Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/44/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120210792
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8120210792.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX B., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: JUDr.
Ernest Vokál, advokát, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX B., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., obe právne zastúpené:
JUDr. Ľudmila Dohnalová, advokátka, so sídlom Brezová 2232/22, 955 01 Topoľčany, v spore o určenie
vlastníckeho práva a určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 32C/86/2020-106 zo dňa 14.3.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po
právoplatnosti veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že žalobkyňa
v 1/ rade je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX, stojacom na parcele č. 127/1, ďalej parcely CKN
č. 127/1 – zastavané plochy a nádvorie o výmere 723 m2 a parcely CKN č. 127/2 – záhrady o výmere
106 m2 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. B. v podiele 1. Ďalej žiadala určiť, že druhá polovica rodinného
domu a obidvoch parciel patrí do dedičstva po C. B., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX. Uplatnila
si trovy konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že darovala spolu so svojim nebohým manželom svojej
dcére, žalovanej v 2/ rade, uvedené nehnuteľnosti, a to dom a dva pozemky s tým, že žalovaná
v 2/ rade sa zaviazala v darovacej zmluve doopatrovať svoju matku a otca. Ďalej bolo zriadené
vecné bremeno doživotného bývania a spoluužívania domu a príslušenstva žalobkyňou v 1/ rade
a jej nebohým manželom. Keďže uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena, ktoré obsahuje
aj vyčíslenie hodnoty protiplnenia (30.000 Sk) a uzatvorenie tzv. zaopatrovacej dohody je okolnosťou,
ktorá spôsobuje, že darovacia zmluva nie je bezodplatná, je možné považovať túto darovaciu zmluvu
za neplatnú. Preto žiada určiť, že žalobkyni patrí pol rodinného domu s pozemkami a druhá polovica
patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi. Darovacia zmluva, vrátane zmluvy o zriadení vecného
bremena a zaopatrovacej zmluvy sú neplatné právne úkony.
Ďalej žalobkyňa žiadala, aby žalovaná v 2/ rade jej vydala nehnuteľnosť, pretože už v minulosti
mnohokrát ústne vyzvala žalovanú v 2/ rade na vrátenie daru v rozsahu polovice, pretože žalovaná
v 2/ rade žiadnym spôsobom sa o žalobkyňu nestará, neposkytuje jej žiadnym spôsobom starostlivosť

