Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/129/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212211955
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7212211955.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. XX, adresa na doručovanie C., D. XX, proti žalovaným 1/ E. F. E., nar. X.XX.XXXX, bytom B.,
G. XX, 2./ H. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. – I., E. XX, 3/ J. E. E., nar. X.X.XXXX, bytom K. – L.,
M. X a 4/ J. E. E., nar. X.X.XXXX, bytom B. - N. O., P. XX, všetci žalovaní zastúpení JUDr. Jánom
Spišákom, advokátom, so sídlom Košice, Idanská č. 17, za účasti intervenienta Wűstenrot poisťovňa,
a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO : 31383408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o zaplatenie 28.000 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

36C/84/2012-603 z 15.3.2022 v znení opravného uznesenia sp. zn. 36C/84/2012-621 z 5.4.2022
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia sp. zn. 36C/84/2012-621 z 5.4.2022 Okresného
súdu Košice II .

P r i z n á v a intervenientovi na strane žalovaných náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

V právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými stranám náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) žalobu o zaplatenie 28.000 € zamietol a žalovaným 1/ - 4/ priznal
náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

2. Podľa odôvodnenia rozsudku žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 282 € titulom
náhrady škody spôsobenej právnym predchodcom žalovaných, pôvodným žalovaným ako advokátom

pri výkone činnosti advokáta. Škoda vznikla tak, že pôvodný žalovaný na základe požiadavky žalobkyne
vyhotovil dňa 29.4.2010 darovaciu zmluvu, ktorou matka žalobkyne jej darovala v celosti nehnuteľnosti,
ktorých bola výlučnou vlastníčkou. Návrh darovacej zmluvy obsahujúcej aj návrh na zriadenie vecného
bremena v prospech darkyne, bol na vklad do katastra nehnuteľností podaný dňa 30.4.2010. Dňa
5.5.2010 darkyňa - matka žalobkyne, zomrela. Dňa 19.5.2010 bolo vkladové konanie rozhodnutím
č. V 3927/2010 príslušnej správy katastra prerušené na dobu 30 dní pre potreby vykonania opravy
darovacej zmluvy. Pre úmrtie darkyne už nemohlo dôjsť k oprave darovacej zmluvy a jej právny nástupca

s vykonaním opravy nesúhlasil, k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností tak nedošlo a konanie
vedené pod č. V 3729/2010 bolo rozhodnutím zo dňa 14.5.2014, právoplatným 13.6.2014, zastavené.
Nárok uplatnený žalobkyňou pozostával zo sumy 150 €, ktoré pôvodnému žalovanému uhradila titulom
poskytnutého právneho poradenstva a sumy 132 €, ktorú uhradila ako správny poplatok za katastrálnekonanie. V priebehu konania žalobkyňa podaním doručeným súdu 26.6.2014 žalobu rozšírila o nárok
na zaplatenie sumy 486,29 € titulom súdnych trov a trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na
OkresnomsúdeKošiceIIpodsp.zn.36C/50/2013aozaplateniesumy28.000€titulomhodnotypolovice

nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom darovania v zmysle darovacej zmluvy. Súd zmenu žaloby
pripustil uznesením sp. zn. 36C/84/2012-74 dňa 29.9.2014. Rozsudkom sp. zn. 36C/84/2012-142 zo
6.5.2016 súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 282 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo vyhovujúcom výroku sa rozsudok
stal právoplatným dňa 2.7.2016. Rozhodujúc o odvolaní žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom

sp. zn. 11Co/343/2016-175 z 30.8.2017 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti sumy
486,29 €, v prevyšujúcej zamietavej časti zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania ostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy
28.000 € titulom náhrady škody vyčíslenej ako 1 hodnoty nehnuteľnosti, ktorú napokon nenadobudla

výlučne do vlastníctva z dôvodu nevykonania opravy darovacej zmluvy, čo viedlo k tomu, že táto nebola
vložená do katastra nehnuteľností.

