Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922200582
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5922200582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobkyne: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. V. XXX, XXX XX X. V., právne zastúpenej: Alušic s.r.o., so sídlom
Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408,
právne zastúpenej: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:
36 853 186, o zaplatenie 65.000,- Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Csp/14/2022-110 zo dňa 12.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 65.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65.000,- Eur od 6.10.2018 do zaplatenia. Žalobkyni
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Východiskovo súd prvej inštancie ustálil, že sa žalobkyňa
žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia 65.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo

sumy 65.000,- Eur od 6.10.2018 do zaplatenia titulom nároku na poistné plnenie, na tom skutkovom
základe, že jej poistený (I. Y.) neurčil v poistnej zmluve oprávnenú osobu pre prípad smrti. V zmysle §
817 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak
nenadobudne právo na plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného.
Dňa X.X.XXXX došlo k poistnej udalosti (úmrtiu poisteného a poistníka I. Y.). Hlavnou príčinou, ktorá
priamo privodila smrť poisteného bola: „Hypostatická bronchopneumónia - kód diagnózy J189 - zápal
pľúc bližšie neurčený, ako prechádzajúca príčina bola stanovená diagnóza - kód J952 Akútna pľúcna

nedostatočnosť po mimohrudníkovom chirurgickom výkone a procedúre a prvotnú príčinu lekár stanovil
diagnózu R40.2 - Bližšie neurčená kóma. Žalobkyňa požiadala žalovanú o poistné plnenie v zmysle
poistnej zmluvy, pričom jej poskytla potrebnú súčinnosť. Žalovaná na jej žiadosť reagovala listom z
20.09.2018 tak, že sa dovolala relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy uzatvorenej s poisteným neb. I.
Y. s poukazom na to, že poistený zamlčal podstatné informácie o svojom zdravotnom stave a pokiaľ
by poistený uviedol pravdivé informácie o svojom zdravotnom stave, poisťovňa by vyžadovala lekárske
správy a vyšetrenia a na ich základe by predmetnú poistnú zmluvu neuzatvorila. Súd prvej inštancie po

citácii ust. § 788 ods. 1, 4, § 793 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, § 797 ods. 3, § 798, § 802 ods. 1, 2, § 817 ods.
2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané uzavretie poistnej
zmluvy medzi manželom žalobkyne p. I. Y. a žalovanou dňa 28.8.2017 na poistenie pre prípad smrti slineárne klesajúcou poistnou sumou 65.000,- Eur, s účinnosťou od 1.10.2017, na dobu 30 rokov. Poistná
udalosť nastala dňom X.X.XXXX, teda smrťou I. Y..
2. Súd prvej inštancie konštatoval, že smrťou poistníka jeho práva a povinnosti zanikajú a neprechádzajú

na jeho právnych nástupcov. Keďže poistná zmluva je vzájomne odplatným právnym úkonom a smrť
poistníka znamená vznik poistnej udalosti, zostáva len povinnosť poistiteľa poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie a tomu korešpondujúce právo oprávnenej osoby na vyplatenie tohto plnenia. Z
uvedeného je zrejmé, že v prípade smrti poistníka, ak predmetom poistenia je životné poistenie, jeho
právni nástupcovia nevstupujú do jeho (už zaniknutých) práv a povinností, vrátane povinnosti platiť

poistné, a teda nestávajú sa účastníkmi poistnej zmluvy (NS SR sp.zn. 6Cdo/89/2018). Súd prvej
inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne (vychádzajúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/89/2018 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/168/2016), že po smrti pána I. Y. sa nemohla
žalovaná dovolať relatívnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy voči jeho dedičom/dedičke, v danom
prípade žalobkyni. Neprichádzalo do úvahy použitie všeobecných ustanovení § 40a a 49a Občianskeho
zákonníka. Ak je poistnou udalosťou smrť poisteného, čo je daný prípad, vzniká poisťovni povinnosť plniť

(vyplatiť dojednané poistné plnenie) oprávneným osobám. Žalovaná sa teda po smrti poisteného p. Y.
nemohla voči jeho dedičom - žalobkyni, účinne dovolať relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy a žalovaná
je povinná plniť podľa platne uzavretej poistnej zmluvy.
3. V danom prípade, keďže poistený neurčil v poistnej zmluve oprávnenú osobu pre poistné plnenie
v prípade smrti, v súlade s ust. § 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda toto právo manžel

poisteného - žalobkyňa. Žalovaná však odmieta poskytnúť poistné plnenie odvolávajúc sa na dovolanie
relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy z dôvodu, že poistený uviedol žalovanú pri uzatváraní poistnej
zmluvy do omylu uvedením vedome nepravdivej informácie, ktorá sa týkala posúdenia poistného rizika.
Informačná povinnosť poistníka vyplýva z § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je jeho základnou
povinnosťou. V prejednávanej veci poistený vyplnil dotazník, ktorý bol súčasťou návrhu na uzavretie

poistnej zmluvy, na otázku v bode 5j/ (či trpí alebo trpel ochoreniami, ťažkosťami alebo bolesťami:
mozgu, nervov alebo duševné ochorenie napr. silné bolesti hlavy, závrate, epilepsia, záchvaty...), uviedol
jednoznačnú odpoveď nie.
4. Z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že p. Y. bol dňa 25.10.2014 privezený RZP po
odpadnutí a poruche vedomia na neurológiu v ÚVN Ružomberok, pričom však nedošlo k ustáleniu

diagnózy typu epilepsie, ktorú diagnózu možno definitívne stanoviť až po vykonaní všetkých potrebných
vyšetrení, k čomu však nedošlo z dôvodu odmietnutia vykonania diagnostiky samotným p. Y.. Súd prvej
inštancie konštatoval, že niet sporu o tom, (ani medzi posudkovou lekárkou S.. L. a S.. X.), že na základe
lekárskejsprávyz25.10.2014,bezďalšíchdoplňujúcichvyšetrení,niejemožnéjednoznačneprijaťzáver
o diagnóze p. Y., keď tento zdravotný incident mohol byť vyvolaný vplyvom liekov, alkoholu, toxínov,

teploty. Pochopiteľne, pre žalovaného má význam pravdivé a úplné odpovedanie na všetky otázky v
Dotazníku, ktorý je súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a neuvedenie tohto zdravotného
incidentu z 25.10.2014 do Dotazníka je pre poisťovateľa podstatné.
5. Súčasne však súd prvej inštancie konštatoval, že je potrebné zohľadniť postavenie spotrebiteľa, ktorý
je v slabšej pozícii, spravidla nemá čas na oboznámenie sa s obsahom zmluvy, jednotlivých podmienok,

prípadných otázok, ktoré sa vypĺňajú prostredníctvom zástupcu poisťovne, pričom by mal byť spotrebiteľ
informovaný a poučený o význame dotazníka a následkoch zamlčania dôležitých údajov o svojom
zdravotnom stave. Poistná zmluva je však platný právny úkon, z ktorého vzniká žalovanému povinnosť
plniť žalobkyni z titulu poistnej udalosti (smrti poisteného).
6. Odmietnuť poistné plnenie v rámci právneho vzťahu poistenia fyzickej osoby pre prípad jej smrti v

zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je poistiteľ oprávnený len vtedy, ak sa dozvie až po smrti
poistenej fyzickej osoby, že príčinou jej smrti je ochorenie, ktoré poistiteľ nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenialenpreto,žepoisťovanáosobapriuzavieranípoistnejzmluvyuviedlavedomenepravdivéalebo
neúplné odpovede; zároveň musí ísť o ochorenie, ktoré pre uzavretie poistnej zmluvy bolo podstatné
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/45/2003). Žalovaná tvrdí, že p. Y. pri uzavieraní poistnej

zmluvy uviedol taký nepravdivý údaj, ktorý bol z hľadiska poistenia podstatný, lebo sa týkal okolnosti, pre
ktorú by s ním poistnú zmluvu vôbec neuzavrel. Pokiaľ už došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, zakladalo
by uvedenie vedome nepravdivých údajov (zistené pred poistnou udalosťou) právo poistiteľa odstúpiť
od poistnej zmluvy. Podľa mienky súdu prvej inštancie, okolnosť, ktorá nastala pred uzavretím poistnej
zmluvy v súvislosti so zdravotným stavom p. Y. (odpadnutie, strata vedomia 25.10.2004, odporučenie