a opateru a vytvára pre ňu psychický nátlak, aby sa odsťahovala z rodinného domu. Nejde len o obyčajnú
nevďačnosť, ale ide o správanie sa žalovanej v 2/ rade, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Po tom, čo žalobkyňa urobila tento úkon voči žalovanej v 2/ rade, táto previedla nehnuteľnosť na svoju
dcéru, žalovanú v 1/ rade, čo nie je v súlade so zákonom, pretože nemohla na dcéru žalovaná v 2/ rade
previesť viac práv, než sama mala.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil z uzatvorenej darovacej zmluvy, ktorej súčasťou
boli aj zmluva o zriadení vecného bremena a zaopatrovacia zmluva, ako aj z listinných dôkazov
predložených súdu, z výsluchu účastníkov a svedkov, že žaloba nie je dôvodná.
Právne vec posúdil podľa § 628 ods. 1 – 3 Občianskeho zákonníka a ďalej podľa § 630 Občianskeho
zákonníka. Aplikoval aj ust. § 137 CSP.
Prvoinštančný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa v 1/ rade, spolu so svojim manželom C. B., vo
forme notárskej zápisnice, spísanej dňa 19.5.1997, darovali žalovanej v 2/ rade nehnuteľnosti, zapísané
na LV č. XXX, a to dom, súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele CKN č. 127/1, ďalej parcelu CKN č.
127/1 – zastavaná plocha o výmere 723 m2 a parcelu CKN č. 127/2 – záhradu o výmere 106 m2 v celosti.
Jednalo sa o dar rodinného domu so súp. č. XX, ďalej studne, vedľajších stavieb ako chlieva, drevárne
a vonkajších úprav, trvalých porastov a pozemkov. Obdarovaná sa v darovacej zmluve vyjadrila, že dar
od svojich rodičov prijíma bez výhrad.
Účastníci darovacej zmluvy uzavreli súčasne aj zmluvu o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva
v práve doživotného bývania v rodinnom dome súp. č. XX a právo doživotného spoluužívania
príslušenstva a pozemkov CKN č. 127/1 a 127/2 v prospech C. B. a jeho manželky, žalobkyne v 1/ rade.
Vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne a jeho hodnota bola podľa vyhlásenia účastníkov vyčíslená na
30.000 Sk.
Ďalej sa obdarovaná zaviazala, že svojim rodičom doživotne poskytne potrebnú starostlivosť a opateru
v starobe a chorobe.
Žalobcovia (žalobkyňa v 1/ rade - účastníčka zmluvného vzťahu, žalobca v 2/ rade - syn žalobkyne v 1/
rade) tvrdili, že uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena a zaopatrovacej zmluvy darovacia
zmluva nebola bezodplatná, pričom žalobkyňa v 1/ rade by darovaciu zmluvu bez zaopatrovacej zmluvy
ani nepodpísala. Zmluva o zriadení vecného bremena, zaopatrovacia zmluva podľa žalobcov mala byť
protiplnením k darovacej zmluve.
Prvoinštančný súd však zistil, že žalobcovia dôkazné bremeno spočívajúce v uvedenom tvrdení
neuniesli, pretože žiadnymi relevantnými dôkazmi súdu nepreukázali, že by predmetná darovacia
zmluva mala byť absolútne neplatným právnym úkonom. Žalované tieto okolnosti popreli, pričom
žalobkyňa v 1/ rade síce tvrdila, že by nehnuteľnosť sama, bez zaopatrovacej zmluvy žalovanej v 2/ rade
nedarovala, avšak žalovaná tieto tvrdenia poprela prostredníctvom svojej výpovede. Žalobkyňa na svoje
tvrdenia žiadne dôkazy nepredložila. Pokiaľ sa týka notárskej zápisnice, spísanej zo dňa 19.5.1997,
prvoinštančný súd zistil, že v tejto boli spísané 3 právne úkony, a to darovacia zmluva, zmluva o zriadení
vecného bremena a zaopatrovacia zmluva, všetky 3 samostatné právne úkony, navzájom od seba
oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie. Preto prvoinštančný súd považoval uvedené tvrdenie
žalobcov o neplatnosti darovacej zmluvy, pretože malo byť poskytnuté žalobkyni v 1/ rade protiplnenie,
za neplatné.
Ďalej prvoinštančný súd dospel k záveru, že neboli preukázané žalobkyňou ani ďalšie okolnosti, ktoré
tvrdila a odôvodňujú zánik darovacej zmluvy a dôvod vrátenia daru. Žalobkyňa tvrdila, že od darovacej
zmluvy odstúpila. Prvoinštančný súd však nezistil a nemal preukázané, že k takémuto úkonu na vrátenie
daru zo strany žalobkyne v 1/ rade voči žalovanej v 2/ rade došlo. K takémuto hmotnoprávnemu úkonu
nedošlo od momentu uzatvorenia darovacej zmluvy až po rok 2016 a ani po roku 2016 vznik takéhoto
úkonu nebol preukázaný. Žalovaná v 2/ rade následne darovala nehnuteľnosť svojej dcére. Žalobkyňa
nepreukázala, že dar voči žalovanej v 2/ rade odvolala pred Vianocami 2016 a že v tomto úkone bolo
uvedené tvrdenie žalobkyne v 1/ rade, že žalovaná v 2/ rade sa voči žalobkyni v 1/ rade správa hrubo,
že porušuje dobré mravy. Ďalej nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa v 2/ rade o žalobkyňu v 1/ rade
nestarala, neposkytovala jej starostlivosť a opateru a že by vytvárala psychický nátlak, aby sa z domu
vysťahovala.
Preto nebol dôvod, aby žalovaná v 2/ rade nemohla previesť na žalovanú v 1/ rade, svoju dcéru, uvedenú
nehnuteľnosť. Stalo sa tak na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V5389/2020
katastrálnym úradom dňa 18.8.2020. K prevodu vlastníckeho práva zo strany žalovanej v 2/ rade na
žalovanú v 1/ rade došlo v čase, keď odstúpenie od daru reálne žalovanej v 2/ rade nebolo doručené a ani
taký úkon preukázaný nebol a ak by aj doručenie tohto úkonu subsumovala samotná žaloba, táto bola
doručená až dňa 16.10.2020 žalovaným v 1/ a 2/ rade, čo je 2 mesiace po zavkladovaní kúpnopredajnej
zmluvy medzi žalovanými. Teda jednoznačne úkon v súvislosti s odstúpením od zmluvy zo strany

