Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106374
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106374.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: KOVACO, spol. s r. o., so sídlom: Mostová 2,
811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 038 911, právne zast.: Advokátska kancelária
MCL, s. r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 074 369,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102343635/2023 zo dňa 14. septembra

2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22. novembra 2023 bola správnemu súdu doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102343635/2023 zo dňa 14. septembra 2023,
ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 101367304/2023 zo dňa 25. mája 2023, ktorým správca dane podľa
§ 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 68.617,10 Eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 70.211,82
Eur na sumu 1.594,72 Eur.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je právoplatné a vykonateľné
a daňový úrad je oprávnený si vynútiť splnenie uloženej povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel dane
za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške 68.617,10 Eur, a to aj formou exekúcie. Uviedol, že
daňový úrad určil žalobcovi dodatočný rozdiel na dani za ďalších 8 zdaňovacích období roku 2011, čo

kumulatívne predstavuje vyrubený rozdiel dane za tieto zdaňovacie obdobia vo výške 699.593,75 Eur.
V prípade, že daňový úrad začne výkon napadnutého rozhodnutia, vznikne žalobcovi závažná ujma
na majetku. Vzhľadom na výšku určeného rozdielu dane v sume nadmerných odpočtov za rok 2011
by jej bezprostredné vymáhanie malo negatívny až likvidačný dopad na výkon podnikateľskej činnosti
žalobcu, ohrozilo by existenciu zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi žalobcu a malo by priamy
negatívny dopad na zamestnancov žalobcu. Žalobca nedisponuje sumou zodpovedajúcou vyrubenej

dani a v blízkom období ani neočakáva, že by sa mu finančné zdroje v obdobnej výške podarilo získať,
a to za súčasného zabezpečenia
2Sf/44/2023 - 2 -

riadneho chodu svojej podnikateľskej činnosti. K 30.09.2023 mal žalobca kumulatívny disponibilný

zostatok na svojich bankových účtoch vo výške cca 530.000,- Eur, pričom ale väčšia časť z týchto
prostriedkov je tvorených z prostriedkov prevádzkových úverov, ktoré čerpá žalobca na zabezpečeniesvojich každodenných podnikateľských aktivít – celkové čerpané úvery žalobcu sú vo výške 859.720,-
Eur. Žalobca ďalej uviedol, že ako významný zamestnávateľ v regióne zamestnáva celkovo 18
zamestnancovaposkytujezákazky,resp.využívasubdodávateľskéslužby39subdodávateľskýchfiriem.

Celkové mesačné mzdové náklady na zamestnancov boli v mesiaci október 2023 vo výške 43.000,- Eur.
Celkové náklady na externých pracovníkov boli v mesiaci október 2023 minimálne vo výške 75.000,-
Eur. Žalobca zdôraznil, že jeho celkové mesačné náklady sú v sume cca 407.320,- Eur. Žalobca
zároveň poukázal na momentálne mesačné splátky úverov s úrokmi, ktoré sú v sume 18.284,- Eur,
ale od 01.12.2023 dôjde k navýšeniu sumy na 32.173,- Eur. Žalobca sa teda nenachádza vo finančnej

kondícii, v ktorej by mal dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu predmetnej dane a
akákoľveksnahaoúhradubyviedlaknemožnostižalobcuvysporiadaťsisvojeostatnéfinančnézáväzky
voči zamestnancom a zmluvným partnerom. Žalobca ďalej poukázal na dôsledky situácie spôsobenej
vojenským konfliktom na Ukrajine spolu s pretrvávajúcimi dôvodmi pandémie ochorenia COVID-19,
ktoré majú za následok znateľný pokles tržieb o sumu 299.705,- Eur, pričom vzhľadom na pretrvávajúcu
situáciu bude prepad tržieb aj naďalej pokračovať. Pokiaľ by žalobcovi v nasledujúcom období prišli na

bankový účet finančné prostriedky, ktoré by boli postihnuté núteným výkonom predmetného rozhodnutia
žalovaného, žalobca by nebol schopný uhrádzať svoje existujúce záväzky z uzatvorených zmlúv so
svojimi dodávateľmi. Hrozilo by tak, že žalobca sa stane neschopným splácať svoje záväzky viacerým
existujúcim veriteľom, a teda hrozilo by riziko platobnej neschopnosti a povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca
v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného nebude mať prostriedky na úhradu miezd
zamestnancom a nebude schopný plniť si svoje daňovo-odvodové povinnosti vyplývajúce mu z pozície
zamestnávateľa. V dôsledku toho žalobcovi hrozí riziko ďalších sankcií nielen zo strany daňového úradu,
ale aj príslušného inšpektorátu práce v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Žalobca tiež uviedol,