komplexného vyšetrenia hlavy z neurologického hľadiska) je takou okolnosťou, ktorá by mala vplyv
na uzavretie poistnej zmluvy zo strany poisťovala. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie súčasne
konštatoval, že p. Y. porušil zákonom uloženú informačnú povinnosť, keď na otázku v dotazníku v bode
5j/, týkajúcej sa ochorení, ťažkostí mozgu, nervov (napr. silné bolesti hlavy, závraty, epilepsia, záchvaty,resp. iné choroby nervového systému) neuviedol spomínaný zdravotný incident/zdravotné ťažkosti z
28.10.2014 (správne má byť uvedený deň 25.10.2014 - poznámka odvolacieho súdu), ktoré informácie
sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie žalovaného pri uzavieraní poistnej zmluvy. Ťažko preukázať, či išlo

o vedomé zamlčanie tejto informácie, ale nedbalosť pri vyplňovaní dotazníka, isté však je, že uvedené
zdravotné ťažkosti (odpadnutie, strata vedomia, prevoz do nemocnice), sú v živote každého človeka
udalosťou zapamätateľnou.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že napriek uvedenému však nevzniklo právo žalovanej odmietnuť
poistné plnenie podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo je nesporné, že v danom prípade

nebolasplnenápodmienka,žepríčinoupoistnejudalosti(smrtipoisteného)nebolaneuvedenázdravotná
ťažkosť (odpadnutie, bezvedomie z 25.10.2014) v odpovediach na otázky o zdravotnom stave (§ 793
ods. 1 Občianskeho zákonníka).
8. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (konkrétne textu „ak
sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé
alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy

bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť...") vedie k záveru, že medzi poistnou
udalosťou a "skutočnosťou" musí byť taký kauzálny vzťah, v rámci ktorého by k poistnej udalosti
nedošlo, ak by táto "skutočnosť nebola nastala". Z toho možno vyvodiť, že pre poistnú udalosť je právne
relevantná len tá "skutočnosť", ktorá ju vyvolala. Poistiteľ je oprávnený odmietnuť poistné plnenie len
vtedy, ak sa dozvie až po smrti poistenej fyzickej osoby, že príčinou jej smrti je "skutočnosť" [nielen

ochorenie ale aj iná stránka života človeka, ktorá má dopad na jeho zdravotný stav (napríklad fajčenie)],
ktorú poistiteľ nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia len preto, že poisťovaná osoba pri uzavieraní
poistnej zmluvy uviedla vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede; zároveň musí ísť o "skutočnosť",
ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná (NS SR 3Cdo/45/2003). Na účely poistenia pre prípad
smrti je "skutočnosťou", ktorá bola príčinou tejto poistnej udalosti, len to konkrétne ochorenie poistenej

osoby, alebo len ten konkrétny aspekt jej zdravotného stavu alebo len tá iná okolnosť zdravotnej
(medicínskej) povahy, medzi ktorou a vznikom poistnej udalosti je príčinná súvislosť.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nie je sporná ani spochybňovaná príčina úmrtia pána
Y., ktorý zatajil zdravotný incident/ťažkosť neurologického pôvodu, ale tieto ťažkosti neviedli k smrti
poistenej osoby (nebol medzi nimi a smrťou poisteného vzťah príčiny a následku), čo nezakladá právo

poistiteľa odmietnuť poistné plnenie v zmysle uvedeného ustanovenia. Žalovaná je teda povinná plniť
podľapoistnejzmluvy,výškaplnenianiejesporná,namietaná,pretosúdžalobevcelomrozsahuvyhovel
a priznal žalobkyni aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky - zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od
6.10.2018, keď poistné plnenie bolo splatné dňom 5.10.2018, v zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

10. Záverom konštatoval vo vzťahu k návrhu žalovaného posúdiť predmetnú vec cez prizmu dobrých
mravov, že v danom prípade nie je možné prihliadnuť na dobré mravy, keď nebolo jednoznačne
preukázané úmyselné konanie p. Y., uzavretie zmluvy so zištným, nepoctivých úmyslom. V tejto
súvislosti zdôrazňuje spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, kedy aj zo strany dodávateľa, v
danom prípade poisťovateľa, sa vyžaduje potrebná miera opatrnosti pri uzatváraní takýchto zmlúv,

prostredníctvom obchodných zástupcov, finančných zástupcov, aby sa vypĺňaniu dotazníkov na
zisťovanie zdravotného stavu klienta venovala potrebná pozornosť. Nebolo teda preukázané úmyselné
konanie p. Y. pri uzatváraní zmluvy, navyše, zamlčaná okolnosť nebola príčinou vzniku poistnej udalosti
- smrti poisteného.
11. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná, právo na náhradu trov konania v

celom rozsahu (§ 255 ods. CSP).

12. Včas podaným odvolaním voči napadnutému rozsudku sa žalovaná domáha jeho zmeny tak, že
odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaná namieta arbitrárny procesný postup

súdu prvej inštancie, porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces a nevykonanie navrhnutých
dôkazov. Žalovaná zdôrazňuje, že dňa 25.8.2022 žalovaná zaslala súdu riadne a včas dupliku spolu
s odborným vyjadrením odborne spôsobilej osoby (posudkovej lekárky - S.. Z. L.). Dňa 12.9.2022,
t.j. iba deň pred nariadeným pojednávaním bolo žalovanej doručené vyjadrenie žalobkyne k duplike s
dodatočným vyjadrením S.. X.. Obsah vyjadrenia žalobkyne pozostával najmä z námietok, týkajúcich sa

predloženého odborného vyjadrenia S.. L.. Za týchto okolností žalovaná reálne nemala dostatok času
na prípravu vecnej a odbornej argumentácie a zabezpečenie doplňujúceho stanoviska S.. L., o ktoré sa
opierala jej procesná obrana. V danom prípade nebola zachovaná zákonná 5-dňová lehota na prípravu
pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.9.2022. Ďalej žalovaná namieta, že súd prvej inštancienevyhovel jej žiadosti o poskytnutie krátkej procesnej lehoty na podanie doplňujúceho písomného
vyjadrenia k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdu prvej inštancie, učineného na pojednávaní
13.9.2022, k vyjadreniu žalobkyne k duplike doručenému 12.9.2022 a k novej argumentácii žalobkyne, a

toknámietkepremlčaniaohľadneodmietnutiaplneniapoisťovňou(prvýkrátbolatátonámietkavznesená
až na prvom pojednávaní). Porušenie práva na spravodlivý proces vidí žalovaná aj v postupe súdu,
ktorý zamietol návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania a naviac, zamietnutie návrhu na doplnenie
dokazovania nijak neodôvodnil. Žalovaná navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka S.. I. N.
(všeobecného lekára poisťovne), ktorý by mohol nezaujato potvrdiť alebo vyvrátiť najmä to, či podľa

jeho odborného názoru a z dostupnej zdravotnej dokumentácie mal alebo mohol mať vedomosť o
svojom nepriaznivom zdravotnom stave už pri vypĺňaní dotazníka k návrhu poistnej zmluvy a znalecké
dokazovanie k posúdeniu zdravotného stavu poisteného a k verifikácii záverov S.. L., z ktorého by
bolo definitívne zrejmé, aký bol zdravotný stav poisteného pred uzatvorením poistnej zmluvy, čo bolo
príčinou smrti poisteného, či príčina smrti mohla alebo nemohla mať súvis s diagnostikovanou epilepsiou
u poisteného, jeho životosprávou alebo inými zdravotnými komplikáciami, ktoré boli u neho skoršie

zistené. Uvedené dôkazné návrhy mali priamy súvis s predmetom konania, neboli nadbytočnými, keďže
nežijúci poistený nemôže v súdnom konaní vypovedať a overili, resp. vyvrátili by príčinnú súvislosť medzi
diagnostikovanou epilepsiou a príčinou smrti poisteného a či poistený mal alebo mohol mať vedomosť o
svojomzdravotnomstave,pričomžalovanounavrhnutédôkaznéprostriedkydisponujútzv.vypovedacou
potenciou.