žalovanej, kde tento úkon by mal všetky náležitosti hmotnoprávneho odstúpenia od zmluvy, ktorý síce
nemusí byť písomný, ale musí obsahovať konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí darca porušenie dobrých
mravov, bol doručený žalovanej v 2/ rade, preukázaný nebol. Preto prvoinštančný súd považoval žalobu
za nedôvodnú.
Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, kde vyhodnotil dôvody hodné
osobitného zreteľa vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, a to rodinné väzby medzi stranami sporu.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové prejednanie, alternatívne aby vo veci
sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.
Žalobkyňa a žalobca v odvolaní uviedli, že prvoinštančný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, odporuje ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR, je nepreskúmateľný a nedal
odpoveď na podstatný argument žalobcov.
Prvoinštančný súd v bode 30 odôvodnenia rozsudku uviedol, v čom nevidel dôvod na posúdenie
darovacej zmluvy ako absolútne neplatnej. Ide o neunesenie dôkazného bremena. Tento záver je však
nesprávny, keďže nevychádza z vykonaných dôkazov. Dokladom o absolútnej neplatnosti darovacej
zmluvy nie je len výpoveď žalobkyne v 1/ rade, ktorá nepochybne uviedla, že nehnuteľnosť by
s manželom dcére nedarovali, ak by sa nezaviazala, že sa o ňu v starobe postará, ale samotný text
darovacej zmluvy, ktorý robí darovaciu zmluvu, zaopatrovaciu zmluvu i zmluvu o vecnom bremene ako
vzájomne podmienené. Táto skutočnosť má potom za následok, že darovacia zmluva nemá esenciálnu
náležitosť, a to bezodplatnosť.
Súd prvej inštancie sa textu darovacej zmluvy ani nedotkol, preto nie je zrejmé, z čoho vychádzal, že
nejde o podmienené vzájomné zmluvy.
Taktiež nie je jasné, na základe čoho prvoinštančný súd dospel k záveru, že výpoveď žalovanej v 2/ rade
účinne poprela tvrdenia žalobkyne.
Žalobcovia poukázali na to, že obdobnou vecou sa zaoberal už aj Najvyšší súd SR vo veci
3Cdo/302/2009 zo dňa 24.2.2011, kde uviedol, že v prípade absencie podstatnej náležitosti darovacej
zmluvy, a to jej bezodplatnosti, darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.
Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v darovacej zmluve sa žalovaná v 2/ rade zaviazala doopatrovať
svoju matku a otca, kde obdarovaná zároveň sa zaviazala, že poskytne svojim rodičom doživotne
potrebnú starostlivosť a opateru. Už zo samotného slova „zároveň“ znamená, že ide o vzájomnú
podmienenosť. Naviac, protihodnota záväzku žalovanej v 2/ rade bola ocenená na 30.000 Sk.
Teda záväzok nie je bezobsažný, z výpovede žalobkyne v 1/ rade plynie, že žalovanej v 2/ rade darovali
s otcom rodinný dom pod podmienkou, že sa bude o nich starať, vystrojí im pohreb. Ak nebude žalobkyňa
vládať, bude jej prať, keď bude chorá, bude sa o ňu starať, čomu zodpovedá text právnych úkonov
obsiahnutých v notárskej zápisnici, a to ich vzájomná existenčná podmienenosť.
Rovnako žalobkyňa považuje za nedôvodné zamietnutie nároku aj pre nepreukázanie odvolania daru.
Žalobkyňa v 1/ rade voči svojej dcére, žalovanej v 2/ rade, dar odvolala, a to preto, že sa o ňu nestará,
neposkytuje jej žiadnym spôsobom starostlivosť a opateru, vytvára na žalobkyňu psychický nátlak za
účelom jej odsťahovania sa z domu, ktorý bol predmetom daru a ku ktorému žalobkyni svedčí alebo je
zriadené vecné bremeno. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede žalobcu v 2/ rade a svedka D. B., ktorý
uviedol, že žalobkyňa jeho manželke povedala, že ju dcéra z domu vyháňa. Svedok uviedol, že žalovaná
do domu nechodí, ako sa môže o matku starať. Prvoinštančný súd nevyhodnotil ďalšie dôkazy, ako aj
skutočnosti, ktoré vyšli najavo, keď žalobkyňa zotrváva v názore, že dom jej patrí, keďže si ho postavila.

