinnostižalovanýmamožnosťpoisťovneregresovaťpoistné
plnenie, respektíve jeho časť a nárok žalobcu je podľa neho dôvodný. Následne vo všeobecnosti
v odvolaní uvádzal výklad ust. § 220 ods. 2 CSP s tým, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho argumentáciou dostatočne. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalovanú sumu aj s úrokom

z omeškania a prizná mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
8.K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne, navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavrozsahu100%.Nestotožnilsasodvolacímidôvodmi,ktoréžalobcavodvolaníuviedol,pretože
vkonanípredsúdomprvejinštancienedošlokžiadnymvadámtvrdenýmžalobcom.Napadnutýrozsudok

je vecne správny, dostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie zamietavý výrok rozsudku odôvodnil
na základe toho čoho sa v žalobe a počas konania pred súdom prvej inštancie žalobca aj domáhal,
ktorý konkrétne regresný nárok si uplatnil ako nezaplatenie poistného. Súd prvej inštancie nesporne
vychádzal zo žalobného návrhu a zo všetkých žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré boli spôsobilépreukázať právne významnú skutočnosť. Regresný nárok si jednoznačne žalobca uplatnil podľa ust.
§ 12 ods. 1 písm. f/ zákona o povinnom zmluvnom poistení a toto ustanovenie súd prvej inštancie
správne na tento aplikoval a správne ho aj vyložil. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že regresný nárok

odvodil pre neohlásenie škodovej udalosti včas, teda v 15-dňovej lehote podľa ust. § 12 ods. 1 písm.
g/ zákona o PZP je nepravdivé, pretože v konaní nepredložil žiadne dôkazy a túto skutočnosť uviedol
až v odvolaní. Taktiež žalobcovi nebolo zo strany súdu doručovaný ani preukazovaný takýto dôvod
regresu. Žalobcom predložená výzva na zaplatenie náhrady poistného zo dňa 12.9.2016, ktorá nebola
ani žalovanému riadne doručená, nie je dôkazom toho, že žalovaný skutočne spôsobil poistnú udalosť

a ani dôkaz toho v akej výške bola škoda spôsobená. Napokon napriek tomu, že žalovaný sa vyjadril
k žalobe, žalobca na toto vyjadrenie nereagoval, rovnako zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo
preukázané ani tvrdené pred súdom prvej inštancie, že žalovaný bez preukázania dôvodov hodných
osobitného zreteľa neohlásil včas škodovú udalosť. Na vytýčený termín pojednávania sa zástupca
žalobcu ani nedostavil a žiadne dôkazy o tom nepredkladal. Pokiaľ žalobca napáda prílišnú koncentráciu
konania, tak žalovaný mal za to, že jej účelom je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro

vykonanými procesnými úkonmi a prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zásade nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania, čo sa o žalobcovi v danej veci povedať nedá. Žalovaný rozsudok považuje za
riadne a logicky a rozsiahle odôvodnený a nie je mu čo vytknúť.

9.Žalobca sa opätovne vyjadril k tomuto vyjadreniu, kde len zopakoval svoje argumenty z odvolania bez
uvedenia nových skutočností. Duplikou žalovaný taktiež zotrval na svojich tvrdeniach a argumentoch.

10.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.
1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 27.6.2023 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
11. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ , h/CSP. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu,
ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu

a pod.).K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
12.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v
podanomodvolanídospelkzáveru,žeodvolanieprotirozsudkusúduprvejinštancie niejeopodstatnené
a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v

rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnezáveryoprávachapovinnostiachsporovýchstrán,pričom
rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej
inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných

vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky odvolateľa
boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri
rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu
prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku vo veci
samej, preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich a na
zdôraznenie správnosti rozsudku uvádza:
14.Z priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie, zadokumentovaného spisovým materiálom

vyplýva, že žalobca už v žalobe skutkovo odôvodnil svoj nárok na regresnú náhradu podľa § 12 ods. 1
písm. f/ zák. č. 381/2002 Z.z., t.j., aj slovom a textom uvádzal, že žalovaný bol v omeškaní s plnením
poistného, pričom dokazovaním bolo preukázané, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Na č.l. 12 súdneho
spisusanachádzavýzvanazaplatenienáhradypoistnéhoalebojejčastizodňa12.9.2016,ktorúžalobca
predložil, kde je síce už uvedené ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona, avšak slovne,

v texte je taktiež uvedené, že dôvodom na regres je skutočnosť, že žalovaný v čase, keď nastala poistná
udalosť bol v omeškaní s platením poistného. Napokon, táto výzva sa ani nedostala do sféry poznania
žalovaného, keďže mu reálne doručená nebola.
15.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.5.2022 jednoznačne uvádza, že poistné mal v čase poistnej
udalosti riadne a včas uhradené, žalobca na túto obranu nijakým spôsobom nereagoval a nie je pravdivé
jeho tvrdenie v odvolaní, že svoj omyl v žalobe napravil, keďže nikde v spise sa nenachádza zmena

jeho skutkových tvrdení.
16.Podľa § 153 ods. 1,2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
17.Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania a tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej
úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10 CSP). Jej účelom je

zabrániť tomu, aby sporové strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových
tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú však uplatnené

včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala
strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy (napr. v odpore).
18.V posudzovanom prípade súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci ani nemal vedomosti o zmene
skutkových tvrdení žalobcu a tieto tvrdenia uvádzané v odvolaní predstavujú neprípustnú novotu, na
ktorú odvolací súd nemôže prihliadať.

19.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému boli priznané trovy odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
20.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).