13. Žalovaná ďalej namieta, že v rozsudku okrem riadneho a presvedčivého odôvodnenia vo vzťahu
k zamietnutým návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania absentuje riadne a presvedčivé
odôvodnenie aj k tej otázke, či súd v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/89/2018
z 21.11.2020 posudzoval poistnú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Žalovaná konštatuje,
že prvoinštančný súd zjednodušene odmietol argumentáciu žalovanej, že poistený svojím konaním

na základe zisteného skutkového stavu (nepravdivé/klamlivé vyplnenie dotazníka o zdravotnom stave)
nekonal v súlade s dobrými mravmi (čo má za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa §
39 OZ, ktorú má súd skúmať ex offo), „keď nebolo jednoznačne preukázané úmyselné konanie p. Y.,
uzavretie zmluvy so zištným, nepoctivých úmyslom.“ (ods. 17). S identifikovaným „kľúčovým“ záverom
súdu žalovaná nesúhlasí, keďže evidentne nekorešponduje s jeho skoršími čiastkovými zisteniami, ktoré

potvrdzujú protizákonné konanie poisteného:
„V prejednávanej veci poistený vyplnil dotazník, ktorý bol súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy,
na otázku v bode 5j) (či trpí alebo trpel ochoreniami, ťažkosťami alebo bolesťami: mozgu, nervov
alebo duševné ochorenie napr. silné bolesti hlavy, závrate, epilepsia, záchvaty..), uviedol jednoznačnú
odpoveď nie. (...) Pochopiteľne, pre žalovaného má význam pravdivé a úplne odpovedanie na všetky

otázky v Dotazníku, ktorý je súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a neuvedenie tohto
zdravotného incidentu zo dňa 25.10.2014 do Dotazníka je pre poisťovateľa podstatné.“ (ods. 11)
„Podľa názoru súdu okolnosť, ktorá nastala pred uzavretím poistnej zmluvy v súvislosti so zdravotným
stavom p. Y. (odpadnutie, strata vedomia 25.10.2004, odporučenie komplexného vyšetrenia hlavy z
neurologického hľadiska) je takou okolnosťou, ktorá by mala vplyv na uzavretie poistnej zmluvy zo

strany poisťovala. V tejto súvislosti možno konštatovať, že p. Y. porušil zákonom uloženú informačnú
povinnosť, keď na otázku v dotazníku v bode 5j), týkajúcej sa ochorení, ťažkostí alebo bolesťami mozgu,
nervov (napr. silné bolesti hlavy, závraty, epilepsia, záchvaty, iné choroby nervového systému) neuviedol
spomínaný zdravotný incident/ zdravotné ťažkosti zo dňa 28.10.2014, ktoré informácie sú spôsobilé
ovplyvniť rozhodovanie žalovaného pri uzavieraní poistnej zmluvy. Ťažko preukázať, či išlo o vedome

zamlčanie tejto informácie, alebo nedbalosť pri vyplňovaní dotazníka, isté však je, že uvedené zdravotné
ťažkosti (odpadnutie, strata vedomia, prevoz do nemocnice), sú v živote každého človeka udalosťou
zapamätateľnou.“ (ods. 12)
14. Prvoinštančný súd teda v odôvodnení podľa mienky žalovanej explicitne konštatuje, že poistený
konal protizákonne, teda porušil zákonom uloženú informačnú povinnosť, avšak na druhej strane súd

protichodne uzavrel, že konal (vice versa) v súlade s dobrými mravmi. Na základe princípov formálnej
logiky by teda malo potom platiť, že protizákonné konanie je v súlade s dobrými mravmi, čo nemožno
v materiálnom právnom štáte akceptovať. V súvislosti s problematikou dobrých mravov žalovaná
poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 26/2010, Ústavného súdu ČR z 8.11.2016 sp.zn.
III. ÚS 2700/15, zdôrazňujúc, že pokiaľ poistenec nevyplnil dotazník pravdivo, jeho konanie sa prieči

nielen dobrým mravom, ale aj elementárnym hodnotám slušnosti.
15. V nadväznosti na závery súdu prvej inštancie o potrebe zdôraznenia spotrebiteľského charakteru
predmetnej zmluvy a požiadavke na potrebnú mieru opatrnosti poisťovateľa pri uzatváraní tohto
typu zmlúv a vyplnení dotazníkov, žalovaná poukazuje na skutočnosť, že poisťovňa bez náležitéhoposkytnutia súčinnosti nemá možnosť zistiť, či budúcemu poistenému bolo v minulosti diagnostikované
ochorenie alebo zdravotná komplikácia (v danom prípade epilepsia). Nehovoriac o tom, že práve
na základe vyplneného dotazníka a ďalšej zdravotnej dokumentácie (ak je potrebná) sa poisťovňa

rozhoduje, či vôbec poistnú zmluvu uzavrie alebo nie. Zistený zdravotný stav poisteného má napokon
vplyv aj na výšku poistného krytia, výšku poistného.
16. Na základe uvedeného nesprávne právne posúdenie veci vidí žalovaná aj v tom, že prvoinštančný
súd neaplikoval všetky závery Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 25.11.2020 sp. zn.
6Cdo/89/2018: „Dovolací súd pre ďalšie konanie poznamenáva, že pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť

poistnej zmluvy treba (okrem iného) posúdiť, či v danom prípade bol splnený základný atribút
poistnoprávneho vzťahu, a to náhodnosť poistnej udalosti, za ktorú sa považuje každá udalosť, o ktorej
účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať (smrť fyzickej osoby), v čase dojednania
poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne, či sa tak vôbec stane (požiar, povodeň, úraz fyzickej
osoby). Doposiaľ vykonané dokazovanie totiž naznačuje, že U. U. sa už v čase pred uzavretím poistnej
zmluvy obával svojho usmrtenia a teda naznačuje aj to, že s týmto vedomím poistnú zmluvu uzatváral.

Ak by sa táto skutočnosť výsledkami vykonaného dokazovania potvrdila, potom by bolo potrebné usúdiť,
či jeho prejav vôle, ktorý síce výslovne neodporuje zákonu, nemožno hodnotiť ako konanie zištné,
nepoctivé, vykazujúce znaky konania v konečnom dôsledku odporujúceho duchu a účelu zákona. V tejto
súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti aj starú rímsku zásadu, podľa ktorej nikto nemôže ťažiť z
vlastnej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegans auditur).“ (ods. 25).

17. Z vyššie citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu si prvoinštančný súd podľa mienky žalovanej
izolovane osvojil iba záver, že poisťovňa sa nemôže účinne dovolať relatívnej neplatnosti poistnej
zmluvy, ktorý v rozhodovacej praxi Najvyššieho súd SR nie je doposiaľ ustálený. Ak v danom prípade
žalovaná nemohla postupovať v zmysle špeciálnej právnej úpravy (§ 798 OZ, § 802 OZ), ale ani v
zmysle všeobecnej právnej úpravy (§ 49 OZ v spojení s § 40a OZ) došlo by k nastoleniu paradoxnej

situácie, kedy by bola poisťovateľom arbitrárne odňatá možnosť a zároveň povinnosť individuálne
prešetriť nahlásenú „poistnú“ udalosť. Prvoinštančný súd neaplikoval nemo turpitudinem suam allegans
auditur. Hoci v konaní bolo preukázané, že poisťovňa bola uvedená do omylu pred uzavretím poistnej
zmluvy, následky takéhoto nepoctivého konania zo strany poisteného musí znášať. Takýto záver
je neakceptovateľný a extrémne nespravodlivý, keďže neprimerane znevýhodňuje dobromyseľného

poisťovateľa, ktorému odopiera jeho základné právo odstúpiť od poistnej zmluvy, či odmietnuť poistné
plnenie (§ 798 OZ, § 802 OZ) a na druhej strane „privileguje“ nepoctivého zosnulého poisteného, resp.
jeho pozostalú manželku a deti (§ 817 ods. 2 OZ).
18. Žalovaná opätovne apeluje na súd prvej inštancie, aby predmetnú vec posúdil komplexne aj cez
prizmu dobrých mravov, s prihliadnutím na okolnosti uzatvárania poistnej zmluvy a osobu poisteného,

kedy z pohľadu žalovanej bol poistený od začiatku kontraktačného procesu osoba v produktívnom veku
bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií, avšak zo zdravotnej dokumentácie I. vyplýva, že v čase pred
podaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy bola I. Y. dňa 25.102014 diagnostikovaná epilepsia,
bližšie neurčená - kód diagnózy G40.9 a v súvislosti s diagnostikovanou epilepsiou mu bola navrhnutá
hospitalizácia za účelom dodiagnostikovania stavu a liečby, s ktorou po náležitom poučení nesúhlasil.