4. K odvolaniu žalobcov zaujali písomné stanovisko žalované v 1/ a 2/ rade. Žalované namietali, že
žalobcovia v odvolaní neuviedli rozsah, v akom napádajú prvoinštančný rozsudok, a preto je potrebné
ich odvolanie odmietnuť.
Uviedli, že prvoinštančný súd pri vyjadrení predbežného právneho názoru vyslovil, že darovacia
zmluva sa nejaví za vzájomne podmienenú s ostatnými samostatnými právnymi úkonmi vyjadrenými
v notárskej zápisnici pri darovacej zmluve a nepovažuje ju za absolútne neplatnú, pretože tieto
okolnosti z predložených dôkazov nevyplývajú. Na základe uvedeného žalobcovia mali dostatočný
časový priestor, aby do vynesenia uznesenia o ukončení dokazovania tento predbežný právny názor
prvoinštančného súdu zvrátili a dostatočne dôveryhodne preukázali opak. Celé dokazovanie žalobcovia
zamerali len na údajné odstúpenie od darovacej zmluvy. Teda v otázke absolútnej neplatnosti právneho
úkonu žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil aj vo vzťahu k odstúpeniu od darovacej zmluvy.
Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by od darovacej zmluvy odstúpila. Darovacia zmluva

bola uzatvorená dňa 19.5.1997. Vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade žalobkyňa v 1/ rade za celý čas neurobila
žiaden úkon odstúpenia od darovacej zmluvy, resp. nedovolala sa jej neplatnosti. Neurobila tak ani po
roku 2016. Nebolo zistené, že by žiadala vrátiť svoje vlastníctvo od žalovanej v 2/ rade pred podaním
žaloby. Tieto okolnosti nepotvrdili ani svedkovia, ktorí boli prítomní na pojednávaní.
Nikdy za darovanie nebola dohodnutá žiadna odplata, tvrdenie žalobkyne v 1/ rade o podmienke
uzatvorenia darovacej zmluvy a následne zaopatrovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene
preukázané neboli, žalobkyňa nepreukázala, že by v čase uzatvorenia darovacej zmluvy niečím
podmieňovala. Žalovaná, naopak, poukázala na to, že pri uzatváraní darovacej zmluvy ratala
s alternatívou, že ak rodičov predomrie, aby mali rodičia kde bývať.
Zaopatrovacia zmluva bola osobný záväzok žalovanej v 2/ rade voči žalobkyni a jej manželovi. Nešlo
o vecné právo.
Vo vzťahu k vráteniu daru žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by žalobkyňa účinne od darovacej zmluvy
odstúpila, dokonca ani navrhnutí a vypočutí svedkovia tieto okolnosti jednoznačne nepotvrdili a písomné
potvrdenia predložené žalobkyňou k žalobe boli v priebehu konania príslušnými svedkami interpretované
inak.
Preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a uplatnila si náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Odvolací súd nezistil, že by rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci alebo by odporovalo ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd nezistil,
že by rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo nepreskúmateľné, pretože neboli podané odpovede na
podstatné argumenty žalobcov.
Žalobcovia namietali, že prvoinštančný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy, ak
na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu
normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného
pochybenia nedopustil. Prvoinštančný súd na riadne zistený skutkový stav riadne aplikoval príslušnú
správnu právnu normu, ktorú aj náležitým spôsobom a v súlade s existujúcou judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
a existujúcou súdnou praxou rozhodol. Prvoinštančný súd pri právnou posúdení veci nepochybil.
Pokiaľ žalobcovia namietali, že rozsudok prvoinštančného súdu je nepreskúmateľný, tvrdili, že ide
o odvolací dôvod spočívajúci v porušení práva žalobcov na spravodlivý proces. To, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu môže byť nepreskúmateľné, je jeden z dôvodov, ktoré spolu s ostatnými
dôvodmi predstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Každý má právo na to, aby sa súd
v konkrétnom prípade vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a aby jeho rozhodnutie bolo
riadne odôvodnené a preskúmateľné. Porušenie tohto práva predstavuje pochybenie súdu. Ak dosiahne
porušenie tohto práva na nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia určitú intenzitu, pri ktorej vzhľadom
aj na ďalšie pochybenia, sa javí súdne konanie za nespravodlivé, je dôvod na zrušenie rozhodnutia
prvoinštančného súdu. ak však tieto chyby je možné odstrániť v odvolacom konaní vzhľadom na
perfektnosť celého zvyšného konania, niet dôvod na takýto postup.
V danom prípade odvolací súd nezistil, že by rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo nepreskúmateľné.
Toto rozhodnutie je v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Je v súlade aj s praxou dovolacieho a odvolacieho súdu,
v súlade s § 220 CSP.

7. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobkyňa žiadala, aby súd určil jej vlastnícke právo k polovici
daru s tým, že druhá polovica daru patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi. Žalobca v 2/ rade je
syn žalobkyne, ktorý sa k žalobkyni pripojil, pretože je dedičom po svojom nebohom otcovi, manželovi
žalobkyne v 1/ rade. Žalovaná v 2/ rade je dcéra žalobkyne v 1/ rade a sestra žalobcu v 2/ rade. Žalovaná
v 1/ rade je dcéra žalovanej v 2/ rade.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že darovacia zmluva, na základe ktorej spoločne s manželom darovali
žalovanej v 2/ rade dom a pozemky, je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože má odplatný

charakter pre uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena a záväzku žalovanej v 2/ rade
doopatrovať svojich rodičov.
Tak, ako to uviedol v napadnutom rozsudku prvoinštančný súd, právny vzťah darovania a uzatvorenia
darovacej zmluvy je upravený v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ust. § 628 Občianskeho
zákonníka vyslovene uvádza, že darovacia zmluva má bezplatný charakter. Pojmový znak bezplatnosti
je splnený vtedy, ak obdarovanému v dôsledku darovacej zmluvy nevzniká žiadna právna povinnosť
poskytnúť za dar majetkovú hodnotu. Teda žalobkyňa a jej nebohý manžel podľa predpokladu, že
uzatvorili darovaciu zmluvu so žalovanou v 2/ rade, nemali mať z darovania žiaden majetkový prospech.
Podmienky, príkazy alebo iné dohody, ktoré nemajú majetkový charakter, nenarúšajú koncepciu
darovania podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že pokiaľ by sa žalovaná nezaviazala na vecné bremeno
a na doopatrovanie rodičov, resp. žalobkyne v 1/ rade, darovaciu zmluvu by neuzavrela. Subjektívne
žalobkyňa v 1/ rade týmto spôsobom vykladala svoju odmenu za poskytnutie daru.
Prvoinštančný súd však správne skúmal objektíve okolnosti, ktoré pri uzatváraní darovacej zmluvy vznikli
a vychádzal z dôkazov, ktoré na preukázanie svojich subjektívnych pocitov navrhla žalobkyňa. Nebolo
zistené, a ani objektívne preukázané, že uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena doživotného
užívania nehnuteľnosti žalobkyňou a jej, toho času už nebohým manželom, a jednostranný záväzok
žalobkyne vo forme jej vyhlásenia, že doopatruje svojich rodičov, predstavuje odmenu ako protiplnenie
za darovaciu zmluvu. Naopak, bolo preukázané, že žalovaná v 2/ rade mienila zabezpečiť rodičov pre
prípad jej predomretia (zmluva a zriadenie vecného bremena). Jednostranne sa zaviazala splniť si svoje
morálne a osobné záväzky a doopatrovať svojich rodičov (zaopatrovacia zmluva).

9. To, že darovacia zmluva obsahuje aj zaopatrovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena a že
sú na jednej listine neznamená, že by neboli samostatne oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie.
Naopak, oddeliteľnosťou zmluvy o zriadení vecného bremena, prípadne zaopatrovacej zmluvy na
platnosti a účinnosti nestrácajú a sú spôsobilé vyvolať želateľné právne účinky aj ako právne úkony
na samostatných listinách. V čase uzatvárania darovacej zmluvy a z vykonaných dôkazov vyplýva, že
žiadna zo zmluvných strán nepodmieňovala uzatvorenie darovacej zmluvy proti plneniu, resp. nekládla
si podmienku zriadiť zmluvu o zaopatrení rodičov ani zmluvu o zriadení vecného bremena. Naopak,
žalovaná v 2/ rade potvrdila, že tieto dva záväzky voči rodičom dohodla práve preto, aby si splnila svoje
vnútorné subjektívne, morálne pocity a pre prípad, že by nehnuteľnosť, ktorej bude vlastníčkou, zdedili
jej právni nástupcovia, aby rodičia mali kde bývať. Teda žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala
objektívne existenciu podmienenosti uzatvorenia darovacej zmluvy a zmlúv zaopatrovacej a o zriadení
vecného bremena. Na preukázanie viazanosti a podmienenosti nepredložila žiadne dôkazy ani potom,
čo prvoinštančný súd konštatoval nedôvodnosť uvedeného dôvodu určenia absolútnej neplatnosti
právneho úkonu.
Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď preferoval výklad platnosti darovacej zmluvy oproti
výkladu neplatnosti darovacej zmluvy s prihliadnutím na preukázanú vôľu žalobkyne v 1/ rade pri
uzatváraní darovacej zmluvy, ktorá nebola preukázaná, že je podmienená iným protiplnením. Je
potrebné chrániť aj dobromyseľnosť žalovanej v 2/ rade ako osoby, ktorej bol tento úkon určený a ktorá
o podmienenosti svojich rodičov, najmä žalobkyne 1/ pri uzatváraní darovacej zmluvy nemala informácie.
Žalovaná v 2/ rade a žalobkyňa v 1/ rade, spolu s jej nebohým manželom dosiahli zhodu na podstatných
náležitostiach darovacej zmluvy, ktorá bola bezodplatná, a preto nie je možné považovať túto zmluvu za
absolútne neplatnú pre absenciu bezodplatnosti. Subjektívna vôľa žalobkyne v 1/ rade a jej nebohého
manžela o odplatnosť darovacej zmluvy preukázaná nebola. Preto správne posúdil prvoinštančný súd
uvedenú darovaciu zmluvu za platnú. Ani ocenenie vecného bremena, prípadne zároveň dojednaný
zaopatrovací záväzok nemôžu sami osebe, bez vnútornej subjektívnej vôle darcu, ktorá musí byť
objektívne preukázaná, svedčiť o odplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanou v 2/
a žalobkyňou v 1/ rade a jej manželom.

