Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/110/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823202217
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8823202217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpeného:
JUDr. Michal Gallo, advokát, Advokátska kancelária Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti
žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 421,15 eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 339,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 28. 05. 2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,04 %, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanýmnávrhomdomáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúduložilžalovanémuzaplatiť
mu sumu 421,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 28. 05. 2021 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že Žalobca a Žalovaný uzatvorili spolu dňa 21. 03. 2020
zmluvu o pôžičke č. 21594187/39806905 (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 444,- eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička
- finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (nábytok). Kúpna
cena tovaru bola 495,- eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 51,- eur a na
zvyšok kúpnej ceny Žalobca poskytol Žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom
Zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu Žalovaného. Cena

na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Žalovanému Žalobcom, a to vo
výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej
ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo
Zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných
obchodných podmienkach), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich
obsahom sa Žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal
Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 40 mesačných splátkach v sume 15,- eur, a to až do celkovej

sumy pôžičky vo výške 600,- eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradil Žalovaný z
vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 105,- eur. Podľa ust. §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
„ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keďsúčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Vzhľadom na
to, že Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca listom zo dňa 07. 03. 2021

- Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému
dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil, že ak nedôjde
aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani
v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia a dňa 06. 05. 2021 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z

dňa 22. 05. 2021- „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému
došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke
splatnejbezprostrednepredzosplatnením.SplátkauvedenávPredžalobnejupomienkejelennajstaršou
omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň
splátkyuvedenejvPredžalobnejupomienkesaŽalovanýdostaldoomeškaniaviacnež3mesiace,ateda
súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu

naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej
úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukazujeme
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn.: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo
žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh

Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 421,15 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje
zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia
zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“
v sume 52,15 eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal

Žalovaný uhradiť sumu 577,15 eur (označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“). Uvedenú
sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a
suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu: Počet splátok Výška splátky Suma
splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení akontácia Spolu Istina (Eur) 1315195331,1551= 577,15.
Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 156,- eur. Uvedená suma je v Prehľade

splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 51,- eur a celkovú sumu
vykonaných úhrad vo výške 105,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
Istina 526,15 eur – 105,- eur (úhrady) = 421,15 eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a
úhrad (stĺpec „Zostatok“) zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 52,15 eur (stĺpec „Pokuta“), ktorú si Žalobca
v tomto konaní neuplatňuje.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297, písm. b) Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

5. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09. 02. 2024 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení
s § 300 CSP).

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvných
podmienok, predžalobnej upomienky, fotokópie doručenky, prehľadu splátok a úhrad, splátkovým
kalendárom, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti, notárskej zápisnice, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa 21. 03. 2020 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 444,- eur, pri celkových nákladoch spotrebiteľa
156,- eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 40 mesačných splátkach vo výške 15,- eur mesačne.
Medzizmluvnýmistranamiboladohodnutáročnáúrokovásadzba20,81%,RPMN20,81%.Prvásplátka

bola splatná dňa 20. 04. 2020, splátky boli splatné k 20. dňu. v mesiaci. Súčasťou tejto zmluvy boli aj
zmluvné ustanovenia a dojednania ako aj prehľad splátok.8. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby
z titulu splátok pôžičky zaplatil 105,- eur (bez akontácie). Veriteľ zosplatnil zostatok úveru ku dňu 06.
05. 2021.

9. Z listu zo dňa 07. 03. 2021 označeného ako „Predžalobná upomienka“ vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanému, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 60,- eur a upozornil ho, že ak do 05.
05. 2021 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť.

10.ZOznámeniaovyhláseníokamžitejsplatnostiúveruzodňa 22.05.2021vyplýva,žežalobcaoznámil
žalovanému, že jeho dlh zo zmluvy č. 0039806905 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, keďže dlžné
splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil.

11. V zmysle notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11. 12. 2017 pôvodný veriteľ, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s. zanikol rozdelením. Zanikajúca spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou

VÚB, a. s. a VÚB Leasing, a. s. v zmysle priloženého projektu rozdelenia. Spoločnosť VÚB, a. s. ako
právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej
existujúcejbankovejlicencie,pokiaľideosplátkovýpredajaleasingaajpokiaľideospotrebiteľskéúvery.

12. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.20.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

21.Podľa§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúvere,ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 2 písm. a), c), d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie. Dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania

zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na
základezmluvynadiaľku.Spotrebiteľomsarozumiefyzickáosoba,ktorejsavýlučnenaosobnúspotrebu
poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci
svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 21. 03. 2020 uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX/
XXXXXXXX, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 444,- eur na kúpu
tovaru špecifikovaného v zmluve. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 40 splátkach

vo výške 15,- eur mesačne, pričom na svoj dlh žalovaný uhradil sumu 105,- eur + akontáciu vo výške
51,- eur. Žalobca po výzve na zaplatenie neuhradených splátok pôžičky dňa 06. 05. 2011 úver zosplatnil.