Poistený teda pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľovi klamal o podstatných skutočnostiach
pre uzavretie poistenej zmluvy. Napriek prvému epileptickému záchvatu sa poistený nepodroboval
lekárskym kontrolám a nedodržiaval ani režim epileptika.
19. Povinnosť zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu,
tak aby bolo dosiahnuté spravodlivé riešenie veci, čiže také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v

prospech jednej procesnej strany nespôsobilo zjavnú a výraznú nespravodlivosť druhej, akcentoval aj
Najvyšší súd SR v rozsudku z 28.4.2016 sp.zn. 2 Obdo V 1/2014.

20. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Pokiaľ žalovaná v odvolaní udáva, že zo zdravotnej dokumentácie I. Y. vyplýva, že

v čase pred podaním návrhu na uzavretie poistnej zmluvy mu bola dňa 25.10.2014 diagnostikovaná
epilepsia, bližšie neurčená, kód diagnózy G40.9, žalobkyňa uvádza, že tak S.. X., ako aj samotná
posudková lekárka žalovaného, S.. L. vo svojom odbornom stanovisku uviedli, že na základe jedného
zdravotného incidentu (jednej zdravotnej komplikácie), ktorý sa stal 25.10.2014 sa nedá určiť diagnóza
ani prijať žiadny iný diagnostický záver. Vykonávať akékoľvek znalecké dokazovanie by v tomto smere

bolo neúčelné, pričom ale žalovaná nevedela ani bližšie špecifikovať, čo by malo byť predmetom
znaleckého dokazovania. Vypočúvať všeobecného lekára S.. N. bolo neúčelné, keďže žalovaná ani
neuviedla riadne, ku akým skutočnostiam má byť všeobecný lekár vypočúvaný. Všeobecný lekár má
v ambulancii cca 2000 pacientov, tak je vysoko nepravdepodobné, že si bude individuálne pamäťzdravotný stav každého pacienta, dokonca s odstupom 6 rokov. Všeobecný lekár by pri vypočúvaní aj
tak vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie pacienta a tá bola kompletná a predložená žalovanej
a súdu. Pán I. Y. sa neliečil na žiadne choroby, v lekárskych záznamoch nemá uvedené žiadne iné

choroby, diagnózy, spornou bola len lekárska správa z 25.10.2014, v ktorej bolo uvedené podozrenie
na epilepsiu, avšak ako vyplýva z odborných stanovísk lekárov S.. L. a S.. X., takýto záver nemožno
bez ďalších vyšetrení vôbec prijať.
21. Žalobkyňa uvádza, že p. I. Y. odpovedal pravdivo v dotazníku, keď uviedol, že netrpel a netrpí
žiadnou chorobou a ani sa na nič nelieči a neliečil a označil odpoveď „NIE“. K tvrdeniu žalovanej podľa

ktorej mal poistený preukázateľne mať vedomosť o svojom zdravotnom stave a diagnóze, keďže sa
osobne podrobil vyšetreniam, ktorých výsledky sú zaznamenané v predložených lekárskych správach,
žalobkyňa uvádza, že ako vyplýva z podkladov v spise, p. Y. sa nepodroboval žiadnym vyšetreniam pred
uzatvorením poistnej zmluvy. Navštívil zdravotnícke zariadenie prvýkrát v roku 25.10.2014 z dôvodu
jednej zdravotnej komplikácie a následne bez vyšetrení zdravotnícke zariadenie opustil. Pán I. Y. bol
pred uzatváraním zmluvy aj v čase uzatvorenia zmluvy zdravý, na nič sa neliečil, nebol v starostlivosti

žiadneho lekára.
22. Žalovaná formulovala otázku v dotazníku tak, že sa dotazovala, či Y. trpí alebo trpel ochoreniami,
ťažkosťami alebo bolesťami. Pod slovom trpieť sa rozumie znášať telesné alebo duševné utrpenie,
tzn. zdravotný diskomfort, ktorý trvá určitú dobu. Pod slovo trpieť/trpel sa nedá subsumovať ojedinelá
náhodilá zdravotná komplikácia. Iná situácia by bola, ak by sa žalovaná dotazovala, či sa u p. Y. v

minulosti (5 rokov pred uzatvorením poistnej zmluvy) vyskytla nejaká krátkodobá náhodilá zdravotná
komplikácia a p. Y. by odpovedal „nie“, v takom prípade by sa dal prijať spoľahlivý záver, že p. Y.
odpovedal na položenú otázku vedome nepravdivo.
23. Žalobkyňa ďalej uvádza, že poistná zmluva je platným právnym úkonom a dôvody, ktoré uvádza
žalovaná nie sú dôvody, ktoré by spôsobovali jej absolútnu neplatnosť. Žalobkyňa uvádza, že Ústavný

súd SR opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv
je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie
zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci

k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je
v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy (I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS
340/2012, podobne aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005).
24. Dôvody, ktorá žalovaná uvádza ako dôvody absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy jednak v konaní
neboli preukázané a jednak by nemohli absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy založiť. Žalovaná má

na poistnom trhu dostatočný aparát na to, aby si zmluvné podmienky a otázky v dotazníkoch náležite
upravila. Pán Y. bol laik, ak pre žalovanú bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná náhodilá ojedinelá
zdravotná komplikácia a ak by o nej bola vedela, zmluvu by neuzatvorila, tak sa na ňu mala v dotazníku
opýtať a jasne formulovať otázku. Žalobkyňa konštatuje, že v čase podpisu zmluvy ani tri roky pred
podpisom zmluvy Y. nemal žiadne zdravotné komplikácie, netrpel žiadnou chorobou, jedinou zdravotnou

komplikáciou bol zdravotný incident z 25.10.2014, ku ktorému sa z odborného hľadiska vyjadril S.. X. a
posudková lekárka uvedené nerozporovala, že zdravotný incident mohol vzniknúť aj sekundárne, tzn.
pôsobením prechodných vplyvov vonkajšieho či vnútorného prostredia (napr. vplyvom liekov, toxínov,
alkoholu, teplôt či minerálnym rozvratom). Žalovaná sa nepýtala v dotazníku na záchvatový stav, ale na
diagnostikovanú chorobu. Ide o spotrebiteľa - laika, ktorý odpovedal tak, ako bolo v jeho schopnostiach

odpovedať a inak ako odpovedal v tom čase ani odpovedať nemohol. Žalobkyňa zdôrazňuje, že na
jednej strane posudková lekárka žalovaného súhlasí so záverom S. X. o tom, že z lekárskej správy z
25.10.2014 nemožno presne ustáliť diagnózu ani pôvod a príčiny tohto zdravotného incidentu, ale na
druhej strane v závere uvádza, že p. Y. v dotazníku uviedol vedome nepravdivé odpovede. V konaní
žalovanánepreukázala,žep.Y.zaskutkovéhostavu,ktorýbolvčasepodpisupoistnejzmluvyodpovedal

na položenú otázku v bode 5 písm. j/ v dotazníku k Poistnej zmluve vedome nepravdivo, ani že konal
v rozpore s dobrými mravmi, resp. nepoctivo. Záverom žalovaná uvádza, že medzi stranami nebola
spochybňovaná príčina úmrtia, nebol medzi ňou a smrťou poisteného vzťah príčiny a následku, čo
nezakladá právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie. Záverom konštatuje, že súd prvej inštancie doručil
všetky podania žalovanému riadne v zmysle § 167 CSP. Súd nie je povinný doručovať protistranám

každé podanie.