4. Na ustálenie výšky škody, ktorá vychádzala zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetomdarovacejzmluvy,súdnariadilznaleckédokazovanie.Podľaznaleckéhoposudkuč.32/2018

znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností J. N. Q., bola
ku dňu 13.6.2014 všeobecná hodnota stavieb a pozemkov spolu 45.400 €. Žalobkyňa k znaleckému
posudku uviedla, že predmetná nehnuteľnosť, ktorej bola po ukončení dedičského konania po svojej
matke podielovou spoluvlastníčkou v 1, bola dňa 19.8.2016 predaná za 63.000 €. Mala tiež za to,
že vzhľadom na známe predajné ceny bytov na sídlisku Terasa v Košiciach, je zrejmá disparita

medzi ohodnotením nehnuteľnosti znaleckým posudkom a trhovou cenou, a znalecký posudok nedáva
dostatočnú odpoveď na to, aká je skutočná všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Následne žalobkyňa
predložila súkromný znalecký posudok č. 68/2018 vypracovaný znalkyňou J. E. R., podľa ktorého
všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti k 13.6.2014 by bola 57.000 € a v tejto súvislosti poukázala
aj na uznesenie Okresného súdu Košice II vo veci prejednania dedičstva po jej matke poručiteľke S. B.,

sp. zn. 24D/838/2012 D not 28/2013, podľa ktorého hodnota nehnuteľnosti bola 55.921,04 € a nadobudli
ju A. B., pozostalá dcéra a mal. pozostalá vnučka A. A., každá v 1-ici. Žalobkyňa za účelom odstránenia
pochybností o všeobecnej hodnote bytu dala vyhotoviť znalecký posudok J. D. Q., ktorý v znaleckom
posudku č. 2/2019 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v 2. štvrťroku 2014 na sumu 58.600 €.

5. Žalovaný počas konania, dňa 26.5.2020, zomrel. Uznesením sp. zn. 36C/84/2012-499 z 29.7.2021
v spojení s uznesením sp. zn. 36C/84/2012-520 zo 17.9.2021 v znení opravného uznesenia sp. zn.
36C/84/2012-534 z 28.10.2021súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní vo veci s dedičmi pôvodného
žalovaného, ktorí sú v záhlaví tohto rozsudku označení ako žalovaní 1/ - 4/.

6. Súd vec posudzoval podľa § 2 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 2, § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“) a § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“). Konštatoval, že v priebehu konania bola žalovanými ako aj intervenientom opakovane vznesená
námietka premlčania a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že otázka premlčania nároku žalobkyne

bola predmetom skúmania v odvolacom konaní, v ktorom Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp.
zn. 11Co/343/2016-175 z 30.8.2017 dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný. Súd prvej inštancie
s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP vyjadril svoju viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu,
nevzhliadol žiaden dôvod na odklon od právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom a mal za to,
že ani opätovné argumenty žalovaných a intervenienta nespochybnili právny názor týkajúci sa otázky

premlčania nároku žalobkyne. Dôvodil, že v posudzovanej veci mala škoda žalobkyni vzniknúť konaním
advokáta, ktorá sa primárne posudzuje podľa zákona o advokácii a doplnená je ustanoveniami OZ
o zodpovednosti za škodu, pričom pre obe úpravy platí, že nárok na náhradu škody poškodenému
vznikne za kumulatívneho splnenia podmienok, medzi ktoré patrí existencia protiprávneho úkonu, v
danom prípade súvisiaca s výkonom advokátskej činnosti, vznik škody a napokon príčinná súvislosť

medziprotiprávnymúkonomaspôsobenímškody.VtejtosúvislosticitovalzuzneseniaNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 3MCdo/18/2009 z 21.10.2010, „ Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v
súvislosti s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno
zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov:činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta
súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti
musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený.“ Súd