že pokiaľ daňový úrad na základe napadnutého rozhodnutia začne sankčné konanie v súlade s § 155
Daňového poriadku, žalobcovi hrozí ďalšia závažná ujma na jeho majetku. Žalobca tiež pre objektívnosť
poukázal na to, že daňový úrad svojimi rozhodnutiami zo dňa 15. novembra 2023 po preskúmaní
finančnej situácie žalobcu, povolil odklad platenia dane za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia roka
2011, a to do 11. septembra 2024. I keď odklad platenia dane bol v zmysle § 57 Daňového poriadku

priznaný, žalobca má za to, že žalovaný môže kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť vydané rozhodnutie
o povolení odkladu platenia dane, čím by došlo k automatickej splatnosti pohľadávky. Súčasne s
povolením odkladu platenia dane správca dane začal voči žalobcovi aplikovať postup podľa § 79
ods. 1 a 7 Dňového poriadku, kedy používa prostriedky z nadmerných odpočtov na úhradu daňovej
pohľadávky, čo znamená, že žalobca de facto spláca určenú daň za kontrolované zdaňovacie obdobie,

pričom z dôvodu finančnej situácie sa práve tejto situácii chcel zbaviť. Keďže akýmkoľvek výkonom
rozhodnutí správcom dane hrozí žalobcovi, jeho veriteľom a jeho zamestnancom subsidiárne riziko
závažnej finančnej a sociálnej ujmy, tak žalobca má za to, že z uvedených dôvodov sú dané dôvody na
2Sf/44/2023 - 3 -

priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s § 185 písm. a) SSP. K návrhu žalobca
ako dôkazy pripojil Prehľad pohybov bankových účtov k 30. septembru 2023, Hlavnú knihu žalobcu
vyhotovenú k 11.10.2023, Účtovnú závierku žalobcu k 30.09.2023, Prehľad obratov z účtu (úhrada sumy
dane v súhrnnej výške 518.378,19 Eur), Prehľad mesačných nákladov žalobcu k 10/2023, Aktuálny

zoznam zamestnancov k mesiacu október 2023 a Oznámenie o použití nadmerného odpočtu použitý
na čiastočnú úhradu daňovej pohľadávky, ktorým Daňový úrad Bratislava povolil daňovému subjektu
odklad platenia dane v termíne do 11.09.2024.

3. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 15. januára 2024 vyzval

žalovaného,abysapísomnevyjadrilkobsahužalobyaknávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinku
správnej žalobe.

4. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol vo svojom podaní
zo dňa 09. februára 2024, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových

orgánov a rozhodnutie v tejto veci ponechal na správny súd.

5. Správny súd dňa 28. februára 2024 vyzval žalobcu, aby súdu obratom predložil dokument, z ktorého
bude vyplývať, že bol daňovým úradom povolený odklad platenia dane za zdaňovacie obdobie apríl2011. Žalobca do dňa rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na výzvu
súdu nereagoval.

6. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
2Sf/44/2023 - 4 -

10. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v
rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý,

pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.
Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť
vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo
písm. b) SSP.

11. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP stanovuje dva
predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca,

ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu
legitímne očakáva, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti
a konkretizoval závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok), ktorú vidí a rozsah prípadnej ujmy
(iného nenapraviteľného následku), kedy súčasne k týmto tvrdeniam musí predložiť dôkazy. V tomto
prípade existencia hrozby vzniku závažnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho

nenapraviteľného následku musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

12. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, ako aj s listinami pripojenými k návrhu, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu

závažnejujmy,kuktorejbymohlodôjsťvprípadeokamžitéhovýkonužalobounapadnutéhorozhodnutia,
a to v podobe nenapraviteľného následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít
žalobcu. Žalobca osvedčil svoju ekonomickú situáciu predloženými listinnými dôkazmi, avšak neosvedčil
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná

hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd
z predloženého Oznámenia Daňového úradu Bratislava č. 102900060/2023 zo dňa 15. novembra
2023, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou zistil, že Daňový úrad Bratislava povolil žalobcovi
odklad platenia daňového nedoplatku na DPH vo výške 22.833,18 Eur vyplývajúceho z rozhodnutia č.101367547/2023 zo dňa 25. mája 2023 v termíne do 11. septembra 2024, pričom ide o zdaňovacie
obdobie december 2011. Žalobou napadnuté rozhodnutie je v tomto konaní rozhodnutie za zdaňovacie
obdobie apríl 2011. V prípade ak aj žalobca omylom nepredložil súdu oznámenie o použití nadmerného

odpočtu, ktorým bol povolený odklad platenia dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011, čo ale tvrdil
a zároveň ani na výzvu súdu nereagoval, tak to nemení nič na rozhodnutí o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, keďže predmetné oznámenie by len preukázalo, že neexistuje
okamžitá hrozba odôvodňujúca priznanie odkladného účinku. Súd zároveň dáva do pozornosti, že
2Sf/44/2023 - 5 -

žalobca môže v prípade pominutia lehoty, v ktorej bol povolený odklad platenia dane za konkrétne
zdaňovacie obdobie, podať na správny súd opätovne žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí
ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z uznesenia
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

14. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným
dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť
jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o

tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon
rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a)
SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo
namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je
tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou skutočnosťou je

teda len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého
výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie takýmto dôvodom
nieje.Navyševpredmetnejvecijenaterazokamžitáhrozbaeliminovanávdôsledkupovolenéhoodkladu
platenia daňového nedoplatku, čo uviedol samotný žalobca v podanej správnej žalobe.

15. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) alebo b) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že svoju
správnu žalobu považuje za dôvodnú. Musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k
záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia bude mať pre neho následky uvedené v § 185 písm. a) SSP
a tieto aj skutočne hrozia. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že

ním tvrdené následky výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného mu aj reálne hrozia, a teda žalobca
nepreukázal,ževýkonrozhodnutížalovanéhoaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňabymaltakýdopad
na žalobcu, ktorý by pre neho aktuálne predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú
škodu, či nenapraviteľný následok.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).