25. Žalovaná v odvolacej replike opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú obsiahla
v podanom odvolaní. I. Y. bola preukázateľne 25.10.2014 diagnostikovaná epilepsia, bližšie neurčená- kód diagnózy G40.9 a navrhnutá hospitalizácia za účelom dodiagnostikovania stavu a liečby, s
ktorou I. Y. po náležitom poučení nesúhlasil. Žalovaná zastáva názor, že za bežných okolností
nemôže byť zdravému človeku diagnostikovaná epilepsia a štandardne ani navrhovaná hospitalizácia

za účelom dodiagnostikovania stavu a liečby. Poistený Y. evidentne nebol zdravým človekom pred
uzatváraním poistnej zmluvy, o čom musel mať vedomosť a uvedené plynie ja zo záverov súdu prvej
inštancie. Doplnenie dokazovania výsluchom všeobecného lekára S.. N., (napriek obrane žalobkyne
o jeho neúčelnosti z dôvodu, že všeobecný lekár má v ambulancii cca 2000 pacientov a je vysoko
nepravdepodobné, že si bude individuálne pamäť zdravotný stav každého pacienta dokonca s odstupom

6 rokov), považuje žalovaná za účelné, nakoľko na základe zdravotnej dokumentácie vie lekár zaujať
kvalifikované odborné závery k posudzovaným otázkam. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nesprávnej
formulácii otázok v zdravotnom dotazníku k poistnej zmluve zastáva žalovaná názor, že otázka v
dotazníku bola položená jasne, pričom poisťovňa sa výslovne pýtala na to, či poistený netrpí (aktuálne)
alebo netrpel (v minulosti) epilepsiou: „j) mozgu, nervov alebo duševné ochorenia (napr. silné bolesti
hlavy, závrate, epilepsia, záchvat, ochrnutie, mŕtvica, skleróza multiplex, duševné poruchy, depresie,

pokus o samovraždu), iné choroby nervového systému“. Žalovaná zdôrazňuje, že nezáleží na tom, či
sa poistník domnieval, že jednotlivé otázky dotazníka nemajú význam. Rozhodujúce je len to, či splnil
svoju povinnosť oznámiť všetky okolnosti rozhodujúce pre uzavretie poistnej zmluvy alebo pre určenie
obsahu poistky (obdobne rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co 661/66).

26. Žalobkyňa v súdom stanovenej lehote odvolaciu dupliku k odvolacej replike žalovaného nepodala.

27. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
vec v rozsahu danom v ust. § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

28. Žalovaná namietala porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces. Namieta, že nebola
zachovaná zákonná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 CSP, keď dňa

12.9.2022, t.j. iba 1 deň pred nariadeným prvým pojednávaním bolo žalovanej doručené vyjadrenie
žalobkyne k duplike s dodatočným vyjadrením S.. Namieta, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu
žalovanej na poskytnutie krátkej procesnej lehoty na podanie doplňujúceho písomného vyjadrenia
žalovanej k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom, k vyjadreniu žalobkyne k duplike a k
námietke premlčania vznesenej žalobkyňou ohľadom odmietnutia plnenia poisťovňou (prvýkrát bola táto

námietka žalobkyňou vznesená na prvom pojednávaní vo veci).

29. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne k duplike doručenej žalovanej 12.9.2022, je v danej veci
podľa mienky odvolacieho súdu podstatné, že uvedené vyjadrenie neobsahovalo novú podstatnú
argumentáciu žalobkyne, na ktorú by bol súd prvej inštancie prihliadol (a z ktorej by bol pri rozhodnutí

vychádzal) a ktorá by nebola už prv obsiahnutá v žalobe, resp. replike žalobkyne. Iná by bola situácia,
ak by žalobkyňa až v tomto podaní prvýkrát obsiahla určité substancované tvrdenie, z ktorého by súd
prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal. Uvedené by znamenalo porušenie práva žalovanej na
spravodlivý proces.

30. Pokiaľ žalovaná ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu na poskytnutie procesnej
lehoty na podanie doplňujúceho písomného vyjadrenia k predbežnému právnemu posúdeniu veci,
učineného súdom prvej inštancie na prvom pojednávaní, odvolací súd v uvedenom postupe nevidí
porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v predbežnom právnom posúdení
neuviedol nič (okrem stanoviska k premlčaniu nároku žalovaného podľa § 802 ods. 2 OZ), čo by už

nebolo bývalo plynulo zo substancovaných tvrdení, či už žalobkyne alebo samotného žalovaného. Išlo
teda o skutočnosti, na ktoré už mala v priebehu konania možnosť žalovaná reagovať v rámci vyjadrenia
k žalobe, resp. duplike, nakoľko ich tvrdila samotná žalobkyňa v žalobe, resp. replike, alebo tieto
skutočnosti tvrdila samotná žalovaná vo vyjadrení k žalobe alebo duplike.

31. Odvolací súd nevidel porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného zo strany súdu prvej
inštancie ani v neposkytnutí krátkej procesnej lehoty na podanie doplňujúceho písomného vyjadrenia
k námietke premlčania žalobkyne ohľadne odmietnutia plnenia poisťovňou. V predmetnej veci je
podstatné, že medzi stranami nebolo sporu o tom, že pre odmietnutie tvrdenia zo strany žalovaného vzmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka neboli splnené hmotno-právne podmienky. Z uvedeného
dôvodu je i námietka premlčania vznesená žalobkyňou a posudzovaná súdom prvej inštancie
bezpredmetná a nadbytočná. Na tomto mieste považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že

tak žalobkyňa ako aj žalovaná tvrdili, že sa žalovaná domáhala relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy,
dôvodiac, že poistený I. Y. uviedol žalovanú pri uzatváraní poistnej zmluvy do omylu, keď v návrhu na
uzatvorenie poistnej zmluvy uviedol vedome nepravdivé údaje, ktoré však boli pre žalovanú z hľadiska
uzatvorenia poistnej zmluvy podstatnými. Z uvedeného skutkového stavu možno vyvodiť, že žalovaná
sa domáhala relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy v zmysle ust. § 49a v nadväznosti na ust. § 40a

OZ. Ani žalobkyňa ani žalovaná v konaní netvrdili, že by žalovaná odmietla poskytnúť žalobkyni poistné
plnenie, tvrdiac, že by príčinou poistnej udalosti bola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo
neúplné odpovede I. Y. nemohol zistiť pri uzatváraní poistnej zmluvy. Úvahy súdu prvej inštancie o
tom, či boli/neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú teda
nadbytočné. Rovnako tak úvahy súdu prvej inštancie o tom, či je/nie je premlčané právo poisťovne
na odmietnutie plnenia podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporu o

tom, že žalovaná neučinila voči žalobkyni jednostranný adresovaný právny úkon - odmietnutie plnenia
v intenciách ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Sama žalovaná (ako aj žalobkyňa) uvádza vo
vyjadrení a duplike dokonca aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k duplike žalovanej, že príčinou
smrti I. Y. bola: hypostatická bronchopneumónia, nie epilepsia (t.j. iné ochorenie/stav, než ktoré mal
I. Y. zamlčať pri uzatváraní poistnej zmluvy) a za daného skutkového stavu preto žalovaná nemohla

odmietnuť plnenie v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

32. Pokiaľ žalovaná vidí porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces v skutočnosti, že súd
prvej inštancie nezdôvodnil zamietnutie návrhov na vykonanie dokazovania, považuje odvolací súd za
potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie dopustil sa procesného pochybenia, pokiaľ neodôvodnil,

prečo nevyhovel návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania vzneseným na pojednávaní dňa
13.9.2022. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (okrem
iného) uvedie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako aj, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Hoci sa súd prvej inštancie dopustil procesného pochybenia, dané
pochybenie súdu podľa mienky odvolacieho súdu nenapĺňalo zrušovací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. b) CSP, nakoľko súčasne nemožno konštatovať, že uvedené pochybenie malo za následok, že
by sa celé konanie javilo ako nespravodlivé. Odvolací súd dospel k uvedenému záveru vychádzajúc z
nasledovných úvah.

