Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 4. február 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200851
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8520200851.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovaným: 1. A. B., C. D.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX E. F., žalovaná v 1. rade právne zastúpená: JUDr.
Michal Barnovský, advokát AK so sídlom Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, 2. G.
H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. C., XXX XX B. C., 3. I. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. XX,
XXX XX B. C. 4. J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX B. C., 5. B. H., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX E. F., žalovaná v 5. rade zastúpená zákonným zástupcom A. B.,
C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX E. F. v konaní o zaplatenie 2.551,34 eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 52,66 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný v 2. rade jep o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 270,70 eur úroky z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do 29.6.2020, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 270,70 eur od 30.6.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 270,70 eur úroky z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do 29.6.2020, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 270,70 eur od 30.6.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 270,70 eur úroky z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do 29.6.2020, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 270,70 eur od 30.6.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný v 5. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 270,70 eur úroky z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do 29.6.2020, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 270,70 eur od 30.6.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 4.6.2020 domáhal voči žalovaným, a to voči
žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy 1.275,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

1.275,67 eur od 22.4.2020 do 29.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 87,53
eur od 30.6.2020 do zaplatenia; voči žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 318,92 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 318,92 eur od 28.4.2020 do zaplatenia; voči žalovanému
v 3. rade zaplatenia sumy 318,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 318,92eur od 28.4.2020 do zaplatenia; voči žalovanému v 4. rade zaplatenia sumy 318,92 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 318,92 eur od 28.4.2020 do zaplatenia; voči žalovanému v 5.
rade zaplatenia sumy 318,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 318,92 eur od

28.4.2020 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Pred doručením žaloby žalobca zobral žalobu voči
žalovanej v 1. rade čiastočne späť, čo do zaplatenia sumy 1.188,14 eur s príslušenstvom, v dôsledku
zaplatenia tejto sumy žalovanou v 1. rade.

2. Súd rozsudkom z 20.10.2021 rozhodol takto:

„I. Žalobu voči žalovanej v 1. rade zamieta.
II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 283,87 eur, úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 283,87 eur, úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný v 4. rade povinný zaplatiť žalobcovi sumu 283,87 eur, úroky z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaný v 5. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 283,87 eur, úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovaným v 2., 3., 4., 5. rade zamieta .
VII. Žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 78 %, s tým,

že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“

3. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 18CoCsp/42/2002 z 22.8.2023 potvrdil rozsudok vo

výrokoch I. a IV. a zrušil rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V. a VII. a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí potvrdil
správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Odvolací
súd však uložil súdu prvej inštancii opätovne rozhodnúť do výšky prijatého dedičstva žalovaných v 2.
až 5. rade, po poručiteľovi; vysporiadať sa so zaplatením zákonnej zástupkyne žalovaných v 2. až 5.

rade v čase jej vykonania, ktorá prevyšovala jej povinnosť zaplatenia polovice dlžnej istiny o sumu 52,66
eur; zároveň uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či v danej veci existujú skutočnosti, ktoré odvodňujú
aplikáciu ust. § 257 CSP.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.10.2023 uviedol, že vo vzťahu k žalovaným v 2., 3., 4., a 5. rade berie

žalobu späť v sume 52,66 eur s príslušenstvom, t.j.na každého zo žalovaných v 2. až 5. rade po 13,17
eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie voči žalovaných v 2. až 5. rade zastavil. Zároveň uviedol, že
podľa jeho názoru v danej veci neexistujú dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

5. Právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu a je namieste

započítať prevyšujúcu sumu vo výške 52,66 eur ako čiastočnú úhradu žalovaných v 2. až 5. rade
vykonanú ich zákonnou zástupkyňou dňa 29.6.2020. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že v danom
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré spočívajú predovšetkým
v tej skutočnosti, že úver nebol poskytnutý samotným žalovaným, ale ich poručiteľovi. Žalovaní sa ocitli
v súdnom spore nie vlastným zavinením, ale tým, že ich poručiteľ úver nesplácal. Poukázal na to, že

v čase začatia súdneho konania boli žalovaní v 2. až 5. rade maloletí.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.9. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

11. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Podľa § 391 ods. 32 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd dospel k právnemu záveru:
13. Krajský súd v rozhodnutí vyslovil právny záver, že sumu 52,66 eur, ktorú zaplatila žalovaná v 1. rade
a ktorá prevyšovala sumu jej podielu na dlhu za poručiteľa, sa má započítať na podiel ostatných dedičov

po poručiteľovi – žalovaných v 2. až 5. rade, ktorý boli v tom čase maloletými deťmi. Nakoľko žalobca
zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 52,66 eur, ktorú zaplatila žalovaná v 1. rade ako zákonná
zástupkyňa žalovaných v 2. až 5. rade, súd v tejto časti konanie zastavil.

14. Súd viazaný právnym názorom sa vecou zaoberal už len v časti, ktorá bola zrušená a v zmysle

pokynu uvedeného v bode 42 rozhodnutia krajského súdu. Prvou úlohou súdu prvej inštancie bolo
opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu za zaplatenie dlžných súm voči žalovaným v 2. a 5. rade,
čo do výšky prijatého dedičstva. Z dedičského rozhodnutia 1D/23/2018, Dnot 13/2018 z 18.9.2018,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2018 vyplýva, že všeobecná hodnota majetku poručiteľa
predstavovala sumu 17.199,14 eur, výška dlhov sumu 5.394,77 eur, teda čistá hodnota dedičstva

predstavovala sumu 11.804,37 eur. Dedičmi po poručiteľovi sa stali len maloleté deti (v čase prejednania
dedičstva), a to každý v podiele 1-ina z celku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní v 2. až 5. rade nadobudli
dedičstvo každý jeden z nich v hodnote 2.951,10 eur. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že výška prijatého
dedičstva po poručiteľovi prevyšuje sumu, ktorú majú žalovaní v 2. až 5. rade zaplatiť žalobcovi, preto
súd rozhodol tak, že žalovaných v 2. až 5. rade zaviazal na úhradu sumy 270,70 eur každého jedného

z nich. Taktiež súd zaviazal žalovaných v 2. až 5. rade na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne, a to zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 (uplynutím 10. dňa uvedeného vo výzve na
plnenie zo dňa 27.4.2020) do 29.6.2020, a úroky vo výške 5 % ročne zo sumy 270,70 eur od 30.6.2020
do zaplatenia (dňa 29.6.2020 úhrada sumy 13,17 eur zákonnou zástupkyňou žalovaných v 2. až 5. rade
v prospech každého jedného dieťaťa, ktorú žalobca zobral späť).

O trovách konania súd rozhodol:
15. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

17. Odvolací súd uložil povinnosť súdu prvej inštancie skúmať, či v prejednávanej veci existujú
skutočnosti pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie

náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí
je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán
sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu,

ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp. zn. 2MCdo/17/2009). Účelom
ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradutrov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde
zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V
takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada

sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom
nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011, sp. zn. II. ÚS 563/2001).
Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale
práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne

vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania
sám, preto sa javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku
a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp. zn. 6MCdo/5/2011).

18. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú skutočnosti hodné osobitné
zreteľapre nepriznanienáhradytrovkonaniažalobcovi,akoúspešnejstranesporu–čiastočneúspešnej
strane sporu (žalobca si uplatnil voči žalovanej v 1. rade sumu 1.257,67 eur, pričom nárok má na sumu
1.135,48 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu 89 % a úspech žalovanej v 1.
rade 11 %. Čistý úspech žalobcu voči žalovanej v 1. rade predstavuje 78 %). Tieto dôvody súd vzhliadol

v skutočnosti, že úver nebol poskytnutý samotným žalovaným, ale ich právnemu predchodcovi, ktorý
úver nesplácal. Žalovaní sa ocitli súdnom spore nie vlastným zavinením. Naviac žalovaní v 2. až 5.
rade v čase začatia súdneho konania boli všetci maloletými deťmi, neboli zárobkovo činnými a nemali
finančné prostriedky na úhradu zosplatneného úveru po poručiteľovi. Vzhľadom na túto skutočnosť súd
žalobcovi ako prevažne úspešnej strane nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.