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v konaní vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
v konkrétne posudzovanej nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním pôvodného žalovaného
ako advokáta, ktorý mal vypracovať vadnú darovaciu zmluvu, a vznikom škody na strane žalobkyne,
ktorá mala spočívať v nenadobudnutí celej prevádzanej nehnuteľnosti (žalobkyňa nadobudla len 1 v
darovacej zmluve identifikovanej nehnuteľnosti v rámci dedičského konania po darkyni). Odkázal na

ustálený právny názor, podľa ktorého viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu
vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov
zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle
účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci
(rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/184/2005 zo dňa 28.2.2006, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/153/2009 zo
dňa 27.10.2010) a mal za to, že právne nástupkyne darkyne, t.j. žalobkyňa a maloletá A. A. boli viazané

prejavom vôle darkyne darovať nehnuteľnosti identifikované v darovacej zmluve zo dňa 29.4.2010.
Žalobkyňa sa v konaní sp. zn. 36C/50/2013 vedenom na Okresnom súde Košice II, domáhala uloženia
povinnosti žalovanej maloletej A. A., vykonať opravu nesprávností v katastrálnom konaní, ale v tomto
konaní bola neúspešná a proti tomuto rozsudku sa neodvolala. Bez ohľadu na výsledok predmetného
konania súd uzavrel, že prioritným dôvodom nenadobudnutia darovanej nehnuteľnosti žalobkyňou

nebolo konanie pôvodného žalovaného, ale fakt, že nebola dodržaná vyššie uvedená zásada viazanosti
prejavom vôle poručiteľa jeho právnymi nástupcami. Takto nemohla byť naplnená podmienka existencie
príčinnej súvislosti medzi konaním pôvodného žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne. Súd
doplnil,žesaplnestotožnilstvrdenímintervenientavpodaníz11.11.2021,vzmyslektoréhonebudemať
každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta automaticky za následok

vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Vzhľadom na
uvedené súd žalobu o zaplatenie 28.000 € zamietol ako nedôvodnú.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď nevidel dôvody pre aplikáciu ust. § 257
CSP. Celkový nárok, ktorý si žalobkyňa v konaní uplatnila bol vo výške 28.768,29 €. Úspešná bola len

do sumy 282 €. Jej úspech predstavuje 1 %, resp. čistý úspech protistrany je vo výške 98 % (99 % - 1
%). Žalovaným preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a f/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 28.000
€ a nahradiť trovy konania. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že prioritným
dôvodom nenadobudnutia darovanej nehnuteľnosti nebolo konanie pôvodného žalovaného – vadný

návrh vypracovanej zmluvy, ale fakt, že nebola dodržaná zásada viazanosti prejavu vôle poručiteľa
jeho právnymi nástupcami a tým nebola naplnená príčinná súvislosť medzi vadným konaním advokáta
a vznikom škody na strane žalobkyne. Mala za to, že právne závery vyplývajúce z rozsudkov NS SR
sp. zn. 2Cdo/184/2005 a sp. zn. 2Cdo/153/2009 nezbavujú pôvodného žalovaného zodpovednosti za
škodu, nakoľko v dôsledku vád ním pripravenej zmluvy v rámci výkonu svojej advokátskej činnosti, bol

prejav vôle prevodcu nespôsobilý vyvolať prevod, t.j. aj viazanosť takýmto prejavom do rozhodnutia
katastrálneho orgánu, resp. nástup právneho nástupcu na miesto prevodcu do takejto vadnej zmluvy
nič nemení na skutočnosti, že zmluva naďalej v dôsledku vád nemá spôsobilosť vyvolať prevod
predmetu prevodu na žalobkyňu. Neexistuje žiadna zákonná povinnosť, na základe ktorej by darkyňa,
prípadne jej právni nástupcovia boli povinní odstraňovať vady zmluvy. Vytkla súdu, že poprel vlastné

právne stanovisko vyslovené v rozsudku zo 6.5.2016, v ktorom potvrdil zodpovednosť pôvodného
žalovaného za škodu, ktorá jej vznikla. Uviedla, že zodpovednosť advokáta pri vypracovaní zmluvy je
zodpovednosťou v tom zmysle, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti,
t.j. že je vkladuschopná. Pôvodný žalovaný pri výkone svojej advokátskej činnosti pre žalobkyňu
vyhotovil návrh darovacej zmluvy, ktorý nebol v súlade so zákonom a takéto jeho konanie bolo

v rozpore s § 18 ods. 2 zákona o advokácii, t.j. s povinnosťou poskytovať právne služby s odbornou
starostlivosťou. Dôvodom nenadobudnutia predmetu prevodu žalobkyňou bolo konanie pôvodného
žalovaného, príprava nevkladuschopnej zmluvy, v dôsledku čoho žalobkyňa nenadobudla predmet
prevodu.9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril intervenient, ktorý odvolanie považuje za neopodstatnené, lebo nie
je odôvodnené žiadnymi relevantnými argumentmi. Odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny.