33. Žalovaná bola uznesením č.k. 5Csp/14/2022-33 zo dňa 9.5.2022 poučená, že strany sú povinné

uplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobrany(najmäskutkovétvrdenia,popretieskutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotno-právne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP). Žalovaná na pojednávaní
13.9.2022 vzniesla dôkazné návrhy - výsluch S.. I. N. (všeobecného lekára I. Y.) a nariadenie znaleckého
dokazovania za účelom posúdenia zdravotného stavu I. Y. v čase uzatvárania zmluvy a vylúčenia, či
mohlo dôjsť „k súvislostiam medzi tou skutočnosťou, ktorá bola zatajená v čase uzatvárania poistnej

zmluvy a smrťou“. Vznesené dôkazné návrhy neboli dôkaznými návrhmi, ktorý by nemohla vzniesť
žalovaná už skôr, napr. vo vyjadrení k žalobe, resp. duplike. Žalobcom na pojednávaní 13.9.2022
vznesené dôkazné návrhy by si nepochybne vyžiadali vykonanie ďalších úkonov súdu, najmä nariadenie
znaleckého dokazovania a ďalšieho pojednávania vo veci.

34. Ako už bolo uvedené na iných miestach tohto rozsudku súd prvej inštancie v rámci predbežného
právneho posúdenia (č.l. 105b p.v. spisu) neuviedol iné závery, než ktoré by boli uplatnené žalobkyňou (v
rámcižaloby,replikyresp.vyjadreniakduplikežalovaného),resp.vrámciobranysamotnéhožalovaného
(v rámci vyjadrenia, dupliky a vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k duplike žalovaného). Na
nariadenom pojednávaní teda nevzišli najavo nové tvrdenia, resp. právne závery, ktoré by si vyžiadali

až na pojednávaní vznesenie predmetných dôkazných návrhov zo strany žalovaného. Z tohto pohľadu
preto možno dospieť k jednoznačnému záveru o oneskorenom uplatnení dôkazných návrhov žalovanou.35. Nad rámec potrebného odôvodnenia (keďže dôkazný návrh bol vznesený oneskorenie) odvolací
súd podporne dodáva, že na nariadenom pojednávaní 13.9.2022 právny zástupca žalovaného
zdôvodňoval potrebu doplnenia dokazovania výsluchom ošetrujúceho lekára nasledovne: „...aby sme

prostredníctvom tohto výsluchu zabezpečili preukázanie toho, že poistník v čase uzatvárania zmluvy
si bol vedomý, mal vedieť, že takýto zdravotný stav v minulosti mal, a že takéto zdravotné ťažkosti už
sa vyskytli v jeho prípade, čo by jednoznačne preukázalo, že pri podpisovaní poistnej zmluvy došlo
k zatajeniu tej skutočnosti, že tam teda nejakým spôsobom mal zaškrtnúť áno, že takéto zdravotné
ťažkosti mal, tak on úmyselne teda zatajil a vyznačil, že nie, nemal“. Uvedeným dôkazným návrhom teda

navrhovala žalovaná preukázať vedomosť poistenca v čase uzatvárania poistnej zmluvy, o ochorení
(ťažkostiach), na ktoré bol dopytovaný v bode 5j) dotazníka.
36. Ďalej právny zástupca žalovaného vzniesol na pojednávaní návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania za účelom preukázania: „...ohľadne potvrdenia zdravotného stavu poistníka, teda, či v čase
uzatvárania zmluvy, a teda pred tým, v okamihoch, aký bol jeho zdravotný stav a zároveň aj aby bolo
zrejmé a jednoznačne vyhodnotené a vylúčené, či teda mohlo dôjsť, či došlo k súvislostiam medzi tou

skutočnosťou, ktorá bola zatajená v čase uzatvárania poistnej zmluvy a vlastne so smrťou samotnou“.
37. Uvedený dôkazný prostriedok mal teda smerovať k preukázaniu:
Ad 1) zdravotného stavu poistenca v čase uzatvárania poistnej zmluvy, teda zrejme k vedomosti I. Y. o
skutočnostiach rozhodných pre kladné zodpovedanie otázky 5j) v dotazníku
Ad 2) príčinnej súvislosti medzi „zatajeným“ ochorením/stavom a smrťou poistenca.

38. Pokiaľ ide o dôkazný návrh za účelom preukázania príčinnej súvislosti medzi zatajenou informáciou
o zdravotnom stave a smrťou poistenca, je v prejednávanej veci podstatné, že žalovaná počas celého
konania nerozporovala príčinu vzniku poistnej udalosti. Vo vyjadrení k žalobe (č.l. 60 p.v. spisu) žalovaná
(okrem iného) uvádza: „...v tomto prípade bola príčinou smrti hypostatická bronchopneumónia, nie

epilepsia, ktorá bola (podľa mienky žalovanej - poznámka súdu) poistníkovi diagnostikovaná v roku
2014“. Rovnako v duplike (č.l. 88 p.v. spisu) žalovaná uvádza totožné skutkové tvrdenie. Napokon aj vo
vyjadrení žalovanej predloženom žalovanou na pojednávaní (č.l. 107 spisu) žalovaná uvádza: „V tomto
prípade je nesporné, že príčinou smrti poistníka bola hypostatická bronchopneumónia, nie epilepsia,
ktorá bola poistníkovi diagnostikovaná v roku 2014 a pre vedomosť ktorej by žalovaný s poistníkom

neuzavrel poistnú zmluvu“.

39. Napokon je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalovaná zdôvodňovala potrebu doplnenia dokazovania
aj za účelom preukázania vedomosti I. Y. o ochorení/ťažkostiach podstatných z hľadiska zodpovedania
otázky 5j) dotazníka, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v predbežnom

právnom posúdení na pojednávaní (č.l. 105b spisu) konštatoval nepravdivú odpoveď poistenca na
danú otázku. Rovnako v rozsudku bod 12. uviedol: „...v tejto súvislosti možno konštatovať, že p.
Y. porušil zákonom uloženú informačnú povinnosť, keď na otázku v dotazníku v bode 5j) týkajúcej
sa ochorení, ťažkostí alebo bolesťami mozgu, nervov (napr. silné bolesti hlavy, závraty, epilepsia,
záchvaty, iné choroby nervového systému) neuviedol spomínaný zdravotný incident/zdravotné ťažkosti

zo dňa 28.10.2014, ktoré informácie sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie žalovaného pri uzatváraní
poistnej zmluvy. Ťažko preukázať, či išlo o vedomé zamlčanie tejto informácie alebo nedbalosť pri
vyplňovaní dotazníka, isté však je, že uvedené zdravotné ťažkosti (odpadnutie, strata vedomia, prevoz
do nemocnice) sú v živote každého človeka udalosťou zapamätateľnou“.

40. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo záveru o nepravdivom zodpovedaní otázky 5j) dotazníka I.
Y., a teda i porušení zákonom uloženej informačnej povinnosti. Z tohto pohľadu bolo preto nariadenie
znaleckého dokazovania nadbytočné. Pokiaľ ide o samotný úmysel, resp. nedbanlivosť pri vypĺňaní
dotazníka, nie je odvolaciemu súdu vôbec zrejmé, ako by znalec (po smrti poistenca) sa mohol vyjadriť
ku skutočnosti, či išlo zo strany poistenca o zámerné zamlčanie tejto informácie alebo len o nedbanlivé

vyplnenie dotazníka.

41. Odvolací súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku absencie preskúmateľného odôvodnenia,
vo vzťahu k otázke absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.

42. Súd prvej inštancie sa k danej otázke vyjadril (hoc stručne) v bode 17. rozsudku, keď konštatoval:
„...Pokiaľ žalovaný navrhoval posúdiť predmetnú vec cez prizmu dobrých mravov, v danom prípade
podľa názoru súdu nie je možné prihliadnuť na dobré mravy, keď nebolo jednoznačne preukázané
úmyselné konanie p. Y., uzavretie zmluvy so zištným, nepoctivých úmyslom. V tejto súvislosti jepotrebné opäť zdôrazniť spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, kedy aj zo strany dodávateľa,
v danom prípade poisťovateľa, sa vyžaduje potrebná miera opatrnosti pri uzatváraní takýchto zmlúv,
prostredníctvom obchodných zástupcov, finančných zástupcov, aby sa vypĺňaniu dotazníkov na

zisťovanie zdravotného stavu klienta venovala potrebná pozornosť. Nebolo teda preukázané úmyselné
konanie p. Y. pri uzatváraní zmluvy, navyše, zamlčaná okolnosť nebola príčinou vzniku poistnej udalosti -
smrti poisteného“. Uvedená konštatácia (záver) súdu prvej inštancie vychádzala zo skutkového záveru,
žepoistenecsíceneuviedolpravdivúodpoveďnaotázku5j)dotazníka,keďneuviedolzdravotnýincident/
zdravotné ťažkosti zo dňa 28.10.2014, ktoré informácie boli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie žalovaného

pri uzatváraní poistnej zmluvy. Súčasne konštatoval, že je možné len ťažko preukázať, či išlo o vedomé
zamlčanie tejto informácie alebo nedbalosť pri vypĺňaní dotazníka, isté však je, že uvedené zdravotné
ťažkosti (odpadnutie, strata vedomia, prevoz do nemocnice) sú v živote každého človek udalosťou
zapamätateľnou (bod 12. posledná veta rozsudku). Takéto odôvodnenie považuje odvolací súd za
odôvodnenie napĺňajúce atribút preskúmateľnosti.