10. Pokiaľ sa prvoinštančný súd následne zaoberal odstúpením žalobkyne v 1/ rade od darovacej zmluvy,
tu je potrebné súhlasiť s argumentami žalovaných, že pokiaľ žalobkyňa celý čas považovala darovaciu
zmluvu za neplatnú pre absenciu bezodplatnosti, nemala dôvod od neplatnej zmluvy odstupovať.

11. Pokiaľ žalobkyňa v 2/ rade od darovacej zmluvy odstúpila, zmluvu je potrebné považovať za platnú.
V takom prípade je povinnosťou žalobkyne v 2/ rade jednoznačne preukázať, kedy a za akých okolností,
v akom rozsahu a z akého dôvodu takýto prejav vôle voči žalovanej v 2/ rade vykonala.

Ust. § 630 Občianskeho zákonníka určuje, že vrátiť dar môže darca, ak sa obdarovaný voči nemu
alebo členom jeho rodiny správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Žalobkyňa v 1/ rade tento právny
úkon, pokiaľ má byť vykonaný účinne, musí vykonať voči žalovanej v 2/ rade s tým, že v jednostrannom
odstúpení od darovacej zmluvy, ktoré nemusí mať písomný charakter, musí byť nezameniteľne uvedené
hrubé porušenie dobrých mravov v danej konkrétnej situácii, teda označenie objektívnych okolností,
z ktorých žalobkyňa v 1/ rade vyvodzuje, že došlo k naplneniu dôvodu odstúpenia od daru podľa § 630
Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa 1/ však v priebehu konania nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností, že uvedený úkon
voči žalovanej v 2/ rade vykonala. Neuviedla, kedy malo k nemu dôjsť, a pokiaľ tvrdila, že sa tak stalo pred
Vianocami 2016, tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, tieto okolnosti objektívne preukázané neboli.
Naviac, žalobkyňa v priebehu konania moment odstúpenia od darovacej zmluvy menila a svedkovia,
ktorých navrhla žalobkyňa v 1/ rade, tieto okolnosti ani nepotvrdili. Pokiaľ okolnosti odstúpenia od
darovacej zmluvy neboli objektívne preukázané, nie je možné takýto jednostranný právny úkon
považovať za platný.
Ak by aj tak, ako správne uviedol prvoinštančný súd, dospel k záveru, že za odstúpenie od zmluvy
je možné považovať doručenie žaloby žalovaným, v tom čase, kedy žaloba bola doručená žalovaným
dňa 16.10.2020, už žalovaná v 2/ rade nebola vlastníčkou nehnuteľností, a teda nehnuteľnosť ako takú
nemohla žalobkyni vrátiť.

12. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobkyne v 1/ rade a žalobcu
v 2/ rade za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Ostatné odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné. Nemajú zásadný a podstatný
význam pre správnosť rozhodnutia vo veci.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešné strany v odvolacom
konaní považuje žalované v 1/ a 2/ rade, ktorým voči žalobcom 1, 2 vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 10. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.