Zotrval na svojej argumentácii v prvoinštančnom konaní. Trval na vznesenej námietke premlčania
a záver súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním pôvodného žalovaného (advokáta)
a vznikom škody na strane žalobkyne je podľa neho vecne správny. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobkyňa reagovala vyjadrením, v ktorom zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní
a v podstatnom uviedla, že ak by zmluva nemala vady, tak by kataster povolil vklad zmluvy v prospech
žalobkyne.CitovalazrozsudkuNSSRsp.zn.2Sžo/127/2010akoaj zKatastrálnehobulletinuč.1/2000,
podľa ktorých smrť darcu sama o sebe nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad, resp. dodatočné
zistenie, že prevodca v čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky, t.j. nie je dôvodom na zrušenie
alebo zmenu vkladu žiadnymi procesnými opravnými prostriedkami.

11.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v
rozsahuvyplývajúcomzust.§379,§380ods.1 CSP,sprihliadnutímnavady,ktorésatýkajúprocesných

podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.7.2023 o 10.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

13. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm.
a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo

výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná
manudukačná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne
získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v čl. 16 ods. 2 CSP alebo vypočutie svedka
bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP)
alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods.

2 CSP).

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobkyne (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd
dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie

súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené
na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav

aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne
vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané
vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade
so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce
skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam,

na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy
a relevantné zák. ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

18. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné

práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

19. Žalobkyňa ako odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
pre ňu privodili rozhodnutie v jej prospech. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť

vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi vysporiadal pri rozhodovaní veci.

20.Argumentáciažalobkynevodvolaní,žesúdodôvodnenímrozsudkupoprelvlastnéprávnestanovisko

vyslovené v rozsudku zo 6.5.2016, v ktorom potvrdil zodpovednosť pôvodného žalovaného za vzniknutú
škodu, je irelevantná. Odhliadnuc od toho, že súd prvej inštancie sa v rozsudku z uvedeného dňa
vôbec nezaoberal pri náhrade škody uplatnenej vo výške 28.000 € existenciou a naplnením podstatných
náležitostí pre vznik nároku na náhradu škody (medzi nimi aj príčinnou súvislosťou medzi činnosťou
advokáta a vznikom škody), lebo dospel k záveru o premlčaní nároku, s čím sa nestotožnil odvolací

súd, zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, odvolací súd dáva do pozornosti, že súd
v konaní po zrušení jeho skoršieho rozsudku nie je viazaný skôr zaujatým vlastným právnym názorom
a svoj právny názor môže v ďalšom konaní zmeniť.

21. Vzťah medzi klientom a advokátom je primárne upravený v zákone o advokácii. Zodpovednosť

advokáta je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. V zmysle uznesenia
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz22.októbra2015sp.zn.II.ÚS678/2015zodpovednosťadvokáta
za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená na kumulatívnom splnení troch
predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie; vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou
advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov

zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere
poškodený. Aj keď obsahom spisu v prejednávanej veci nie je písomná zmluva o poskytovaní právnych
služieb medzi klientom a advokátom, nebolo sporné, že medzi nimi došlo k ústnej dohode (podporne
o tom svedčia listinné dôkazy v spise – príjmový pokladničný doklad o prijatí zálohy 50 € od A. B.
dňa 27.4.2010 a dňa 28.4.2010 o prevzatí zálohy 100 € advokátom), a preto v posudzovanej veci,

zodpovednosť advokáta za škodu vo vzťahu ku klientovi sa posudzuje podľa § 26 zákona o advokácii
ako osobitnej právnej normy (lex specialis) vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.

22. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok
vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo

pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta
ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní
úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušeniapovinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10.
2010, sp. zn. 3 M Cdo/18/2009).

23. Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. rozumie
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu

pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech
(prekazené zväčšenie alebo prekazené budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné
očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej udalosti.

24. Žalobkyňa si škodu (ušlý zisk) vyčíslila vo výške 1 hodnoty nehnuteľnosti, ktorú ako obdarovaná

mala získať v celosti a jej vlastníčkou sa nestala pre vady darovacej zmluvy, ktoré sa vo vkladovom
konaní nedalo odstrániť z dôvodu úmrtia darkyne, preto nedošlo ku vkladu darovacej zmluvy do katastra
nehnuteľností. Nehnuteľnosť bola následne prededená v dedičskom konaní po poručiteľke (pôvodnej
darkyni) S. B., matke žalobkyne, v ktorom žalobkyňa zdedila 1 nehnuteľnosti a druhú polovicu nadobudla
vnučka poručiteľky Soňa Semančíková.

25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uzavrel, že nebola preukázaná jedna z podstatných
náležitostí pre zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi (preukázať ju mala poškodená),
a to príčinná súvislosť medzi konaním pôvodného žalovaného ako advokáta a vznikom škody na strane
žalobkyne.

26. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávne vyhotovenou, vadnou darovacou zmluvou a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

Je síce pravda, že otázka príčinnej súvislosti (vyriešenie ktorej patrilo k najvýznamnejšej zložke pre
posúdenie predmetnej právnej veci) je v svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou
(ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne

spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou
ujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)sazisťujepríčinná
súvislosť. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne)

sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj
R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť

závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu

(podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo/126/2009).

27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k súčasnému (kumulatívnemu)
splneniu podmienok vzniku zodpovednosti za škodu advokáta v predmetnej veci nedošlo.

28. Postup, resp. spôsob vyhotovenia darovacej zmluvy advokátom, by v okolnostiach konkrétnej veci
mohol mať za následok vznik jeho zodpovednosti len vo vzťahu k takej žalobkyňou tvrdenej škode
(ušlému zisku), ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto, teda takouto jeho
činnosťou.29. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi všeobecnou hodnotou
celej spornej nehnuteľnosti a hodnotou jej jednej polovice. Plnenie, ktorého sa v tomto konaní

domáha titulom náhrady škody, však nepredstavuje jej majetkovú ujmu spôsobenú advokátom; jej
majetok sa podľa posúdenia odvolacieho súdu nerozrástol v dôsledku vis maior (nepredvídateľnosti
a neodvrátiteľnosti) spočívajúceho v smrti darkyne pred vkladom darovacej zmluvy do katastra
nehnuteľností a v nerešpektovaní, resp. neakceptovaní vôle darkyne vyjadrenej v darovacej zmluve
azmluveozriadenívecnéhobremenaprávnounástupkyňoudarkynemal.A.A..Uvedenémožnovyvodiť

aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 36C/50/2013 z 18.2.2014, o uloženie
povinnosti žalovanej (mal. A. A.) na opravu zrejmej nesprávnosti v katastrálnom konaní, v ktorom bola
žalobkyňa A. B. neúspešná.

30. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že poručiteľka podpísala dňa 29.4.2010 darovaciu zmluvu
s vecným bremenom, ktorou darovala žalobkyni v celosti nehnuteľnosti v nej špecifikované. Návrh

darovacej zmluvy na vklad vlastníctva do katastra bol podaný za jej života 30.4.2010. Darkyňa zomrela
X.X.XXXX. Dňa 19.5.2010 Správa katastra Košice svojím rozhodnutím prerušila vkladové konanie
odarovacejzmluvesvecnýmbremenomna30dnístým,ževzmluvejepotrebnédoplniťspoluvlastnícky
podiel k parc. č. 1262 a opraviť č.l. IV zmluvy. Rozhodnutím zo 14.5.2014 sp. zn. 3729/10 Katastrálny
úrad v Košiciach zastavil vkladové konanie pre neodstránenie vytknutých nedostatkov návrhu na vklad,

po predchádzajúcom (v poradí druhom) prerušení katastrálneho konania dňa 11.6.2013 z dôvodu, že
sa začalo konanie o predbežnej otázke podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona, t.j. o žalobe vedenej
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 36C/50/2013.