43. Žalovaná ďalej zastáva názor, že zistený skutkový stav odôvodňoval aplikáciu ust. § 39 OZ súdom
prvej inštancie. Pokiaľ poistený nevyplnil dotazník pravdivo, jeho konanie sa prieči dobrým mravom. Z
pohľadu žalovanej bol poistený (I. Y.) od začiatku kontraktačného procesu osobou v produktívnom veku
bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií. Žalovaná konštatuje, že v dobrej viere s poisteným uzavrela
poistnú zmluvu. Zo zdravotnej dokumentácie I. Y. vyplýva, že v čase pred podaním návrhu na uzavretie

poistnej zmluvy:
Ad a) mu bola dňa 25.10.2014 diagnostikovaná epilepsia - bližšie neurčená - kód diagnózy G40.9
Ad b) v súvislosti s diagnostikovanou epilepsiou mu bola navrhnutá hospitalizácia za účelom
dodiagnostikovania stavu a liečby, s ktorou po náležitom poučení nesúhlasil.

44. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o nemožnosti aplikácie ust. § 39 OZ na
daný skutkový stav, ktorý právny záver považuje za vecne správny. Odvolací súd však v okolnostiach
prejednávanej veci vidí iný dôvod, pre ktorý ust. § 39 OZ nemožno aplikovať. Súd prvej inštancie
konštatoval, že nebolo preukázané („ťažko preukázať“), či zo strany I. Y. išlo o vedomé zamlčanie
alebo nedbalosť pri vyplňovaní dotazníka. Žalovaná tvrdí, že išlo o úmyselné zamlčanie, pre žalovanú

podstatnej informácie pre uzavretie poistnej zmluvy.

45. V úvode nastolenej otázky považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s
názorom žalovanej, podľa ktorého vedomé nepravdivé zodpovedanie otázky/otázok v dotazníku možno
považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie je akceptovateľné z hľadiska v

spoločnosti prevládajúcich zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Takéto konanie nie je
čestné a poctivé. Musí byť totiž každému priemerne inteligentnému človeku zrejmé, že poisťovateľom v
dotazníku koncipované otázky nie sú samoúčelné, ale sú pre poisťovateľa významné pre určenie výšky
poistného, resp. pre samotné rozhodnutie poisťovateľa vstúpiť so záujemcom do poistného vzťahu.

46.Vpredchádzajúcombodeuvedenýzáverodvolaciehosúduvšakničnemenínatom,žeajzasituácie,
že by v prejednávanej veci bola skutočne preukázaná úmyselne nepravdivá odpoveď na otázku 5j) (hoc
byajbolopreukázané,žediagnózaepilepsiastanovenáI.Y.jednoznačnebolaaI.Y.malonejvedomosť)
nie sú za skutkovej situácie, že porušenie dobrých mravov spočíva v uvedení vedome nepravdivých
alebo neúplných odpovedí poisteným splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 39 OZ.

47. Zákonodarca dal osobitnou právnou úpravou poistnej zmluvy jednoznačne najavo, že vedome
nepravdivá a neúplná odpoveď/odpovede môže viesť výlučne k „sankciám“ -následkom upraveným v
ust. § 798 (zníženie plnenia z poistnej zmluvy), § 802 ods. 1 (odstúpenie od poistnej zmluvy), § 802
ods. 2 (odmietnutie plnenia).

48. Ust. § 798, § 802 ods. 1, 2 je potrebné považovať za špeciálne ustanovenie k § 39 OZ za situácie,
keď porušenie dobrých mravov spočívalo práve v uvedení vedome nepravdivých a neúplných odpovedí
poistencom.

49. Zákonodarca dal jednoznačne najavo, že vedomé nepravdivé a neúplné odpovede môžu viesť
po vzniku poistnej udalosti k neposkytnutiu (odmietnutiu) poistného plnenia, len ak príčinou poistnej
udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť poisťovateľ
pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie zmluvy bola podstatná. Rozširovať právo poisťovateľaneposkytnúť poistné plnenie aj na iné situácie, než pri vedome nepravdivých/neúplných odpovediach
predvída zákon, by bol v príkrom rozpore s ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

50. Uvedený záver odvolacieho súdu však neznamená, že aplikácia ust. § 39 OZ v prípade porušenia
dobrých mravov poisteným by bola vylúčená. Je vylúčená len v skutkovej situácii, ak porušenie
dobrých mravov je dané práve uvedením vedome nepravdivých/neúplných odpovedí poisteným. Iná by
bola situácia, ak by porušenie dobrých mravov spočívalo v inom konaní/opomenutí poisteného, resp.
záujemcu o uzatvorenie poistenia tak, ako tomu nasvedčoval skutkový stav v žalovanou označenej veci

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/89/2018.

51. Pokiaľ ide o odkaz žalovanej na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/89/2018,
odvolací súd konštatuje, že závery každého rozhodnutia je potrebné interpretovať v spojitosti so
skutkovým stavom, z ktorého dané závery vychádzali. V danej veci Najvyšší súd SR ako aj súdy
nižšieho stupňa, neposudzovali otázku absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy pre vedomé uvedenie

nepravdivých údajov (poistenec mal zamlčať, že je alkoholik). Vedomé zamlčanie, resp. uvedenie
nesprávneho údaja posudzovali len v súvislosti s existenciou/neexistenciou práva poisťovateľa odstúpiť
od zmluvy (§ 40a a § 49a OZ). Potreba posudzovania konania poistenca ako konania, ktoré sa prieči
dobrým mravom, mala vo veci posudzovanej Najvyšším súdom iný skutkový základ. V danej veci mal
poistený tesne pred svojou smrťou uzavrieť obdobné poistené zmluvy v ďalších 7 poisťovniach (celková

výška poisteného plnenia predstavovala sumu 19.651.875,- Sk, mesačná splátka cca 20.000,- Sk).
Podľa súdu prvej inštancie malo k uzavretiu spornej poistnej zmluvy (ale aj ostatných poistných zmlúv)
dôjsť za zvláštnych okolností, keď poistený uzavrel poistné zmluvy v čase, keď jeho mesačný príjem z
pracovného pomeru predstavoval sumu 5.000,- Sk, resp. keď bol nezamestnaný. Z obsahu svedeckých
výpovedí v trestnom konaní malo vyplývať, že svojmu otcovi uviedol, že keby sa mu niečo stalo,

dostane „melón“. K uzavretiu všetkých poistných zmlúv, k splateniu prvých splátok a následnej smrti
poisteného došlo vo veľmi krátkom časovom slede. Uvedené malo navodzovať dojem nekalého konania,
nedostatku vážnej vôle poisteného uzavrieť poistnú zmluvu a najmä zaviazať sa platiť dohodnuté
poistné. Vzhľadom na uvedený odlišný skutkový základ veci posudzovanej Najvyšším súdom nemôžu,
podľa mienky odvolacieho súdu, jeho závery, citované žalovanou v odvolaní podporiť obranu žalovanej,

podľa ktorej má mať uvedenie vedome nepravdivých údajov (ich zamlčanie) za následok absolútnu
neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

52. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy žalovanou podľa
§ 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, nebolo v posudzovanej veci možné; ustanovenia

zakotvené v 15 hlave Občianskeho zákonníka, upravujúce poistené zmluvy predstavujú k všeobecným
ustanoveniam prvej časti Občianskeho zákonníka špeciálnu právnu úpravu. V zmysle všeobecnej
právnej zásady lex specialis derogat legi generali sa špeciálna právna úprava aplikuje pred všeobecnou
právnou úpravou. V prípade poistnej zmluvy je potrebné preto prioritne aplikovať § 802 ods. 2
Občianskeho zákonníka (špeciálne ustanovenie) pred § 49a Občianskeho zákonníka (všeobecné

ustanovenie).