26. Predmetná zmluva o pôžičke je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t. j. dodávateľ a
spotrebiteľ,zmluvouspotrebiteľskouavzťahujúsanaňuustanovenia§52až54Občianskehozákonníka

a zároveň zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahujevšetkynáležitostiustanovené§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Podľanázorusúdu
všakžalobcavkonanínapriekpredchádzajúcejvýzvesúdu,akoskúmalbonitužalovaného, nepreukázal
postup s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splatiť predmetný úver.
Žalobca na výzvu súdu zo dňa 04. 01. 2024, ako skúmal bonitu klienta, odpovedal, a to tak, že žiadateľuviedol v žiadosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške 464,67 eur. Príjem žalovaného bol overený
dopytom do Sociálnej poisťovne. Žiadateľ uviedol Rodinný stav: slobodný a Počet nezaopatrených
detí: 0. Žiadateľom uvedené mesačné finančné výdavky na žiadosti sú vo výške 0,- eur. Pre zistenie

skutočných finančných nákladov žalovaného bol vykonaný dopyt do registra SRBI, ktorým boli zistené
skutočné mesačné finančné náklady v registri vo výške 77,- eur. Životné minimum bolo vo výške
210,20 eur. Posúdenie schopnosti splácať bolo vykonané v súlade s opatrením NBS č. 10/2017.
Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako bola výška schválenej splátky,
žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru bola žalobcom schválená. Žalobca sa ďalej vyjadril, že odborná

starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver (t. j. pri posudzovaní bonity
žalovaného) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti
veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia zmluvy neexitoval

žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania
bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považujeme za plne v súlade s právnymi predpismi.
Žalobca poukazuje na to, že žalovaný je v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. V
tejto súvislosti poukazuje na ust. § 151 CSP a taktiež na unesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod

sp. zn.: 43CoCsp/40/2020 zo dňa 21. 10. 2020, z ktorého vyplýva, že „Ani v prípade spotrebiteľských
sporov nie je súd oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Súd má byť nestranným
rozhodcom v spore medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže byť advokátom spotrebiteľa. Takýto
postoj súdu narušuje princíp rovnosti zbraní, ktorý je upravený aj v prípade spotrebiteľských sporov. Ust.
§ 151 CSP o popieraní skutkových tvrdení protistrany z aplikácie v spotrebiteľských sporoch vylúčené

nebolo.

28. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj
v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
nepochybne preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho
z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

29. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

30. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti
uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej
dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná,
majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k

zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda
vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne
zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť (do pozornosti
rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo dňa 23. 09. 2020).

31. V danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, žeby jeho právny predchodca
postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému, keďže nepreukázal,
že zisťoval jeho výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné

výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľskýchúveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si
má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz.
Jepovinnosťouveriteľataktozískanéinformácievyhodnotiť,aleajoverovaťazadostatočnésapovažujú

iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto
závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA
proti E. F. a ďalší) zo dňa 18. 12. 2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné
bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom

na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené
dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.
02. 2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25. 07. 2018 a 33Cdo/201/2018
zo dňa 20. 03. 2019.

32. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch

žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii
všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie
si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej
dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna
situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu

bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.
Postup žalobcu preto v konkrétnych okolnostiach je možné hodnotiť podľa § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa, s dôsledkami, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

33. Keďže poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi iba
sumu 339,- eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 444,- eur a výškou splátok
vykonaných žalovaným do dňa podania žaloby vo výške 105 eur. Z priznanej istiny súd postupom
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. priznal

žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 339,- eur od 28. 05. 2021
do zaplatenia. Žalobcovi by prislúchal úrok z omeškania už odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých splátok pôžičky, resp. po zosplatnení pôžičky, súd však nejdúc ultra petit priznal úrok z
omeškania v zmysle žalobného návrhu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobu v časti o zaplatenie
82,15eur(čopredstavujerozdielmedziuplatnenousumouvovýške421,15eurapriznanousumou339,-

eur) s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú, keďže poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

34. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

37. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 421,15 eur, pričom úspech mal v časti
o zaplatenie 339,- eur, t. j. v rozsahu 80,52 % a neúspech v rozsahu 19,48 %. V zmysle § 255 ods. 2 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na pomernú

náhradutrovkonaniavrozsahu61,04%(80,52%- 19,48%).Osamotnejvýšketýchtotrovkonaniabude
v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.