31. Z opísanej chronológie vyplýva, že darkyňa zomrela skôr, ako katastrálny orgán vôbec začal

rozhodovať o darovacej zmluve uzavretej v prospech žalobkyne ako obdarovanej. Od podania návrhu
na vklad darovacej zmluvy s vecným bremenom až do 19.5.2010 sa katastrálny orgán nezaoberal
predloženým návrhom na vklad, nerozhodoval o ňom. Vzhľadom na to, že darkyňa zomrela predtým, ako
katastrálny orgán vôbec začal riešiť návrh na vklad, bola sporná nehnuteľnosť v čase smrti poručiteľky
v jej vlastníctve a patrila do dedičstva po nej. Požiadavka na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností

je jasne a jednoznačne vymedzená v § 133 ods. 2 OZ tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak
osobitný zákon neustanovuje inak (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. augusta
2011, sp. zn. 3Cdo/29/2010). K vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalobkyňu dňa
19.5.2010, po smrti darkyne, podľa následného rozhodnutia katastra síce nedošlo pre neodstránenie

vád zmluvy, ale nepochybne podstatným dôvodom bola smrť darkyne pred rozhodovaním o povolení
vkladuanesúhlaszákonnejzástupkynemaloletejdedičkysdarovacouzmluvou,ktoráodmietlapodpísať
opravnú doložku k predmetnej darovacej zmluve (viď č.l. 56 spisu, vyjadrenie Katastrálneho úradu
v Košiciach) a byt sa stal predmetom dedičského konania po poručiteľke, ktorá bola pôvodne aj
darkyňou. Tieto skutočnosti boli bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobkyne a nimi došlo

kprerušeniupriamejväzbymedzivadamizmluvy,vzniknutýmipričinnostiadvokátaaškodou,vyčíslenou
ako 1 hodnoty sporného bytu.

32. Podľa katastrálnej praxe, ak sa kataster o smrti prevodcu nedozvedel a povolil vklad vlastníctva po
smrti prevodcu, dodatočné zistenie, že prevodca v čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky,

t.j. nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu vkladu žiadnymi procesnými opravnými prostriedkami.
V prípade, ak sa kataster dozvie o úmrtí prevodcu pred povolením vkladu konanie preruší podľa § 31a
písm. a/ katastrálneho zákona do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, následne, keď sú dedičia
známi, pokračuje s nimi ako účastníkmi v konaní (ako v posudzovanej veci, keď do úvahy prichádzajúca
dedička neakceptovala vôľu darkyne, nesúhlasila s jednoduchou, ľahkou opravou zmluvy a s jej vkladom

do katastra nehnuteľností).

33. Odvolací súd odkazuje tiež na katastrálnu prax týkajúcu sa darovacích zmlúv spojených
so zriadením vecného bremena, v zmysle ktorej ak prevodca a zároveň oprávnený z vecného bremena
zomrel, nie je zmluva, ktorá je predmetom vkladového konania s poukazom na § 31 ods. 3 zákona č.

162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v spojení
s § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, spôsobilá vkladu (vkladuschopná), nakoľko predmetom povolenia
vkladu môže byť len zmluva ako celok a vklad nemožno povoliť len v rozsahu jednotlivých (čiastkovýchúkonov), ktoré táto zmluva obsahuje (Katastrálny bulletin 1/2017 odkazujúci na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžr/116/2014 z 30.3.2016).

34. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky podstatné okolnosti veci,
ktoré rozviedol a vyargumentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. S jeho dôvodmi sa odvolací súd
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

35. Pokiaľ súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereaguje na niektoré námietky žalobkyne, odvolací

súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie veci nie je potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami
a tvrdeniami strany, ale len s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/2003).

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava

obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd
v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými
sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria

jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods.
2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

37. V odvolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná, preto bola zaviazaná na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu intervenientovi na strane žalovaných, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní.

Žalovaným však v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
v právnom vzťahu žalobkyne a žalovaných stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).