53. Hypotézou § 49a Občianskeho zákonníka (predpokladom jeho aplikácie) je omyl, vychádzajúci zo
skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (omyl v pohnútke nerobí právny
úkon neplatným) a kumulatívne splnenie jednej z podmienok Ad a) osoba, ktorej bol právny úkon určený,

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, alebo Ad b) osoba vyvolala omyl úmyselne.

54. Hypotézou § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, ktorú pri dojednávaní poistenia
nemohol poistiteľ zistiť pre nepravdivé alebo neúplné odpovede, pričom bola pre uzatvorenie poistnej
zmluvy podstatná (inými slovami, omyl vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho

úkonu rozhodujúca). Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia musí subjekt uviesť tieto nepravdivé alebo
neúplné odpovede pri dojednávaní poistnej zmluvy vedome (omyl bol vyvolaný úmyselne, prípadne išlo
o vedomú nedbanlivosť); napokon uvedená skutočnosť musí byť príčinou vzniku poistnej udalosti a
poistiteľ sa o tejto skutočnosti dozvedel po vzniku poistnej udalosti.

55. Z uvedeného je zrejmé, že ust. § 49a a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka svojou podstatou
upravujú situáciu, kedy je právny úkon zaťažený omylom; § 49a Občianskeho zákonníka upravuje túto
situáciu všeobecne pre všetky súkromno-právne vzťahy a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
naopak špeciálnym ustanovením, detailnejším ustanovením upravujúcim kategóriu poistných zmlúv.56. Je potrebné pre úplnosť podotknúť, že záver, v zmysle ktorého, pre uvedenie nepravdivých a
neúplných odpovedí zákon upravuje osobitné sankcie uvedené v § 798 a § 802 Občianskeho zákonníka,

ktoré ako špeciálna právna úprava majú prednosť pred všeobecnou úpravou relatívnej neplatnosti
poistnej zmluvy pre uvedenie do omylu nepravdivými a neúplnými odpoveďami, vo svojom Náleze zo
dňa 11.12.2014 sp.zn. II. ÚS 855/2014 odobril aj Ústavný súd SR, ktorý ho vyhodnotil ako ústavne
konformný.

57. Na objasnenie použitia ustanovení upravujúcich dôsledky uvedenia nepravdivých alebo neúplných
informácií, pre ktorý by poistiteľ poistnú zmluvu neuzavrel vôbec (§ 802 ods. 1 a § 802 ods. 2
Občianskeho zákonníka) odvolací súd poznamenáva, že v prípade smrti poisteného možno odstúpiť
od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka len pred vznikom poistnej udalosti.
Ak nastala poistná udalosť (smrť poisteného), nemôže už poistiteľ od zmluvy s ním uzavretej, účinne
odstúpiť, pretože došlo k zániku poistného vzťahu. Pre prípad, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti

dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé, nepravdivé alebo neúplné odpovede poisteného
nemohol poistiteľ zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná, ust. §
802 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje iba odmietnutie plnenia (obdobne rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 28.2.2001 sp.zn. 33Cdo 2907/2000). V prípade, že sa poistiteľ o nepravdivých údajoch
dozvie až po vzniku poistnej udalosti (smrti poisteného), ako špeciálne ustanovenie k všeobecnému §

49a Občianskeho zákonníka, ktoré by malo za následok nevyplatenie poistného v celku, prichádza do
úvahy jedine aplikácia ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (odmietnutie plnenia).

58. Záverom pre zhrnutie odvolací súd dodáva, že uvedenie vedome nepravdivých/neúplných informácií
nemôže založiť ani absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 39 OZ, a to z rovnakých dôvodov, ako

uvedenie nepravdivých/neúplných údajov nemôže založiť relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa
§ 49a a § 40a OZ. Občiansky zákonník v súvislosti s uvedeným vedome nepravdivých/neúplných
informácií pri uzatváraní poistnej zmluvy spája výlučne (sankcie) vyplývajúce zo špeciálnej právnej
úpravy - poistnej zmluvy, a to ust. § 798, § 802 ods. 1 a § 802 OZ. Ide o sankcie v podobe primeraného
zníženia poistného plnenia, odstúpenia poistiteľa od poistnej zmluvy a odmietnutia poistného plnenia.

59. Odvolaciemu súdu sa daná právna úprava, resp. výklad dotknutých ustanovení nevidí „extrémne
nespravodlivý“, ako to tvrdí žalovaná. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akú reálnu ujmu utrpí poisťovateľ
za situácie, keď klient neodpovie pravdivo či už vedome alebo nevedome na určitú otázku, ohľadne
ochorenia X, plní si povinnosť platiť poistné a príčinou smrti poisteného nie je choroba X ale choroba/

stav Y. Zamlčanie choroby X tak nemalo nijakú súvislosť s povinnosťou poisťovne poskytnúť poistné
plnenie. Je potrebné si uvedomiť aj druhú stranu mince. Pokiaľ by k vzniku poistnej udalosti nedošlo
(hoc by aj bolo zamlčané ochorenie X) poisťovateľovi prináleží poistné od poistenca.

60. Pokiaľ žalovaná v danej súvislosti namieta, že záver súdu prvej inštancie neprimerane znevýhodňuje

dobromyseľného poisťovateľa, ktorému odopiera jeho základné právo od zmluvy odstúpiť či odmietnuť
poistné plnenie (§ 798, § 802 OZ) a na druhej strane „privileguje“ nepoctivého zosnulého poisteného,
resp. jeho pozostalú manželku a deti (§ 817 ods. 2 OZ), považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť,
že dané „privilegovanie“ pripísal v poistnom vzťahu poistencovi zákonodarca (prijatím špeciálnej
úpravy), nepochybne majúc na zreteli slabšiu pozíciu poistenca v danom záväzkovo-právnom vzťahu.

Poisťovateľ vstupuje do daného právneho vzťahu vždy v pozícii poistiteľa, a teda subjektu erudovaného
v oblasti poisťovníctva.

61. Napokon je nutné dodať, že poisťovateľ nie je v kontraktačnom procese pri uvádzaní či už vedome,
resp. nevedome nepravdivých údajov záujemcami o poskytnutie poistenia bezbranným. Nič nebráni

poisťovateľovi vyžiadať si so súhlasom záujemcu o poistenie v rámci kontraktačného procesu zdravotnú
dokumentáciu záujemcu o poistenie a verifikovať tak údaje (vypĺňané záujemcom v dotazníku), zvlášť
tie z nich, ktoré sú rozhodné pre určenie výšky poistného krytia, resp. vôbec pre vstup poisťovateľa
do poistného vzťahu so záujemcom o poskytnutie poistenia. Žalovaná disponuje dostatočne zdatným
odborným aparátom k posúdeniu objektívnych nálezov, plynúcich zo zdravotnej dokumentácie záujemcu

o poskytnutie poistenia. V opačnom prípade (pokiaľ tak poisťovateľ neučiní) musí si byť vedomý
obmedzených (špeciálnou úpravou) možností odmietnutia poistného plnenia.62. Záverom prináleží odvolaciemu súdu dodať, že v zmysle pravidelnej judikatúry Ústavného súdu
SR všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania.

63. Zhrnúc konštatované krajský súd dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a potvrdil
napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny.

64. Žalovaná výslovne napadla rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvoinštančného
konania, avšak výlučne v súvislosti s namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej (t.j. vo vzťahu
k trovám neformuloval žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku). Nadväzne potvrdil krajský súd rozsudok
okresného súdu aj v (od meritórneho rozhodnutia) závislom výroku o trovách prvoinštančného konania.

65. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

CSP. Žalovaná nebola so svojím odvolaním úspešná ani v časti, preto úspešnej protistrane - žalobkyni,
patrí voči nej nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

66. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)